Padre Pio o Cirkvi, jeho spoločenstve, o spravodlivosti Boha, o svete a o dušiach zatratených do pekla

Ohľadom jeho Františkánskej provincie v liste z 29. decembra roku 1912 Padre Pio napísal: „Po nejaký čas On [náš Pán] nebol potešený mi odpovedať, azda je to otázka záležitostí týkajúcich sa našej provincie, lebo bol veľmi znechutený, akým spôsobom sa správa naša provincia.“ [197]

Padre Pio takisto pozoroval, že takmer univerzálne odpadnutie a dezolácia narastá a že je dosť zakorenená úplne dozadu od roku 1914.

V liste z apríla 20. roku 1914, Padre Pio povedal: „ ...ono to poznačuje moje srdce, vidieť tak veľa duší odpadať od Ježiša. Čo mrazí krv v žilách blízko môjho srdca, je fakt, že mnoho týchto duší sa stali cudzincami od Boha, len preto, že sú oddelené od božieho slova. Úroda je veľká, ale robotníkov je málo. Kto teda pôjde zbierať úrodu na pastviny Cirkvi, keď je tomu takmer v zbere? Bude roztrúsená na báze strachu robotníkov? Bude pozberaná satanovými vyslancami, ktorých je nanešťastie obe mnohopočetne veľa a sú i výrazne aktívni? Ach, nech najsladší Boh nikdy nepovolí, aby sa toto stalo. Nech sa u Neho pohne ľútosť nad mizernosťou človeka, ktorá sa stáva extrémnou.“ [198]

Padre Pio, List, 25. apríl r. 1914: „Modlime sa ku najviac milosrdnému Ježišovi, aby prišiel na pomoc Jeho Cirkvi, lebo jej potreby sa stali extrémné.“ [199]

Padre Pio, List, 16. február r. 1915: „ ... potrebovala by mať správcu [duchovného], ktorý by bol dosť osvietený v cestách Boha. Ale kde sa taký nájde v týchto ťažkých časoch? Najsvätejší Ježiš sa sám sťažoval na toto. Och, môj drahý otče, aké veľmi smutné časy sú to! ... Nech božský Otec tomu dá čoskoro koniec tejto katastrofálnej situácii!“ [200]

Padre Pio, List, 28. august r. 1917: „Modlite sa za túto dušu, ktorá vzlyká nad všeobecnou dezolátnosťou, a obzvlášť nad dezolátnosťou našej úbohej provincie.“ [201]

Padre Pio lamentoval Bohu Otcu takto: „Otče, nalieham na teba, buď rýchlo skoncuj so svetom, alebo daj koniec hriechom, ktoré sú neustále páchané proti milovanej Osobe tvojho jednorodeného Syna.“ [202] Padre Pio videl 1. svetovú vojnu ako trest za ľudskú nevieru. [203]

V júli 1946 Padre Pio poslal ostré slová arcibiskupovi z Beneventa, Taliansko: „Benevento bolo zbombardované, stratilo katedrálu a episkopálnu rezidenciu ako trest za arcibiskupa... Horšie, ani po tomto treste od Boha, arcibiskup nie je odhodlaný pochopiť svoju zodpovednosť. Je skutočne tvrdého srdca... duše sú strácané a nepriatelia Boha robia hurhaj, všetko preto lebo arcibiskup spí...“ [204]

Poznámky pod čiarou:

[197] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 370.
[198] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 523.
[199] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. II , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 88.
[200] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 597.
[201] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 1041.
[202] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of St. Pauls, Staten Island, NY. p. 183.
[203] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 121.
[204] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 273.