Nový obrad konsekrácie biskupov

Pavol VI. zmenil aj obrad svätenia biskupov. Toto je veľmi významné, pretože skupiny ako Bratstvo sv. Petra a Inštitút Krista Kráľa (indult skupiny, ktoré ponúkajú tradičnú latinskú omšu) vysväcujú svojich mužov v tradičnom ríte ordinácie, ale majú svoje ordinácie vykonané „biskupmi“, ktorí boli urobení „biskupmi“ v novom ríte episkopálnej konsekrácie.

Táto záležitosť je tiež podstatná, pretože Benedikt XVI., človek, ktorý sa v súčasnosti vydáva za biskupa Ríma, bol „vysvätený“ v tomto novom obrade biskupskej konsekrácie 28. mája 1977. [1] Ak nie je platne vysväteným biskupom, nemôže byť biskupom Ríma.

V Sacramentum Ordinis, 30. novembra 1947, pápež Pius XII. vyhlásil, čo je nevyhnutnou formou vysviacky biskupov:

TRADIČNÁ FORMA KONSEKRÁCIE BISKUPOV

Pápež Pius XII., Sacramentum Ordinis, 30. november 1947: „Ale čo sa týka matérie a formy pri udeľovaní každého rádu, tou istou Našou najvyššou apoštolskou mocou nariaďujeme a ustanovujeme nasledovné: ...v episkopálnej ordinácii alebo konsekrácii... forma pozostáva zo slov ‘prefácie’, z ktorých nasledovné sú podstatné/nevyhnutné, a preto žiadané pre platnosť:

► ‘Doplň v Tvojom kňazovi plnosť Tvojej služby a vystrojeného ornamentmi všetkého oslávenia ho posväť rosou nebeského pomazania.’“

S jej zmienením „plnosť Tvojej služby... ornamentmi všetkého oslávenia“ táto tradičná forma jednoznačne značí moc biskupstva, ktoré je „plnosťou kňazstva“. Nová forma Pavla VI. z obradu r. 1968 je uvedená nižšie. Dve formy majú iba jednu vec spoločnú, jediné slovo „et“, čo znamená „a“.

NOVÁ FORMA PAVLA VI. KU KONSEKRÁCII BISKUPOV

• „A teraz zošli na tohto vyvoleného služobníka tú silu, ktorá pochádza od Teba, Ducha zvrchovanej moci, ktorého si Ty dal svojmu vyvolenému Synovi, Ježišovi Kristovi, a ktorého On sám dal svätým apoštolom, ktorí na rozličných miestach zakladali svätú Cirkev ako Tvoju svätyňu na slávu a neprestajnú chválu Tvojho mena."

Táto nová forma neznačí jednoznačne moc biskupstva. Výraz „Duch zvrchovanej moci“ [Spiritum principalem] je používaný pri odkazovaní na mnoho vecí v Písme či tradícii (napr. Kniha žalmov 51:14), ale neznačí to jednoznačne sily [hodnosti] biskupstva. Preto je nová forma vážne pochybnej platnosti.

Okrem devastujúcej zmeny podstatnej formy boli mnohé iné veci vymazané. V skutočnosti niet jedného nedvojzmyselného výroku o zamýšľanom sviatostnom účinku biskupskej vysviacky, ktorý by bolo možné nájsť. V tradičnom obrade konsekrácie svätiteľ poučuje budúceho biskupa nasledovnými slovami:

► „Biskup súdi, vykladá, konsekruje, ordinuje, ponúka [obety], krstí a birmuje.“

Toto bolo zrušené.

► V tradičnom obrade je budúci biskup opýtaný, aby potvrdil svoju vieru v úplne každý článok vyznania viery.

Toto bolo zrušené.

► V tradičnom obrade je budúci biskup opýtaný, či „uvalí kliatbu na každú herézu, ktorá povstane proti Svätej Katolíckej Cirkvi.“

Toto bolo zrušené. Vymazanie tejto požiadavky uvaliť kliatbu na herézu je podstatné, lebo toto je vskutku jedna z úloh biskupa.

V tradičnom obrade sú úlohy biskupa opäť vymedzené po konsekračnej modlitbe v týchto slovách:

► „Daj mu, ó Pane, kľúče od kráľovstva nebeského... Čokoľvek, čo zviaže na zemi, nech je zviazané aj v nebi, a čokoľvek, čo rozviaže na zemi, nech je rozviazané aj v nebi. Komu hriechy zadrží, nech sú mu zadržané, a Ty odpusť hriechy každému, komu on odpustí... Udeľ mu, ó Pane, biskupskú stolicu...“

Celá táto modlitba bola zrušená v novom obrade.

Všetci „kňazi“ ordinovaní „biskupmi“ vysvätenými v tomto obrade, dokonca aj keď bol použitý tradičný obrad ordinácie, ako je to s väčšinou kňazov Bratstva sv. Petra, Inštitútu Krista Kráľa, atď., nemôžu byť považovaní za platných kňazov. Ich „omšiam“ sa musí vyhnúť.

Poznámky pod čiarou k sekcii 11: