Existuje len jeden krst, nie tri

Je to definovanou katolíckou dogmou, že existuje len jeden krst. Toto je dôvodom, prečo sa v dogmatickom Nicejskom vyznaní viery, ktoré sa v rímskom obrade historicky vyznávalo každú nedeľu, píše: „Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.“ A táto dogma, že existuje jeden krst na odpustenie hriechov, pochádza od nášho Pána a apoštolov. Je to potvrdené sv. Pavlom v Liste Efezanom 4:5: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ Je to možné, aby existoval viac než jeden krst na odpustenie hriechov, keď katolíci sa už 2000 rokov modlia a veria, že je len jeden? Nie.

Pápež Pius XI., Quas Primas (# 12), 11. december 1925: „Dokonalý súlad východných liturgií s našimi vlastnými v tejto neustálej chvále Krista Kráľa opäť ukazuje pravdivosť axiómy: Legem credendi lex statuit supplicandi. Zákon viery sa vyjadruje zákonom našej bohoslužby.“ [1]

V priebehu dejín mnohí pápeži výslovne potvrdili toto pravidlo viery: že existuje len jeden krst na odpustenie hriechov.

Nicejsko-carihradské vyznanie viery, 381, ex cathedra: „Vyznávame jeden krst na odpustenie hriechov.“ [2]

Pápež sv. Celestín I., Efezský koncil, 431: „Keď sme si prečítali tieto sväté verše a dospeli sme k súhlasu (lebo ‘jeden je Pán, jedna viera, jeden krst’ [Ef 4:5]), vzdali sme slávu Bohu, ktorý je Spasiteľom všetkých...“ [3]

Pápež svätý Lev IX., Congratulamur Vehementer, 13. apríl 1053: „Verím, že jediná pravá Cirkev je svätá, katolícka a apoštolská, v ktorej je daný jeden krst a pravé odpustenie všetkých hriechov.“ [4]

Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302, ex cathedra: „‘Jedna je holubica moja, moja dokonalá...’ ...čo predstavuje jediné mystické telo, ktorého hlavou je Kristus, Kristus vskutku Boh. A v tomto ‘jeden Pán, jedna viera, jeden krst’ (Ef 4:5).“ [5]

Pápež Klement V., Viennský koncil, Dekrét #30, 1311 – 1312, ex cathedra: „Keďže tu však je aj pre regulárnych duchovných, aj pre sekulárnych duchovných, pre nadriadených i podriadených, pre oslobodených i neoslobodených, jedna všeobecná Cirkev, mimo ktorej niet spásy, pre všetkých pre ktorých je jeden Pán, jedna viera a jeden krst...“ [6]

Pápež Pius VI., Inscrutabile (# 8), 25. december 1775: „Týmto vás nabádame a radíme vám, aby ste boli všetci jednej mysle a v harmónii, keď sa usilujete o ten istý cieľ, rovnako ako má Cirkev jednu vieru, jeden krst a jedného ducha.“ [7]

Pápež Lev XII., Ubi Primum (# 14), 5. máj 1824: „Ním sme učení a božskou vierou vyznávame jedného Pána, jednu vieru, jeden krst, a že pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, okrem mena Ježiša Krista Nazaretského, v ktorom musíme byť spasení. Toto je dôvodom, prečo vyznávame, že niet spásy mimo Cirkvi.“ [8]

Pápež Pius VIII., Traditi Humilitati (# 4), 24. máj 1829: „Proti týmto skúseným sofistom musia byť ľudia učení, že vyznanie katolíckej viery je jedinečne pravdivé, ako prehlasuje apoštol: jeden Pán, jedna viera, jeden krst (Ef 4:5).“ [9]

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „S napomenutím apoštola, že ‘jeden je Boh, jedna viera, jeden krst’ (Ef 4:5), nech sa boja tí, čo zosnúvajú predstavu, že bezpečný prístav spásy je otvorený osobám akéhokoľvek náboženstva.“ [10]

Pápež Lev XIII., Graves de Communi Re (# 8), 18. január 1901: „Čiže doktrína apoštola, ktorý nás upozorňuje, že ‘Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania; jeden Pán, jedna viera, jeden krst; ...’“ [11]

Hovoriť, že existujú „tri krsty“, ako to mnohí, nanešťastie, robia, je heretické. Existuje len jeden krst, ktorý sa slávi vo vode (de fide).

Pápež Klement V., Viennský koncil, 1311 – 1312, ex cathedra: „Okrem toho jediný krst, ktorý obnovuje všetkých, čo sú pokrstení v Kristovi, sa musí verne vyznávať všetkými práve tak, ako ‘jeden Boh a jedna viera’ [Ef 4:5], o ktorom, vo vode slávenom v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, veríme, že je pre dospelých ako aj pre deti spoločným dokonalým liekom k spáse.“ [12]

Pápež Klement V. tu definuje ako dogmu, že všetci musia verne vyznávať JEDEN KRST, ktorý sa slávi vo vode. Toto znamená, že všetci katolíci musia vyznávať jeden krst vodou, nie tri krsty: vodou, krvou a túžbou. Vyznávať „tri krsty“, a nie jeden, znamená protirečiť definovanej katolíckej dogme. Zamysleli sa niekedy tí, čo veria, že existujú tri krsty (vodou, krvou a túžbou), prečo nespočetné množstvo pápežov vyznávalo, že existuje len jeden krst, a ani len jediný z nich sa neunúval povedať nám o takzvaných „ďalších dvoch“?

[1] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 273.
[2] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 24.
[3] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 70.
[4] Denzinger 347.
[5] Denzinger 468.
[6] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 386.
[7] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 174.
[8] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 201.
[9] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 222.
[10] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), pp. 237-238.
[11] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 481.
[12] Denzinger 482.