Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Why Hell Must Be Eternal | The Antichrist Identified! | What Fake Christians Get Wrong About Ephesians | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Amazing Evidence For God |
Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Outside The Church There Is No Salvation | Eastern “Orthodoxy” Exposed | Svätý Ruženec | Padre Pio | Traditional Catholic Issues And Groups | ![]() |
Nový obrad vysviacky/ordinácie
Na vrch toho, že sú znehodnocujúce zmeny urobené smerom do omše, Diabol vedel, že musí uškodiť aj s obradmi vysviacok, preto, aby kňazi v Novej Cirkvi boli neplatní takisto.
Nový obrad svätých vysviacok (biskupov, kňazov a diakonov) bol schválený a nanútený Pavlom VI. 18. júna 1968. Nasledujúce informácie sú kritické pre všetkých katolíkov, aby vedeli, pretože ide o platnosť v princípe všetkých „kňazov“ vysvätených v diecéznej štruktúre od približne 1968, a konzekventne sa to týka platnosti nespečte veľa spovedí, omší v latinskom jazyku a pod.
V novembri 30. rok 1947, pápež Pius XII. vydal apoštolskú Ústavu zvanú „Sacramentum Ordinis“. V tejto Ústave, pápež Pius XII. vydal v zmysle jeho nadradenej apoštolskej autority znenie slov, ktoré sú potrebné pre platnú ordináciu do kňazstva.
Tradičná forma ordinácie kňazov
Nová forma ordinácie kňazov
Tu je forma z rítu novej ordinácie kňazov:
Rozdiel medzi dvoma formami je, že latinské slovo “ut“ (čo znamená “aby“, angl. ‘so that‘) bolo vynechané v novom obrade. Toto sa môže zdať nepodstatné, ale v Sacramentum Ordinis Pius XII. vyhlásil, že toto slovo je nevyhnutné pre platnosť. Naviac však, vynechanie slova “aby“, dáva za vznik relaxácii vymenovávania sviatostného efektu (prenesenie úradu druhého stupňa). Inými slovami (nová forma) odobratím slova “aby“, významovo značí, že ordinácia už prebehla, no neprebieha pokým sú slová hovorené.
Keďže nový obrad sa tvári, že je rímsky obrad, odstránenie “ut“ (aby), dáva nový obrad do otáznej platnosti. Avšak, tu je omnoho väčší problém, ktorý dokazuje, že nový obrad je neplatný.
NAJVÄČŠÍ PROBLÉM S NOVÝM OBRADOM ORDINÁCIE NIE JE FORMA, ALE OKOLITÉ CEREMÓNIE POČAS ORDINAČNEJ OMŠE ,KTORÉ BOLI VYMAZANÉ
Zmena smerom do esenciálnej formy nie je jediný problém s novým obradom ordinácie schváleným Pavlom VI..
Nasledujúce body sú podobne rozhodujúce, lebo sviatosť vymenovania, založená naším Pánom Ježišom Kristom, nebola založená naším Pánom so špecifickou sakramentálnou formou ‹ naproti sviatostiam Eucharistie a krstu, ktoré boli založené naším Pánom so špecifickou sakramentálnou formou ›, to preto, aby forma slov vo vysvätení bola, i jest, určená jej významom a značením pomocou obklopujúcich obradov a ceremónii.
Vo svojej slávnej Bulle, Apostolicae Curae, sept. 13. rok 1896, Pápež Lev XIII. slávnostne deklaroval, že anglikánske vysviacky sú neplatné. To znamená, že anglikánska sekta nemá platných kňazov alebo biskupov.
Spravením tohto slávnostného prehlásenia sa musí rozumieť, že pápež Lev XIII. nespravil anglikánske vysviacky neplatné, ale skôr vyhlásil, že boli neplatné kvôli defektom v danom obrade. No a čo boli tie defekty a problémy, ktoré Lev XIII. videl s anglikánskymi obradmi, ktoré pozostávali z ich neplatnosti?
Tu vidíme, že pápež Lev XIII. učí, že vykonávateľ používajúci katolícky obrad v odovzdávaní sviatosti vymenovania so správnym predmetom a formou je (onen vykonávateľ) zrovna pre tento dôvod braný mať zámer robiť, čo Cirkev robí, a tento zámer je potrebný pre platnosť akejkoľvek sviatosti. Na druhej strane, hovorí nám, že ak je obrad zmenený so zjavným cieľom zaviesť nový obrad neschválený Cirkvou, a odmieta to, čo Cirkev robí, potom zámer je nielen nedostačujúci, ale deštruktívny pre sviatosť.
No a čo boli veci, ktoré pápež Lev XIII. popísal ako ukážku deštruktívneho zámeru u anglikánskych obradov vysviacok?
Drahý čitateľ, tieto veci popísane vyššie pápežom Levom XIII., čoby úpadok anglikánskeho obradu vysväcovania – systematické odstránenie každej referencie na obetu omše, konsekráciu a skutočné obetujúce kňazstvo – sú presne tie isté veci, ktoré sa udiali v novom obrade vysväcovania, ktorý bol schválený Pavlom VI.! V jeho knihe The Order of Melchisedech, napriek jeho zlým sumárom na konci ohľadom tohto a i iného, Michael Davies je prinútený priznať nasledujúce šokujúce fakty:
Tu sú niektoré zo špecifických modlitieb a ceremónii, ktoré poznamenávajú pravú náturu kňazstva v tradičnom obrade, ktoré boli špecificky eliminované z nového obradu ordinácie Pavla VI.
Nasledujúce informácie sú uvedené v Michael Davies, The Order of Melchisedech, na strane 79. a ďalej.
V tradičnom obrade biskup adresuje ordinandom a hovorí:
Toto napomenutie bolo zrušené.
Litánia svätých potom nasleduje v tradičnom obrade. Bola skrátená v novom obrade. Nový obrad odstraňuje nasledovnú neekumenickú zmienku (v litánií):
Neskôr v tradičnom obrade po prehlásení esenciálnej ordinačnej formy, ktorá bola zmenená v novom obrade (viď hore), biskup povie ďalšiu modlitbu, ktorá zahrňuje nasledovné:
Táto modlitba bola zrušená.
V tradičnom obrade biskup zarecituje potom Veni Creator Spiritus. Pri pomazaní každého kňaza povie:
Táto modlitba bola zrušená.
Táto modlitba bola tak významná, že bola zmienená i Piom XII. v Mediator Dei #43:
Všimnite si jak Pius XII. hovorí o kňazoch poznačených v ordinácii a urobí poznámku na túto veľmi dôležitú modlitbu, ktorá bola potom neskôr špeciálne zrušená Pavlom VI. v novom 1968-om obrade.
Potom, krátko po tejto modlitbe, biskup v tradičnom obrade povie každému ordinandovi:
Táto nesmierne dôležitá modlitba bola zrušená v novom obrade.
V tradičnom obrade nový kňaz koncelebruje omšu s biskupom. Na konci každý kňaz pokľakne pred biskupa, ktorý na neho položí obe ruky a povie:
Táto ceremónia a modlitba bola zrušená.
V tradičnom obrade je:
Toto napomenutie bolo zrušené.
Nakoniec, pred dokončením omše, dá biskup požehnanie:
Toto požehnanie bolo zrušené.
Zhrnutie: Je úplne očividné z týchto faktov, že nie je intencia v novom obrade ordinovať skutočných obetujúcich kňazov. Každá jedna povinná referencia smerom ku skutočnému obetujúcemu kňazstvu bola účelovo vymazaná, zrovna tak ako v anglikánskom obrade – ktorý bol vyhlásený za neplatný pre ten istý dôvod Pápežom Levom XIII.
Preto teda, nasledujúce slová vyhlásené pápežom Levom XIII., platia úplne na nový obrad Pavla VI.
Nový obrad úplne zapadá do popisu. Môže niekto vyvrátiť tento fakt? Nie, a keby to niekto spravil, tak svedčí nepravdivo. Nový obrad ordinácie konkrétne eliminoval obetujúce kňazstvo. Intencia, ktorou sa manifestuje, je teda protichodná s intenciou Cirkve a nemôže prejsť v platnosť.
Michael Davies dokazuje, že nový obrad je neplatný
V jeho knihe, The Order of Melchisedech, Michael Davies (človek, čo vlastne obhajoval platnosť nového obradu ordinácie) je donútený, vo svetle nepopierateľných dôkazov, urobiť vyhlásenie za vyhlásením, ktoré dokazuje, že nový obrad ordinácie musí byť braný za neplatný, tak isto ako anglikánsky obrad. Tu je zopár z nich:
Tak isto za zmienku stojí, že Cranmer vytvorením neplatného anglikánskeho obradu, zrušil subdiakonát a menšie rády a vymenil ich s rádmi troch stupňov – biskupi, kňazi a diakoni. Toto je presne to, čo Pavol VI. urobil zmenou katolíckych obradov.
Nový obrad dáva za zmienku, že kandidáti na ordináciu sú vyzdvihnutí do „kňazstva“ – ale to robí aj neplatný anglikánsky. Faktom je, že pápež Lev XIII. vysvetlil v Apostolicae Curae, že ak ordinačný obrad značí odobratie právomoci ponúkať zmierne obety, tak jak robí nový obrad, tak je nevyhnutne neplatný, i keď môže zmieňovať slovo „kňaz“.
Kongregácia pre Bohoslužbu a disciplínu vo sviatostiach priznala, že katolícka teológia kňazstva nebola daná explicitne v 1968-om obrade.[15]
Faktom je, že nový obrad Pavla VI., je úplne nový obrad, ktorý odmieta to, čo Cirkev robí, odmietnutím toho, čo založením Krista prináleží do prirodzenosti sviatosti [obetujúceho kňazstva], takže je jasné, že potrebná intencia prezentovaná týmto obradom je nedostatočná i opačná a deštruktívna sviatosti svätej vysviacky (slovami Leva XIII.). Tieto fakty dokazujú, že nový obrad ordinácie Pavla VI. nemôže byť braný ako platný, ale musí byť braný ako neplatný.
Záver: To znamená, že akékoľvek spovede ťažkých hriechov týmto „kňazom“, ordinovaným v novom obrade, musia byť znova urobené platne ordinovanému kňazovi, ktorý bol ordinovaný tradičným rituálom ordinácie biskupom konsekrovaným v tradičnom obrade episkopálnej konsekrácie. Keď človek nevie, ktoré hriechy boli vyspovedané u „kňaza“ nového obradu a ktoré boli odpustené kňazom tradičného obradu, tak katolík musí spraviť generálnu spoveď a spomenúť všetky ťažké hriechy (ak nejaké boli), ktoré boli vyspovedané „kňazovi“ ordinovanému v obrade Pavla VI. (v novom obrade).
Očividne, žiaden katolík po správnosti nesmie pristúpiť ku „kňazovi“ ordinovanému v novom obrade Pavla VI. pre „Prijímanie“ alebo spoveď alebo akúkoľvek sviatosť vyžadujúcu si mať platné kňazstvo pod hrozbou páchania ťažkého hriechu, keďže oni nie sú platní kňazi.
Pápež Innocent XI. v „Decree of the Holy Office, March 4, 1679“[16] zavrhuje myšlienku, že katolíci môžu prijímať „pravdepodobné“ sviatosti. Inými slovami, i keď niekto verí, že nový obrad ordinácie je pravdepodobne platný (čo je evidentne falošné tvrdenie, keďže je očividne neplatný), človeku je zakázané dostávať sviatosti od takých „ordinovaných“ pod hrozbou smrteľného hriechu. Sviatosti môžu byť obdržané, len keď matéria a forma sú isto platné.
Tieto fakty značia, že všetky indult omše (Tridentský Misál Jána XXIII.), celebrované takýmito „kňazmi“ ordinovanými v novom obrade Pavla VI. (1968 obrad), sú neplatné a nemožno ich navštíviť.
Spolok svätého Pia X. (SSPX) má občas mužov, ktorí vstúpia do ich spolku, ktorí boli „ordinovaní“ v novom obrade ordinácie, a nie vždy ich podmienečne ordinujú – alebo to nedajú verejne najavo. „Omše“ ponúknuté takýmito „kňazmi“ by boli v takom prípade neplatné.
Tí kňazi, ktorí boli „ordinovaní“ v tomto novom obrade Pavla VI. a sú otvorení pravde, musia byť re-ordinovaní platne konsekrovaným biskupom v tradičnom obrade. To nevyhnutne znamená, že Novus Ordo Missae (nová omša od r. 1969), bez prihliadania na jej vlastné problémy, ktoré ju robia neplatnou, je samozrejme neplatná, ak celebrovaná akýmkoľvek „kňazom“ ordinovaným v novom obrade ordinácie.
Záverečné poznánky:
[1] Michael Davies, The Order of Melchisedech, Harrison, NY: Roman Catholic Books, 1993, p. 83.
[2] Denzinger, The Sources of Catholic Dogma, B. Herder Book. Co., Thirtieth Edition, 1957, no. 2301.
[3] The Oratory Catechism, Published by the Oratory of Divine Truth, 2000, p. 340; also The Rites of the Catholic Church, The Liturgical Press, Vol. 2, 1991, pp. 44-45.
[4] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, Rockford, IL: Tan Books, 1995, p. 405; Denzinger 1966.
[5] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, p. 404.
[6] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, p. 401.
[7] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, p. 402.
[8] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, pp. 402-403.
[9] Michael Davies, The Order of Melchisedech, Harrison, NY: Roman Catholic Books, 1993, p. 83.
[10] Michael Davies, The Order of Melchisedech, p. xix.
[11] The Papal Encyclicals, by Claudia Carlen, Raleigh: The Pierian Press, 1990, Vol. 4 (1939-1958), p. 127.
[12] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, pp. 402-403.
[13] The Great Encyclical Letters of Pope Leo XIII, p. 401.
[14] Michael Davies, The Order of Melchisedech, pp. 94-95.
[15] Michael Davies, The Order of Melchisedech, p. xxii.
[16] Denzinger 1151.