^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Apokalypsa teraz vo Vatikáne
Tento článok je prepis k videu nižšie:
Apokalypsa teraz vo Vatikáne [EN]
V našich videách prezentujeme ohromné (až zdrvujúce) dôkazy o tom, že súčasné odpadnutie od viery v Ríme je naplnením apokalyptických proroctiev o neviestke/smilnici babylonskej a návrate šelmy, ktorá bola, to jest pohanského Ríma v posledných dňoch. Babylonská neviestka nie je Katolícka Cirkev, ale prorokovaná proticirkev posledných čias – sekta II. vatikánskeho koncilu. V tomto videu prejednáme niektoré dodatočné do očí bijúce skutočnosti, ktoré dodatočne dokladujú náš záver o šelme a Antikristovi.
Antipápež František „požehnávajúci“ nahú pohanskú modlu
šelma = pohanský Rím
Apokalypsa hovorí, že šelma má sedem hláv, a definuje sedem hláv ako sedem vrchov a sedem kráľov. Sedem vrchov je Rím a sedem kráľov sa vzťahuje na sedem kňazských kráľov Vatikánskeho mestského štátu.
Pretože proroctvo spája sedem kráľov so šelmou posledných časov, nemôžete poznať šelmu posledných časov bez toho, aby ste poznali, kto sú siedmi králi. V r. 1929 bolo v Ríme Lateránskou dohodou zriadené úplne nové historicky overiteľné kráľovstvo. Kráľovstvo sa nazýva Vatikánsky mestský štát. Pápež Pius XI., platný pápež, bol prvým kráľom Vatikánskeho mestského štátu. Antipápež Benedikt XVI. bol siedmym.
Kráľovstvo (výkon úradu) prvého kráľa, Pia XI., bolo formálne oznámené v pondelok 11. februára 1929 podpísaním Lateránskej dohody. Do očí bijúco, siedmy kráľ, Benedikt XVI., formálne oznámil svoju rezignáciu v pondelok 11. februára 2013 šokujúcim oznámením, ktoré bolo nasledované dvoma údermi blesku do vrcholu Baziliky sv. Petra, toho samého miesta, kde bol sv. Peter pochovaný.
Teraz, Apokalypsa nám hovorí, že šelma vystúpi/povstane, keď päť kráľov padne a jeden je. Čiže šelma povstane za panovania šiesteho kráľa. Ak sú siedmi králi Vatikánskeho mestského štátu siedmimi kráľmi proroctva, a to sú, potom šelma posledných časov – menovite pohanský Rím/pohanská Rímska ríša – by mala povstať alebo vrátiť sa počas panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu, a to je presne to, čo sa stalo. Šelma povstala počas panovania Jána Pavla II. politicky, pretože Európska únia je znovuzriadená pohanská Rímska ríša a bola oficiálne utvorená v r. 1993 počas panovania Jána Pavla II. Symbol Európy, ktorý je používaný Európskou úniou, je Európa, žena na šelme.
Nuž, žena sediaca na šelme je presne to, čo sv. Ján opisuje v Apokalypse 17. Svätý Ján opisoval pohanskú Európu – alebo pohanský Rím, ak hovoríte o Európe z hľadiska jej duchovného vodcovstva v posledných dňoch.
Nová tvár eura – Európa (The New Face of the Euro - Europa), video Európskej centrálnej banky:
A rovnako, ako šelma povstala s EÚ politicky, keď piati králi Vatikánskeho mestského štátu padli, povstala v tom čase tiež duchovne s Jánom Pavlom II., šiestym kráľom. Tento ohľad proroctva je ešte významnejší než povstanie politického rozmeru šelmy s EÚ.
Šelma povstala duchovne počas panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa, pretože antipápež Ján Pavol II. bol pohanský rímsky kráľ, ktorý doslova učil, že každý človek vrátane neho je Boh a Syn Boží. Dokázali sme to v našom materiáli. Ján Pavol II. hlásal uctievanie človeka a zaviedol do ríše modlárstvo, rovnako ako tak učinili pohanskí rímski cisári.
Vo svojej úplne prvej homílii Ján Pavol II. vyhlásil, že človek je Kristom Matúša 16:16.
Vo svojej prvej encyklike definoval Evanjelium ako úžas nad človekom a rúhal sa Duchu Svätému. Pozrite si naše video Rúhanie Jána Pavla II. proti Duchu Svätému a jeho duchovné obete (John Paul II’s Blasphemy Against the Holy Spirit and His Spiritual Victims).
Počas svojho antipontifikátu systematicky hlásal, že Syn Boží sa stal každým človekom pri vtelení, a preto, že každý človek je Syn Boží. Pozrite si naše video „Svätý“ Ján Pavol II. odhalený (“Saint” John Paul II Exposed).
Dôvodom, prečo Ján Pavol II. hlásal, že človek je Boh, a rúhal sa Duchu Svätému hneď od začiatku svojho panovania, je, že pohanský Rím – to jest šelma – sa duchovne dvíhala spolu s ním, šiestym kráľom, keď päť padlo, presne tak, ako to bolo prorokované. Vo svojej úlohe pohanského rímskeho kráľa, ktorý hlásal, že človek je Boh, Ján Pavol II. duplikoval to, čo robili pohanskí rímski králi v pohanskej Rímskej ríši. Viac o tom o chvíľku.
Teraz, Apokalypsa 13:3 nám hovorí, že jedna z hláv šelmy – a pamätajte, každá hlava je kráľ spojený s Rímom – vyzerala, že má smrteľnú ranu, ale rana bola zahojená. Takže nám hovorí, že jeden z rímskych kráľov vyzeral, že má smrteľnú ranu, ale bola zahojená. To presne sedí na Jána Pavla II., rímskeho kráľa Vatikánskeho mestského štátu, a jeho slávne zranenie 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra. Do Jána Pavla II. bolo strelené 4 razy z bezprostrednej blízkosti, a predsa sa zotavil. Tá udalosť bola kľúčovou súčasťou podvodu, ktorý obklopoval jeho panovanie.
V Apokalypse 13:14 nám je povedané, že ľudia sú zvedení urobiť obraz pre toho, ktorý bol ranený mečom a žil. To opäť sedí na Jána Pavla II., ktorý bol po jeho smrti napriek jeho šokujúcemu odpadlíctvu a životnej ceste kacírstva (heréz), indiferentizmu a bohorúhačstva slávnostne „kanonizovaný“ druhovatikánskou sektou, s jeho obrazom ucteným na Bazilike sv. Petra, Chráme Božom. Tá „kanonizácia“ nemá pre pravých katolíkov žiadnu platnosť, pretože bola prehlásená Františkom, ktorý je antipápežom. Podľa katolíckej náuky sú heretici automaticky vylúčení z Cirkvi a nemôžu v nej zastávať úrad.
Prijatie modlára a heretika Jána Pavla II. ako svätého je prostriedkom, ktorým sú zástupy zatiahnuté do zla, ktoré presadzoval.
Michael Voris, Michael Matt, Taylor Marshall, „Otec“ Mike Schmitz, Pollex Sordidus, Christine Niles, Tim Staples, „Otec“ Mark Goring
Teraz uvážte toto. Grécke slovo pre krátky meč alebo dýku v Apokalypse 13:14 ako v prípade oného, ktorý bol ranený mečom a žil, je μαχαίρης [čítaj: makaïris], genitívy tvar μάχαιρα [čítaj: makaïra]. Strelné zbrane neexistovali v dobe sv. Jána. Čiže ranenie pištolou na krátku vzdialenosť by logicky (pochopiteľne) bolo opísané biblickým pisateľom ako ranenie mečom.
Avšak v 2008 bolo vyzradené, že 12. mája 1982, asi rok po jeho zranení na Námestí sv. Petra, bol Ján Pavol II. doslova bodnutý počas jeho návštevy Fatimy. Táto skutočnosť nebola verejne odhalená do r. 2008 a nevedeli sme o nej až do nedávna.
Ohromujúce. Ak si vyhľadáte grécke slovo Μάχαιρα [čítaj: makaïra], oné použité v Apokalypse 13:14, uvidíte, že jednou z hlavných definícii je dýka. Takže, hoci veríme, že postrelenie Jána Pavla II. v r. 1981 spĺňa proroctvo Apokalypsy 13 o ranení jedného z kráľov šelmy, aby sme odstránili akúkoľvek námietku, že Ján Pavol II. je subjektom tohto proroctva, asi o rok neskôr bol doslova bodnutý krátkym mečom alebo dýkou a hlavná definícia Μάχαιρα [čítaj: makaïra] je dýka.
O koľko viacej dôkazov potrebujete, že v tomto proroctve sa odkazovalo na Jána Pavla II., a že z tohto dôvodu je to, čo sa teraz deje v Ríme, naplnením proroctiev posledných časov o návrate šelmy, ktorá bola, presne ako sme povedali. Nuž, je tu toho ešte viac.
Pokiaľ ide o siedmeho kráľa, Apokalypsa hovorí, že „musí zostať (len) na krátky čas.“ To sedí na Benedikta XVI., siedmeho kráľa, ktorý abdikoval v r. 2013 po panovaní, ktoré bolo pomerne krátke, viac než trikrát kratšie než to šiesteho kráľa.
Ale sledujte toto: v r. 2005, hneď po jeho „zvolení“, Benedikt XVI. predpovedal, že jeho panovanie bude krátke.
Či si uvedomil ich význam alebo nie, Benedikt XVI. urobil tieto výroky v r. 2005, pretože on bol siedmym kráľom, ktorý mal panovať po krátky čas. Po jeho rezignácii rôzne médiá ako ABC News opísali jeho panovanie ako krátke.
Antipápež Benedikt XVI. bol siedmy kráľ a odpadlík antipápež František nie je jedným zo siedmich kráľov z dvoch dôvodov. Toto sme prebrali detailne inde, ale po prvé: Vatikánsky mestský štát je kňazská monarchia, kňazské kráľovstvo, a František nie je platný kňaz, lebo bol „vysvätený“ v neplatnom ríte Pavla VI. Preto František nie je spôsobilý byť kňazským kráľom kňazskej monarchie, Vatikánskeho mestského štátu.
Po druhé, František otvorene odmieta všetky aspekty úradu kráľa. Jeho odmietnutie všetkých aspektov úradu kráľa v protiklade s Benediktom XVI. je znamením pre všetkých, že Benedikt XVI. – i keď bol odpadlíckym antipápežom – bol siedmym a posledným kráľom proroctva.
Teraz, Apokalypsa nám hovorí, že šelma bola, a nie je, a príde, a že ľudia na Zemi, ktorí nie sú zapísaní v knihe života, sa budú diviť, keď uvidia šelmu, ktorá bola, a nie je, a príde. Čudovanie sa nad šelmou sa vzťahuje na šok, údiv/ohromenie, úžas a nepokojný zmätok, ktorí ľudia prežívajú ohľadom toho, čo sa udialo v Ríme po II. vatikánskom koncile.
Počnúc Jánom XXIII., heretickí antipápeži, ktorí neboli platne zvolený do pápežského úradu, sa zmocnili Vatikánu v súlade s proroctvom a toto viedlo k revolúcii II. vatikánskeho koncilu.
Ako dôsledok mesto Rím stratilo vieru a vrátilo sa k pohanstvu, modlárstvu a neviere, zmenšujúc pravú Katolícku Cirkev na veriaci zvyšok v posledných dňoch.
Návrat Ríma k pohanstvu, modloslužobníctvu a neviere v post-II-vatikánskom období spôsobilo šok, údiv a nepokojný zmätok medzi tými, ktorým chýba milosť a viera uznať/rozoznať, že proticirkev vedená antipápežmi, nie pravá Katolícka Cirkev, je teraz v Ríme a prevzala kontrolu nad Chrámom Božím a hmotnými budovami Cirkvi.
World Over – Amoris laetitia:
World Over – Prijímanie pre rozvedených a znovuzosobášených katolíkov:
Keďže nechápu a odmietajú uznať/rozoznať, že to, čo teraz obýva Rím a Vatikán nie je Katolícka Cirkev, ale šelma posledných časov a neviestka babylonská, sú zmätení a úplne popletení/vyvedení z miery z toho, že vidia pohanstvo a odpadlíctvo a všetky druhy bludárstva (heréz) pochádzať z miesta, kde očakávajú, že sa bude vyučovať katolicizmus. Toto je prorokovaný údiv/čudovanie sa nad šelmou. Reakcia tak mnohých na pohanstvo a zlo v post-II-vatikánskom Ríme je veľmi nápadným a jasným naplnením tohto proroctva.
šelma = pohanský Rím
Malo by sa tiež poznamenať, že keď opisuje, ako má šelma povstať počas panovania šiesteho kráľa, Apokalypsa 17:8 hovorí, že šelma bola a nie je. Šelma v tom čase bola, pretože existovala za pohanskej Rímskej ríše. Nie je v tom čase, hneď predtým, ako šelma povstane s EÚ počas panovania Jána Pavla II. Príde v tom čase, keď piati padnú, pretože z tohto hľadiska v čase sa mal pohanský Rím vrátiť v budúcnosti, keď bude vytvorená EÚ počas panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa.
Návrat pohanského Ríma, návrat šelmy, je dôvodom, prečo je teraz pohanstvo slávené a praktikované vo Vatikáne, ľuďom na prekvapenie. V r. 2019 bola socha Molocha, falošného boha obetovania detí, uvedená ako exhibícia v Ríme, neďaleko Kolosea. Toto sa stalo len sedem dní predtým, ako bola pohanská modla, Pachamama, uctievaná vo vatikánskych záhradách a „požehnaná“ antipápežom Františkom. To sú len niektoré z príkladov, ako sa vrátil pohanský Rím, napĺňajúc proroctvo. Mnoho ľudí nedokáže pochopiť, ako alebo prečo by sa takéto typy vecí mohli diať v Ríme. Náš materiál vysvetľuje prečo. Najvýznamnejší príklad návratu pohanstva do Ríma možno nájsť v náboženskom indiferentizme a herézach oficiálne hlásaných antipápežmi II. vatikánskeho koncilu a vo falošných doktrínach druhovatikánskeho náboženstva.
Pouvažujme teraz nad ďalším nápadným naplnením proroctva o návrate šelmy, to jest pohanského Ríma v našej dobe. V prvom rade si všimnite, že zatiaľ čo rímski cisári boli technicky vzato cisármi lež kráľmi, boli v skutočnosti kráľmi. Pozrite si napríklad Jána 19:15, kde Tiberius Cézar, rímsky cisár v tom čase, je opísaný ako kráľ. Tu čítame, že ľudia, ktorí volali po ukrižovaní Krista, sa vyjadrili: „Nemáme kráľa, iba cisára.“
Takže, rímski cisári boli de facto rímski králi a pocta vzdávaná pohanskému rímskemu cisárovi a jeho obrazu bola pocta vzdávaná pohanskému rímskemu kráľovi.
Teraz, v pohanskej Rímskej ríši bolo praktikované uctievanie cisára. V mnohých ohľadoch sa s určitými rímskymi cisármi jednalo, akoby boli božskí. Avšak je extrémne dôležité poznamenať, že v hlavnom meste samotnom, to jest v Ríme samotnom, v oficiálnom štátnom kulte mohol cisár obdržať božské uctievanie iba po tom, čo zomrel. To je kľúčové pre pochopenie aspektu toho, čo sa teraz deje vo Vatikáne a ako to napĺňa proroctvo o návrate šelmy, ktorá bola.
Tu je zopár citátov k tejto téme. Vo výklade Knihy zjavenia Grant Osborne poukazuje:
Ako hovorí Steven Friesen v knihe Imperiálne kulty a Apokalypsa podľa Jána:
Takisto, ako píše Ittai Gradel v knihe Uctievanie cisárov a rímske náboženstvo:
Zvážte toto dôkladne. Je to extrémne významné pre pochopenie toho, ako sekta II. vatikánskeho koncilu napĺňa proroctvo o šelme. Hoci v Rímskej ríši bolo určitým žijúcim rímskym cisárom občas vzdávané to, čo bolo rovnocenné božskej pocte v súkromných alebo neoficiálnych kultoch, v oficiálnom štátnom kulte, v Ríme samotnom, cisári nemohli obdržať božské uctievanie, dokým po smrti neabsolvovali špeciálny takzvaný deifikačný (zbožstvovací) obrad. Dovoľte mi to zopakovať: pohanský Rím, šelma, ktorá bola, „deifikovala“ pohanských rímskych kráľov špeciálnym obradom po ich smrti; a až potom mohli títo zosnulí pohanskí rímski králi obdržať, podľa ich názoru, špeciálny duchovný status.
Nuž, mnohí boli šokovaní a čudovali sa nad dosť zvláštnym fenoménom, že napriek všetkým škandálom, zlám a zlému ovociu nasledujúcemu II. vatikánskemu koncilu boli Ján XXIII., Pavol VI. a Ján Pavol II. „kanonizovaní“ druhovatikánskou sektou, všetci v relatívne krátkej časovej lehote, napriek tomu, že v pravej Katolíckej Cirkvi boli kanonizovaní iba dvaja pápeži za posledných 500 rokov, Pius X. a Pius V.
No keď rozoznáte, že to, čo vidíme, je návrat pohanského Ríma, pochopíte, prečo sa to deje. Ján XXIII., Pavol VI. a Ján Pavol II. boli doslova pohanskí rímski králi Vatikánskeho mestského štátu, ako sme už prebrali.
Presadzovali zlo/podlosť, modlárstvo a kacírstvo. Sekta II. vatikánskeho koncilu je duchovná zložka šelmy posledných časov. Je to navrátený pohanský Rím. Takže rovnako ako pohanská Rímska ríša oficiálne vzdávala poctu zosnulým pohanským rímskym kráľom a udelila im špeciálny titul po smrti, tak aj nová verzia šelmy pristúpila ku „kanonizovaniu“ všetkých zosnulých antipápežov, ktorí boli tiež pohanskými rímskymi kráľmi, ktorí zohrávali významnú úlohu v podlom druhovatikánskom náboženstve s výnimkou teda, možno, Jána Pavla I., ktorý panoval iba 33 dní.
Toto je dôvodom, prečo tu bol tento nátlak „kanonizovať“ týchto zlých antipápežských rímskych kráľov II. vatikánskeho koncilu. Je to jasným naplnením proroctva o návrate šelmy, ktorá bola – pohanský Rím. Ukazuje to, že žijeme počas doby šelmy posledných časov.
šelma = pohanský Rím
Dovoľte mi teraz povedať veľmi jasne: vôbec nehovorím, že pravá katolícka kanonizácia je modlárska alebo že to znamená, že osoba kanonizovaná za svätého je považovaná za božskú. Pravdaže nie. Pravá kanonizácia platným pápežom znamená, že oný svätec sa má ctiť alebo uznávať ako svätá osoba v nebi, nie, že oný svätec je považovaný za Boha alebo božského. Ale počas Veľkého odpadnutia [od viery] šelma posledných časov a proticirkev sa zmocnili hmotných cirkevných budov a obsadili Chrám Boží.
Čiže sa pokúšajú zmocniť procesu Cirkvi, aby nanútili zlo a pohanstvo. Následkom toho šelma vykonáva falošné kanonizácie pre svoje vlastné zlé ciele. Falošné kanonizácie sa tým stávajú prostriedkami, ktorými šelma posledných časov zapríčiňuje, že ľudia vzdávajú úctu podlým pohanským rímskym kráľom, rovnako ako pohanská Rímska ríša v rôznych obdobiach zapríčinila, že ľudia vzdávali úctu podlým pohanským rímskym kráľom.
Avšak v prípade Jána Pavla II., keď ho ľudia prijímajú za svätého, nielenže sú zapletení (majú účasť) v jeho celkovej podlosti, herézach a modlárstve, ale vlastne schvaľujú jeho tvrdenie, že on a všetci ostatní sú Bohom. Je to preto, lebo Ján Pavol II. oficiálne a opakovane hlásal, že každý človek je Boh.
Prijať ho za svätého je preto schválenie tvrdenia, že zosnulý pohanský rímsky kráľ je Boh, presne ako sa to stalo v šelme, ktorá bola.
To je dôvodom, prečo je Ján Pavol II. vyčlenený v Apokalypse. To je dôvodom, prečo je jeho ranenie zmienené. On je obrazom pohanského Ríma.
On predstavil dejinno-svetové modlitebné stretnutie v Assisi, kde boli zhromaždení predstavitelia všetkých hlavných falošných náboženstiev sveta, aby sa spolu po prvýkrát modlili.
Toto sa zhoduje presne s tým, čo je uvedené v 2. liste Tesaloničanom/Solúnčanom v kapitole 2, o človeku hriechu (neprávosti), ktorý je nad a naproti každému takzvanému bohu alebo objektu uctievania. Pre viac [informácii] o tom si pozrite naše video Antikrist identifikovaný.
To je tiež dôvodom, prečo oltár na modloslužobníckom podujatí v Assisi, ktoré je najnechválnejšie známou udalosťou celého odpadnutia [od viery], mal na sebe napísaný názov mier/pokoj. Jedným z najznámejších monumentov v pohanskej Rímskej ríši bol ara pacis, čož znamená oltár mieru. Bol to pohanský oltár, na ktorom bolo vykonávané modlárstvo venované menu mier.
A čo vidíme v proticirkvi II. vatikánskeho koncilu, ktorá predstavuje návrat pohanského Ríma? Najvychýrenejšie, alebo skôr nechválne známe, podujatie, prostredníctvom ktorého sa zaviedlo a vykonávalo pohanstvo a modlárstvo, bolo modlitebné stretnutie v Assisi, ktoré bolo Svetovým dňom modlitieb za mier; a na samom oltári, kde rôzne falošné náboženstvá vykonávali ich modlárske uctievanie, bolo napísané slovo mier v rôznych jazykoch. To nie je náhoda. Assisi je nový ara pacis – je to pohanský oltár mieru v novej verzii šelmy – a bol zavedený antipápežom Jánom Pavlom II., šiestym kráľom, ktorý predstavuje šelmu posledných časov.
Tiež to dáva zmysel, že v šelme, ktorá bola, staroveký Rím, Ara pacis bol v Ríme, keďže ich ‘mier’ bol založený v ich vojenskej sile sústredenej v Ríme. Avšak v novej podobe/verzii šelmy alebo vo vrátenej sa šelme, ktorá povstala s Jánom Pavlom II., je cieľom zosmiešniť kresťanský mier/pokoj. Svätý František z Assisi je známy ako svätec kresťanského mieru/pokoja. Preto dáva zmysel, že nový ara pacis šelmy bude v meste, ktoré je spojené s kresťanským mierom, Assisi.
Teraz uvážte toto. Herodián bol grécky historik narodený v r. 170 po Kr., ktorý napísal slávnu čiastočnú Históriu Rímskej ríše.
Podáva nám niektoré detaily o tom, čo robili pri obrade/slávnosti „zbožstvovania“ (deifikácii) Rímskych cisárov po ich smrti. Vysvetľuje:
Vymenúva niekoľko iných vecí spojených so slávnosťou. Vysvetľuje, že pohovka obsahujúca obraz zosnulého cisára bola vynesená na pole.
Vysvetľuje, že táto stavba mala zopár poschodí. Pokračuje v rozprávaní:
Takže, v podstate, čo urobili pri tejto „zbožstvovacej“ slávnosti zosnulého pohanského rímskeho kráľa je, že zapálili obraz pohanského kráľa vo vatre.
Nuž, čo len neviete? 2. apríla 2007 počas slávnosti, ktorá konkrétne pripomínala dvojročné výročie smrti Jána Pavla II., bolo vidieť obraz alebo siluetu Jána Pavla II. vo vatre v Poľsku. Toto tvorilo prvé stránky správ naprieč národmi.
Obraz Jána Pavla II. bolo vidieť zapálený vo vatre, rovnako ako zapaľovali vo vatre obrazy zosnulých pohanských rímskych kráľov počas slávnosti „zbožstvovania“, práve pretože sa šelma vrátila s ním, presne ako sme povedali. Toto je ďalšie jasné naplnenie proroctva o návrate šelmy, ktorá bola.
šelma = pohanský Rím
Ak vás toto spolu s ďalšími skutočnosťami, ktoré sme prebrali, nepresvedčí o tom, že máme pravdu v tom, že panovanie Jána Pavla II. predstavovalo naplnenie proroctva o návrate šelmy, tak potom nevieme, čo vás presvedčí.
Pouvažujme teraz nad ďalším ohľadom tohto proroctva. Ako sme sa zmienili, Apokalypsa naznačuje, že šelma povstane, keď päť z rímskych kráľov padne a jeden je. To sa vzťahuje na vracanie sa pohanského Ríma s EÚ počas panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu. Ale šelma neexistuje len v posledných dňoch. Pamätajte, šelma bola alebo existovala počas pohanského Ríma a potom bola nahradená kresťanskou Európou predtým, ako sa vrátila v posledných dňoch za šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu.
šelma = pohanský Rím
Šelma preto mala dve pôsobenia, dá sa povedať, počas svojej životnej cesty. Šelma bola, potom bola nahradená kresťanskou Európou a potom sa vrátila. Nuž, my veríme, že výrok o tom, ako päť kráľov padlo a jeden je, sa tiež vzťahuje na dobu, kedy šelma prvýkrát povstala v prvom storočí.
Rímska ríša bola prakticky zriadená za Augusta v r. 27 pr. Kr., nástupcu Júlia Cézara. Niektorí preto zastávajú, že Augustus bol prvý rímsky cisár a že ak sa siedmi králi Apokalypsy 17 akokoľvek vzťahujú na prvých sedem cisárov, rátanie by sa malo začať s Augustom, nie Júliom Cézarom. Iní si avšak myslia, že rátanie by sa malo začať s Júliom Cézarom, pretože on bol de facto prvým z rímskych kráľov. V skutočnosti bol Július považovaný za prvého rímskeho cisára starovekým rímskym historikom Dio Cassiusom a starovekým historikom Josephusom. Teofil (Bohumil) z Antioch, biskup 2. storočia, tiež považoval Júlia za prvého cisára. V Jánovi 19:15 a Skutkoch apoštolov 17:7 sú rímsky cisári nazývaní aj králi, aj cisári.
Dáva preto zmysel, že ak sa odkaz v Apokalypse v 17:10 na šelmu povstávajúcu, keď päť padlo, nejak vzťahuje na prvých siedmich rímskych kráľov okolo času zriadenia ríše, rátanie by sa malo začať s Júliom Cézarom, nie Augustom. Teraz, ak začneme počítanie pohanských rímskych kráľov alebo cisárov s Júliom Cézarom, prvých sedem by bolo:
Ako môžeme vidieť, Nero je šiesty kráľ, onen vládnuci, keď päť padlo. Opäť, Apokalypsa 17:10 hovorí o siedmich kráľoch: z ktorých päť padlo a jeden je.
Teraz, jestvujú dva prevládajúce názory o tom, kedy bola Kniha zjavenia alebo Apokalypsa napísaná. Mnohí si myslia, že bola napísaná okolo r. 96 po Kr. počas vlády cisára Domiciána. Iní si myslia, že bola napísaná v šesťdesiatych počas vlády cisára Nera. My si myslíme, že bola napísaná v šesťdesiatych – pred zničením chrámu – počas vlády Nera. Tí, ktorí datujú knihu k vláde Nera, často odkazujú na výrok, že päť z kráľov padlo a jeden je. Veria, že to dokladuje názor, že kniha bola napísaná počas vlády Nera, šiesteho kráľa.
Naviac, ako sme spomenuli, Apokalypsa 17:8 upozorňuje, že šelma má povstať, dve verše predtým, ako robí narážku na to, ako päť padlo a jeden je. Ak sa narážka na to, ako päť padlo a jeden je, vzťahuje na šelmu povstávajúcu počas vlády Nera, ako my veríme, že by to malo byť, tá časť pasuje dobre.
To je preto, lebo hoci pohanský Rím ako ríša jestvoval pred Nerom, Nero bol prvý rímsky cisár alebo kráľ, ktorý oficiálne prenasledoval kresťanstvo. Čiže pohanský Rím s pohanským rímskym kráľom aktívne oponujúcim Kristovi a pravej Cirkvi oficiálnym spôsobom v Ríme začal s Nerom. Šelma, ktorá bola, preto povstala, keď päť padlo a jeden je. Ako hovorí staroveký historik Eusebius:
Ako povedal Tertulián:
V r. 64 po Kr. bol v Ríme pustošivý požiar a Nero ho dal za vinu kresťanom. Použil to ako výhovorku pre zahájenie závažného a krutého prenasledovania Cirkvi v Ríme. Mnohých vydali na smrť vrátane svätých Petra a Pavla, ktorí boli umučení v Ríme v ten samý deň.
Následkom toho bol v starovekom svete Nero obecne spájaný so šelmou.
Preto dáva zmysel, že rovnako, ako sa šelma vracia v posledných dňoch počas panovania šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu, šelma, ktorá bola, podobne pôvodne povstala počas vlády šiesteho rímskeho kráľa, Nera.
Je to tiež dôležité, podľa nášho názoru, pri chápaní určitých pasáží ako Apokalypsa 13:5:
My veríme, že toto sa vzťahuje na Nerove prenasledovanie Cirkvi, ktoré trvalo presne alebo približne 42 mesiacov, pričom niektorí datujú, že prenasledovanie začalo v novembri roku 64 po Kr. a trvalo 42 mesiacov do Nerovej smrti v júni roku 68 po Kr. Podobne, výraz v Apokalypse 13:7, že šelme bolo dovolené viesť vojnu proti svätým, sa dobre vzťahuje na Nerove prenasledovanie.
Keďže šelma bola a potom bola nahradená, ale sa vracia v posledných dňoch, to, čo šelma robí pri svojom prvom pôsobení alebo pri svojom druhom pôsobení, sa týka tej samej šelmy, šelmy, ktorá povstane, v oboch prípadoch, keď piati padli. Analogickým spôsobom: profesionálny športovec by mohol mať desaťročnú kariéru a nahromadiť určité body. Mohol by potom na istý čas odísť do dôchodku a potom sa vrátiť. Nuž, všetky body, ktoré nahromadil pri svojom prvom pôsobení alebo jeho návratovom pôsobení, by boli stále pripisované tomu istému hráčovi.
Podobne, šelma, pohanský Rím, mala vládu v prvom storočí za Nera, šiesteho kráľa. Prenasledovala Cirkev po dobu presne alebo približne 42 mesiacov. Viedla vojnu proti svätým, atď. Potom bola nahradená kresťanskou Európu. Ale vracia sa v posledné dni a keď sa vráti, [tiež] podobne povstane za vlády šiesteho kráľa v Ríme, Jána Pavla II., pretože vtedy sme mali pohanského rímskeho kráľa hlásajúceho, že človek je božský, zatiaľ čo aktívne oponoval Kristovi v Ríme počas vlády ríše v Európe.
Všetky určitosti, ktoré sme prebrali, ukazujú, že šelma sa vskutku vrátila za panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu.
Keďže čokoľvek, čo šelma robila pri svojom prvom pôsobení za Nera, alebo čokoľvek, čo robí pri svojom druhom pôsobení počas EÚ a pohanskej Európy v našej dobe, je náležite pripísané šelme, pretože je to tá istá šelma, pohanský Rím, myslíme si, že niektoré z výrokov v Apokalypse sa týkajú toho, čo šelma robila za Nera, ako napríklad že mala moc pôsobiť 42 mesiacov, a niektoré sa vzťahujú na to, čo šelma robí v posledné dni. Narážka na 42 mesiacov, o ktorej si myslíme, že sa týka Nera, nedokazuje, že keď sa šelma vráti, bude pôsobiť iba 42 mesiacov. Môže sa to vzťahovať proste na to, čo šelma robila za Nera.
Malo by sa tiež spomenúť, že niektorí si myslia, že pasáž o piatich, ktorí padli, sa vzťahuje len na dobu Nera. Ale tento pohľad na vec nesedí. Mimo iné, ten pohľad na vec nevie vysvetliť, ako šelma, ak povstane iba keď päť padlo za Nera, naozaj bola, pretože šelma by povstala po prvý raz. To, čo preberáme avšak vysvetľuje, aj ako šelma povstala, keď päť padlo, a aj ako šelma bola, a nie je, a príde/má prísť. Vysvetľuje to tiež údiv nad šelmou, ktorý je jasne splnený v našej dobe. Šelma bola, pretože existovala za pohanského Ríma. Potom prestala existovať za kresťanskej Európy, ale vracia sa opäť počas panovania Jána Pavla II., šiesteho kráľa Vatikánskeho mestského štátu.
Teraz, zmienili sme ranenie hlavy alebo kráľa šelmy mečom, ktoré bolo naplnené Jánom Pavlom II. do očí bijúcim a konkrétnym spôsobom.
V Apokalypse 13:3 sa táto rana vzťahuje na hlavu šelmy, o ktorej Apokalypsa 17 naznačuje, že je rímskym kráľom. V Apokalypse 13:14 sa rana vzťahuje na šelmu samotnú. Rana sa môže vzťahovať na kráľa šelmy a šelmu samotnú, pretože kráľ, ktorý je ranený, Ján Pavol II., je obrazom/odrazom šelmy a sám je Antikristom. Ten kráľ, ktorý je ranený, je obrazom šelmy.
Dovoľte mi vysvetliť. Ranenie šelmy, z ktorého sa šelma zotaví, sa vzťahuje aj na Jána Pavla II., aj na pohanský Rím samotný.
Pohanský ríšsky Rím bol ako oficiálny prenasledovateľ Cirkvi ranený mečom Konštantína a kresťanstva. Mocou Evanjelia a mocou meča bola ríša obrátená na kresťanstvo a v priebehu šelma, pohanský Rím, utrpela ranu, ktorá bola zdanlivo na smrť. Ríša, ktorá bola prenasledovateľom kresťanstva, sa stala kresťanskou ríšou.
A teda kresťanská Európa udelila pohanskému Rímu ranu, ktorá bola zdanlivo na smrť. Ale so znovuspohanštením Európy za podlých post-II-vatikánskych kráľov Vatikánskeho mestského štátu a utvorenia bezbožnej ríše, Európskej únie, bola rana, ktorú utrpel pohanský Rím rukami kresťanskej Európy, zahojená.
A toto je tak podstatné, pretože napriek tomu, že židia sa dožadovali smrti Ježiša, Pán Ježiš Kristus bol pribitý na kríž Rimanmi. Rím si myslel, že mal moc nad Pánom, keď ho uviedol na smrť, keď v skutočnosti Ježiš nielen ponúkal obetu, ktorou sú ľudia spasení, ale o zopár stoviek rokov viera Krista dobyla celú tú Rímsku ríšu a obrátila ju na ríšu Jeho vlastného mena. To bol dodatočný aspekt Kristovho víťazstva nad Rímom. Ale v posledných dňoch šelma vracia útok, dá sa povedať, a vracia pohanstvo späť do Európy s pohanským kráľom v Ríme hlásajúcim to samé rúhanie, to jest, že človek je Boh, ktoré učili pohanskí rímski králi; a robil tak špeciálnym spôsobom, aby zosmiešnil Evanjelium ako [napríklad] hlásaním, že človek je Kristus Matúša 16:16. Takže šelma, ktorá bola, sa vracia.
A to je dôvodom, prečo sa ranenie šelmy vzťahuje na samotný pohanský Rím ranený kresťanstvom a zotavujúci sa. Ale vzťahuje sa to konkrétne na obraz šelmy, to jest kráľa, ktorý je ranený, Jána Pavla II. Ako obraz šelmy, život Jána Pavla II. bol miniatúrou, odrazom šelmy ako celku.
Šelma je ranená mečom a zotaví sa. Podobne, Ján Pavol II. je doslova ranený mečom a zotaví sa. Šelma sa vyznačovala pohanskými rímskymi kráľmi hlásajúcimi, že človek je božský. Ján Pavol II. bol doslova pohanským rímskym kráľom hlásajúcim, že človek je božským. Šelma nechala „zbožstviť“ pohanských rímskych kráľov po ich smrti s ich obrazom zapáleným vo vatre. Ján Pavol II. bol slávnostne „kanonizovaný“ a jeho obraz bolo vidieť zapálený vo vatre na dvojročné výročie jeho smrti.
Šelma v Európe presadzovala mnohoraké modlárstvo, Ján Pavol II. zavedie dejinno-svetové modloslužobnícke modlitebné stretnutie v Assisi, ktoré je symbolom Veľkého odpadnutia [od viery].
Šelma mala chýrny monument modlárstva nazvaný oltár mieru, Ján Pavol II. usporiada oné modloslužobnícke podujatie v Assisi na oltári venovanom menu mier.
V šelme, rôzni pohanskí rímski králi, ktorí presadzovali stanovisko, že človek je božský, mali svoje obrazy uctené, Ján Pavol II. bol pohanský rímsky kráľ, ktorý hlásal, že človek je božský, a mal svoj obraz uctený, atď.
A to je dôvodom, prečo keď si ľudia poctia jeho obraz, nielenže schvaľujú jeho podlosť/zlo, modloslužobníctvo, atď., ale uctievajú si pohanský Rím, pretože to je to, čo on stelesňuje.
Takže, aby sme to povedali stručne: činy Konštantína predstavovali ranenie šelmy mečom a panovanie Jána Pavla II. predstavovalo zahojenie tej rany.
Tiež sme poukázali, že modlitebné stretnutie v Assisi r. 1986 je plné apokalyptického významu. Bolo to dejinno-svetové modlitebné stretnutie modlárstva. Bola to najnechválnejšie známa udalosť Veľkého odpadnutia [od viery], bol to obrovský znak, že sa vrátila pohanská Európa a šelma. V skutočnosti, ako bolo spomenuté skôr, oltár, kde bolo vykonávané modlárstvo, bol venovaný názvu mier/pokoj, presne sa zhodujúc s ara pacis, pohanským oltárom mieru v pohanskej Rímskej ríši. Majte to na mysli.
Teraz uvážte toto. Historická transformácia pohanskej Rímskej ríše na kresťanskú (to jest ranenie šelmy) sa začala s Konštantínom a jeho slávnym víťazstvom nad Maxentiom pri Mulvijskom moste v r. 312. Toto bola jedna z najdôležitejších udalostí v ľudskej a kresťanskej histórii.
V predvečer tejto bitky Konštantín dostal videnie, v ktorom videl znak Krista a kríž a slová: V TOMTO ZNAMENÍ ZVÍŤAZÍŠ (IN HOC SIGNO VINCES).
Neskôr v ten deň Konštantín dostal ďalšie videnie, v ktorom mu Ježiš Kristus dal inštrukcie použiť Jeho znak v bitke. Venujte osobitú pozornosť dátumu.
Konštantín dostal znamenie, v ktorom mal dobyť pohanskú Rímsku šelmu 27. októbra v r. 312. V ten samý deň sa mu zjavil Ježiš Kristus.
Nuž, podujatie v Assisi v r. 1986, najnechválnejšie známa udalosť Veľkého odpadnutia, prostriedok, ktorým majú nasledovatelia proticirkvi účasť na smrteľnom hriechu, a obrovské znamenie návratu pohanskej Európy, sa udialo 27. októbra 1986. To nie je len zhoda náhod.
Ako sa znamenie, v ktorom mala byť šelma ranená a dobytá, zjavilo Konštantínovi 27. októbra v r. 312, znamenie, že šelma sa z tej rany duchovne zotavila, bolo viditeľné 27. októbra 1986 na podujatí v Assisi.
A ako sme povedali, činy Konštantína predstavovali ranenie šelmy a panovanie Jána Pavla II. predstavovalo zahojenie tej rany. To je dôvodom, prečo bol samotný Ján Pavol II. ranený a zotavil sa. Je obrazom šelmy.
Toto tiež poskytuje ďalší doklad pre záver, že Ján Pavol II. bol Antikrist a že dejinno-svetové Assisi podujatie r. 1986 je to, čo je opísané v 2. liste Tesaloničanom, kap. 2 – ako sme detailne prejednali v našom videu Antikrist identifikovaný.
Druhý list Tesaloničanom/Solúnčanom, kap. 2 prorokuje, že človek hriechu, Antikrist, prichádza v spojení s veľkým odpadnutím. Opisuje ho ako oného opierajúceho sa naproti a vyvyšujúceho sa nad každého takzvaného boha alebo [každý] objekt uctievania.
To presne sedí na Assisi [podujatie], počas ktorého bol Ján Pavol II., šiesty kráľ, ten, ktorý bol ranený, ten, ktorý mal svoj obraz uctený, atď., vyvýšený nad a usadený naproti každému takzvanému bohu alebo predmetu uctievania na dejinno-svetovom podujatí modlárstva.
Ako poukazujeme vo videu Antikrist identifikovaný, verš by mohol byť preložený ako onen opierajúci sa naproti (doslovnejší preklad) alebo onen čeliaci/oponujúci (presne povediac metaforický preklad).
Avšak metaforický preklad, že „človek hriechu oponuje každému takzvanému bohu (hoci základný tvar [toho] slovesa je použitý metaforicky v rôznych iných pasážach Nového zákona), nedáva najviac zmysel v tejto pasáži – lebo prečo by človek hriechu oponoval uctievaniu falošných bohov?
Satanovo kráľovstvo nie je rozdelené. Satan organizuje uctievanie modiel, a teda by dávalo zmysel, že človek hriechu bude podporovať modly a falošných bohov.
Čiže doslovný význam a doslovný preklad, v ktorom sa človek hriechu pozične opiera naproti a vyvyšuje sa nad každého takzvaného boha alebo predmet uctievania na obrovskom podujatí, ktoré odhaľuje/signalizuje Veľké odpadnutie, dáva viac zmysel.
Toto sa presne zhoduje s tým, čo sa udialo s Jánom Pavlom II. v Assisi 27. októbra 1986. Počas [tohto] podujatia rôzni falošní náboženskí lídri vykonávali ich uctievanie pod miestom, kde bol Ján Pavol II. usadený. Ponúkali ich modlárske uctievanie smerom k ich modlám a falošným bohom. Čiže Ján Pavol II. sa doslova opieral naproti a vyvýšene nad rôznymi modlami a takzvanými bohmi, ktorí boli uctievaní.
Tá udalosť (najnechválnejšie známa udalosť Veľkého odpadnutia) bola znamením, že sa šelma, pohanská Európa, vrátila duchovne.
Boli iné znamenia povstávajúcej šelmy, pravdaže, ako napríklad keď Ján Pavol II. vo svojej prvej homílii poprel, že Ježiš je [určitý člen] Kristus, keď vyhlásil, že človek je Kristus Matúša 16:16. Ale Assisi bolo pre ľudí najnotorickejším znamením vo všeobecnosti, že pohanstvo sa vrátilo do Európy a že to, čo Konštantín zranil, sa zotavilo.
Teraz, keď dostával znamenie 27. októbra v r. 312, Kristus povedal Konštantínovi, aby použil ten znak/znamenie v bitke.
Podobne, 27. októbra 1986 Antikrist, Ján Pavol II., povie Európe, že Assisi JE ZNAMENÍM a že ľudstvo by malo nasledovať jeho cestu. V skutočnosti, ako už bolo skôr spomenuté, podľa obecného pohľadu na to, čo sa stalo, znamenie 27. októbra 312 bolo v ten deň vidieť dvakrát, raz skoršie v ten deň a raz neskôr.
Nuž, 27. októbra 1986, skoršie v ten deň, počas jeho poznámok, ktoré uvítali predstaviteľov rôznych náboženstiev, Ján Pavol II. povedal toto:
Potom, neskôr v ten deň, počas jeho záverečných poznámok, povedal:
Assisi je znamením, ktorým Antikrist duchovne dobýja (víťazí), pretože je symbolom odpadlíctva a indiferentizmu sekty II. vatikánskeho koncilu. Nie je jediným, ale je najnotorickejším. Je tým, ktoré najrýchlejšie zatiahne ľudí do hriechu, keď si vzdávajú poctu antipápežovi Jánovi Pavlovi II. ako svätému alebo nasledujú nové náboženstvo.
A teda Antikrist dobyje takmer celú kresťanskú Európu a nasledovateľov proticirkvi vlajkou Assisi, rovnako ako Kristus zranil šelmu vlajkou kríža.
V Assisi a prostredníctvom jeho iných učení a činov Ján Pavol II. organizoval a podporoval uctievanie modiel. Takže, keď ho ľudia, ktorí sú oboznámení s tým, čo robil, nazvú svätým alebo svätcom, implikáciou nazývajú modly a falošných bohov, ktorým slúžil, svätými.
To je dôvodom, prečo pocta vzdaná jeho obrazu nasledovateľmi proticirkvi je zmienená v Apokalypse ako prostriedok, ktorým sú ľudia zatratení.
Je tiež veľmi zaujímavé, že 24. februára 2002, mesiac po druhom Assisi podujatí, Ján Pavol II. vydal dekalóg alebo 10 prikázaní Assisi všetkým hlavám štátov sveta. Nuž, Boh je tým, kto vydal 10 prikázaní. Pokus Jána Pavla II. vydať dekalóg je ďalším príkladom, ako sa vydával za Boha, čo bolo najjasnejšie v jeho opakovanom učení, že každý človek je Ježiš Kristus, ako je prejednané v našom videu „Svätý“ Ján Pavol II. odhalený (“Saint” John Paul II Exposed).
Naviac, 2. list Tesaloničanom 2:4 nám hovorí, že človek hriechu sa usadzuje v chráme Božom, vydávajúc sa za Boha. To sedí na Jána Pavla II. sediaceho v Bazilike sv. Petra a Vatikáne. Je to Chrám Boží. Pápež Pius XI. dokonca nazval Baziliku sv. Petra najstatnejším Chrámom a mnohé proroctvá boli splnené práve tam.
Particípium, ktoré je preložené vydávajúc sa za Boha alebo ukazujúc sa ako Boh, znamená vyložiť/predložiť/vyhlásiť niečo a často to má význam predkladania niečoho formálnym alebo oficiálnym spôsobom. To tiež presne sedí na Jána Pavla II., pretože on formálne alebo oficiálne vyložil, že je Boh, v encyklikách a prejavoch, učením, že každý človek je Syn Boží, ako dokazuje náš materiál.
Naviac, 24. marca 2000 sa Ján Pavol II. objavil v Izraeli v kresle s veľkým obráteným krížom nad jeho hlavou, satanistickým symbolom. Ako bol Kristus na kríži v Izraeli, dáva zmysel, že Antikrista bude vidieť pod obráteným krížom v Izraeli.
Je tiež dôležité poznamenať, že v Apokalypse 13, grécke slovo, ktoré je [tam] použité na opísanie úcty vzdanej obrazu šelmy, je proskunéo. To sloveso môže znamenať uctievanie/kľaňanie sa (Bohu) alebo uctenie si. Je používané Cirkvou na uctenie si svätých. Šelma sa zmocní kanonizačnej slávnosti Cirkvi a používa ju na to, aby vynútila uctenie si Antikrista a iných podlých postáv apostázy II. vatikánskeho koncilu.
Všetky tieto skutočnosti dokladujú, že to, čo sme povedali, kým bol Ján Pavol II. nažive, to jest, že on je Antikrist, je správne. Čo sa stalo od jeho smrti s uctením si jeho obrazu a ďalšie veci, ktoré sme prebrali, ešte viac podporujú tento konečný úsudok.
Ale napriek všetkým dôkazom niektorí namietajú, že on nemôže byť Antikrist, pretože je mŕtvy. Niektorí argumentujú, že 2. list Tesaloničanom 2:8 naznačuje, že onen neprávosti/bezbožník/rušiteľ zákona, ktorého oni považujú za Antikrista, bude zničený Kristom alebo Jeho príchodom, a preto, že Antikrist musí pokračovať vo svojom pozemskom živote [až] do okamihu Druhého príchodu. Ale tento argument zlyháva.
V prvom rade 2. list Tesaloničanom 2:8 a možno jeden alebo dva verše, ktoré ľudia vyťahujú z Apokalypsy, sa môžu týkať toho, čo Ježiš spraví v súdny deň.
Je dogmou, že keď sa Ježiš Kristus vráti, všetci mŕtvi, aj dobrí, aj zlí, budú oživení a privedení pred neho. V ten čas Ježiš, predtým ako naveky uvrhne podlých (zlých) do jazera ohňa, na nich uvalí akýkoľvek rozsudok a potrestanie, ktoré On považuje za vhodné.
Sv. Peter sa zmieňuje o skaze/záhube bezbožných v deň súdu. Zlí ľudia neprestanú existovať, ale budú zničení alebo premožení spôsobom, ktorý Kristus považuje za náležitý, a uvrhnutí do pekla.
V 2. liste Tesaloničanom 2:8 jestvujú textové obmeny, pričom niektoré spisy naznačujú, že Kristus zabije alebo zavraždí/zahubí oného neprávosti/bezbožníka/rušiteľa zákona s dychom svojich úst, iné naznačujú, že ho pohltí. V každom prípade sa to môže vzťahovať na to, čo Kristus urobí v deň súdu.
V skutočnosti, aj keby sa človek riadil slovom preloženým zabiť, forma toho slovesa je preložená ako odobrať alebo zrušiť/odstrániť v Liste Hebrejom 10:9, v zmysle učiniť efekt nulou. Kristus odoberie alebo zruší zlé panovania všetkých zlých ľudí v deň súdu. V skutočnosti, logické úvahy o poradí týchto udalostí, zdá sa, že výrazne podporujú názor, že akékoľvek stretnutie, ktoré bude mať Kristus s podlými na Zemi, bude nasledovať po všeobecnom/generálnom vzkriesení.
Prvý list Tesaloničanom 4 naznačuje, že vzkriesenie spravodlivých nastane predtým, ako bude akékoľvek stretnutie medzi Pánom Ježišom a spravodlivými, ktorí žijú [až] do Druhého príchodu.
Ako môžeme vidieť, nebude žiadneho stretnutia medzi Kristom a spravodlivými, ktorí žijú, dokým zomrelí v Kristovi nevstanú. Nuž, Ján 5 hovorí o vzkriesení podlých ako o dejúcom sa v tú samú hodinu ako vzkriesenie spravodlivých.
Zdá sa, že z toho plynie, preto, že vzkriesenie podlých bude predchádzať akémukoľvek stretnutiu, ktoré má Kristus s podlou osobou na Zemi. Toto nadŕža názoru, že keď Kristus uvalí odplatu na svojich nepriateľov, ako [napríklad] na oného neprávosti/(bezzákonného) bezbožníka, to je v súvislosti s všeobecným súdom po všeobecnom vzkriesení, keď tí, ktorí už zomreli, budú späť na Zemi.
A teda žiadna z tých zopár pasáží, ktoré ľudia niekedy citujú, nedokazuje, že Antikrist musí pokračovať vo svojom pozemskom živote až do okamihu, kedy príde Kristus. Môže sa to proste vzťahovať na to, čo sa stane v súvislosti s dňom súdu. Sv. Peter nám tiež hovorí, že deň Pána príde ako zlodej.
V skutočnosti to dáva zmysel, že Antikrist bude mať svoj obraz oficiálne poctený po svojej smrti, ako sme videli, lež ako počas svojho života, pre niekoľko dôvodov. V prvom rade, ako sme ukázali, príchod šelmy a Antikrista zahŕňa návrat pohanského Ríma a v pohanskom Ríme králi nemohli byť oficiálne „zbožstvený“ v Ríme až do ich smrti. Takže, videli sme kráľa, ktorý hlásal, že každý človek je božský, ktorý bol ranený mečom, atď., oficiálne ucteného po smrti na Chráme Božom; a pápež Pius XI. nazval Baziliku sv. Petra najstatnejším Chrámom. Je to Chrám Boží zmienený v 2. liste Tesaloničanom 2.
Po druhé, keďže príchod Antikrista zahŕňa prevzatie Chrámu Božieho nepriateľmi Cirkvi a náboženským podvodom, dáva zmysel, že pocta vzdaná obrazu Antikrista, bude vnútená prostredníctvom falošnej kanonizačnej slávnosti, ktorá sa udeje po smrti. A toto nie je všetko iba o Jánovi Pavlovi II. Ľudia sú zapletení do zla akceptovaním nového náboženstva alebo uctením si Pavla VI. alebo Jána XXIII., atď.
Akceptovaním nového náboženstva alebo uctením si ktorýchkoľvek z falošných svätcov, ktorí ho stelesňovali, ľudia si týmto uctievajú pohanský Rím.
Ale Ján Pavol II. veľmi konkrétnym spôsobom predstavoval návrat pohanského Ríma, hlásaním, že človek je Boh, bezprostredným zavádzaním modloslužobníctva, atď.
Preto, keď ho ľudia so základnými vedomosťami o jeho skutkoch považujú za svätého, sú celkom okamžite zapletení/majúci podiel na smrteľnom hriechu, kacírstve a bohorúhačstve.
Ďalej, jestvuje tu mnoho ľudí vrátane „tradicionalistov“, ktorí si myslia, že Antikrist bude ľahko alebo obecne poznaný/rozoznávaný. To je totálne chybné. Ešte raz, z Apokalypsy 13:14:
Všimnite si, že ľudia sú zvedení k ucteniu si obrazu Antikrista. Ergo, ľudia si vo všeobecnosti neuvedomia, kto je Antikrist.
Je tiež hodné spomenúť, že jestvuje textová obmena v Apokalypse 13:14. Väčšina gréckych rukopisov hovorí:
Alebo ako to možno preložiť:
Iné [rukopisy] hovoria, že zvádza tých, ktorí bývajú na zemi. V každom prípade to značí náboženský podvod, ktorí zapríčiňuje, že si ľudia uctievajú [oný] obraz. Väčšina textových spisov jednoducho zdôrazňuje, že tento podvod chytá do osídiel mnohých, ktorí boli pokrstení medzi Božích ľudí, ale upadnú do zla prostredníctvom tohto podvodu.
Takže všetci z tých ľudí, ktorí si myslia, že Antikrist bude ľahko alebo obecne rozoznaný a že my práve čakáme na deň, kedy vystúpi na svetovú scénu, žeby ho všetci videli, nevedia o čom rozprávajú. Jeho príchod je cestou podvodu. Preto hovorí 2. list Tesaloničanom 2:9-10, že jeho...
Toto sedí na Jána Pavla II. Bolo mnoho falošných zjavení a falošných posolstiev, ktoré sa objavili počas jeho panovania, ktoré presvedčili ľudí, že bol dobrý alebo „Máriin pápež.“ V skutočnosti sa falošné zjavenie v Medžugorie začalo nie ani len dva mesiace po ranení Jána Pavla II. Bolo to jedno z mnohých falošných znamení, ktoré zviedlo ľudí ohľadom Antikrista. Ďalej, napriek tomu, že Ján Pavol II. podvodne pripravil svet o pravé Tretie tajomstvo Fatimy, podarilo sa mu byť uznaným za hrdinu falošného Tretieho tajomstva Fatimy, ktoré sa rozhodli vydať. To bola ďalšia časť podvodu, ktorý obklopoval Antikrista.
A slovo Antikrist nie je v Apokalypse. Avšak, bežne sa má za to, že onen, ktorý je ranený a potom má svoj obraz uctený, je Antikrist. Prezentovali sme ohromné dôkazy o tom, že sa to vzťahuje na Jána Pavla II.
Vskutku, v 1. Jánovom liste 1:22 sme zistili, že vnuknutá definícia Antikrista podľa Písma je nasledovná:
Takže [určitý člen] Antikrist je definovaný v Svätom Písme ako ten, kto popiera, že Ježiš je [určitý člen] Kristus, a takto robiac tá osoba popiera Otca a Syna. To je Antikrist. Nuž, to je presne to, čo antipápež Ján Pavol II. urobil vo svojej úplne prvej homílii, ktorá poznačila začiatok jeho „úradovania.“ Vyhlásil, že nová pravda o človeku je, že ty si Kristus, Syn živého Boha, keď tá pravda sa samozrejme vzťahuje iba na Ježiša, nie na človeka vo všeobecnosti. Týmto poprel, že Ježiš je [určitý člen] jediný (singulár) Kristus a priamo splnil definíciu Antikrista. A pokračoval v učení tej samej herézy mnohými spôsobmi naprieč jeho antipontifikátom. Pozrite si naše video „Svätý“ Ján Pavol II. odhalený (“Saint” John Paul II Exposed).
A ten istý muž/človek je šiesty kráľ, ktorý bol ranený, mal svoj obraz poctený, atď. To je pretože on bol Antikrist. Pápež Pius X. tiež povedal, že charakteristickým znakom Antikrista je človek na mieste Boha, a to bol charakteristický znak antipápeža Jána Pavla II.
Naviac, neviestka/smilnica babylonská sedí na vrchu šelmy posledných časov. Neviestka Babylonu je spojená s Antikristom. Naše videá Zjavenie 18:2 sa práve udialo (Revelation 18:2 Just Happened) a Babylon padol, padol ponúkajú ohromné dôkazy o tom, že proroctvá o neviestke babylonskej boli naplnené v dnešnej dobe s do očí bijúcou presnosťou na Bazilike sv. Petra a v meste Vatikán.
V 1. Petrovom liste 5:13 ho sv. Peter píšuci z Ríma nazýva Babylonom.
Babylon v Novom zákone nie je len krycie meno pre Rím, ale konkrétnejšie, odkazuje to na miesto v Ríme, kde sa nachádza sv. Peter. Svätý Peter je pochovaný pod vysokým oltárom Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Preto úplne dáva zmysel, že proroctvá o Babylone posledných časov budú naplnené na tom samom mieste, kde je sv. Peter pochovaný. A to je to, čo sme videli.
POLOHA BABYLONU = CIRKEV SV. PETRA/MIESTO KDE JE SV. PETER
MIESTO V RÍME, KDE SA NACHÁDZA SV. PETER
KOSTOL SV. PETRA V RÍME (BAZILIKA SV. PETRA)
Napríklad, v Zjavení 18:2 čítame, že:
Toto proroctvo odkazuje na Babylon stávajúci sa väzením každého nečistého vtáka a zveri. Toto proroctvo bolo konkrétne splnené na Bazilike sv. Petra vo Vatikáne 8. decembra 2015 počas svetelnej show Fiat lux. Počas tohto podujatia boli obrazy rozličných vtákov a zvierat premietnuté na fasádu Baziliky sv. Petra, presne sa zhodujúc s tým, čo je uvedené v Apokalypse 18:2.
Slovo, ktoré je v Apokalypse 18:2 preložené ako väzenie/väznica, by sa dalo preložiť ako klietka. Kvôli stĺpom pred Bazilikou sv. Petra zvieratá vyzerali, akoby boli zadržiavané v klietke/väznici, presne ako uvádza proroctvo.
Podujatie Fiat lux vo Vatikáne symbolizovalo pád mesta Rím do nečistoty a apostázy v posledných dňoch ako následok návratu pohanstva do Ríma za antipápežov II. vatikánskeho koncilu a ich proticirkvi posledných časov, druhovatikánskej sekty.
Toto je to, o čom sú vo všeobecnosti proroctvá o neviestke babylonskej. Katolícka Cirkev nie je neviestka babylonská. Sekta II. vatikánskeho koncilu, proticirkev posledných časov, je smilnica Babylonu.
CIRKEV BOŽIA = BOŽÍ CHRÁM
CIRKEV BOŽIA – POSTAVENÁ NA SV. PETROVI
CHRÁM BOŽÍ – POSTAVENÝ NA SV. PETROVI
Sv. Ján píše, že Babylon padol, čo naznačuje, že miesto, kde sa nachádza sv. Peter, Babylon, stál pevne predtým, ale teraz v posledné dni sa stal príbytkom démonov.
Tiež nie je náhodou, že toto podujatie, ktoré splnilo apokalyptické proroctvo o Babylone, sa udialo na 50. výročie ukončenia II. vatikánskeho koncilu. Druhý vatikánsky koncil, ktorý bol uzavretý 8. decembra 1965, bol tým samým koncilom apostázy, ktorý započal/predznamenával a charakterizuje apokalyptickú proticirkev, neviestku babylonskú posledných časov. Sekta II. vatikánskeho koncilu jasne napĺňa proroctvo o neviestke babylonskej taktiež mnohými inými spôsobmi. Apokalypsa 18:3 hovorí, že všetky národy pili víno besnenia/prchlivosti/vášne po jej smilstve.
Apokalypsa zmieňuje víno smilstva neviestky viac než raz, pretože po II. vatikánskom koncile boli urobené v novej omši zmeny do časti formy premenenia. Zmena „mnohých“ na „všetkých“ vo forme premenenia sfalšovala slová Krista a spôsobila, že tie „omše“ sú neplatné.
O neviestke sa hovorí, že je zaodetá/odetá v purpure a šarláte, pretože biskupi nosia purpur a kardináli nosia šarlát a muži v purpure a šarláte sú bežne k videniu v meste Vatikán. Neviestka má rôzne vonkajšie veci, ale nie podstatu pravej Katolíckej Cirkvi.
Neviestka je opitá krvou svätých a mučeníkov, pretože sa vysmieva zo svätých svojím falošným ekumenizmom a náboženským indiferentizmom.
V Apokalypse 17:6 čítame, že sv. Ján uvidel neviestku a začudoval sa s veľkým údivom/čudovaním. Podstatné meno preložené v tom verši ako div je thauma. Je použité iba jeden iný raz v Novom zákone v 2. liste Korinťanom 11:14, kde je použité na opísanie šoku, (zarážajúceho) ohromenia alebo zmätenosti navodenej falošnými apoštolmi vydávajúcimi sa za apoštolov Krista. Dáva to zmysel, že keď sv. Ján uvidel neviestku, začudoval sa s veľkým údivom, pretože je to proticirkev vedená falošnými apoštolmi Petra, to jest antipápežmi, ktorí tvrdia, že sú nástupcami apoštola Petra, ale nie sú.
Vskutku, keď Apokalypsa hovorí, že ľudia sa budú diviť, keď uvidia šelmu, pretože sa vrátila, používa sloveso thaumazo, slovesný tvar z thauma. To je ďalším náznakom, že keď sa pohanský Rím vráti, bude pod výzorom apoštolov a služobníkov Krista – to jest, bude to pohanský Rím pod výzorom Cirkvi – proticirkvi. Takže keď sa pohanský Rím vráti v posledné dni pod výzorom apoštolov a služobníkov Krista, nezapája sa do fyzického prenasledovania, ale pokúšaného duchovného rozvratu.
Podľa Apokalypsy 17:4 má neviestka babylonská v ruke zlatý pohár/kalich/čašu. Toto sa vzťahuje na falošné kňazstvo a falošné omše v proticirkvi II. vatikánskeho koncilu.
Apokalypsa 18:6 odkazuje na pohár/kalich, v ktorom miešala/namiešala alebo premiešavala. To je narážka na miešanie vody a vína na novej omši. Tá narážka značí, že neviestka sa dopustila ťažkých znesvätení/porušení v tej oblasti liturgie falšovaním pravého uctievania Katolíckej Cirkvi.
Je zaujímavé, že staroveké vyobrazenie ženy Európy je na váze používanej na miešanie vody a vína. To je ďalší náznak, že táto narážka v Apokalypse 18:6 je na Európu, ktorá sa stala duchovnou smilnicou prostredníctvom jej odpadnutia od katolicizmu a jej liturgických ohavností.
Naviac, výrok tom verši, dvojnásobne jej odplaťte podľa jej skutkov, sa zhoduje s 1. listom Timotejovi 5:17. Tam čítame, že kňazi, ktorí službu konajú dobre/sú dobrými predstavenými, sú hodní dvojnásobnej cti.
Ale Apokalypsa 18:6 hovorí o neviestke, dvojnásobne jej odplaťte podľa jej skutkov, pretože predstavuje falošných kňazov a falošných služobníkov, ktorí konajú a vládnu zlým spôsobom.
Človek by mohol dať viac príkladov spojenia medzi sektou II. vatikánskeho koncilu a neviestkou babylonskou.
Keďže druhovatikánska sekta je zjavne neviestka babylonská a neviestka sedí na vrchu šelmy posledných časov, dáva zmysel, že Antikrist, onen, ktorý je ranený a potom má svoj obraz uctený, bol počas tohto obdobia spojený s udalosťami v meste Vatikán. Toto ešte viac dokladuje záver, že Ján Pavol II. bol Antikrist. Naviac, keď šelma za Nera vydala sv. Petra na smrť, Peter bol zabitý na vatikánskej hore (Mons Vaticanus), ktorá sa nachádza v súčasnom meste Vatikán.
Takže, šelma povstala v prvom storočí, prenasledovala viditeľného vodcu Cirkvi na tom samom mieste, ktorým je teraz mesto Vatikán. Peter tam bol pochovaný v tom, čo je dnes mesto Vatikán, pričom jeho hrob je umiestnený pod vysokým oltárom v Bazilike sv. Petra. Keď kresťanstvo duchovne dobylo Rím a Európu, najvýznačnejšia hmotná stavba v kresťanstve bola postavená na tom samom mieste, kde je sv. Peter pochovaný, v tom, čo je dnes mesto Vatikán.
Preto dáva zmysel, že keď sa šelma vráti, a neviestka sedí na vrchu nej [šelmy], proroctvá sa odohrajú presne tam, v meste Vatikán, kde je sv. Peter pochovaný. A toto je to, čo sa udialo. Toto je dôvodom, prečo vidíme, že proroctvá o šelme, siedmich kráľoch, Antikristovi a neviestke babylonskej boli splnené práve tam, v meste Vatikán.
Naplnenie týchto proroctiev v Ríme podáva dôkaz, nevyvracia, že Katolícka Cirkev je jedna pravá Cirkev Ježiša Krista.
Tento veľký podvod sa sústredí na zvádzanie tých, ktorí tvrdia, že sú katolíkmi, a tých, ktorí tvrdia, že vyznávajú jednotu s Rímom. Nájdete veľa biblických dôkazov o katolíckej viere na našej webstránke vaticancatholic.com a v našom materiáli. Proroctvá o páde a smilstve Ríma sa týkajú upadnutiu Ríma od katolíckej viery, pretože katolícka viera je jediná pravá viera Ježiša Krista, mimo ktorej niet spásy. Ale aby bol človek pravým katolíkom, musí byť tradičným katolíkom.
Teraz, v tomto videu sme sa doteraz zameriavali na šelmu so siedmimi hlavami – to jest na navrátený pohanský Rím, Antikrista, siedmich kráľov a neviestku babylonskú. Šelma so siedmimi hlavami je prvá šelma zmienená v Apokalypse 13. Tá šelma je ešte viacej vysvetlená v Apokalypse 17.
Avšak Apokalypsa 13 robí zmienku o ďalšej šelme, ktorá vystupuje zo zeme. Táto šelma má dva rohy a vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami alebo v jej mene.
Je to druhá šelma, ktorá zapríčiňuje, že ľudia uctievajú/klaňajú sa alebo vzdávajú poctu prvej šelme, ktorá mala ranu mečom.
To znamená, podľa nášho pohľadu [na vec], druhá šelma pôsobí, že ľudia uctievajú alebo vzdávajú úctu pohanskému Rímu a Jánovi Pavlovi II., ktorý je obrazom pohanského Ríma.
Nuž, v pohanskej Rímskej ríši, keď bol zosnulý pohanský kráľ „zbožstvený“, bol to zvyčajne nástupca kráľa, ktorý prijmäl senát, aby sa zapojil do toho procesu.
A teda, Július Cézar bol „zbožstvený“ s pomocou Augusta, jeho nástupcu, a Augustus bol „zbožstvený“ s pomocou jeho nástupcu, Tiberia. A čo vidíme ohľadom nástupcu Jána Pavla II.? Jeho nástupca, antipápež Benedikt XVI., urýchlil prípad „svätosti“ Jána Pavla II. Nedbal na päťročné čakacie obdobie a „blahorečil“ ho; a potom jeho nástupca, antipápež František, dokončil proces „kanonizovaním“ Jána Pavla II., ako aj Pavla VI. a Jána XXIII.
Je zaujímavé, že v pohanskom Ríme to bol senát, ktorý formálne vyhlásil „zbožstvenie“, s rímskym kráľom zahrnutým v navrhovaní a odporúčaní ho. A v novej verzii šelmy vidíme, že antipápež Benedikt XVI., ktorý bol kráľom Vatikánskeho mestského štátu, začal proces a že bol formálne dokončený za antipápeža Františka, ktorý nie je rímsky kráľ.
Mohla by skutočnosť, že boli dvaja muži zahrnutí v zapríčiňovaní, že ľudia uctievajú šelmu, z ktorých obaja boli prítomní pri „kanonizácii“ Jána Pavla II. – menovite antipápež Benedikt XVI. a antipápež František – byť dôvodom, že šelma zo zeme má dva rohy? Možno. Je tiež zaujímavé, že prívrženci proticirkvi sú rozdelení medzi Benedikta a Františka, pričom niektorí zastávajú, že Benedikt XVI. je platným pápežom; iní zastávajú, že ním je František. Len málo si uvedomujú, že obaja sú odpadlícki antipápeži proticirkvi.
Okrem toho robí Apokalypsa 17:10 zreteľnú narážku na to, že jeden je, keď opisuje šiesteho kráľa. V gréčtine hovorí: jeden. Šiesty kráľ je jeden. Tá narážka na jedného sa spája podľa nášho názoru s Apokalypsou 13:3, kde čítame o jednej z hláv šelmy, ktorá je ranená. Šiesty kráľ je ten, ktorý je ranený.
Podobne, v Apokalypse 17:10, keď opisuje siedmeho kráľa, je zreteľná narážka na iného. Siedmy kráľ je iný. A potom je v Apokalypse 13:11 druhá šelma, ktorá vystúpi zo zeme, opísaná ako iná (ďalšia). Slovo iná, tuto, je to isté slovo, iba v odlišnom tvare, ktoré nachádzame v Apokalypse 17:10, kedy odkazuje na siedmeho kráľa.
Takže rovnako ako ten, ktorý je, šiesty kráľ, je ten, ktorý je ranený, my si myslíme, že iný kráľ, menovite siedmy, Benedikt XVI., naznačuje, kedy iná/druhá šelma povstane. Inými slovami povedané, dôvodom, prečo sa Apokalypsa 17 zameriava konkrétne na šiesteho a siedmeho kráľa, je, že prvá šelma Apokalypsy 13, jeden, povstane za šiesteho kráľa, a druhá šelma Apokalypsy 13, iná, ktorá pôsobí, že ľudia si uctievajú prvú šelmu, povstane za siedmeho kráľa.
Takže, Písmo nám hovorí, že druhá šelma pôsobí, že ľudia si uctievajú prvú šelmu, ktorá mala ranu mečom a (predsa) žila. A čo vidíme za Benedikta XVI.? Nuž, Benedikt XVI. začína proces, ktorým si ľudia uctievajú Antikrista a pohanský Rím, podobne tomu, ako nástupca zosnulého pohanského kráľa v pohanskom Ríme bol zapletený do zapríčiňovania sa o to, že si ho ľudia uctievajú.
Benedikt XVI. „blahorečil“ Jána Pavla II. 1. mája 2011 – pre satanistov sviatok šelmy
Apokalypsa 13:12 hovorí, že druhá šelma vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že zem a jej obyvatelia uctievajú prvú šelmu, ktorej smrteľná rana sa zahojila.
Druhá šelma, ktorá, mohli by ste povedať, je druhovatikánska sekta počnúc siedmim kráľom, vykonáva všetku duchovnú moc pred očami pohanskej Európy a používa ju na to, aby zapríčinila, že ľudia si uctievajú obraz Antikrista a podlých postáv, ktoré predstavujú návrat pohanského Ríma.
V Apokalypse 13:13 čítame, že druhá šelma vykonáva veľké znamenia, dokonca dáva ohňu zostupovať z neba na zem pred očami/zrakmi ľuďí.
V Skutkoch apoštolov sú činnosť, dary alebo znamenia Ducha Svätého spájané s ohňom z neba. Narážka v Apokalypse 13:13 na oheň z neba pred očami ľudí odkazuje, podľa nášho názoru, na duchovné znamenia a činnosť falošne pripísané Duchu Svätému. Inými slovami, poukazuje to na falošné zázraky a falošné znamenia vykonané v proticirkvi II. vatikánskeho koncilu.
Tento falošný oheň z neba by zahŕňal rôzne falošné zázraky, ktoré vydláždili cestu falošným kanonizáciam Jána Pavla II., Pavla VI. a iným heretikom v proticirkvi, ako [napríklad] Matke Tereze.
Zahŕňalo by aj to falošné charizmatické hnutie, ktoré predstavuje falošný oheň z neba. Charizmatické hnutie bolo nápomocné pri vybudovávaní kultu Antikrista, Jána Pavla II., v rôznych častiach sveta. Obraz Jána Pavla II. vo vatre, ktorý bol považovaný za jeho zjav z neba v ohni, na druhé výročie jeho smrti sa priamo spája s falošnou zbožstvovacou slávnosťou v pohanskom Ríme, ako sme prejednali; ale bol by tiež zahrnutý v kategórii falošného ohňa z neba pred zrakmi ľudí.
Rôzne falošné znamenia sa udiali v sekte II. vatikánskeho koncilu, ktoré zohrávali úlohu vo vytváraní hybnosti pre uctievanie si Antikrista a pohanského Ríma. Významne, slovo preložené ako pred zrakmi v tomto verši je ἐνώπιον [čítaj: énopion]. Môže to znamenať v očiach alebo podľa mienky/názoru. Takto je použité v Lukášovi 16:15, napríklad, kde Ježiš hovorí farizejom: Vy ste tí, čo sa robia spravodlivým pred alebo v očiach – énopion – ľuďí, ale Boh pozná vaše srdcia.
A teda, oheň zostupujúci z neba ἐνώπιον τῶν ἀνθρώπων [čítaj: énopion toun antropon] môže znamenať činnosť, ktorá je ľuďmi považovaná za oheň z neba/prácu Ducha Svätého, keď v skutočnosti je to falošné znamenie.
Apokalypsa 13:15 hovorí, že druhej šelme bolo dané:
Prvá časť tohto veršu, o dávaní života obrazu šelmy, sedí na falošnú kanonizáciu Jána Pavla II. a proces k tomu vedúci.
Samotná slávnosť, ktorá sa vyznačovala obrazom Jána Pavla II., bola vysielaná v nebývalom 3D TV prenose.
TV pokrytie sa tiež vyznačovalo obrazmi a videoklipmi Jána Pavla II. Falošné kanonizácie antipápežov boli tiež rovné falošným vyhláseniam večného života predstaviteľom pohanského Ríma, ako [napríklad] Jánovi Pavlovi II., Pavlovi VI., atď.
Slovo preložené ako zahubiť alebo zabiť v druhej časti tohto verša je tvarom slovesa apoktéino. Neznamená to vždy fyzicky zabiť. Môže jednoducho znamenať spôsobiť stratu duchovného života. Druhá šelma, ktorá koná s autoritou sekty II. vatikánskeho koncilu, naozaj vnucuje uctenie si Antikrista a prijatie druhovatikánskeho náboženstva pod hrozbou odrezania (od Cirkvi).
Herézy druhovatikánskeho náboženstva predstavujú návrat pohanského Ríma. Musíte akceptovať tie herézy a falošných svätcov proticirkvi pod hrozbou odrezania z jej plného spoločenstva.
Takže akokoľvek presne môže človek nazerať na druhú šelmu, či už ju pokladáte za druhovatikánsku sektu ako náboženskú entitu vykonávajúcu všetku duchovnú moc pred očami pohanskej Európy, alebo konkrétnejšie za druhovatikánsku sektu, ako koná za antipápeža Benedikta XVI. a neskôr, dôkazy, ktoré sme prezentovali o prvej šelme, ktorá je pohanský Rím navrátený za [čias] EÚ, post-II-vatikánsky Rím, ktorý je neviestkou babylonsku, Ján Pavol II., ktorý je Antikrist, ten, ktorý je ranený a potom má svoj obraz uctený, siedmi králi, ktorí sú siedmi králi Vatikánskeho mestského štátu, údiv nad šelmou naplnený tým, ako ľudia reagujú, keď vidia návrat pohanského Ríma, atď., sú ohromné (až zdrvujúce).
šelma = pohanský Rím
Toto je, čo sa deje. Toto je dôvodom, prečo sa stalo to, čo vidíme v Ríme. A druhá šelma zapríčiňuje, že ľudia si uctievajú tento ohavný návrat pohanského Ríma.
Čiže ľudia, ktorí si myslia, že Benedikt XVI. bol platným pápežom alebo dobrý, sú podvedení. On bol jedným z najpodlejších heretikov v histórii. Bol odpadlíckym antipápežom a väčším podvodníkom (zvodcom).
Pozrite si naše video Herézy Benedikta XVI. (The Heresies of Benedict XVI) a náš súbor o jeho herézach. Benedikt XVI. po boku s odpadlíckym antipápežom Františkom zapríčinil, že ľudia si uctievajú Antikrista.
Dokonca aj rozhodnutie Benedikta XVI. udeliť väčší prístup k latinskej omši bol klamným krokom, pretože diabol vedel, že v tom čase väčšina „kňazov“ poskytujúcich ju bola neplatne vysvätená (ordinovaná), pričom boli ordinovaní v neplatnom ríte Pavla VI. Bol to sčítaný pokus udržať ľudí veriacich, že ešte jestvuje nádej v neviestke babylonskej, keď [jej veru] nie je. Diabol chcel udržať ľudí pod antipápežmi tak dlho, ako bolo možné, takže by nakoniec museli akceptovať „kanonizáciu“ Antikrista, Jána Pavla II., ako aj Pavla VI., Jána XXIII., atď.
Niektorí ľudia, ktorí prišli na to, že František nie je katolíkom a nemôže byť pápežom, si myslia, že Benedikt XVI. je pravým pápežom. Nemajú pravdu! Benedikt XVI. nebol platným pápežom. Bol odpadlíckym antipápežom. Podľa nášho názoru to nie je len zhoda okolností, že meno Benedikta XVI. v gréčtine, Benediktos, sa rovná presne 666. To neznamená, že je niečo zlé na mene Benedikt, pravdaže. Je to len identifikátor. On bol siedmim kráľom, za ktorého sa začal tento proces uctievania si Antikrista a pohanského Ríma.
Ďalej, podľa nášho názoru je znak šelmy na ruku alebo čelo duchovným znakom. Predstavuje falošnú cirkevnú a kňazskú autoritu druhovatikánskej sekty, ktorá má duchovnú moc nad ľuďmi v Európe posledných dní a naprieč svetom. Sekta II. vatikánskeho koncilu nemá platnú moc od Boha, ale má vplyv nad ľuďmi, národmi a jazykmi, ktoré nasledujú proticirkev. To je dôvodom, prečo sa o neviestke babylonskej hovorí, že sedí na mnohých vodách, o ktorých nám Apokalypsa hovorí, že sú ľuďmi, národmi a jazykmi.
Proticirkev má moc nad ľuďmi, ktorí si chybne myslia, že jej antipápeži sú pravými pápežmi. To je dôvodom, prečo falošní tradicionalisti, ktorí tvrdošijne uznávajú antipápežov II. vatikánskeho koncilu, tvárou tvár dôkazom, sú podlými falošnými učiteľmi a nástrojmi satana. Udržiavajú ľudí v heréze a nesprávnych postojoch.
Tí, ktorí vám vravia, aby ste zostali v druhovatikánskej sekte, sú podvodníci. Nezostávate s Katolíckou Cirkvou, zostávate s neviestkou babylonskou.
Nie je to Katolícka Cirkev. Preto Apokalypsa 18:4 hovorí o Babylone posledných časov: Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch.
Napomenutie Písma vyjsť z Babylonu posledných časov tiež naznačuje, že tam počas tohto obdobia vládnu antipápeži, lebo Písmo by ľuďom nepovedalo, aby sa zbavili spoločenstva s pravým pápežom.
Pokiaľ ide o znak, bez ktorého si nikto nemôže kupovať alebo predávať, myslíme si, že sa to vzťahuje na menu EÚ, ktorá má na sebe obraz Európé alebo Európy, šelmovskej ríše.
Je tiež zmienkyhodné, že Apokalypsa nám hovorí, že šelma má sedem hláv a desať rohov. Desať rohov sa vzťahuje na štáty, ktoré pôvodne dali dokopy stredisko/centrum moci EÚ. V skutočnosti mala Západoeurópska únia pôvodne desať členských krajín, [22] ktoré boli úzko späté vzájomným obranným záväzkom pod Bruselskou zmluvou. Táto vzájomná obranná aliancia desiatich obsahovala centrá moci EÚ, Brusel, Francúzsko a Taliansko. Úlohy Západoeurópskej únie boli postupne presunuté do Európskej Únie; ale nie je len zhoda okolností, podľa nášho názoru, že pôvodne jestvovalo desať krajín v Západoeurópskej vojenskej obrannej aliancii. A teda, EÚ mala desať častí alebo zložiek alebo aspektov svojej obrany. To sa zhoduje s opisom šelmy majúcej desať rohov.
Pokiaľ ide o Františka, ktorý je totálne odpadlíckym antipápežom, on ozaj hovorí za pohanský Rím v tomto čase. Predstavuje demaskovanú proticirkev. Vskutku, mnohí ľudia, ktorí sú zaslepení zlu podvodníkov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., sú zdesení Františkom.
Antipápež František prijíma Korán
Nuž, ich rozoznanie/uznanie, že s Františkom sú problémy, nenaznačuje, že prišli k plnej pravde. Je to skôr naplnenie proroctva o tom, ako sa prívrženci proticirkvi budú čudovať a budú šokovaní činnosťou šelmy, predovšetkým po siedmom kráľovi.
Ak sa tí ľudia chcú naozaj zobudiť a prijať plnú pravdu a byť spasení, potrebujú rozoznať a odmietnuť celú sektu II. vatikánskeho koncilu a jej podlých antipápežov.
Dôvodom, prečo Boh dovolil, aby sa toto stalo, je zlá vôľa ľudí. Boh videl, že ľudia si nevážili pravú vieru, pravé sviatosti, pravú omšu, atď. Tak dovolil, aby bolo takmer všetko odobraté. Pravá Katolícka Cirkev stále existuje a je viditeľná napriek proticirkvi v Ríme. Počúvate viditeľného člena pravej Cirkvi v dnešnej dobe. Ale Boh dovolil pravej Cirkvi, aby bola zmenšená takmer jak len môže byť vo Veľké odpadnutie, pretože ľudia si viac nezasluhujú. Ako povedal Ježiš, keď sa vráti Syn človeka, či nájde vieru na Zemi (Lk 18:8)?
Ľudia v dnešnej dobe, hovoriac vo všeobecnosti, si nezasluhujú mäť pravého pápeža v Ríme, ktorý je uznávaný celým svetom. Nezasluhujú si mať prekvitajúcu katolícku prítomnosť v každej diecéze. Nezasluhujú si to. Zasluhujú spustošenie, a tak Boh dovolil, aby bolo odobraté takmer všetko okrem verného zvyšku, takže iba tí, ktorí sa naozaj namáhajú po Ňom, ktorí žijú pre Boha a nie pre mienky ľudí a zástupov, nájdu vieru a príjmu ju.
V Izaiášovi 1:21 čítame o Jeruzaleme, svätom meste v období Starého zákona:
Boh dovolil, aby sa Jeho sväté mesto stalo smilnicou. To sa vzťahovalo na mesto Jeruzalem v Starom zákone, vzťahuje sa to na mesto Rím, nie Katolícku Cirkev, v posledné dni. Mnohí ľudia sa pozrú na terajšiu situáciu Ríma a stratia vieru v Boha a Katolícku Cirkev ako výsledok. To je pochabé. Niektorí ľudia sa rozhodli stať sa protestantmi, východnými schizmatikmi alebo dokonca ateistami. Padajú ako korisť do diablovej pasce. Ako sme ukázali, táto situácia bola prorokovaná. Katolícka Cirkev vždy bola a zostáva jednou pravou Cirkvou Ježiša Krista.
Aby ste boli spasení, potrebujete sa stať pravým tradičným katolíkom, ktorý odmieta sektu II. vatikánskeho koncilu a praktizuje pravú vieru. Náš materiál vysvetľuje, ako to spraviť.
[1] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/homilies/1978/documents/hf_jp-ii_hom_19781022_inizio-pontificato.html
[ DE - EN - ES - FR - IT - PT ]
[2] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_04031979_redemptor-hominis.html
[ DE - EN - ES - FR - IT - LA - PL - PT - SK - ZH ]
[3] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/messages/urbi/documents/hf_jp-ii_mes_19781225_urbi.html
[ EN - ES - FR - IT - PT ]
[4] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/homilies/2000/documents/hf_jp-ii_hom_20000226_sinai.html
[ DE - EN - ES - FR - IT - PT ]
[5] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/speeches/1986/march/documents/hf_jp-ii_spe_19860311_cultura-india.html
[ EN - IT ]
[6] https://www.reuters.com/article/us-vatican-film-johnpaul/john-paul-ii-was-wounded-in-1982-stabbing-aide-reveals-idUSTRE49E5RM20081016
[7] https://www.mirror.co.uk/news/world-news/lightning-bolt-hit-vatican-not-1705156
[8] https://www.eastbaytimes.com/2005/04/21/pope-benedict-xvi-predicts-a-short-reign-due-to-health/
[9] https://abcnews.go.com/ABC_Univision/pope-resigns-things-pope-benedict-xvi-remembered/story?id=18465663
[10] https://www.lifesitenews.com/news/statue-of-ancient-god-of-child-sacrifice-put-on-display-in-rome-days-before-amazon-synod
[11] https://www.livius.org/sources/content/herodian-s-roman-history/herodian-4.2/
[12] Ibid.
[13] Ibid.
[14] https://www.mostholyfamilymonastery.com/news/luxembourgs-prime-minister-homosexual
[15] https://www.mostholyfamilymonastery.com/news/gay-ireland-hails-a-new-republic-as-same-sex-marriage-approved/
[16] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/speeches/1986/october/documents/hf_jp-ii_spe_19861027_prayer-peace-assisi.html
[17] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/speeches/1986/october/documents/hf_jp-ii_spe_19861027_prayer-peace-assisi-final.html
[18] http://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/letters/2002/documents/hf_jp-ii_let_20020304_capi-stato.html
[19] Denzinger 464
[20] Kathryn Spink, Mother Teresa – An Authorized Biography, HarperCollins, 2011, pp. 54-55.
Spanish Edition: Kathryn Spink, Madre Teresa – Biografía Autorizada, Plaza Janés, 1997 p. 89: “En ocasiones la propia Madre Teresa había transportado en una carretilla a personas que encontraba en la calle en situación desesperada… las que ya no podían hacerlo [someterse a tratamiento], disponían de la oportunidad de morir con dignidad después de recibir los consuelos rituales de su fe: los hindúes, agua del Ganges en los labios; los musulmanes, lecturas del Corán; los pocos cristianos, los últimos auxilios”.
French Edition : Kathryn Spink, Mère Teresa – Une vie, Éditions Robert Laffont, 1997, p. 66 : « Mère Teresa en était parfois réduite à transporter les nécessiteux en brouette… Les cas désespérés se voyaient offrir une mort digne, qui respectait les rites de leur foi : aux hindous, on passait de l’eau du Gange sur les lèvres, aux musulmans on faisait des lectures du Coran. Quant aux rares chrétiens, ils recevaient les derniers sacrements. »
[21] https://variety.com/2014/tv/global/pope-francis-to-usher-in-vatican-3d-tv-transmission-at-unprecedented-canonisation-ceremony-1201150306/
[22] https://www.britannica.com/topic/Western-European-Union
Súvisiace články