Stolec sv. Petra na tému mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy

Nasledujúce vyhlásenia na tému mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy sú od najvyššej učiteľskej autority Katolíckej Cirkvi. Sú to pápežské dekréty ex cathedra (dekréty z Petrovho stolca). Preto predstavujú učenie dané Katolíckej Cirkvi Ježišom Kristom a apoštolmi. Takéto učenia sú nemenné a klasifikované ako príčasť slávnostného Magistéria (mimoriadnej učiteľskej autority Katolíckej Cirkvi).

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia 1, 1215, ex cathedra: „Jestvuje vskutku jedna všeobecná Cirkev veriacich, mimo ktorej nie je spasený vôbec nikto, v ktorej je ten istý Ježiš Kristus kňazom i obetou.“ [1]

Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302, ex cathedra: „S vierou na nás naliehajúcou sme nútení veriť a držať sa jednej, svätej Cirkvi katolíckej a samej apoštolskej. A v toto pevne veríme a prosto vyznávame: mimo nej niet ani spásy, ani odpustenia hriechu... Ďalej vyhlasujeme, tvrdíme, definujeme a prehlasujeme každému ľudskému stvoreniu, že byť pod rímskym pontifikom je nevyhnutnosťou k spáse.“ [2]

Pápež Klement V., Viennský koncil, Dekrét #30, 1311-1312, ex cathedra: „Keďže tu však je aj pre regulárnych duchovných, aj pre sekulárnych duchovných, pre nadriadených i podriadených, pre oslobodených i neoslobodených, jedna všeobecná Cirkev, mimo ktorej niet spásy, pre všetkých pre ktorých je jeden Pán, jedna viera a jeden krst...“ [3]

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 8. zasadnutie, 22. novembra 1439, ex cathedra: „Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým držať katolíckej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie.“ [4]

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Cantate Domino“, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa k nej pred koncom svojho života nepripoja; a že jednota tohto cirkevného tela je takej dôležitosti, že cirkevné sviatosti prispievajú k spáse len tým, čo v ňom zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji iba im večnú odmenu prinášajú; a že nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, pokiaľ nezotrval v lone a jednote Katolíckej Cirkvi.“ [5]

Pápež Lev X., Piaty lateránsky koncil, 11. zasadnutie, 19. december 1516, ex cathedra: „Lebo regulárni i sekulárni duchovní, preláti i podriadení, oslobodení i neoslobodení patria do jednej všeobecnej Cirkvi, mimo ktorej nie je spasený vôbec nikto, a oni všetci majú jedného Pána a jednu vieru.“ [6]

Pápež Pius IV., Tridentský koncil, „Iniunctum nobis“, 13. november 1565, ex cathedra: „Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený... teraz zo slobodnej vôle vyznávam a opravdivo sa jej držím...“ [7]

Pápež Benedikt XIV., Nuper ad nos, 16. marec 1743, Vyznanie viery: „Túto vieru Katolíckej Cirkvi, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený, ktorú teraz zo slobodnej vôle vyznávam a opravdivo sa jej držím...“ [8]

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 2. zasadnutie, Vyznanie viery, 1870, ex cathedra: „Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený, ktorú teraz slobodne vyznávam a opravdivo sa jej držím...“ [9]