^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Biblia učí o krstnom znovuzrodení a že krst je nevyhnutný k spáse
What Millions Of Fake Christians Get Wrong About Ephesians; Documentary: Protestantism's Big Justification Lie; Cornelius, The Gift Of Languages & The Necessity Of Baptism
Väčšina protestantov dnes neverí, že krst znovuzdroďuje. Patria sem baptisti, presbyteriáni, pentekostáli, väčšina evanjelikov a mnohí ďalší. Neveria, že krst odstraňuje z duše hriech a uvádza človeka do stavu ospravodlivenia. Ich postoj je taký, že krst vodou by sa mal vykonať, ale že ide iba o znak zasvätenia, znak obrátenia alebo duchovného znovuzrodenia, ktoré sa už uskutočnilo.
Katolíckym postojom je, že krst je nevyhnutný k spáse. Katolícka Cirkev učí, že krst je nevyhnutný pre každého človeka, pretože je príčinou duchovného znovuzrodenia. Krst znovuzdroďuje.
Čo teda v tejto veci učí Biblia?
BIBLIA UČÍ, ŽE KRST JE NA ODPUSTENIE HRIECHOV
To je úplne jasné. Biblia hovorí, že krst je na odpustenie hriechov. Zbavuje hriechov.
BIBLIA UČÍ, ŽE KRST ZMÝVA HRIECHY
Toto jasne naznačuje, že hriechy sv. Pavla budú zmyté v krste.
JEŽIŠ UČÍ, ŽE VŠETCI ĽUDIA MUSIA BYŤ POKRSTENÍ, ABY MALI VIERU A BOLI SPASENÍ
V úplne poslednom POKYNE, KTORÝ JEŽIŠ KRISTUS DÁVA APOŠTOLOM PRED ODCHODOM Z TOHTO SVETA, dáva svojim apoštolom dva príkazy: učiť všetky národy a krstiť. Toto by malo každému niečo povedať o dôležitosti a nevyhnutnosti krstu. Krst je samotným Ježišom zviazaný práve s príkazom učiť všetky národy kresťanskú vieru. Je to preto, lebo bez neho nemôže byť spasený nikto, ako vidíme v Evanjeliu sv. Marka.
Ježiš hovorí, že tí, čo uveria a dajú sa pokrstiť, budú spasení, čož naznačuje, že nepokrstení nebudú spasení. Niektorí sa však pýtajú: prečo Ježiš nepovedal: „kto neuverí a nedá sa pokrstiť, bude odsúdený“, po tom, čo povedal, že kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený? Odpoveďou je, že tí, čo neuveria, sa nedajú pokrstiť, takže nie je nevyhnutné znovu spomínať krst.
LIST RIMANOM A LIST EFEZANOM UČIA, ŽE ČLOVEK VYCHÁDZA Z HRIECHU SKRZE KRST
Sv. Pavol v 5. a 6. kapitole Listu Rimanom vysvetľuje, že Kristus zmieruje niektorých ľudí s Bohom, odstraňuje ich dedičný hriech a robí z nich členov Božej Cirkvi. Vysvetľuje, že sa to deje prostredníctvom krstu.
Zmienka o „pochovaní v smrť“ krstom sa vzťahuje na duchovné znovuzrodenie, ktoré prináša krst. Usmrcuje starého človeka, ktorý žil v dedičnom hriechu, a dáva vzniknúť novému životu v Kristovi.
V Liste Efezanom Biblia učí, že duše Cirkvi sú očistené krstom vodou.
Cirkev je posvätená a očistená kúpeľom (alebo obmytím) vody v slove života. Čo je toto obmytie vodou? Zjavne sa to vzťahuje na krst vodou. „Slovo života“ sa vzťahuje na slová, ktoré udelil Ježiš pre krstnú formu (Mt 28:19). Dokonca aj Ján Kalvín, chýrny protestant, ktorý popieral krstné znovuzrodenie, pripustil, že táto pasáž (Ef 5:26) sa vzťahuje na krst vodou (Kalvín, Inštitúty (Institutes), „krstu“, Kniha, 4.15.1)
12. KAPITOLA 1. LISTU KORINŤANOM UČÍ, ŽE KRST ROBÍ Z ČLOVEKA ÚD KRISTOVHO TELA
Biblia hovorí, že človek vstupuje do Kristovho tela a prijíma Ducha Svätého prostredníctvom krstu.
BIBLIA UČÍ, ŽE VŠETCI PRAVÍ VERIACI PRIJALI JEDEN KRST
V 4. kapitole Listu Efezanom sv. Pavol opisuje jednotu v Cirkvi Ježiša Krista. Zamyslite sa nad zoznamom, ktorý uvádza: Jeden Pán, jedna viera, jeden Boh, jeden Otec. Krst je popredne umiestnený spolu s „Pánom“, „vierou“, „Bohom“ a „Otcom“. Je to preto, lebo práve prostredníctvom tohto krstu sa človek stáva zjednotený s Bohom a začleneným do jednoty Cirkvi. Veriť, že ľudia v Cirkvi nemajú tento jeden krst, sa rovná viere v to, že nemajú jedného Pána a jednu vieru. Takto nevyhnutný je krst.
BIBLIA UČÍ, ŽE VIERA SA PRIJÍMA SKRZE KRST
V 3. kapitole Listu Galaťanom vidíme súvislosť medzi prijatím viery a prijatím krstu. Zisťujeme, že človek prijme vieru po prvýkrát prostredníctvom krstu.
Sv. Pavol v hneď nasledujúcom verši (27. verši) presne vysvetľuje, čo myslí „vierou v Kristovi Ježišovi“.
Táto veľmi zaujímavá kapitola Písma by mala byť posolstvom pre každého. Jasne učí to, čoho sa Katolícka Cirkev drží už 2000 rokov: že človek prijíma vieru práve prostredníctvom sviatosti krstu. Preto sa krst od apoštolských čias nazýva „sviatosťou viery“. Bez krstu človek nemá vieru a nemôže byť spasený.
BIBLIA UČÍ, ŽE KRST VODOU PRINÁŠA SPÁSU
Biblia hovorí, že ľudia sú spasení „kúpeľom znovuzrodenia a obnovením v Duchu Svätom.“ Toto sa vzťahuje na duchovné znovuzrodenie, ktoré sa udeľuje v krstných vodách. Vonkajšie vyliatie vody učiňuje vnútorné očistenie a obnovu v Duchu Svätom. Tento sviatostný úkon ospravedlňuje dušu a aplikuje zásluhy krvi Ježiša Krista, kým prebieha krst.
Protestanti sa snažili túto pasáž odvysvetliť. Tvrdia, že „kúpeľ“ sa nevzťahuje na vodu krstu, ale na očistenie Duchom bez krstu. Toto sa vyvracia porovnaním tejto pasáže s 1. Petrovým listom 3:20-21. Obe učia, že krst „zachraňuje“. Prvý Petrov list 3:20-21 jasne hovorí o krste vodou, nielen o duchovnom kúpeli. Toto dokazuje, že List Títovi 3:5 sa taktiež vzťahuje na znovuzrodenie prostredníctvom vody krstu.
1. Petrov list 3:20-21 je jednou z najpresvedčivejších pasáží z Biblie o nevyhnutnosti krstu. Všimnite si tu dôraznosť tvrdenia sv. Petra. Krst teraz vás zachraňuje. Hovorí o krste vodou (o sviatosti), pravdaže, pretože robí analógiu medzi krstnými vodami a vodami potopy. Peter prirovnáva prijatie sviatosti krstu (vodou) k pobytu na Noemovej arche. Tak ako mimo Noemovej archy v čase potopy nikto neunikol telesnej smrti (iba osem duší prežilo potopu vďaka tomu, že boli pevne usadené na arche), podobne sa nikto nevyhne duchovnej smrti a ani nie je zachránený z dedičného hriechu bez krstu! Krst vás zachraňuje. Ako jasné to má byť, že Biblia učí, že krst vodou je nevyhnutný k spáse?
PRECHOD CEZ ČERVENÉ MORE BOL PREDOBRAZOM KRSTU VODOU
To ma privádza k ďalšej veci. Ňou je typológia. Ako už bolo spomenuté v kapitole o Panne Márii, biblický predobraz je skutočná udalosť alebo skutočná osoba alebo skutočná vec zo Starého zákona, ktorá predznamenáva a poukazuje na niečo z Nového zákona. Existujú predobrazy krstu vodou. Jeden predobraz krstu vodou a jeho nevyhnutnosti nachádzame v prechode Mojžiša a Izraelitov cez Červené more.
Tak ako nikto neunikol telesnej smrti z rúk Egypťanov bez prechodu vodami Červeného mora, nikto neunikne večnej smrti bez prijatia krstných vôd. Svätý Pavol naráža na túto súvislosť v 1. liste Korinťanom 10:1-2:
ĎALŠIE STAROZÁKONNÉ PREDOBRAZY KRSTU VODOU
Na samom počiatku Boh stvoril nebo a zem a prvá vec, ktorá sa v Biblii spomína, sú vody. Pozrite sa na prvé dva verše z prvej knihy Biblie.
Toto nám hovorí, že voda má pre Božie stvorenie od samého začiatku veľký, ba dokonca jedinečný význam. Predstavovala integrálnu súčasť jeho plánu. Používal ju na očisťovanie, na vytváranie nového života. Preto je úplne logické, že živel, ktorý si vybral, aby priniesol dušiam nový život Ježiša Krista udeľovaním zásluh svojho umučenia a očistenia Duchom Svätým, je ten prapôvodný živel, nad ktorým sa pohyboval jeho Duch na začiatku stvorenia.
Ďalší jasný predobraz alebo narážka na posväcujúce účinky krstu vodou sa nachádza v 36. kapitole Knihy proroka Ezechiela.
Toto sa jasne vzťahuje na očistnú silu krstu vodou, ktorá bude odovzdávať nový život Ježiša Krista a ktorá sa udelí Božiemu ľudu zhromaždenému z celej Zeme. Zmienka o „čistej vode“ z 36. kapitoly Knihy proroka Ezechiela dokazuje, že sa to vzťahuje na ospravodlivenie v Novom zákone; ten istý jazyk sa totiž nachádza v Liste Hebrejom 10:22 na opísanie vnútornej zmeny učinenej ospravodlivením v Kristovi. V Liste Hebrejom 10:22 sa táto zmena opisuje ako srdce očistené (doslovný preklad: pokropené) od zlého svedomia. Ez 36 výslovne naznačuje, že táto čistota srdca sa zapríčiní pokropením čistou vodou (pri krste).
Niektorí ľudia ohľadom tejto veci namietajú. Dobrého lotra na kríži predkladajú ako názorný príklad proti nevyhnutnosti krstu. Tento príklad však neobstojí. Po prvé, zákon krstu, ktorý Ježiš urobil záväzným pre každého človeka, sa stal povinnosťou po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď dal Ježiš v Mt 28:19 príkaz hlásať Evanjelium a krstiť všetky národy. Dobrý zlodej zomrel za Starého zákona, predtým, čo sa zákon krstu stal záväzným pre každého. Po druhé, dobrý zlodej neodišiel do neba v deň, kedy bol Ježiš ukrižovaný. Vieme to preto, lebo nikto nešiel do neba dovtedy, dokým tam nešiel Ježiš. Ježiš mal vo všetkých veciach prvenstvo, ako hovorí sv. Pavol v Liste Kolosanom 1:18.
Ježiš vystúpil do neba až po svojom vzkriesení, ako dokazuje Evanjelium poľa Jána 20:17. Čiže dobrý zlodej nepredstavuje názorný príklad proti nevyhnutnosti krstu k spáse. Preto Apoštolské vyznanie viery, ktoré recitujú katolíci, správne uvádza, že Ježiš bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil do pekla; tretieho dňa vstal z mŕtvych a potom vystúpil na nebesia. Do neba vystúpil až po svojom zmŕtvychvstaní a do pekla zostúpil v deň svojej smrti. Čo bolo toto peklo? Bolo to Abrahámovo lono, miesto čakania spravodlivých zo Starého zákona. Práve tam išiel dobrý zlodej s Ježišom v deň jeho ukrižovania; Ježiš to nazval rajom, pretože tam mal byť.
JEŽIŠ SA PODROBIL KRSTU, ABY VŠETKÝM ĽUĎOM UKÁZAL, ŽE DAŤ SA POKRSTIŤ JE NEVYHNUTNÉ
Krst je taký nevyhnutný, že sa mu podrobil aj Ježiš. Pokrstený bol Jánom Krstiteľom, aby ukázal, že každý jeden človek – a Ježiš bol aj pravý Boh, aj pravý človek – musí byť pokrstený k spáse. Malo by sa poukázať na to, že podľa katolíckej teológie krst, ktorý udeľoval Ján Krstiteľ, nie je totožný s krstom, ktorý ustanovil Ježiš: s opravdivou sviatosťou krstu. Nemal takú istú silu alebo moc.
Krst, ktorý ustanovil Ježiš, sníma dedičný hriech a osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy; Jánov krst bol krstom, ktorý podnecoval ľudí k pokániu a bol predobrazom krstu, ktorý ustanovil Ježiš. Preto tí, čo prijali len Jánov krst, boli pokrstení znova (Sk 19:4-5). Ježišovo prijatie krstu z Jánových rúk sa však považuje za prechod medzi Jánovým predobrazným krstom a skutočným Kristovým krstom. Ježišov krst posvätil vody, aby boli účinné pri odstraňovaní hriechu, i keď krst, ktorý ustanovil Ježiš, sa stal pre všetkých záväzným až po vzkriesení.
Zostúpenie Ducha Svätého značí oživovaciu moc krstu. Otvorenie neba značí, že nebo je pre človeka otvorené, len čo riadne prijme krst. Robí z neho adoptívneho Božieho syna namiesto vylúčeného Adamovho dieťaťa.
KRV A VODA VYŠLI Z JEŽIŠOVHO BOKU, PRETOŽE JEHO KRV SA VYLIEVA S VODOU KRSTU
Biblia robí jasnú spojitosť medzi krvou Ježiša s vodou krstu. Z 19. kapitoly Evanjelia podľa Jána sa dozvedáme, že po Ježišovej smrti na kríži vyšla z jeho boku krv a voda. Táto skutočná udalosť mala aj symbolický význam.
Toto naznačovalo, že jeho krv (a zásluhy jeho umučenia) sa pri krste vyleje s vodou. Preto aj v 5. kapitole 1. Jánovho listu čítame, že existuje spojitosť medzi duchom, vodou a krvou.
BIBLIA UČÍ, ŽE KRV JEŽIŠA, DUCHOVNÁ OBNOVA A VODA KRSTU PRICHÁDZAJÚ AKO JEDNO
Toto sa vzťahuje na troch svedkov ospravodlivenia: nového života alebo ducha, ktorý prináša ospravodlivenie, voda krstu a krv Ježiša. Tieto tri musia byť prítomné, aby bol človek ospravodlivený. Prvé a tretie prichádzajú spolu – vylievajú sa – s vodou krstu. Preto Ježiš hovorí o znovuzrodení z vody a z Ducha (Jn 3:5). Skutočne mohol hovoriť aj o znovuzrodení z vody, krvi a ducha.
JEŽIŠ HOVORÍ, ŽE NIKTO NEVOJDE DO NEBA BEZ ZNOVUZRODENIA Z VODY A Z DUCHA
Hlboko sa zamyslite nad tým, že keď Ježiš učí túto veľkú pravdu, svoj výrok uvádza slovami: „veru, veru“ alebo „ alebo „amen, amen“, v závislosti od prekladu, ktorý si prečítate.
Toto dvojité potvrdenie je skutkom skladania prísahy. Na židovskom súdnom dvore nemohol byť nikto vydaný na smrť bez svedectva dvoch svedkov (Dt 19:15). Obaja museli zdvihnúť pravú ruku a povedať: Amen. (Pozri Neh 8:6 alebo 2 Ezd 8:6 ako názorný príklad slávnostnosti tejto formuly). Takže tento slávnostný jazyk naznačuje, že to, čo tu chce Ježiš povedať, je mimoriadne vážne. Ježiš slávnostnou prísahou prehlasuje, že nikto nevojde do neba bez toho, aby sa znova nenarodil z vody a z Ducha Svätého.
Ježiš hovorí Nikodémovi, že ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Nikodém sa ho potom výslovne pýta, ako k tomu dochádza; ako sa človek znovu narodí? Ježiš odpovedá v Evanjeliu podľa Jána 3:5 vyhlásením, ak sa niekto nenarodí Z VODY A Z DUCHA, NEMÔŽE VOJSŤ DO KRÁĽOVSTVA BOŽIEHO. Čiže narodiť sa znova znamená narodiť sa z vody a z Ducha Svätého. Toto sa jasne vzťahuje na krst vodou.
Je pravda, že nekatolíci sa snažili jasný význam týchto slov odvysvetliť, ale bezvýsledne. Mnohí z nich hovoria, že voda sa vzťahuje na prirodzené narodenie a že Duch sa vzťahuje na proces znovuzrodenia prijatím viery. To je nemožné, pretože táto pasáž je o znovuzrodení. Ježiš hovorí, že znovuzrodenie je z vody a z Ducha. Okrem toho, ako zdôrazňujú grécki učenci, slovné spojenie „z vody a z Ducha“ v gréčtine (ek hudatos kai pneumatos) predstavuje jeden lingvistický celok. Opisuje narodenie „z vody a Ducha“, nie „narodenie z vody“ na jednej strane a „narodenie z Ducha“ na strane druhej.
Okrem toho širší kontext tejto pasáže potvrdzuje, že sa vzťahuje na krst vodou. Hneď v nasledujúcej kapitole čítame, že Ježišovi apoštoli odišli a krstili. Pozrite si Evanjelium podľa Jána 4:1. Takže po tom, čo Biblia opisuje absolútnu nevyhnutnosť krstu vodou, spomína, že apoštoli praktizovali to, čo Ježiš kázal.
Pre ľudí je kľúčové, aby pochopili, že Evanjelium poľa Jána 3:5 sa vzťahuje na krst vodou; pretože milióny ľudí majú bludnú a nebiblickú predstavu o tom, čo znamená znovuzrodenie. Myslia si, že to znamená dospieť k skutočnej oddanosti k tomu, že Ježiš je Spasiteľ. Toto je nesprávne a v starovekej Cirkvi sa v to neverilo. Určite je nevyhnutné, aby človek, ktorý prekročil vek usudzovania, prijal Ježiša Krista, veril v Trojicu a vo vtelenie a prijal všetky jeho učenia. Biblia však jasne učí, že znovuzrodenie sa vzťahuje na duchovné obnovenie, ktoré prináša krst vodou. Dokazujú to aj ohromujúce dôkazy z iných pasáží z Nového zákona, nad ktorými sme uvažovali.
Sviatosť krstu odstraňuje celý dedičný a všetky osobné hriechy u tých, čo ju riadne prijmú. Treba však poznamenať, že prijatie tejto sviatosti nie je zárukou spásy. Človek môže milosť krstu stratiť smrteľnými hriechmi a zapretím pravej viery Ježiša Krista.
VŠETCI CIRKEVNÍ OTCOVIA UČILI O KRSTNOM ZNOVUZRODENÍ A O TOM, ŽE KRST JE NEVYHNUTNÝ K SPÁSE
Otcovia Cirkvi od samého začiatku kresťanskej Cirkvi jednomyseľne verili v nevyhnutnosť krstu vodou a krstného znovuzrodenia. Túto vieru zakladali na učení Nového zákona, Evanjelia podľa Jána 3:5 a apoštolskej Tradícii. Tu sú len štyri úryvky. Dali by sa citovať tucty ďalších.
V Barnabášovom liste, datovanom už do r. 70 po Kristovi, čítame:
V Hermovom pastierovi, datovanom do r. 140 po Kristovi, Hermas cituje Ježiša v Evanjeliu podľa Jána 3:5 a píše:
V roku 155 n. l., v Prvom ospravedlnení (First Apology), 61, sv. Justín Mučeník píše:
Svätý Aprahat, najstarší zo sýrskych otcov, píše vo svojich Rozpravách (Treatises) z r. 336 po Kristovi:
DÔKAZ O KRSTE MALÝCH DETÍ
Mnohí protestanti neveria, že malé deti by sa mali krstiť. Myslia si, že krst by sa mal udeľovať len tým, čo dosiahli vek usudzovania a rozhodli sa ho prijať. Krst nemluvniat považujú za neplatný a nebiblický. Tento postoj je z mnohých dôvodov bludný.
V prvom rade treba poukázať na to, že väčšina protestantov v tejto veci súhlasí s katolíkmi. Väčšina z nich praktizuje krst malých detí. Luteráni, anglikáni, metodisti, kongregacionalisti, presbyteriáni a ďalší krst malých detí praktizujú. Tým, pravdaže, nechceme naznačiť, že krst malých detí je dokázaný ako správny na základe skutočnosti, že ho praktizujú tieto skupiny; ale chceme len poznamenať, že protestanti, ktorí odmietajú krst malých detí, sú v menšine, dokonca aj medzi protestantmi.
Po druhé, Biblia učí, že pokrstené boli celé domácnosti:
Pokrstené boli celé domácnosti. Zamyslite sa nad týmito veršami. Biblia hovorí o žene a „jej domácnosti“. Hovorí o mužovi a jeho „domácnosti“. Prečo sa v týchto pasážach nepíše len o žene a „jej mužovi“? Prečo sa tu nepíše o mužovi a „jeho manželke“? K domácnostiam vo všeobecnosti patria aj deti. Písmo ich spája:
Keďže k domácnostiam vo všeobecnosti patria aj deti – a Biblia opakovane spomína, že pokrstené boli celé domácnosti – tieto pasáže samy osebe robia tvrdenie proti krstu malých detí mimoriadne nepravdepodobným. V skutočnosti, ak protestant, ktorý odmieta krst malých detí, verí iba v Písmo, musel by nájsť v Biblii explicitné učenie, že malé deti by sa krstiť nemali. Avšak nič také tam nie je.
Po tretie, Ježiš jasne učil, že každý človek musí byť pokrstený, aby bol spasený. Dozvedeli sme sa to z Evanjelia podľa Jána 3:5. Nerobí žiadne rozdiely ani výnimky. Toto je veľmi podstatné, pretože v Evanjeliu podľa Jána 6:53 – v pasáži o nutnosti jesť Ježišovo telo, kde sa používa podobný jazyk ako v Evanjeliu podľa Jána 3:5 – vidíme nuansu. V Evanjeliu podľa Jána 6:53 Ježiš hovorí:
Ale v Evanjeliu podľa Jána 3:5 hovorí:
V Evanjeliu podľa Jána 6:53 Ježiš hovorí, že ak [VY] nebudete jesť telo Syna človeka. Ale v Evanjeliu podľa Jána 3:5 má tento výrok všeobecnú platnosť: ak sa NIEKTO znova nenarodí z vody a z Ducha.
Znenie je mierne odlišné, pretože prijatie Eucharistie je nevyhnutné pre všetkých, čo tento príkaz počujú a môžu ho splniť, ako napríklad pre tých, čo dosiahli vek rozumu. Ježiš povedal, že ak vy nebudete tým, ku ktorým hovoril, a ostatným, čo tento príkaz počujú. Ale nutnosť prijať krst vodou je všeobecná. Preto Ježiš hovorí, že ak sa niekto znova nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. K niekomu nevyhnutne patria aj nemluvňatá. Z Ježišovho učenia z Evanjelia podľa Jána 3:5 logicky vyplýva, že nemluvňatá pokrstiť treba.
BIBLIA UČÍ, ŽE KRST JE NOVÁ OBRIEZKA – V STAROM ZÁKONE SA MALÉ DETI OBREZÁVALI
Prejdime k ďalšej veci, ktorá je mimoriadne dôležitá a nad ktorou sa musíme zamyslieť, a to k obriezke. Obriezka bola starozákonným náprotivkom krstu. Obriezka predstavovala spôsob, akým muži v Starom zákone vstupovali do zmluvného vzťahu s Bohom. Ak ste neboli obrezaní, neboli ste v Božej zmluve. Išlo o predobraz krstu.
Podobne ako pri iných predobrazoch, nie každý aspekt obriezky zodpovedal tomu, čím mal byť krst. Napríklad v Starom zákone mohli byť obrezaní len muži, ale v Novom zákone sú krstení muži i ženy. Niet však pochýb o tom, že obriezka bola starozákonným náprotivkom krstu. Druhá kapitola Listu Kolosanom učí, že krst je novozákonnou obriezkou.
Táto pasáž stotožňuje krst s novou a väčšou obriezkou. Hovorí tiež, že krstom človek povstáva k novému nadprirodzenému životu v Kristovi. V Starom zákone sa obrezávali aj malé deti. Ak je krst novou obriezkou, vyplýva z toho, že v Novom zákone dojčatá krstené byť majú. Ak by tomu tak nebolo, potom by bol Boh v menejcennom Starom zákone veľkorysejším, všeobecnejším, prístupnejším ako v Novom zákone. Tak tomu však nie je.
Spása, ktorá je sprístupnená v Ježišovi, je otvorená všetkým národom: Židom i nežidom. Je nemysliteľné, aby Ježiš nezaviedol prostriedok, ako do svojho duchovného kráľovstva začleniť deti a ako im dať svoje požehnania a spásu.
Popravde, všimnite si, čo hovorí Peter vo svojom chýrnej kázni na Turíce v 2. kapitole Skutkov apoštolov:
Táto pasáž hovorí o krste a o požehnaniach a odpustení, ktoré sa prostredníctvom neho udeľujú. Píše sa tu, že to prisľúbenie je určené aj deťom. Tie dostávajú odpustenie prostredníctvom krstu vodou.
OTCOVIA CIRKVI VERILI V KRST MALÝCH DETÍ
Otcovia kresťanskej cirkvi tiež verili v krst malých detí, keďže túto tradíciu prijali od Ježiša a apoštolov. Tu sú len tri úryvky; mohli by sa citovať aj ďalšie.
KRST NEMUSÍ BYŤ PONORENÍM
Niektorí nekatolíci si myslia, že krst sa musí prijať ponorením. Toto sa v Biblii sa neučí. Zamyslite sa nad skutočnosťou, že na Turíce v 2. kapitole Skutkov apoštolov, keď boli pokrstené tisíce ľudí, nebol dostatok vody na to, aby sa zabezpečilo, aby boli všetci pokrstení ponorením. Musel sa použiť krst vyliatím (liatím) alebo pokropením.
Okrem toho by bol krst ponorením veľmi ťažký alebo nemožný v extrémne chladnom prostredí, akým je Arktída, a v extrémne horúcom prostredí, akým sú púšte. V iných situáciách – ako napríklad pri apoštolovaní väzňom (napr. Sk 16) – kde je obmedzená sloboda pohybu, by krst ponorením nebol uskutočniteľný. Ježiš by nikdy neurobil vysluhovanie krstu takým ťažkým alebo nemožným v týchto situáciách, keď to bol On, kto vyhlásil, že ho musí mať každý človek.
Niektorí ľudia tiež hovoria, že slovo krst v gréčtine znamená výlučne ponorenie. Nie je to pravda. Toto slovo sa používa vo význame ponorenie, ale používa sa aj vo význame obmytí, ktoré nie sú ponorením. Názorné príklady, kde krst znamená obmytie, ale nie ponorenie, nájdeme v Evanjeliu podľa Lukáša 11:38 a v Liste Hebrejom 9:10. Krst je platný, ak sa vykonáva ponorením, vyliatím (t. j. poliatím) alebo pokropením, ale voda sa musí pri dopade na pokožku pohybovať a musia sa vysloviť patričné slová („Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ alebo slová ním ekvivalentné).
Ďalšou vecou je, že pri krste sa vylieva Duch Svätý. To znamená, že aj keď je krst ponorením určite platný, ak sa vykoná správne, dalo by sa povedať, že krst vyliatím (t. j. poliatím) presnejšie vyjadruje pôsobenie Ducha Svätého v krste. Je tu aj skutočnosť, že maľby v katakombách, ktoré vytvorili prví kresťania, zobrazujú krsty liatím. To svedčí o tom, že tieto krsty poliatím sa od začiatku považovali za prijateľné.
Didaché bolo napísané okolo r. 70 po Kristovi. Ide o chýrny dokument z ranej Cirkvi. Predstavuje presvedčivé svedectvo o presvedčeniach a praktikách starovekých kresťanov. V 7. kapitole Didaché schvaľuje krst ponorením do rieky, ale aj krst vyliatím alebo poliatím.
Toto bolo napísané, keď ešte možno žili niektorí apoštoli alebo počas prvej generácie po nich. Všetko toto dokazuje, že učenie Katolíckej Cirkvi o krste je opravdivým učením Biblie. Je to preto, lebo Katolícka Cirkev je jediná pravá Cirkev.