^
^
Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |
Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX)
Článok nižšie obsahuje podrobné vysvetlenie postojov FSSPX a ukazuje, prečo v rôznych oblastiach nie sú v súlade s katolíckym učením. Obsahuje zbierku málo známych citátov arcibiskupa Lefebvra, ktoré preukazujú, že bol na pokraji prijatia sedevakantistického postoja. Článok tiež ukazuje, že FSSPX zastáva názor, že duše môžu byť spasené v nekatolíckych náboženstvách, čož je heréza.
Arcibiskup Lefebvre (zakladateľ FSSPX) a štyria biskupi, ktorých vysvätil [1] 30. júna 1988
Zakladateľ FSSPX, arcibiskup Marcel Lefebvre
Dokument o postojoch Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX)
[Poznámka: To, čo je uvedené v tejto kapitole, sa vzťahuje nielen na Spoločnosť sv. Pia X., ale aj na mnohé ďalšie podobne zmýšľajúce, nezávislé, „tradicionalistické“ skupiny, ktoré vzdorujú odpadlíctvu II. vatikánskeho koncilu a novej omši pridŕžaním sa postojov podobným FSSPX.]
FSSPX je „tradicionalistický“ kňazský rád založený zosnulým arcibiskupom Marcelom Lefebvrom. Lefebvre bol vo Francúzsku arcibiskupom, ktorý vzdoroval mnohým veciam podruhovatikánskeho náboženstva rozoznávajúc, že sú odklonom od tradičného katolicizmu. Uznal, že nová omša je protestantská a Tradícii protichodná. Takisto sa postavil proti herézam „ekumenizmu“ a náboženskej slobody, ktoré sa učili na II. vatikánskom koncile. Založil semináre na formáciu kňazov, ktorí by slúžili výlučne tradičnú omšu, a vysväcoval ich v tradičnom obrade ordinácie. Aby to mohol robiť, musel zostať nezávislý od antipápežov II. vatikánskeho koncilu, hoci naďalej zastával stanovisko, že boli legitímnymi pápežmi, čo zastávali pápežský úrad. Bol nezávislým aj od úradného spoločenstva „biskupov“, čo s novým náboženstvom súhlasili. Lefebvre sa 30. júna 1988 rozhodol (nezávisle od antipápežov II. vatikánskeho koncilu) vysvätiť štyroch biskupov v tradičnom obrade biskupskej konsekrácie, aby títo biskupi mohli naďalej vysväcovať kňazov tradičných obradov. V priebehu 72 hodín bol Jánom Pavlom II. „exkomunikovaný“, napriek tomu, že (ako sme už prebrali) žiaden popredný propotratový politik zatiaľ nebol exkomunikovaný žiadnym z antipápežov II. vatikánskeho koncilu.
FSSPX má mnoho miest na tradičné omše po celom svete a je významnou silou ovplyvňujúcou poskytovanie sviatostí tým, čo sa hlásia k tradične zmýšľajúcim katolíkom. Chceme zdôrazniť, že FSSPX robí veľa dobrých vecí; bola cestou, ktorou sa mnohí zoznámili s a vrátili k tradičnej katolíckej viere. Avšak postoje FSSPX sú v rôznych oblastiach, nanešťastie, heretické a v rozpore s katolíckou vierou. Po prvé, FSSPX zastáva názor a učí, že duše môžu byť spasené v nekatolíckych náboženstvách, čož je heretické.
Tieto výroky predstavujú nehoráznu herézu proti dogme mimo Cirkvi niet spásy; a predsa sú vytlačené práve v najpredávanejších materiáloch FSSPX. V skutočnosti sa takmer všetci kňazi, ktorí dokonca aj slávia tradičnú omšu, držia rovnakej herézy.
Ďalej, aj keď FSSPX vzdoruje odpadlíctvu II. vatikánskeho koncilu, tvrdošijne udržiava istú naviazanosť na očividne heretických „biskupov“ novus ordo/druhovatikánskej cirkvi, ako už bolo spomenuté vyššie. Zároveň však FSSPX nepôsobí v spoločenstve s tým, čo nazýva „novou cirkvou“ – cirkvou novus ordo – cirkvou „biskupov“ a „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu (ktorí sú v skutočnosti antipápežmi). Ich postoj je rozporuplný. Je urážkou katolíckeho učenia v troch veciach: 1) Očividných heretikov (novus ordo biskupov a antipápežov II. vatikánskeho koncilu) uznávajú za katolíkov, čo majú v Cirkvi autoritu, čož je heretické. Musia uznať, že títo heretickí biskupi sú mimo Cirkvi a nemajú vôbec žiadnu autoritu.
2) FSSPX tvrdošijne pôsobí mimo spoločenstva s novus ordo hierarchiou napriek tomu, že ju uznáva za katolícku hierarchiu. Toto je v skutočnosti schizmatické. V skutočnosti FSSPX trúfalo odmieta spoločenstvo s novus ordo cirkvou (pozri nižšie), napriek tomu, že uznáva novus ordo hierarchiu za pravú katolícku hierarchiu!
Odmietnuť spoločenstvo s novus ordo cirkvou a nie s hlavou novus ordo cirkvi je to isté, ako keď poviete, že odmietate spoločenstvo s komunistickou stranou, ale nie s hlavou komunistickej strany! Je to rozpor.
Okrem toho tým, že FSSPX uznáva „pápežov“ a „biskupov“ II. vatikánskeho koncilu za katolícku hierarchiu, FSSPX je v spoločenstve s touto „falošnou cirkvou“. Zároveň je FSSPX v schizme s touto „falošnou cirkvou“, pretože nehanebne odmieta spoločenstvo s členmi tejto cirkvi, ako vidíme vyššie. (Ak to znie rozporuplne, je to preto, lebo to tak je.) Tento postoj je schizmatický.
FSSPX už desaťročia tvrdošijne pôsobí mimo spoločenstva s „biskupmi“ a „pápežom“, ktorých považuje za katolícku hierarchiu. Toto je schizmatické.
3) FSSPX tvrdí, že Katolícka Cirkev sa stala „novou Cirkvou“, modernistickou sektou – nekatolíckou sektou, ktorá je plná kacírstva a odpadlíctva – čož je nemožné. Cirkev je nepoškvrnená nevesta Kristova, ktorá nemôže oficiálne učiť blud.
FSSPX napríklad odmieta dokonca aj slávnostné kanonizácie „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu, ktorých uznáva. Tento postoj je hrozne schizmatický, lebo tvrdí, že pravý pápež a Katolícka Cirkev oficiálne pochybili pri kanonizácii svätých.
Keďže si mnohí FSSPX vysoko vážia, boli privedení do rovnakého schizmatického postoja. Všetky tieto bludné postoje ohľadom situácie po II. vatikánskom koncile sú dôsledkom neochoty FSSPX uznať pravdu, že sekta II. vatikánskeho koncilu je odvrchu až dospodku falošnou cirkvou a že podruhovatikánski „pápeži“ sú v skutočnosti neplatnými antipápežmi.
Niekoľko veľmi zaujímavých vyjadrení arcibiskupa Lefebvra, ktoré vyjadrujú jeho názor, že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu možno nie sú pápežmi
Bez ohľadu na to, aká je ich súčasná pozícia neudržateľná – či bez ohľadu na to, aké jasné sú dôkazy v prospech sedevakantistického postoja – FSSPX pokračuje (dokonca aj v tejto neskorej etape odpadlíctva II. vatikánskeho koncilu) vo vydávaní kníh a traktátov, ktoré útočia na sedevakantistický postoj. Zlyhávajú si uvedomiť, že zakladateľ ich spoločnosti, arcibiskup Lefebvre, urobil množstvo vyhlásení, ktoré preukazovali, že už v 70. a 80. rokoch bol na pokraji sedevakantistického postoja. Tieto citáty by mali byť členom Spoločnosti sv. Pia X. známe.
Niekoľko ďalších dôležitejších skutočností týkajúcich sa postojov FSSPX nájdete na našej webstránke pod nasledujúcimi názvami; tu sú stručne zhrnuté
Biskup Fellay z FSSPX odmieta katolícku dogmu tým, že učí, že hinduisti môžu byť spasení
FSSPX odmieta „kanonizáciu“ Josemarie Escrivu Jánom Pavlom II., takto odhaľujúc svoju schizmu
Keďže uznávajú, že Ján Pavol II. bol pravým pápežom, odmietnutie jeho slávnostnej „kanonizácie“ je jednoznačne schizmatické.
Biskup Richard Williamson z FSSPX hovorí, že Ján Pavol II. bol „dobrý človek“, a hovorí, že náboženstvo FSSPX nie je také isté ako náboženstvo „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu, ktorých uznáva!
Biskup Williamson z FSSPX smelo vyhlasuje, že nie je rovnakého náboženstva ako „pápež“ a „biskupi“, ktorých uznáva za katolícku hierarchiu! Toto, dámy a páni, v stručnosti vystihuje úplne absurdný – a schizmatický – postoj FSSPX, ktorý je (nenachádzajúc lepší opis) tak tvrdošijne rozporuplný, že oprávnene ho možno označiť za TEOLOGICKÝ ZVRATOK.
Biskup Tissier De Mallerais z FSSPX odmieta koncept cirkevného spoločenstva a hovorí, že Benedikt XVI. učil herézy
Dáva to zmysel, že FSSPX (alebo aspoň biskup Tissier De Mallerais) nebude veriť v koncept existovania v spoločenstve so všetkými v Cirkvi. „Spoločenstvo pre mňa nič neznamená,“ hovorí biskup Tissier De Mallerais. Áno, všetci to veľmi dobre vidíme. Keďže v to neverí, odmietanie spoločenstva s hierarchiou a členmi toho, čo považuje za Katolícku Cirkev, zrejme nie je problémom jeho svedomia.
V knihe Spoločnosti sv. Pia X. Najčastejšie kladené otázky o Spoločnosti svätého Pia X. sa píše, že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu NEMÔŽU učiť neomylne
Spoločnosť sv. Pia X. tu nielenže tvrdí, že Ján Pavol II. nesplnil požiadavky na to, aby hovoril neomylne; SSPX (píšuca počas panovania Jána Pavla II.) sa vyjadrila, že on (človek, ktorého považovali za pravého pápeža) nemôže hovoriť neomylne.
Pre tých, čo z nejakého dôvodu nechápu dosah tohto vyhlásenia FSSPX, dovoľte nám ho zhrnúť: FSSPX správne poukazuje na to, že neomylné učenie pápeža o viere alebo mravoch je nereformovateľné, ako vyhlásil I. vatikánsky koncil (Denz. 1839). Podľa FSSPX sú však „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu takými modernistami, že veria v evolúciu doktríny; neveria, že niektoré veci sú nereformovateľné. A tak podľa FSSPX pokonciloví „pápeži“, napriek tomu, že sú platnými pápežmi, NEMÔŽU učiť neomylne! Toto je odmietnutím dogmy pápežskej neomylnosti.
Už z definície je pápež rímskym biskupom, ktorý má najvyššiu jurisdikciu v Cirkvi a ktorý MÔŽE učiť neomylne, ak spĺňa požadované podmienky. Ak je neschopným hovoriť neomylne, nie je teda platným pápežom!
Všetky tieto schizmatické postoje (napr. to, že FSSPX odmieta „kanonizácie“ prehlásené ich „pápežom“) a prekrúcania ohľadom pápežského úradu sú dôsledkom zlyhania na strane FSSPX uznať pravdu sedevakantistického postoja (t. j. že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu vôbec nie sú pápežmi, ale antipápežmi).
Benedikt XVI. osobne Spoločnosti sv. Pia X. povedal, že musí prijať II. vatikánsky koncil
Biskup Fellay z SSPX na svojej konferencii v Denveri v r. 2006 (uverejnenej v článku v The Angelus) spomenul veľmi dôležitú vec. Priznal, že pri osobnom stretnutí s antipápežom Benediktom XVI. mu antipápež dal veľmi jasne najavo, že SSPX musí prijať II. vatikánsky koncil.
Koľkokrát to musí byť dokázané? Falošní tradicionalisti musia zanechať svoj nemožný postoj, podľa ktorého je prijateľným odmietnuť II. vatikánsky koncil a uznávať „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu za legitímnych. Musia odmietnuť II. vatikánsky koncil a nekatolíckych antipápežov, ktorí ho presadili.
Dôležité skutočnosti týkajúce sa tvrdenia podporovateľov FSSPX – a tých, čo zastávajú podobné postoje – že oni iba žijú katolíckym životom, navštevujú FSSPX (alebo nejakú inú nezávislú kaplnku) a s týmito záležitosťami, ako napríklad sedevakantizmom, sa nezaoberajú
Často od ľudí počúvame, predovšetkým od podporovateľov FSSPX, že oni sú iba laikmi, čo sa nemôžu zaoberať týmito teologickými otázkami, ako napríklad otázke sedevakantizmu. Oni len chodia na omšu v FSSPX, podporujú ich a snažia sa byť dobrými, duchovnými ľuďmi, ktorí žijú podľa viery. Toto je odpoveď mnohých podporovateľov FSSPX, keď čelia sedevakantistickým argumentom.
Dobre, ak je to tak – ak nemáš autoritu zaoberať sa týmito otázkami a ak si len „jednoduchý laik, čo chodí na omšu“ a snaží sa žiť podľa katolíckej viery – TAK NEMÁŠ PRÁVO NAVŠTEVOVAŤ FSSPX ALEBO INÚ NEZÁVISLÚ KAPLNKU.
AK SI PRÍLIŠ JEDNODUCHÝ NA TO, ABY SI „NA TIETO VECI PRIŠIEL“ A NEMÔŽEŠ SA TÝMITO VECAMI ZAOBERAŤ – AK JE TOTO TVOJÍM POSTOJOM (ČO BOŽE NEDOPUSŤ) – POTOM BY SI SA LOGICKY MUSEL JEDNODUCHO ZMIERIŤ S MIESTNYM NOVUS ORDO KOSTOLOM, CHODIŤ NA NOVÚ OMŠU A PRIJAŤ II. VATIKÁNSKY KONCIL, ČOŽ JE NÁBOŽENSTVO SCHVÁLENÉ MIESTNYM NOVUS ORDO „BISKUPOM“. Ale „nie“, „jednoduchý“ laik, ktorý „len chodí k FSSPX a snaží sa žiť dobrým životom“ a „týmito otázkami“ sa nezaoberá, sa zrazu týmito otázkami začne zaoberať a stane sa „teológom“. „Vie“, že novú omšu a miestne novus ordo náboženstvo akceptovať nemôže. Takto sa odsudzuje z vlastných úst, vyvracia svoj vlastný argument a ukazuje svoje pokrytectvo tým, že sa „zaoberá“ len tam, kde chce.
Podstatou veci totiž je, že ak niekto môže prijať novú omšu a náboženstvo II. vatikánskeho koncilu a spasiť svoju dušu, potom nemá vôbec žiadne ospravedlnenie pre to, aby chodil do nezávislej kaplnky alebo k FSSPX. V takomto prípade je to všetko vecou toho, čo človek uprednostňuje. Ak však vyznáva, že viera ho zaväzuje odmietnutím novej omše a náboženstva II. vatikánskeho koncilu ako niečoho, čo mu spôsobí stratu spásy (čož je pravda), potom miestna cirkev a nová omša (a autority, ktoré ju presadili) Katolícku Cirkev predstavovať nemôžu. To človeka nevyhnutne vedie k sedevakantistickému postoju, lebo svätá Cirkev katolícka nás do pekla nevedie.
Toto všetko nám snáď opäť ukáže, že jediným katolíckym postojom je, pravdaže, sedevakantistický postoj a že všetky ostatné bludné postoje sú s katolíckym učením nezlúčiteľné. Keďže FSSPX presadzuje kacírske postoje, ktoré sú s katolíckym učením nezlúčiteľné, žiaden katolík ich nemôže finančne podporovať pod hrozbou smrteľného hriechu.
Krátke úvahy o možnom úplnom zjednotení FSSPX s novou cirkvou
V dobe, kedy sa dokončuje táto kniha (2007), existujú isté reči o tom, že FSSPX vstúpi do plného spoločenstva so sektou II. vatikánskeho koncilu výmenou za širšie povolenie latinskej omše od antipápeža Benedikta XVI. a možné odvolanie exkomunikácie voči ich spoločnosti. Ak k tomu dôjde, bude to predstavovať úplné zapredanie sa FSSPX proticirkvi. Benedikt XVI., vedený diablom, si je dobre vedomý toho, že v tomto okamihu je odpadlíctvo sekty II. vatikánskeho koncilu už tak pevne zavedené a že takmer všetci kňazi sú neplatní, keďže boli vysvätení v nových obradoch Pavla VI., že si môže dovoliť robiť ústupky tradicionalisticky zmýšľajúcim skupinám, aby ich nalákal späť do proticirkvi, čím by úplným prijatím nového náboženstva a vecí, akými je napríklad „kanonizácia“ odpadlíka Jána Pavla II., úplne zapierali Krista.
Ak Benedikt XVI. takúto dohodu s FSSPX naozaj uzavrie, nenechajte sa oklamať; bude to taktický ťah diabla – pokúsiť sa oklamať tradicionalistov v tejto neskorej etape veľkého odpadnutia. Ak k tomu naozaj dôjde, myslíme si, že to vyústi do roztrieštenia FSSPX na frakcie za a proti úplnému zjednoteniu s proticirkvou.
Poznámky pod čiarou k 40. kapitole:
[1] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, Kansas City, MO: Angelus Press, 2004.
[2] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 536.
[3] The Papal Encyclicals, by Claudia Carlen, Raleigh: The Pierian Press, 1990,Vol. 1 (1740-1878), p. 229.
[4] The Angelus, Angelus Press, May 2000, p. 21.
[5] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Collegeville, MN: The Liturgical Press, 1970,Vol. 1:50.
[6] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 2:1371a.
[7] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 317.
[8] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 275.
[9] Denzinger, The Sources of Catholic Dogma, B. Herder Book. Co., Thirtieth Edition, 1957, 1836.
[10] St. Alphonsus Liguori, The Great Means of Salvation and Perfection, 1759, p. 23.
[11] Quoted by Tanquerey, "Synopsis Theologiae Dogmaticae Fundamentalis" (Paris, Tournai, Rome: Desclee, 1937), new edition ed. by J.B. Bord, Vol. I. p. 624, footnote 2.
[12] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 487.
[13] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 489.
[14] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 492.
[15] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 501.
[16] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 536.
[17] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, pp. 537, 623.
[18] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 537
[19] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 547.
[20] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 548.
[21] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, pp. 549, 625.
[22] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 561.
[23] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 548.
[24] Bishop Tissier De Mallerais, The Biography of Marcel Lefebvre, p. 549.
[25] Interview with The Remnant, May 15, 2005 issue.
[26] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 41.
[27] Interview printed in The Remnant, Forest Lake, MN.
[28] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 396.
[29] Denzinger 1839.
[30] The Angelus, “A Talk Heard Round the World,” April, 2006, p. 15.
[31] Decrees of the Ecumenical Councils, Sheed & Ward and Georgetown University Press, 1990, Vol. 1, p. 234.