^
^
Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti | ![]() |
Mýty o španielskej inkvizíci odhalené
Tento článok je prepis k videu nižšie:
Tu je Brat Peter, vaticancatholic.com. Plánoval som hovoriť na tému: inkvizičné mýty vyvrátené. Predtým, než sa pustím do logického výkladu o inkvizícii, a či bola, alebo nebola opodstatnená, chcel by som vyvrátiť niektoré mýty, ktoré sú bežné ohľadom počtu ľudí, ktorí boli odsúdení na smrť. Budem sa primárne sústreďovať na Španielsku inkvizíciu, a hoc nebudem môcť prebrať všetky body v jednom diely, no preberiem niektoré dôležité. Budem sa koncentrovať na Španielsku inkvizíciu, pretože je z veľkej časti najznámejšia zo všetkých inkvizičných tribunálov. Najprv však, čo bola inkvizícia? [Odpoveď:] Bol to cirkevný/eklezialistický súd alebo tribunál, vytvorený Katolíckou Cirkvou pre región Španielska, a bol vytvorený v roku 1478. Čomu ľudia musia rozumieť je, že počas stredoveku heréza (blud/kacírstvo) bola braná ako hrdelný zločin. Tak ako vražda. Logické odôvodnenie bolo, že tak ako je veľké zlo zabiť telo a zobrať niekomu prirodzený život, tak ešte väčšie zlo je zabiť niekoho dušu, čo je spravené skrze prekrútenie pravdy, čo pošle druhého [človeka] do pekla; a toto logické odôvodnenie v tom čase bolo zdieľané nielen medzi katolíkmi v Katolíckej Cirkvi, no výsledne i protestantami ako Martin Luther a Ján Kalvin. Luther otvorene volal po smrti kardinálov a pápeža. Ján Kalvin posielal ľudí na smrť. V jednom verejne známom prípade Ján Kalvin poslal na smrť Michala Servetusa, lebo popieral Trojicu. A predtým, než bol Servetus pod jeho autoritou, Kalvin ho i varoval, on hovorí, že „Kebyže prejde...“ okolo neho „ ... tak ďaleko jak siaha moja autorita, nenechal by som ho nažive.“ – koniec citácie.
Takže v stredoveku brali herézu (blud/kacírstvo) veľmi vážne, a vidíme tento logický výklad zakorenený v skutočnosti v tom, čo Boh nariaďuje v Starom zákone pre určité hriechy a prekročenie Jeho zákona – On nariaďuje trest smrti. A ľudia na všetkých stranách boli odsúdení za onen hrdelný zločin, z toho, čo oni považovali za herézu. A mnoho katolíkov – nespočetne veľa katolíkov – bolo zabitých vo výsledne protestantských krajinách ako [napr.] v protestantskom Anglicku. Mnoho katolíkov bolo zabitých i na mnoho iných miestach. Predtým, než sa viac pustím do rozprávania ohľadom toho, že či to bolo ospravedlniteľné a pod., chcem vyvrátiť najpopulárnejšie mýty o onej inkvizícii – [t. j.] koľko ľudí Španielska inkvizícia vydala na smrť. Nuž, podľa najviac bežného protestantského názoru to boli milióny, napr. keď si rýchlo spravíme prieskum, čo o tomto hovoria rôzne protestantské stránky, čítame veci ako tieto:
„Katolícki inkvizítori mučili, zmrzačili, upálili a uväznili milióny ľudí“
Iná stránka hovorí, že:
„Po dobu tisícdvesto rokov, stovky tisíc lojálnych katolíkov mučilo a zabilo desiatky miliónov „heretikov“... “
Ďalšia stránka hovorí, že:
„Cirkev zabila stovky tisíc židov a zhabala im majetky.“
Ja osobne som rozprával s protestantom, ktorý, myslím si, že povedal, že cez sto miliónov heretikov bolo zabitých. Nuž, všetky tieto čísla sú hanebné klamstvá, a na ich vyvrátenie sa budem opierať primárne o knihu s názvom Španielska inkvizícia a historická revízia od Henryho Kamana. Prečo je táto knižka cenná pre vyvrátenie týchto lží? V prvom rade bola napísaná Židom. Bola vydaná v Yale University Press v roku 1997. A tento jedinec, Henry Kaman, nielen to, že je Žid, ale je braný historickou komunitou ako špičkový historik. Je priateľ Royal Historical Society a profesorom Vyššieho zasadania pre vedecký výskum v Barcelone. Bol vyštudovaný na Oxfordskej univerzite a je veľmi známym historikom a na mnoho miestach je jeho komentár dosť pro-židovský; a teda môžete vidieť, že toto nie je apologetická práca pre Katolícku Cirkev. No je aspoň docela úprimný v reportovaní o faktoch, ktoré ničia a rozbúravajú tamtie populárne mýty, ktoré prioritne protestanti a aj iní šíria ohľadom Španielskej inkvizície a jej procedúrach, jej úmysloch a o tom, o čom budeme teraz hovoriť: počet zabitých ľudí.
Ó, a než sa ďalej ku tomu dostanem. Chcem sa zmieniť, že v populárnej protestantskej knižke Žena riadi šelmu od Dave Hunta, on argumentuje na stránke 79., že v Španielsku počet odsúdených presiahol tri milióny s okolo 300 000 upálenými na hranici, teda nejde ku miliónom popraveným, no vraví o 300 000 [upálených] – čo je úplne mylné.
Čiže, čo hovorí Kaman? [Odpoveď:] V jeho knihe Španielska inkvizícia a historická revízia Henry Kaman na strane 60. po zanalyzovaní niektorých dát z rôznych tribunálov a z rozličných častí Španielska vraví:
"Keď berieme do úvahu všetky tribunály Španielska do 1530 (-ho) roku. Je nepravdepodobné, že viac než dvetisíc ľudí bolo inkvizíciou popravených za kacírstvo (herézu).“
Na strane pred ňou, strane 59, vysvetľuje ako:
„Doba najintenzívnejšej perzekúcie obrátených (conversos) bola medzi rokmi 1480 a 1530“
Dobre. A chcem dodať, že toto bola najintenzívnejšia doba inkvizície. Sú obdobia, keď idete po dekády, takmer bez jediného odsúdeného na smrť. A on cituje z rôznych autorít, napr. jeden jednotlivec odhadol, že do r. 1490 bolo 15 000 ľudí prinavrátených [do Cirkvi] pod ediktami milosti, nie zabitých. A iný muž, Andrés Bernáldez, odhadol, že v samotnej diecéze Sevilly od roku 1480 po rok 1488 tribunál upálil cez 700 ľudí a prinavrátil viac než 5000. Neskorší historik, analytik Diego Ortiz, tvrdil, že v Seville medzi rokmi 1481 až 1520 – znova veľmi intenzívna doba – cez 20 000 heretikov sa zrieklo svojich chýb a cez tisíc tvrdošijných heretikov bolo poslaných na hranicu, a vraví „ ... existuje menšia pochybnosť, že čísla sú prehnané.“ Takže hovorí, že tisíc ľudí v tejto aktívnej časti [Španielska], za čias najintenzívnejšej doby počas španielskej inkvizície, bolo zabitých. Toto tvrdenie je veľmi prehnané.
Na strane 203 nám dáva pohľad do vnútra finálneho počtu ľudí, ktorí boli vydaní na smrť; a ľudia musia rozumieť, že tu je dôležitý rozdiel medzi ľuďmi, ktorí boli vypočúvaní alebo vyšetrovaní, a ľuďmi odsúdenými.
Hovorí: „Proporčne malé číslo popráv je efektívny argument proti legendám o krvi pachtiacom tribunáli.“ – pokračuje: „Je jasné, že po väčšiu časť jej pôsobenia bola inkvizícia ďaleko od toho byť strojom na smrť. Či už z úmyslu, alebo z nedostatku, vyššie uvedené čísla pre tresty vo Valencii a Galícii naznačujú pomer popráv hlboko pod 2% obvinených. Bolo odhadnuté, že v 19-tich tribunáloch v období medzi 1540 – 1700, bolo popravených pod dve percentá obvinených. Ak je toto akokoľvek blízke k pravde, vyzerá to, že od 16. až po 17. storočie boli menej než traja ľudia ročne popravení inkvizíciou v celej Španielskej monarchii, od Sicílie až po Peru – zaiste menej než ktorékoľvek provinčné súdy práva v Španielsku alebo kdekoľvek inde v Európe. Popravde, pri porovnaní španielskych svetských súdov s inkvizíciou, je možné sa pozitívne prikloniť len k druhému zmieňovanému.“
A takže on hovorí, že keď je to podelené na roky, keď bola značne menšia miera aktivity, tak okolo troch ľudí ročne bolo zabitých medzi 16. až 17. storočím – ďaleko od miliónov.
A faktom je, že celková populácia kresťanského Španielska, po značnú časť tohto obdobia, bola celkovo 6 miliónov. A musíme poukázať na to, že inkvizícia sama od seba neusmrcovala nikoho, bola to v skutočnosti svetská autorita. Inkvizícia trestne stíhala ľudí, a keď boli nájdení vinní z herézy, tak ich odovzdala svetskej moci, ktorá vykonávala najvyšší trest – buď uväznenie, alebo poprava za herézu.
Takže vyšetrovala ľudí, ktorí tvrdili, že boli praktizujúci katolíci, ale odmietali katolícku vieru.
Takisto počas tohto obdobia, čo bolo jedným z dôvodov, prečo sa Španielska inkvizícia stala tak aktívnou, je, že Španielsko zaviedlo politiku vyhosťovania všetkých židov a všetkých moslimov z krajiny. A mali ste [situáciu], kde bolo, že miesto toho, než aby mali odísť, tak niekoľko z týchto jedincov, niektorí z týchto moslimov a židov konvertovali, ale ich konverzia nebola úprimná, a teda stále praktikovali ich falošné náboženstvo. A tak inkvizícia analyzovala, či bol dôkaz k tomu, a súdila tých, ktorí boli vinní. A tisíce a tisícky bolo zjednotených.
A to bola zásada. Dali im možnosť opustiť krajinu alebo konvertovať. Takže tí, ktorí zostali a potom predstierali konverziu, ale v skutočnosti neverili vo vieru, no popierali ju, si to sami na seba vykoledovali z veľkej časti. A musíme takisto porozumieť, že Španielsko počas tohto obdobia práve prišlo ku koncu sedemstoročnej vojny so snahou vyhnať moslimov z ich krajiny, preto lebo ich existencia bola neustále nimi ohrozovaná. Čiže nielen pre náboženskú čistotu, ale i z dôvodu bezpečnosti sa Španielsko rozhodlo vyhostiť všetkých moslimov. Je mnoho toho, čo môže byť prebrané. Prosím, počkajte si na druhú časť.