^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Biblia o modlení sa k svätým a venerácii svätých
Kniha Zjavenia 8:3-4 – „A prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou a dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha.“
Katolícka Cirkev učí, že existuje jeden Boh, Svätá Trojica: Otec, Syn a Duch Svätý, tri božské osoby v jednom Bohu. Ježiš Kristus je druhá osoba Svätej Trojice, pravý Boh a pravý človek. Iba Bohu sa klaniame a uctievame ho. Táto adorácia alebo uctievanie, ktoré sa vzdáva jedine Bohu, sa nazýva latria.
Svätým v nebi sa nevzdáva adorácia, ale venerujú sa ako svätí Boží muži a sväté Božie ženy v nebi. Úcta, ktorá sa vzdáva svätým a ktorá nie je adoráciou, sa nazýva dulia. Úcta, ktorá sa vzdáva najväčšej zo všetkých svätých, matke Božej, sa nazýva hyperdulia. Hyperdulia je tiež úcta, nie uctievanie alebo adorácia. Teraz, keď sme si to už ujasnili, pozrime sa na to, čo Biblia učí o modlení sa k svätým a o venerácii svätých, o tom, ako sa svätí ľudia prihovárajú k Bohu, o relikviách svätých a o ďalších veciach. V Biblii sa ohľadom tejto otázky píše veľa vecí, s ktorými možno nie ste oboznámení.
Najprv sa musíme zamyslieť nad tým, čo Biblia učí o tom, ako sa svätí ľudia prihovárajú u Boha.
BIBLIA UČÍ, ŽE ĽUDIA SA PRIHOVÁRAJÚ U BOHA – MOJŽIŠ MAL MIMORIADNU MOC PRIHOVÁRAŤ SA U BOHA
Mojžišov príhovor u Boha bol taký mocný, že Boh sa Mojžiša dokonca spýtal, či mu dovolí zničiť Izraelitov. Toto nesmieme chápať v tom zmysle, že všemohúci Boh môže byť alebo že bol obmedzovaný nejakým človekom, ale že bol silne pohnutý a ovplyvnený dôverným vzťahom tohto človeka s ním. Mojžiš ho naliehavo prosil, aby ich nezničil, a Boh kvôli Mojžišovi ustúpil. Ako vidíme, nie všetci ľudia sú si pred Bohom rovní. Nie všetci ľudia u neho majú rovnakú moc príhovoru. Príhovor výnimočných a svätých mužov je mocný a účinný.
ABRAHÁM MAL MIMORIADNU MOC PRIHOVÁRAŤ SA U BOHA
Ďalší takýto príklad vidíme v prípade Abraháma:
BIBLIA HOVORÍ, ŽE MODLITBY ČLOVEKA MÔŽU ZAPRÍČINIŤ, ŽE BOH PRIJME ĽUDÍ, KTORÝCH BY INAK NEPRIJAL
Ďalším príklad, o ktorom budeme uvažovať, je taký, kde Biblia hovorí, že modlitby človeka môžu zapríčiniť, že Boh prijme ľudí, ktorých by inak neprijal.
Pán sa obrátil na Jóbove modlitby a pokánie. Príhovor a modlitby svätých ľudí získavajú milosti a priazeň, ktoré Pán v opačnom prípade nie vždy dá. Boh povedal, že túto milosť dá Elifazovi len vtedy, ak sa za neho bude modliť Jób.
BOH BY DAL IZRAELU VÍŤAZSTVO, LEN KEBY MAL MOJŽIŠ (ČLOVEK) ZDVIHNUTÉ RUKY
Ďalší príklad príhovoru svätých mužov sa nachádza v 17. kapitole Knihy Exodus. Čítame tu, že Izrael vyšiel do boja proti Amalekovi. Boh umožňoval Izraelu víťaziť, zakiaľ mal Mojžiš zdvihnuté ruky. Ak by však Mojžiš ruky spustil, Amalek by Izraelitov premohol.
Toto je ďalší prvotriedny názorný príklad toho, že Boh niekedy určité veci udeľuje len na príhovor svätých mužov.
PÁNOV VÝROK O PRÍHOVORE MOJŽIŠA A SAMUELA
Boh hovorí, že aj keby pred ním stáli Mojžiš a Samuel, stále by tento ľud odmietol. Toto toho docela veľa vyzrádza. Ľud opísaný v tejto pasáži bol taký zlý, že ani mocný príhovor veľkých Božích služobníkov, Mojžiša a Samuela, nemohol zmierniť Boží hnev voči nemu. Tieto slová nám však ukazujú, že príhovor mimoriadnych Božích služobníkov, akými boli Mojžiš a Samuel – ktorí si u neho vybudovali osobitné zásluhy alebo vplyv – ovplyvňuje to, ako Boh s ľuďmi zaobchádza a ako sa na nich pozerá, aj keď v tomto konkrétnom prípade to nič nezmenilo kvôli tomu, aký zlý bol ľud. Príhovor svätých mužov napomáha stanoviť, čo Boh pre ľudí urobí a ako s nimi naloží, ako sme videli na vyššie uvedených príkladoch.
A ČO 1. LIST TIMOTEJOVI 2:5 – JEŽIŠ JE JEDINÝ PROSTREDNÍK?
Predtým, než preberieme ďalšie biblické dôkazy o venerovaní svätých a ich príhovoroch, musíme sa zamyslieť nad jednou námietkou. Jedna z hlavných námietok voči modleniu sa k svätým, ktorú vznášajú nekatolíci, vychádza z 1. listu Timotejovi 2:5.
Ježiš je jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, hovoria, a teda nemôžete sem zahrnúť svätých alebo modlitby k nim. Táto námietka je z mnohých dôvodov bludná. To, že Ježiš je jediným prostredníkom, neznamená, že ostatní nemajú účasť na jedinom Kristovom prostredníctve. Napríklad v Evanjeliu podľa Jána 10:16 Ježiš hovorí, že je jedným a jediným pastierom, ale v Evanjeliu podľa Jána 21:15-17 vymenúva Petra za pastiera svojich oviec. Aj List Efezanom 4:11 učí, že je veľa pastorov alebo pastierov. Ide o to, že všetci títo ďalší menší pastieri pracujú pod vedením a na základe ustanovenia jedného pastiera, Ježiša.
Ďalším príkladom je, že Ježiš hovorí, že je najvyšším sudcom. O tomto čítame v Evanjeliu podľa Jána 9:39 a na mnohých ďalších miestach. Určití Boží ľudia však budú tiež konať v jeho mene ako sudcovia v nebi, dokonca aj ako sudcovia anjelov. O tomto čítame v 1. liste Korinťanom 6:2, v Evanjeliu podľa Matúša 19:28 a inde. Áno, Ježiš je jedinečný prostredník, pretože prostredník je ten, čo spája človeka s Bohom. Toto urobil iba Ježiš svojím umučením a smrťou. O tomto čítame v 2. liste Korinťanom 5:18. Toto však neznamená, že v rámci jediného Kristovho prostredníctva nie sú aj iní, čo sa podieľajú na jeho prostredníctve. V skutočnosti to Biblia jasne učí.
AK SA NEMÔŽETE MODLIŤ K SVÄTÝM, POTOM NEMÔŽETE PROSIŤ INÝCH O TO, ABY SA ZA VÁS MODLILI – BODKA
Ak by Ježišovo jedinečné prostredníctvo vylučovalo modlitby k svätým, potom by vylučovalo aj požiadanie blížneho o to, aby sa za vás modlil. Logika tohto argumentu sa nijak obísť nedá. Keď totiž požiadate blížneho o to, aby sa za vás modlil, namiesto toho, aby ste sa obrátili priamo na Ježiša, žiadate iného človeka, aby za vás konal ako prostredník u Ježiša. Presne to robia katolíci, keď sa modlia k svätým. Ak sú teda modlitby k svätým vylúčené jedinečným prostredníctvom Ježiša, potom je rozhodne vylúčené aj prosenie iných o modlitby.
Nielenže väčšina protestantov uznáva koncept prosenia iných o to, aby sa za nich modlili – čím protirečia tomu, že odmietajú modlitby k svätým – ale v Novom zákone sám sv. Pavol opakovane prosí iných o modlitby.
Pavol tiež ostatným hovorí, že sa za nich modlí.
Pavol dokonca hovorí, že modlitby druhých mu udeľujú dary.
BIBLIA UČÍ, ŽE PAVLOVO UTRPENIE INTERVENUJE NA ZÍSKANIE MILOSTÍ PRE ĽUDÍ
Biblia ďalej hovorí o Pavlovom utrpení toto:
Tento verš môže byť pre niektorých nekatolíkov, ktorí s ním nie sú oboznámení, šokujúcim. Pavol hovorí, že pre Cirkev dopĺňa to, čo je nedostatočné alebo čo chýba v Kristovom utrpení. Nuž, Kristovo utrpenie bolo dokonalé a malo nekonečnú hodnotu; čo to teda znamená? Svätý Pavol tým myslí, že členom Cirkvi stále chýba a je im potrebného veľa utrpenia na odpracovanie ich spásy, ktorá sa celá umožnila Kristovou obetou.
Učí, že jeho obety a utrpenia môžu spolu s jeho modlitbami intervenovať u Boha, aby dal iným milosť obrátiť sa alebo zostať verným. Títo ľudia musia s milosťami ešte spolupracovať, ale úsilia, modlitby a obety členov Cirkvi môžu pomôcť udeliť ich. Všetko toto potvrdzuje katolícke učenie o spoločenstve svätých a vyvracia protestantské znepochopenie 1. listu Timotejovi 2:5.
TÁTO PRAVDA JE ZAKORENENÁ V JEDNOTE KRISTOVHO TELA, KTORÉ EXISTUJE AJ PO SMRTI
Skutočnosť, že ľudia sa môžu obracať na iných ľudí s prosbou o modlitby a že svätí v nebi môžu odpovedať na modlitby a prihovárať sa, je zakorenená v biblickom učení o jednote Kristovho tela. Medzi členmi Ježišovej Cirkvi existuje jednota. Táto jednota nezaniká, keď opravdiví členovia zomrú.
Sv. Pavol v Liste Rimanom 8:38 a nasledujúcich veršoch hovorí, že ani smrť, ani život neoddelia človeka od Kristovej lásky. Neoddelia ani pravých veriacich, ktorí spolu zotrvávajú v Kristovom tele, či už na zemi alebo v nebi.
BIBLIA HOVORÍ, ŽE MODLITBA SPRAVODLIVÉHO ČLOVEKA VEĽA OSOŽÍ
Zatiaľ čo si ozajstní členovia Cirkvi môžu navzájom pomáhať modlitbami, modlitby a príhovor svätých ľudí sú obzvlášť mocné. Presne to sme videli v prípadoch Mojžiša a Abraháma. Preto čítame:
Toto je dôvod, prečo sú modlitby k svätým, ktorých cieľom je dovolať sa ich modlitby za nás k Bohu, také účinné.
BIBLIA TIEŽ UČÍ, ŽE ZOSNULÍ SVÄTÍ MUŽI SA PRIHOVÁRAJÚ
Zo 17. kapitoly Evanjelia podľa Matúša vidíme, že keď sa Ježiš premenil pred troma svojimi apoštolmi, zjavil sa s Mojžišom a Eliášom.
Toto nám ukazuje, že svätí sa dokonca aj po smrti zaujímajú o pozemské záležitosti a sú pripravení prihovárať sa za nás. Lebo duchovia spravodlivých ľudí, ktorí už dosiahli dokonalosť – ako svätých nazýva 12. kapitola Listu Hebrejom – patria spolu s anjelmi k oblaku svedkov v nebi, ktorý nám pomáha.
PO SMRTI SA KRÁĽOVI SAULOVI ZJAVIL PROROK SAMUEL
V 28. kapitole 1. Samuelovej knihy (28. kapitole 1. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims) vidíme jasný príklad toho, ako sa mŕtvy svätec zjavuje človeku. Bol to prorok Samuel, ktorý bol už nejaký čas mŕtvy. Zjavil sa kráľovi Saulovi a pokarhal ho za jeho neposlušnosť voči Bohu.
Pamätajte, Samuel bol už nejaký čas mŕtvy.
KNIHA ZJAVENIA (ALEBO APOKALYPSA) NÁM UKAZUJE, AKO MODLITBY SVÄTÝCH INTERVENUJÚ V NEBI PRED BOŽÍM OLTÁROM
Kniha Zjavenia alebo Apokalypsa nám tiež predostiera letmý pohľad na to, ako svätí a ich modlitby intervenujú v prospech ľudí.
Ďalší príklad vidíme v 5. kapitole Knihy Zjavenia.
V 6. KAPITOLE KNIHY ZJAVENIA VIDÍME MŔTVYCH SVÄTÝCH, KTORÍ PROSIA BOHA O TO, ABY KONAL NA ZEMI
V 6. kapitole vidíme mŕtvych svätých, ktorí boli umučení pre pravú Ježišovu vieru, ako prosia Boha o to, aby pomstil ich krv.
Všimnite si, že duše týchto mŕtvych mučeníkov kričia spod oltára. Katolícka Cirkev od starovekých čias umiestňuje relikvie mučeníkov pod oltár. Skutočnosť, že hlasy mučeníkov vychádzajú spod oltára – presne stadiaľ, kde sa v katolíckych kostoloch nachádzajú ich relikvie – je zaujímavým biblickým potvrdením katolíckej praxe.
VIDELI VEĽKŇAZA, AKO SA PO SVOJEJ SMRTI PRIHOVÁRA ZA ŽIDOV
Ďalší príklad, na ktorý sa pozrieme, pochádza z 15. kapitoly 2. knihy Machabejcov. Toto je kniha, ktorú protestanti z Biblie odstránili, keď sa odštiepili od Katolíckej Cirkvi. Komentáre uvedené v kapitole o očistci dokazujú, že knihy Machabejcov sú súčasťou skutočného Starého zákona. Dokazuje to skutočnosť, že Nový zákon cituje zo Septuaginty, ktorá obsahuje knihy Machabejcov ako aj ďalšie, ktoré protestanti odmietajú.
Táto pasáž sa týka videnia Oniáša, veľkňaza, ktorý zomrel.
Táto fascinujúca pasáž (ktorá bola vyňatá z protestantskej Biblie) hovorí o videní zosnulého veľkňaza Oniáša. Po jeho smrti ho bolo vidieť, ako vystiera ruky a svojimi modlitbami intervenuje v prospech židov. Oniáš tiež predstaví zosnulého proroka Jeremiáša, ktorý dá Júdovi Machabejcovi meč zo zlata. Júdu Machabejca si netreba zamieňať so zradcom z Nového zákona, Judášom Iškariotským. Tento úryvok teda predstavuje ďalší jasný dôkaz o príhovore zosnulých svätých a o účinnosti ich modlitieb.
AJ MOJŽIŠ, AJ SAMUEL BOLI MŔTVI V ČASE, KEĎ BOH NAZNAČIL, ŽE SA MÔŽU PRIHOVORIŤ
Už som citoval nasledujúci úryvok, aby som dokázal, že ľudia sa prihovárajú u Boha.
Boh hovorí, že aj keby pred ním stáli Mojžiš a Samuel, aj tak by tento ľud odmietol. Toto ukazuje, ako Boh berie do úvahy príhovornú moc svätých, aj keď v tomto konkrétnom prípade by ho neohla. Tento úryvok tu opäť citujeme, pretože sa musí poukázať na to, že aj Mojžiš, aj Samuel boli v čase Jeremiáša mŕtvi. Kniha proroka Jeremiáša 15:1 teda tiež predstavuje biblické učenie o príhovore zosnulých svätých mužov.
VÝZNAM A VÝSKYT ANJELOV V BOŽOM PLÁNE
Ďalší doklad o biblickom učení o príhovore svätých získame, keď sa zamyslíme nad biblickým učením o príhovore anjelov.
Naprieč Bibliou vidíme, že Boh používa svojich anjelov. Existujú doslova tucty pasáží, ktoré by mohol človek citovať. Používa ich na doručovanie svojich správ, na vydávanie pokynov, na vykonávanie spravodlivosti a ako odpoveď na modlitby.
BOH ODPOVEDÁ NA MODLITBY PROSTREDNÍCTVOM SVOJICH ANJELOV
Boh odpovedá na modlitby tak, že posiela svojich anjelov. To je jasné.
ANJELOV TIEŽ PROSÍME, ŽIADAME A MODLÍME SA K NIM
Komunikácia a príhovor anjelov v mene Božom sú také časté, také prirodzené, také prepletené s Božím plánom, ako to ukazujú desiatky úryvkov, že Boh anjelov nielenže posiela, ale ľudia ich aj prosia a vzývajú. Boží ľud anjelov vzýva, úpenlivo prosí o odpovede a pomoc vo svetských i duchovných potrebách.
Tuná vidíme, že Gedeon prosí anjela. Toto znamená, že anjela o niečo žiada; niečo si od neho pýta. V Knihe proroka Ozeáša alebo Hozeáša vidíme, že Jakub sa na anjela obrátil s prosbou. Prosba je pokorná alebo úprimná prosba; je to modlitba. Niektoré preklady uvádzajú, že Jakub anjela prosil. Prosiť znamená modliť sa.
Biblia teda učí, že anjeli nielenže doručujú Božie správy, vynášajú jeho spravodlivosť, sú posielaní ako odpoveď na modlitby, ale tiež sa k nim modlí. Samozrejme, nie preto, že by anjeli boli Bohom, ale preto, lebo anjeli sú mocní a nadprirodzení služobníci Najvyššieho, ktorí s ním majú blízky vzťah v nebi. Tuná je ďalšia relevantná pasáž:
Vidíme, že anjel si vypočul modlitbu a odpovedal. Po zvážení niektorých z týchto faktov a úryvkov by si niektorí nekatolíci mohli povedať: dobre, ukázali ste, že Biblia učí, že anjeli odpovedajú na modlitby, a azda sa k nim môžeme aj modliť. Ale to sa týka anjelov, nie svätých. Odpovedám a prosím ich o to, aby sa pozorne zamysleli nad týmito Ježišovými slovami:
JEŽIŠ HOVORÍ, ŽE SVÄTÍ BUDÚ AKO BOŽÍ ANJELI
Ježiš učí, že Boží svätí sú v nebi ako anjeli. To, čo tu Ježiš hovorí, sa vzťahuje nielen na čas po poslednom vzkriesení, ale aj na svätých, ktorí sú v nebi teraz. V tej istej kapitole totiž Ježiš ďalej hovorí o zosnulých spravodlivých ľuďoch – Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi – ako o živých (Mt 22:32). Verzia tejto pasáže z Evanjelia podľa Lukáša túto pravdu uvádza do ešte jasnejšieho svetla.
Čiže svätí v nebi sú ako anjeli. Vykonávajú anjeli Božiu spravodlivosť? Áno. Odpovedajú anjeli v mene Božom na modlitby, ktoré vystupujú do neba? Áno. Prijímajú anjeli prosby a modlitby? Áno. Teda Ježišovi svätí robia všetky tieto veci.
Teraz, keď sme si už ukázali súvislosť medzi anjelmi a svätými, musíme sa v tejto súvislosti zamyslieť nad niekoľkými ďalšími vecami. Príhovor anjelov v mene Božom je mimoriadne mocný a účinný. Anjeli tak presne odovzdávajú posolstvo Všemohúceho, že v mnohých pasážach nie je úplne jasné, či hovorí anjel alebo Boh. V niektorých biblických opisoch obe splývajú do jednej, dalo by sa povedať, pretože anjel je v plnej službe Všemohúcemu. Tu sú len tri príklady:
ANJELI V NEBI (A TEDA AJ SVÄTÍ) SÚ BEZPROSTREDNE ZAPOJENÍ DO SPÁSY ĽUDÍ POD VEDENÍM JEŽIŠA KRISTA
Dôležitosť, ktorú Ježiš pripisuje svedectvu anjelov (a teda aj svätých), vidíme v nasledujúcom úryvku.
Okrem vyznania pred Otcom (Mt 10:32) považuje Ježiš za mimoriadne dôležité aj vyznanie pred anjelmi.
Ježiš tiež naznačuje, že anjeli sú bezprostredne zapojení do obrátenia a spásy ľudí a majú o ňu starosť. Pozrite sa na to, čo tu hovorí:
Tento Ježišov výrok naznačuje, že anjeli majú vzťah k spáse ľudí a majú na ňu vplyv. Tešia sa, keď sa človek obráti, pretože túžia po jeho spáse a ich príhovor napomáha jeho obráteniu. Povzbudzujú ho; pomáhajú mu; modlia sa za neho. Preto katolíci chápu príhovor svätých ako taký dôležitý, rovnako tak aj modlitby k nim. Svätí v nebi sú ako Boží anjeli. Keď sa k nim človek modlí, oni sa potom modlia k Bohu, ktorý kvôli nim obvykle udeľuje milosti, pretože sú s ním v dôvernom vzťahu.
BIBLIA UČÍ, ŽE ANJELI SÚ PRÍTOMNÍ NA ZHROMAŽDENIACH VERIACICH A ŽE ICH PRÍTOMNOSŤ SI ZASLUHUJE ÚCTU
Táto pasáž sa týka pokrývky hlavy, ktorú by ženy mali mať počas bohoslužby. Píše sa tu, že tento znak moci alebo pokrývka je kvôli anjelom. Zamyslite sa nad tým. V tejto pasáži sa mohlo povedať, že žena by mala mať na hlave pokrývku kvôli Bohu. Ale píše sa tu, že kvôli anjelom, čož naznačuje, že venerácia patrí aj im. Mimochodom, v tradičnej Katolíckej Cirkvi si ženy na omši prikrývajú hlavu. Táto tradícia vychádza z tohto biblického predpisu.
BIBLIA OPISUJE SV. JÁNA KRSTITEĽA AKO BOŽIEHO ANJELA
Aby sme zavŕšili túto vec a porovnanie medzi anjelmi a svätými ľuďmi, treba si uvedomiť, že Ježiš opisuje sv. Jána Krstiteľa ako anjela, ktorý mu mal podľa proroctiev pripraviť cestu.
Ján Krstiteľ bol označený za Božieho anjela [grécky aggelon], pretože aj anjeli, aj svätí konajú ako Boží poslovia. Sú prostredníkmi jeho pokynov, jeho milostí a nebeských odpovedí na modlitby.
12. KAPITOLA LISTU HEBREJOM: KRESŤAN PRICHÁDZA PRED „DUCHOV SPRAVODLIVÝCH, KTORÍ UŽ DOSIAHLI DOKONALOSŤ“ (SVÄTÝCH V NEBI)
Teraz sa musíme obrátiť na 12. kapitolu Listu Hebrejom. Toto je veľmi dôležitá kapitola, pokiaľ ide o túto tému. V 12. kapitole Listu Hebrejom nachádzame opis Cirkvi Ježiša Krista a jej nebeskej majestátnosti. Všimnite si, že kresťan, keď prichádza pred nebeský opis Cirkvi, prichádza pred duchov spravodlivých ľudí, ktorí už dosiahli dokonalosť (svätých). Dovoľte mi to zopakovať: prichádza pred duchov spravodlivých ľudí, ktorí už dosiahli dokonalosť: pred svätých v nebi. Kresťan je upozornený na to, že príde pred všetko nasledovné:
Duchovia spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, svätí, sú v nebi. Vidíme, že sú markantne zahrnutí do opisu tých, pred ktorých kresťan prichádza v obraze nebeskej Cirkvi. Toto dodáva ešte väčšiu vierohodnosť skutočnosti, že modlitby k nim a ich príhovor majú biblický základ a obrovskú hodnotu. Je to preto, lebo Boh je svojimi svätými oslavovaný, nie umenšovaný.
BOH JE OSLAVOVANÝ SVÄTÝMI
Svätí nezmenšujú Božiu slávu; naopak, zväčšujú ju. Vyzdvihujú veľké a mimoriadne veci, ktoré Boh robí s tými, čo mu slúžia. Tí, čo sú ku kráľovi najbližšie, môžu získať milosti, ktorým sa nie vždy dostáva tým, čo sú od neho ďalej, podobne ako v akejkoľvek inej hierarchii, rodine, spoločnosti, tíme atď. Toto je pravý a katolícky pohľad na nebo.
KATOLÍCKY POHĽAD NA NEBO, KTORÝ UZNÁVA PRÍHOVOR A NÁLEŽITÉ MIESTO PRE SVÄTÝCH, VZDÁVA ÚPLNÚ SLÁVU JEŽIŠOVI – PROTESTANTSKÝ POHĽAD MU NA SLÁVE UBERÁ
Ak použijeme analógiu, katolícky pohľad na nebo je ako veľkolepý palác Kráľa, kde sú tucty úrovní služobníctva a obsluhy. Tí čakajú na Kráľa a zasvätili mu všetko. Okrem toho, že sú jeho služobníkmi, sú jeho opravdivými priateľmi. Ich radosť, ich život v službe a to, ako sú pozoruhodným vzorom, ohromí každého návštevníka bázňou.
Všetci kráľovi služobníci majú svoju vlastnú vznešenosť. Dostali ju kvôli svojmu čestnému miestu v paláci. Kráľ venoval časť svojej vlastnej slávy každému, čo je s ním, hoci ich sláva je nekonečne menšia ako tá jeho. Ich osobná sláva prispieva k sláve celého paláca. Veliká sláva kráľových služobníkov a priateľov vyvoláva v človeku úžas. Aká mimoriadna musí byť sláva samotného Kráľa, ktorému všetci títo jednotlivci slúžia?
Čím viac z paláca uvidíte a čím bližšie sa priblížite sa ku kráľovi, sláva jeho priateľov a služobníkov narastá. Tak ako v samotnom stvorení je radosťou pozerať sa na svieže usporiadanie Božieho návrhu – s rozmanitými rozhľadmi, od snehom pokrytých vrchov po tečúce rieky cez zelené džungle a krásne lesy – v nebi je bezmedzná rôznorodosť ľudí; každý z nich má iný príbeh, inú skúšku, inú obetu, iný dar, z ktorých všetky boli zasvätené a naplno využité pre Boha a ktoré vyvrcholili v dokonalé šťastie v nebi. Táto ohromujúca rozmanitosť – toto brilantné usporiadanie nebeského zástupu – podnecuje človeka k ešte väčšej láske a bázni voči Všemohúcemu. Toto je katolícky pohľad na nebo a nebeskú hierarchiu. Je zrejmé, že sláva svätých neuberá na Božej sláve, ale zveličuje ju. Ako povedala Mária:
Protestantský pohľad je značne odlišný. Ide o analógiu s palácom, ktorý je zaplnený len kráľom. Zdá sa, že v tomto paláci nie je prítomný nikto iný. Ktorý kráľ je slávnejší? Ktorý obraz nebeského kráľovstva je pravý? Ktorý je biblický? Odpoveďou je, že Biblia učí v súlade s katolíckym pohľadom na vec – spoločenstvo svätých.
BIBLIA UČÍ V SÚLADE S KATOLÍCKYM NÁZOROM NA NEBO, JEŽIŠA A SVÄTÝCH – NEUČÍ V SÚLADE S PROTESTANTSKÝM NÁZOROM
Táto pasáž je pozoruhodná nielen preto, lebo vyjavuje bázeň budiacu moc Božieho úsudku a predvídania, ale aj preto, lebo ohromujúci počet služobníkov, ktorí mu slúži, robí tento obraz ešte úchvatnejším.
Boh prichádza so svojimi služobníkmi, anjelmi a svätými a je nimi oslavovaný.
Ako vidíme, katolícka mienka predstavuje jednoznačne správny a biblický pohľad na nebeského Kráľa a usporiadanie nebeskej hierarchie.
BIBLIA UČÍ, ŽE SVÄTÍ SÚ VZORY, KTORÉ TREBA NAPODOBŇOVAŤ
Zistili sme, že modlenie sa k svätým je biblické. Vzhľadom na ich veľkú vernosť Kristovi Biblia tiež učí, že svätých treba napodobňovať a venerovať.
Prečo?
Popravde, skutočný kresťan nenasleduje žiadneho človeka. Tento verš skôr znamená, že veneruje svätých a snaží sa ich napodobňovať v ich úžasnom duchovnom živote a vernosti Evanjeliu.
BIBLIA UČÍ, ŽE BOH PRE SV. PAVLA ZACHRÁNIL 276 ĽUDÍ
Svätci predstavujú vzory, ktoré treba napodobňovať, pretože veľkí svätci získali u Krista tak veľa milostí a tak veľa priazne, že ich príhovor môže z milosti Ježiša Krista doslova pomôcť zachrániť životy a duše. Napríklad v 27. kapitole Skutkov apoštolov čítame, že Pavol bol na lodi smerujúcej do Talianska. Vznikla veľká búrka, ktorá hrozila zničením lode a smrťou všetkých na palube.
Anjel mu povedal, že všetci ľudia sa zachránia, pretože Boh mu ich všetkých dal. Zamyslite sa nad tým. Svedčí to o velikej príhovornej moci svätých ľudí. Boh pre Pavla zachránil celkovo 276 ľudí.
BIBLIA UČÍ, ŽE SVÄTÍ MAJÚ BYŤ USTANOVENÍ ZA PRÍKLAD – PRETO KATOLÍCKA CIRKEV KANONIZUJE SVÄTÝCH
Toto je dôvod, prečo Katolícka Cirkev kanonizuje svätých a vyzdvihuje ich, aby sme ich napodobňovali a venerovali. V Biblii sa v skutočnosti píše presne to isté – ustanovuje ich za príklad – spolu so zástancami viery v Starom zákone.
V 11. kapitole Listu Hebrejom sa uvádza celý zoznam starozákonných vzorov viery a ich skutkov, aby sme ich mohli obdivovať a napodobňovať. List Hebrejom 12:1 opisuje týchto svätých ako oblak svedkov.
BIBLIA O RELIKVIÁCH SVÄTÝCH
Biblia tiež učí, že aj relikvie týchto svätých mužov sa venerujú a môžu byť zázračné. Najprv v Evanjeliu podľa Matúša 9:20-22 vidíme, že žena, ktorá sa dotkla Ježišovho odevu, sa vyliečila z krvotoku. Ježiš bol, samozrejme, Boh, a nie iba prostý svätec. Mnohí nekatolíci povedia, že venerovať relikvie svätých je poverčivé alebo modloslužobnícke. Biblia však učí o opaku.
PAVLOVE ŠATKY A ZÁSTERY BOLI ZÁZRAČNÉ
Nielenže Pavol dostal zázračnú moc, ale šatky a zástery, ktorých sa dotkol, mali moc robiť zázraky. Podobnú vec vidíme aj u sv. Petra. V 9. kapitole Skutkov apoštolov sv. Peter vzkriesil mŕtvu. V Skutkoch apoštolov 5:15 čítame, že samotný jeho tieň bol považovaný za majúci moc zázračne uzdravovať a liečiť.
ELIÁŠOV PLÁŠŤ ZÁZRAČNE ROZDELIL RIEKU JORDÁN
V Starom zákone vidíme také isté biblické učenie o relikviách svätých. V 2. kapitole 2. knihy kráľov (v 2. kapitole 4. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims) vidíme, že plášť proroka Eliáša zázračne rozdelil rieku Jordán.
KOSTI PROROKA ELIZEA VZKRIESILI ČLOVEKA K ŽIVOTU
Ďalší príklad zázračnej relikvie pochádza z 2. knihy kráľov 13:21 (4. knihy kráľov 13:21 v Biblii Douay-Rheims). Čítame, že kosti proroka Elizea mali takú moc, že vzkriesili človeka k životu.
Kosti svätých sú jednou z najobvyklejších relikvií, ktoré používajú katolíci. Vidíme, že katolícke relikvie ani zďaleka nepredstavujú modloslužbu alebo poveru, ale svoje korene majú v biblickom učení a praxi.
BIBLIA O VENERÁCII OBRAZOV A SÔCH
Mnohí protestanti odmietajú používanie sôch a obrazov svätých. Myslia si, že to predstavuje modloslužobníctvo a že v Biblii sa to odsudzuje. Avšak tak ako sme sa presvedčili, pokiaľ ide o ich postoj k relikviám svätých, ani v tejto otázke nie je ich postoj správny. Jedným z hlavných veršov, ktorý radi citujú, je Deuteronómium 5:8.
Hovoria, že táto pasáž odsudzuje vyrábanie alebo používanie vytesaných podobizní. Tento argument však z mnohých dôvodov neuspie. Po prvé, ak by sme brali túto pasáž samostatne a tak, ako ju chápu oni, zakazovala by zhotovovanie podobizní čohokoľvek na zemi: „ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou.“
To by znamenalo, že človek by nemohol vytvoriť alebo mať obraz zvieraťa, pretože takýto obraz je podobou niečoho na zemi. Takmer všetci protestanti by však takéto chápanie úryvku odmietli, hoci sa v ňom píše práve toto. Väčšina protestantov nielenže akceptuje obrazy, akými sú podoby zvierat, ale akceptuje aj obrazy a podoby iných ľudí. Nosia so sebou obrázky členov svojej rodiny. To je v rozpore s ich výkladom slov z Knihy Deuteronómium 5:8.
Navyše mnohí z týchto istých protestantov nemajú problém ani so sochami popredných vojenských veliteľov či iných osobností. Pokiaľ ide o niekoľkých, čo majú námietky voči takýmto sochám, v podstate všetci akceptujú a používajú vyryté podobizne, ako napríklad mince. Na minciach, ktoré majú vo vreckách, sú vyryté podobizne ľudí. Podľa ich chápania Deuteronómia 5:8 by sa ponechaním si takýchto mincí alebo ich používaním dopúšťali modloslužby a porušovali by Božie prikázanie. Ide tu o to, že to, ako rozumejú tejto pasáži, je úplne bludné. Preto musia byť pri aplikovaní Deuteronómia 5:8 a podobných pasáží docela selektívni.
Takže naozaj táto pasáž zakazuje vytváranie všetkých vyrytých podobizní? Ako si ukážeme, vôbec nie. Dokazuje to kontext tejto pasáže – najmä nasledujúci verš.
Nebudeš sa im klaňať ani slúžiť im nebudeš. Toto je kľúčové. Toto Boh zakazuje. Zakazuje zhotovovanie sôch alebo obrazov, aby sa im klaňalo alebo aby sa uctievali stvorenia, ako napríklad zvieratá a podobne, k čomu mali sklon mnohí židia.
Katolíci neuctievajú sochy ani obrazy. Tvrdiť opak je klamstvo. Katolíci uctievajú iba Boha. Obrazy a sochy slúžia ako pripomienka svätých ľudí a skutkov, ktoré predstavujú. Ale je tu ešte viac.
BOH VÝSLOVNE PRIKAZUJE ZHOTOVENIE NÁBOŽENSKÝCH SÔCH
V Biblii Boh výslovne prikazuje zhotovovať a používať sochy na náboženské účely. Nasledujúci verš by mal raz a navždy obrátiť v trosky bludnú predstavu, že Biblia odsudzuje používanie opravdivých náboženských sôch a obrazov.
Boh výslovne prikazuje zhotoviť dve sochy cherubov. Cherubovia sú anjeli. Asi toľko k (bludnej) myšlienke, že zhotovovanie sôch alebo rytín je zakázané. Takáto predstava je totálnym skreslením učenia Svätého Písma, ktoré ich zakazuje, pokiaľ ide o modloslužobné uctievanie stvorení. Ďalšie pasáže z Biblie, kde vidíme zmienky o Božom príkaze zhotovovať sochy na opravdivé náboženské účely, sú tieto: Kniha Exodus 26:1; 6. kapitola 1. knihy kráľov alebo 6. kapitola 3. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims a 1. kniha kráľov 7:25-36 alebo 3. kniha kráľov 7:25-36 v katolíckej Biblii Douay-Rheims.
BOH IZRAELITOM PRIKÁZAL POUŽIŤ OBRAZ OHNIVÉHO HADA
Tiež zisťujeme, že Boh prikazuje používať obrazy na liečenie ľudí – obrazy, ktoré by na prvý pohľad niekomu mohli prísť ako prekvapujúce, ba horšie. Boh Mojžišovi prikázal, aby zhotovil obraz hada, na ktorý sa mali ľudia pozrieť a ozdravieť.
PROTESTANTI, KTORÍ ODSUDZUJÚ POUŽÍVANIE SÔCH A OBRAZOV, MAJÚ TOTO (OBRAZOBORECKÉ) PRESVEDČENIE ROVNAKÉ AKO MOSLIMOVIA
Nekatolíci, ktorí považujú používanie náboženských sôch alebo obrazov za modloslužbu, nielenže odsudzujú biblické pasáže, ktoré sme práve prebrali, ale svoje presvedčenie majú tiež spoločné s moslimami. Moslimovia takéto sochy a obrazy nenávidia. Byzantský cisár Lev III. sa v 8. storočí v skutočnosti zhrozil nad niektorými kresťanskými vojenskými stratami zoči voči moslimom. Mylne usúdil, že to bol dôsledok Božej nespokojnosti s používaním sôch a obrazov v kresťanských kostoloch. Takéto obrazy sa od najskorších dní používali v celej kresťanskej (katolíckej) cirkvi. Tieto obrazy a sochy sa používajú na to, aby pozdvihli myseľ k Bohu, aby nám pripomenuli Boha, jeho svätú Matku a jeho nebeských služobníkov. Preto ich Boh prikázal zhotoviť pre chrám. Cisár Lev III. však podnikol vojnové ťaženie, aby tieto obrazy zničil a odstránil ich z kresťanských kostolov.
Pápeži sa postavili proti tejto heréze, ktorá bola známa ako ikonoklazmus. Ikonoklazmus, čož znamená obrazoborectvo, je heréza, ktorej sa dnes drží veľa protestantov. Katolícka Cirkev ju odmietla a odsúdila ako bludnú na Druhom nicejskom koncile v r. 787. Tento raný katolícky koncil, ktorý je známy ako siedmy ekumenický koncil, je posledným katolíckym koncilom, ktorý uznávajú východní „pravoslávni“, anglikáni a niektorí protestanti.
PROTESTANTSKÁ NÁMIETKA, ŽE KATOLÍCI UCTIEVAJÚ SOCHY A OBRAZY, PRETOŽE KATOLÍCI PRED NIMI NIEKEDY POČAS MODLITBY KĽAČIA ALEBO SA PRED NIMI UKLONIA, JE V BIBLII VYVRÁTENÁ
Ďalšou bludnou myšlienkou, s ktorou sa treba vysporiadať, je predstava, že katolíci uctievajú sochy, pretože pred nimi niekedy počas modlitby kľačia alebo sa pred nimi uklonia. Táto námietka je bludná a vyvracia ju Sväté Písmo.
Postoj kľačania – a dokonca aj ležania na zemi tvárou nadol – nemusí nevyhnutne znamenať uctievanie alebo adoráciu. V určitých náboženských súvislostiach a v niektorých falošných náboženstvách to tak naozaj je, ale poklonenie, pokľaknutie si, ba dokonca aj úplné ľahnutie si tvárou k zemi môže byť iba znakom úcty, pokorným gestom.
Každý, čo si našiel čas na čítanie Starého zákona, vie, že poklonenie sa až po zem pred niekým nemusí nevyhnutne znamenať uctievanie. Naprieč Starým zákonom čítame, že sväté osoby sa uklonili až po zem pred inými ľuďmi, nie však na znak uctievania alebo adorácie, ale z úcty a pokory. Napríklad:
Jakub sa sedemkrát úplne tvárou poklonil až k zemi pred svojím bratom Ezauom. Urobil to na znak pokory. Toto je ten istý Jakub, o ktorom Ježiš v Evanjeliu podľa Lukáša 13:28 hovorí: „...až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve...“ Samozrejme, že nebol modloslužobníkom.
Podobnú vec čítame o Abrahámovi v Knihe Genezis 23:12.
Lot sa uklonil tvárou k zemi, aby si uctil anjelov, ktorí prišli.
V knihách kráľov a v knihách Samuelových sa nachádza veľa podobných pasáží.
Medzi ďalšie pasáže, ktoré ukazujú, že ľudia sa pred inými ľuďmi klaňali atď. nie modloslužobne, ale len z pokory a úcty, patria Gn 43:26, Rút 2:8-10 a iné. Toto stačí na vyvrátenie bludného tvrdenia, že katolíci uctievajú sochy, keď si pokľaknú alebo sa uklonia, aby zaujali pokorný a úctivý postoj, kým vzývajú nebeskú osobu, ktorú socha alebo obraz predstavuje.
DÔKAZY, ŽE MODLITBA K SVÄTÝM JE BIBLICKÁ, SÚ NEVYVRÁTITEĽNÉ
Do veľkých podrobností sme sa dozvedeli, že Biblia učí o spoločenstve svätých. Dozvedeli sme sa, že modlenie sa k svätým je biblické. Dozvedeli sme sa, že Ježiš učí, že svätí v nebi sú ako anjeli. Dozvedeli sme sa, že zosnulí svätí a ich modlitby intervenujú v prospech ľudí. Dozvedeli sme sa, že relikvie a sochy nepredstavujú modloslužbu, ale majú biblický základ. Nič z tohto nenaznačuje, že človek sa nemôže modliť priamo k Ježišovi.
Praví katolíci sa modlia priamo k Ježišovi každý deň, ale modlenie sa k svätým a dovolávanie sa ich príhovoru je mimoriadne účinné, mocné a častokrát udeľuje milosti od Ježiša, ktoré by inak nebol ochotný udeliť. Obzvlášť dôležité a potrebné je to v prípade najväčšej zo všetkých svätých, Ježišovej matky, blahoslavenej Panny Márie, nádoby, prostredníctvom ktorej sa rozhodol prísť na Zem. Venerovanie svätých a príhovor svätých sa uznávali už od samotného začiatku kresťanskej Cirkvi, a to cirkevnými otcami.
KATOLÍCKI SVÄTÍ ŠÍRIA EVANJELIUM PO CELEJ ZEMI
Zázraky, misijné úsilia a životy katolíckych svätých patrili medzi najdôležitejšie nástroje šírenia Evanjelia po celej zemi. Všetko, čím katolícki svätí sú a čo robili, je z milosti Ježiša Krista. Spoluprácou s ňou pre Krista duchovne dobyli svet, svet, ktorý žiaľ upadá do apostázy a opúšťa kresťanské katolícke dedičstvo, ktoré ho definovalo.
Bol to katolícky svätec, sv. Patrik, ktorý priniesol do Írska Ježišovu vieru. Bol to katolícky svätec, sv. Bonifác, ktorý priniesol Evanjelium do Nemecka. Bol to katolícky svätec, sv. Augustín z Canterbury, ktorý priniesol Evanjelium Anglom, do Anglicka. Bol to katolícky svätec, sv. František Xaverský, ktorý priniesol Evanjelium do veľkej časti Ázie a na Ďaleký východ. V 16. a 17. storočí to boli katolícki svätci a misionári, predovšetkým jezuiti, čo definitívne priniesli Evanjelium do Severnej a Južnej Ameriky. Mnohé z týchto krajín obývali barbarské a pohanské národy. Tie často mučili a vraždili cudzincov a domnelých nepriateľov. Pri prinášaní Evanjelia k nim títo svätci často podstupovali ohromujúce utrpenia a znášali neuveriteľné boje. Dôsledne a starostlivo sa učili tajomné jazyky, zvyky a spoznali kultúry, aby mohli týchto ľudí učiť o Ježišovi Kristovi a priviesť ich k jeho viere. Niekedy boli barbarsky mučení. Niekedy museli cestovať v takmer neuveriteľných podmienkach, trpieť v teplotách pod bodom mrazu bez dostatočného oblečenia alebo spať vo viacstopovej vrstve snehu obklopení divočinou.
JEŽIŠ PREDPOVEDAL NEPRETRŽITÚ TRADÍCIU ZÁZRAKOV, KTORÚ SME VIDELI V ŽIVOTOCH KATOLÍCKYCH SVÄTÝCH
Toto obrátenie pohanských národov uľahčili aj zázraky, ktoré Ježiš udelil svojim svätým. V životoch katolíckych svätých existuje nepretržitá tradícia o zázrakoch, ktorá siaha až k počiatku Katolíckej Cirkvi. Túto skutočnosť, o ktorej je fascinujúce čítať zo životov svätých, Ježiš predpovedal.
Spoločenstvo svätých je biblické. Modlenie sa k svätým a venerovanie ich neuberá na Božej sláve. Naopak, podnecuje nás k tomu, aby sme celý svoj život horlivejšie sústredili na Krista a plnenie jeho vôle, ako to robili oni. Katolícka Cirkev zostala počas celých svojich dejín verná Ježišovmu a biblickému učeniu o anjeloch a svätých. Je to preto, lebo Katolícka Cirkev je jedinou pravou Cirkvou Ježiša Krista.