Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX)

Arcibiskup Lefebvre (zakladateľ FSSPX) a štyria biskupi, ktorých vysvätil [1] 30. júna 1988

Zakladateľ FSSPX, arcibiskup Marcel Lefebvre

Dokument o postojoch Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX)

„Čelíme vážnej dileme, ktorá podľa mňa v Cirkvi nikdy neexistovala: ten, čo sedí na stolici Petrovej, sa zúčastňuje na uctievaní falošných bohov. Aké závery budeme musieť vyvodiť, možno o niekoľko mesiacov, čeliac týmto opakovaným činom zúčastňovania sa na uctievaní falošných náboženstiev, neviem. Ale vskutku sa zamýšľam. Je možné, že budeme donútení veriť, že pápež nie je pápežom.“ [2] (Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, Veľká noc, 1986)

[Poznámka: To, čo je uvedené v tejto kapitole, sa vzťahuje nielen na Spoločnosť sv. Pia X., ale aj na mnohé ďalšie podobne zmýšľajúce, nezávislé, „tradicionalistické“ skupiny, ktoré vzdorujú odpadlíctvu II. vatikánskeho koncilu a novej omši pridŕžaním sa postojov podobným FSSPX.]

FSSPX je „tradicionalistický“ kňazský rád založený zosnulým arcibiskupom Marcelom Lefebvrom. Lefebvre bol vo Francúzsku arcibiskupom, ktorý vzdoroval mnohým veciam podruhovatikánskeho náboženstva rozoznávajúc, že sú odklonom od tradičného katolicizmu. Uznal, že nová omša je protestantská a Tradícii protichodná. Takisto sa postavil proti herézam „ekumenizmu“ a náboženskej slobody, ktoré sa učili na II. vatikánskom koncile. Založil semináre na formáciu kňazov, ktorí by slúžili výlučne tradičnú omšu, a vysväcoval ich v tradičnom obrade ordinácie. Aby to mohol robiť, musel zostať nezávislý od antipápežov II. vatikánskeho koncilu, hoci naďalej zastával stanovisko, že boli legitímnymi pápežmi, čo zastávali pápežský úrad. Bol nezávislým aj od úradného spoločenstva „biskupov“, čo s novým náboženstvom súhlasili. Lefebvre sa 30. júna 1988 rozhodol (nezávisle od antipápežov II. vatikánskeho koncilu) vysvätiť štyroch biskupov v tradičnom obrade biskupskej konsekrácie, aby títo biskupi mohli naďalej vysväcovať kňazov tradičných obradov. V priebehu 72 hodín bol Jánom Pavlom II. „exkomunikovaný“, napriek tomu, že (ako sme už prebrali) žiaden popredný propotratový politik zatiaľ nebol exkomunikovaný žiadnym z antipápežov II. vatikánskeho koncilu.

FSSPX má mnoho miest na tradičné omše po celom svete a je významnou silou ovplyvňujúcou poskytovanie sviatostí tým, čo sa hlásia k tradične zmýšľajúcim katolíkom. Chceme zdôrazniť, že FSSPX robí veľa dobrých vecí; bola cestou, ktorou sa mnohí zoznámili s a vrátili k tradičnej katolíckej viere. Avšak postoje FSSPX sú v rôznych oblastiach, nanešťastie, heretické a v rozpore s katolíckou vierou. Po prvé, FSSPX zastáva názor a učí, že duše môžu byť spasené v nekatolíckych náboženstvách, čož je heretické.

Otec Schmidberger, Časované bomby Druhého vatikánskeho koncilu, Angelus Press [FSSPX], s. 10: „Dámy a páni, je jasné, že vyznávači iných náboženstiev môžu byť za určitých okolností spasení, to jest, ak sú v neprekonateľnom omyle.“

Arcibiskup Marcel Lefebvre, Proti herézam, Angelus Press [FSSPX], s. 216: „Samozrejme, určité veci sa musia rozlišovať. Duše môžu byť spasené v náboženstve inom ako katolíckom (protestantizmus, islam, budhizmus atď.), ale nie týmto náboženstvom.“

Tieto výroky predstavujú nehoráznu herézu proti dogme mimo Cirkvi niet spásy; a predsa sú vytlačené práve v najpredávanejších materiáloch FSSPX. V skutočnosti sa takmer všetci kňazi, ktorí dokonca aj slávia tradičnú omšu, držia rovnakej herézy.

Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio (# 2), 27. máj 1832: „Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život.“ [3]

Ďalej, aj keď FSSPX vzdoruje odpadlíctvu II. vatikánskeho koncilu, tvrdošijne udržiava istú naviazanosť na očividne heretických „biskupov“ novus ordo/druhovatikánskej cirkvi, ako už bolo spomenuté vyššie. Zároveň však FSSPX nepôsobí v spoločenstve s tým, čo nazýva „novou cirkvou“ – cirkvou novus ordo – cirkvou „biskupov“ a „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu (ktorí sú v skutočnosti antipápežmi). Ich postoj je rozporuplný. Je urážkou katolíckeho učenia v troch veciach: 1) Očividných heretikov (novus ordo biskupov a antipápežov II. vatikánskeho koncilu) uznávajú za katolíkov, čo majú v Cirkvi autoritu, čož je heretické. Musia uznať, že títo heretickí biskupi sú mimo Cirkvi a nemajú vôbec žiadnu autoritu.

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, lib. II, cap. 30: „Na záver, svätí otcovia jednomyseľne učia nielen to, že heretici sú mimo Cirkvi, ale aj to, že sú ‘ipso facto’ zbavení všetkej cirkevnej jurisdikcie a dôstojnosti.“

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30: „Pápež, ktorý je očividným heretikom, automaticky (per se) prestáva byť pápežom a hlavou, tak ako automaticky prestáva byť kresťanom a členom Cirkvi. Preto môže byť Cirkvou súdený a potrestaný. Toto je učenie všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu.“

2) FSSPX tvrdošijne pôsobí mimo spoločenstva s novus ordo hierarchiou napriek tomu, že ju uznáva za katolícku hierarchiu. Toto je v skutočnosti schizmatické. V skutočnosti FSSPX trúfalo odmieta spoločenstvo s novus ordo cirkvou (pozri nižšie), napriek tomu, že uznáva novus ordo hierarchiu za pravú katolícku hierarchiu!

Arcibiskup Marcel Lefebvre, Vyhlásenie z augusta r. 1976: „Do schizmy vstupujú všetci tí, čo spolupracujú na realizácii tohto prevratu a držia sa tejto novej koncilovej Cirkvi, ako ju označila Jeho Excelencia biskup Benelli v liste mne adresovanom v mene Svätého Otca posledného 25. júna.“ (Citované v Sacerdotium)

Otec Franz Schmidberger, Bývalý generálny predstavený Spoločnosti sv. Pia X.: „Nikdy sme nechceli patriť do tohto systému, ktorý sa nazýva koncilovo cirkvou a stotožňuje sa s Novus ordo missae... Veriaci majú vskutku prísne právo vedieť, že kňazi, ktorí im slúžia, nie sú v spoločenstve s falošnou cirkvou.“ (Citované v Sacerdotium)

Angelus, Oficiálna publikácia Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX), máj, 2000: „Táto súčasná obnova dala vzniknúť novej cirkvi v lone Katolíckej Cirkvi, tej, ktorú samotný Msgr. Benelli nazval ‘koncilovou cirkvou’, ktorej hranice a cesty je veľmi ťažké definovať... Je to táto koncilová cirkev, proti čomu staviame náš odpor. Neodmietame svoju vernosť pápežovi ako takému, ale tejto koncilovej cirkvi, pretože jej idey sú cudzie ideám Katolíckej Cirkvi.“ [4]

Odmietnuť spoločenstvo s novus ordo cirkvou a nie s hlavou novus ordo cirkvi je to isté, ako keď poviete, že odmietate spoločenstvo s komunistickou stranou, ale nie s hlavou komunistickej strany! Je to rozpor.

Okrem toho tým, že FSSPX uznáva „pápežov“ a „biskupov“ II. vatikánskeho koncilu za katolícku hierarchiu, FSSPX je v spoločenstve s touto „falošnou cirkvou“. Zároveň je FSSPX v schizme s touto „falošnou cirkvou“, pretože nehanebne odmieta spoločenstvo s členmi tejto cirkvi, ako vidíme vyššie. (Ak to znie rozporuplne, je to preto, lebo to tak je.) Tento postoj je schizmatický.

Kánon 1325.2, Kódex kánonického práva z roku 1917: „Kto po krste... odmieta autoritu najvyššieho veľkňaza alebo odmieta spoločenstvo s členmi Cirkvi, ktorí sú mu podriadení, je schizmatik.“

Sv. Ignác z Antiochie, List Tralliánom (Letter to the Trallians), (110 A.D.): „Ten, kto je vo svätyni, je čistý, ale kto je mimo svätyne, nie je čistý. Inými slovami, ktokoľvek, kto koná bez biskupa a presbytéria a diakonov, nemá čisté svedomie.“ [5]

FSSPX už desaťročia tvrdošijne pôsobí mimo spoločenstva s „biskupmi“ a „pápežom“, ktorých považuje za katolícku hierarchiu. Toto je schizmatické.

Svätý Hieronym, Komentáre k Listu Títovi, (386 A.D.): „Medzi herézou a schizmou sa rozlišuje, pretože heréza zahŕňa zvrátenú doktrínu, kým schizma človeka oddeľuje od Cirkvi z dôvodu nesúhlasu s biskupom.“ [6]

3) FSSPX tvrdí, že Katolícka Cirkev sa stala „novou Cirkvou“, modernistickou sektou – nekatolíckou sektou, ktorá je plná kacírstva a odpadlíctva – čož je nemožné. Cirkev je nepoškvrnená nevesta Kristova, ktorá nemôže oficiálne učiť blud.

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „V priebehu storočí sa mystická nevesta Kristova nikdy nepoškvrnila, ani sa v budúcnosti nemôže poškvrniť, ako dosvedčuje Cyprián: ‘Nevesta Kristova sa nemôže spreneveriť svojmu Ženíchovi: je neporušená a cudná. Pozná len jeden dom, posvätnosť jednej manželskej komnaty stráži cudne a zdržanlivo.’“ [7]

Pápež Pius XI., Quas Primas (# 22), 11. december 1925: „Nie najmenším medzi požehnaniami, ktoré vyplynuli z verejnej a oprávnenej cti vzdávanej Blahoslavenej Panne a svätým, je dokonalá a trvalá imunita Cirkvi voči bludu a heréze.“ [8]

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 4. zasadnutie, 4. kapitola, ex cathedra: „... veľmi dobre vediac, že stolec Petrov zostáva vždy neporušený akýmkoľvek omylom, podľa božského prísľubu nášho Pána Spasiteľa, ktorý bol daný hlavnému z Jeho učeníkov: ‘Prosil som sa za teba [Petra], aby tvoja viera nezlyhala. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov’ (Lk 22:32).“ [9]

FSSPX napríklad odmieta dokonca aj slávnostné kanonizácie „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu, ktorých uznáva. Tento postoj je hrozne schizmatický, lebo tvrdí, že pravý pápež a Katolícka Cirkev oficiálne pochybili pri kanonizácii svätých.

Sv. Alfonz Liguori, Úžasné prostriedky k spáse a dokonalosti, 1759, s. 23: „Domnievať sa, že Cirkev sa môže pri kanonizácii mýliť, je hriech alebo je to kacírstvo, podľa sv. Bonaventúru, Bellarmína a iných; alebo aspoň jeden krok od kacírstva, podľa Suaréza, Azoria, Gottiho atď.; pretože zvrchovaný pontifik je pri kanonizácii svätých podľa sv. Tomáša zvláštnym spôsobom vedený neomylným vplyvom Ducha Svätého.“ [10]

Pápež Benedikt XIV.: „Ak by sa niekto opovážil tvrdiť, že pápež pri tej či onej kanonizácii pochybil, povieme, že je, ak nie heretik, tak aspoň opovážlivý, pohoršovateľ celej Cirkvi, urážač svätých, priaznivec tých heretikov, čo popierajú autoritu Cirkvi pri kanonizácii svätých, zapácha kacírstvom, lebo neveriacim dáva príležitosť vysmievať sa veriacim, vyhlasuje mylný názor a podlieha veľmi závažným trestom.“ [11]

Keďže si mnohí FSSPX vysoko vážia, boli privedení do rovnakého schizmatického postoja. Všetky tieto bludné postoje ohľadom situácie po II. vatikánskom koncile sú dôsledkom neochoty FSSPX uznať pravdu, že sekta II. vatikánskeho koncilu je odvrchu až dospodku falošnou cirkvou a že podruhovatikánski „pápeži“ sú v skutočnosti neplatnými antipápežmi.

Niekoľko veľmi zaujímavých vyjadrení arcibiskupa Lefebvra, ktoré vyjadrujú jeho názor, že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu možno nie sú pápežmi

Bez ohľadu na to, aká je ich súčasná pozícia neudržateľná – či bez ohľadu na to, aké jasné sú dôkazy v prospech sedevakantistického postoja – FSSPX pokračuje (dokonca aj v tejto neskorej etape odpadlíctva II. vatikánskeho koncilu) vo vydávaní kníh a traktátov, ktoré útočia na sedevakantistický postoj. Zlyhávajú si uvedomiť, že zakladateľ ich spoločnosti, arcibiskup Lefebvre, urobil množstvo vyhlásení, ktoré preukazovali, že už v 70. a 80. rokoch bol na pokraji sedevakantistického postoja. Tieto citáty by mali byť členom Spoločnosti sv. Pia X. známe.

Arcibiskup Lefebvre, 4. august 1976: „Koncil [II. vatikánsky koncil] sa Tradícii otočil chrbtom a rozišiel sa s Cirkvou minulosti. Je to schizmatický koncil... Ak sme si istí, že viera, ktorú Cirkev učila dvadsať storočí, nemôže obsahovať blud, oveľa menej sme si istí, že pápež je skutočne pápežom. Heréza, schizma, ipso facto exkomunikácia či neplatná voľba sú všetko príčiny, ktoré môžu znamenať, že pápež nikdy pápežom nebol alebo už ním viac nie je... Pretože koniec koncov od začiatku pontifikátu Pavla VI. čelí svedomie a viera všetkých katolíkov vážnemu problému. Ako je možné, že pápež, pravý nástupca Petrov, ktorý má zaistenú pomoc Ducha Svätého, môže úradovať zničeniu Cirkvi – najradikálnejšiemu, najrýchlejšiemu a najrozšírenejšiemu v jej dejinách – niečomu, čo sa ešte nepodarilo dosiahnuť žiadnemu hereziarchovi?“ [12]

Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, 29. august 1976: „Nový omšový obrad je nelegitímnym obradom, sviatosti sú nelegitímnymi sviatosťami, kňazi, ktorí prichádzajú zo seminárov, sú nelegitímnymi kňazmi...“ [13]

Arcibiskup Lefebvre, Stretnutie s Pavlom VI., 11. september 1976: „... [dokument II. vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode] obsahuje pasáže, ktoré sú slovo za slovom v rozpore s tým, čo bolo učené Gregorom XVI. a Piom IX.“ [14]

Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, 22. február 1979: „Do tej miery, že je v rozpore s Tradíciou, koncil [II. vatikánsky koncil] odmietame.“ [15]

Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, Veľká noc, 1986: „Toto je situácia, v ktorej sa nachádzame. Ja som ju nevytvoril. Zomrel by som za to, aby sa odstránila! Čelíme vážnej dileme, ktorá podľa mňa v Cirkvi nikdy neexistovala: ten, čo sedí na stolici Petrovej, sa zúčastňuje na uctievaní falošných bohov. Aké závery budeme musieť vyvodiť, možno o niekoľko mesiacov, čeliac týmto opakovaným činom zúčastňovania sa na uctievaní falošných náboženstiev, neviem. Ale vskutku sa zamýšľam. Je možné, že budeme donútení veriť, že pápež nie je pápežom. Pretože od začiatku sa mi zdá – nechcem to ešte povedať slávnostne a verejne – že je nemožné, aby bol pápež verejne a formálne heretický.“ [16]

Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, 27. august 1986: „Ten, čo teraz sedí na tróne Petrovom, sa verejne vysmieva z prvého článku kréda a prvého prikázania dekalógu [desatora]. Pohoršenie, ktorého sa dostalo katolíkom, sa nedá zmerať. Cirkev je otrasená do samotných základov.“ [17]

Arcibiskup Lefebvre, Kázeň, 28. október 1986: „Ján Pavol II. povzbudil prívržencov falošných náboženstiev, aby sa modlili k svojim falošným bohom: ide o bezprecedentné a netolerovateľné potupenie tých, čo zostávajú katolíkmi...“ [18]

Arcibiskup Lefebvre, Stretnutie s „kardinálom“ Ratzingerom, 14. júl 1987: „Ak existuje schizma, je to kvôli tomu, čo Vatikán urobil v Assisi... že nás exkomunikovala liberálna, ekumenická a revolučná cirkev, je nám ľahostajné.“ [19]

Arcibiskup Lefebvre, Stretnutie s „kardinálom“ Ratzingerom, 14. júl 1987: „Rím stratil vieru. Rím je v apostáze.“ [20]

Arcibiskup Lefebvre, 29. august 1987: „Petrov stolec a pozície autority v Ríme sú obsadené antikristami, rýchlo sa uskutočňuje zničenie kráľovstva nášho Pána... Toto je to, čo na naše hlavy priviedlo prenasledovanie Rímom antikristov.“ [21]

Arcibiskup Lefebvre, Vyhlásenie poskytnuté novinárom pred biskupskými vysviackami z r. 1988: „Cirkev je v každom spoločenstve s falošnými náboženstvami a kacírstvom... s hrôzou... Aby sme zabezpečili katolícke kňazstvo, ktoré udržuje Cirkev, a nie cudzoložnú Cirkev, musia existovať katolícki biskupi.“ [22]

Arcibiskup Lefebvre, hovoriac o vodcoch sekty II. vatikánskeho koncilu: „Nemôžeme spolupracovať s týmito nepriateľmi vlády nášho Pána.“ [23]

Arcibiskup Lefebvre, hovoriac o vodcoch sekty II. vatikánskeho koncilu: „Týchto ľudí sa držať nemôžeme. Sú v apostáze, neveria v božstvo nášho Pána Ježiša Krista, ktorý musí kraľovať. Aký má zmysel čakať? Uskutočnime konsekráciu!“ [24]

Niekoľko ďalších dôležitejších skutočností týkajúcich sa postojov FSSPX nájdete na našej webstránke pod nasledujúcimi názvami; tu sú stručne zhrnuté

Biskup Fellay z FSSPX odmieta katolícku dogmu tým, že učí, že hinduisti môžu byť spasení

Biskup Bernard Fellay, Konferencia v Denveri, Co., 18. február 2006: „... A Cirkev vždy učila, že máte tu ľudí, ktorí budú v nebi, ktorí sú v stave milosti, ktorí boli spasení bez toho, aby poznali Katolícku Cirkev. My to vieme. A predsa, ako je to možné, keď nemôžete byť spasení mimo Cirkvi? Je absolútna pravda, že budú spasení skrze Katolícku Cirkev, pretože budú spojení s Kristom, s mystickým telom Kristovým, ktorým je Katolícka Cirkev. Zostane to avšak neviditeľné, pretože toto viditeľné spojenie je pre nich nemožné. Zoberme si hinduistu v Tibete, ktorý nemá o Katolíckej Cirkvi žiadne vedomosti. Žije podľa svojho svedomia a podľa zákonov, ktoré mu Boh vložil do srdca. Môže byť v stave milosti a ak v tomto stave milosti zomrie, pôjde do neba.“ (Angelus, „Reč, ktorú počuli po celom svete“ („A Talk Heard Round the World“), apríl 2006, s. 5)

FSSPX odmieta „kanonizáciu“ Josemarie Escrivu Jánom Pavlom II., takto odhaľujúc svoju schizmu

Otec Peter Scott, 1. november 2002, z FSSPX Seminára svätého kríža v Austrálii: „Typickým príkladom tohto bola hanebná a vysoko pochybná kanonizácia Msgr. Josemariu Escrivu de Balaguera posledného 6. októbra... Po poukázaní na to, že proces bol nekánonický a nečestný, povedali toto: ‘Boha to (kanonizácia) urazí. Navždy to poškvrní Cirkev. Svätým to odoberie ich osobitú svätosť. Spochybní to hodnovernosť všetkých kanonizácií vykonaných počas vášho pápežského úradovania. Podkope to budúcu autoritu pápežského úradu’... Ich list sa rozhodne ukáže ako prorocký, lebo časom sa ukáže, že v ohodnotení, pokiaľ ide o Escrivu, mali pravdu... Kvôli všetkým dôvodom, ktoré uvádzajú, túto ‘kanonizáciu’ nemôžeme považovať za platné, neomylné pápežské prehlásenie. Veríme, že je v nebi, ale v žiadnom prípade nemôžeme tohto zvestovateľa II. vatikánskeho koncilu považovať za svätého...“ (SOUTHERN SENTINEL – 3. č. – november 2002)

Keďže uznávajú, že Ján Pavol II. bol pravým pápežom, odmietnutie jeho slávnostnej „kanonizácie“ je jednoznačne schizmatické.

Biskup Richard Williamson z FSSPX hovorí, že Ján Pavol II. bol „dobrý človek“, a hovorí, že náboženstvo FSSPX nie je také isté ako náboženstvo „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu, ktorých uznáva!

Odpoveď biskupa Williamsona: „Najprv som bol trochu prekvapený, pretože niektorí ľudia hovorili, že on to naozaj neviedol. Potom, aby som vám úprimne povedal pravdu, od Ríma, takého, akým je dnes, veľa neočakávam. Sú príliš ďaleko v “novom náboženstve” a “nové náboženstvo” je príliš radikálne odlišné a vzdialené od pravého náboženstva. Avšak Rím je Rím a verím, že tam sú pápeži a tam sú kardináli a tam sa nachádza oficiálna štruktúra Cirkvi. Ale obávam sa, že na obranu viery si budeme musieť počkať na nejakú závažnú udalosť, ktorá by Rímom otriasla a/alebo by vyhnala pravých kardinálov z Ríma, aby začali odznova niekde inde. Obávam sa, že Rím je v príliš hlbokom zajatí Božích nepriateľov.“ [25]

Biskup Williamson z FSSPX smelo vyhlasuje, že nie je rovnakého náboženstva ako „pápež“ a „biskupi“, ktorých uznáva za katolícku hierarchiu! Toto, dámy a páni, v stručnosti vystihuje úplne absurdný – a schizmatický – postoj FSSPX, ktorý je (nenachádzajúc lepší opis) tak tvrdošijne rozporuplný, že oprávnene ho možno označiť za TEOLOGICKÝ ZVRATOK.

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 22): „Ako je teda v pravom kresťanskom spoločenstve len jedno telo, jeden Duch, jeden Pán a jeden krst, tak tam môže byť len jedna viera. A preto ak človek odmieta počúvať Cirkev, nech je považovaný – tak prikazuje Pán – za pohana a mýtnika. Z toho vyplýva, že tí, čo sú rozdelení vo viere alebo správe, nemôžu žiť v jednote takéhoto tela, ani nemôžu žiť životom jeho jedného Božieho Ducha.“ [26]

Biskup Tissier De Mallerais z FSSPX odmieta koncept cirkevného spoločenstva a hovorí, že Benedikt XVI. učil herézy

Odpoveď od biskupa Tissier De Mallerais: „Po prvé, tento text mi nie je známy. Nepoznám ho. Nie je pre mňa zaujímavý, pretože ja takéto správy nesledujem. V tom však problém nie je. Problémom nie je „spoločenstvo“. To je hlúpa myšlienka týchto biskupov od II. vatikánskeho koncilu – nie je tu problém spoločenstva, je tu problém vyznania viery. „Spoločenstvo“ nie je nič, je to výmysel Druhého vatikánskeho koncilu. Podstatná vec je tá, že títo ľudia (biskupi) nemajú katolícku vieru. “Spoločenstvo” pre mňa nič neznamená – je to slogan novej cirkvi. Definícia novej cirkvi je „spoločenstvo“, ale toto nikdy nebola definícia Katolíckej Cirkvi. Môžem vám dať len definíciu Cirkvi, ako bola chápaná tradične.“

Odpoveď od biskupa Tissier De Mallerais: „Bolo to, keď bol kňazom. Keď bol teológom, vyznával herézy, vydal knihu plnú heréz... Áno, iste. Má knihu s názvom Úvod do kresťanstva (Introduction to Christianity), bolo to v roku 1968. Je to kniha plná heréz. Najmä popretie dogmy vykúpenia.“ [27]

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 10), 29. jún 1896: „Z tohto dôvodu, ako je jednota viery nevyhnutnosťou žiadaná čo do jednoty Cirkvi, keďže ňou je spoločenstvo veriacich, tak je aj pre túto istú jednotu – vzhľadom k tomu, že Cirkev je božsky utvorenou spoločnosťou – jednota správy, ktorá učiňuje a zahŕňa jednotu spoločenstva, nevyhnutná jure divino (božským zákonom).“ [28]

Dáva to zmysel, že FSSPX (alebo aspoň biskup Tissier De Mallerais) nebude veriť v koncept existovania v spoločenstve so všetkými v Cirkvi. „Spoločenstvo pre mňa nič neznamená,“ hovorí biskup Tissier De Mallerais. Áno, všetci to veľmi dobre vidíme. Keďže v to neverí, odmietanie spoločenstva s hierarchiou a členmi toho, čo považuje za Katolícku Cirkev, zrejme nie je problémom jeho svedomia.

V knihe Spoločnosti sv. Pia X. Najčastejšie kladené otázky o Spoločnosti svätého Pia X. sa píše, že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu NEMÔŽU učiť neomylne

Najčastejšie kladené otázky o Spoločnosti svätého Pia X., 7. otázka: Ale nemali by sme sa držať Jána Pavla II?, strany 38-40: „Pápež je neomylný v prvom rade vo veciach viery a mravov a v druhom rade vo veciach disciplíny (zákonodarstva všeobecnej Cirkvi, kanonizácií atď.) do takej miery, pokiaľ sa táto týka viery a mravov (porov. princíp 4), a potom len vtedy, keď ukladá definitívne učenie na všetky časy.“
     „Nuž, ‘neomylný’ znamená nemenný a nereformovateľný (princíp 6), ale charakteristickým znakom koncilových pápežov, podobne ako modernistov, je duch evolúcie. Do akej miery môžu takéto mysle chcieť nereformovateľne definovať alebo absolútne nariadiť? Nechcú a v skutočnosti ‘nemôžu...’ (Arcibiskup Lefebvre, Econe, 12. jún 1984) porov. 15. otázka, č. 3.“ (Angelus Press, 1997)

Spoločnosť sv. Pia X. tu nielenže tvrdí, že Ján Pavol II. nesplnil požiadavky na to, aby hovoril neomylne; SSPX (píšuca počas panovania Jána Pavla II.) sa vyjadrila, že on (človek, ktorého považovali za pravého pápeža) nemôže hovoriť neomylne.

Pre tých, čo z nejakého dôvodu nechápu dosah tohto vyhlásenia FSSPX, dovoľte nám ho zhrnúť: FSSPX správne poukazuje na to, že neomylné učenie pápeža o viere alebo mravoch je nereformovateľné, ako vyhlásil I. vatikánsky koncil (Denz. 1839). Podľa FSSPX sú však „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu takými modernistami, že veria v evolúciu doktríny; neveria, že niektoré veci sú nereformovateľné. A tak podľa FSSPX pokonciloví „pápeži“, napriek tomu, že sú platnými pápežmi, NEMÔŽU učiť neomylne! Toto je odmietnutím dogmy pápežskej neomylnosti.

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 1870, 4. zasadnutie, 4. kapitola: „...rímsky veľkňaz, keď hovorí ex cathedra [z Petrovho Stolca], to jest keď vykonáva službu pastiera a učiteľa všetkých kresťanov, v súlade so svojou najvyššou apoštolskou autoritou vysvetľuje doktrínu viery alebo mravov, ktorej sa má držať všeobecná Cirkev... disponuje tou neomylnosťou, ktorou božský Vykupiteľ chcel, aby bola Jeho Cirkev inštruovaná pri definovaní doktríny viery či mravov; ... Ale ak sa niekto opováži odporovať tejto definícii Našej, Bože nedopusť: nech je prekliaty.“ [29]

Už z definície je pápež rímskym biskupom, ktorý má najvyššiu jurisdikciu v Cirkvi a ktorý MÔŽE učiť neomylne, ak spĺňa požadované podmienky. Ak je neschopným hovoriť neomylne, nie je teda platným pápežom!

Všetky tieto schizmatické postoje (napr. to, že FSSPX odmieta „kanonizácie“ prehlásené ich „pápežom“) a prekrúcania ohľadom pápežského úradu sú dôsledkom zlyhania na strane FSSPX uznať pravdu sedevakantistického postoja (t. j. že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu vôbec nie sú pápežmi, ale antipápežmi).

Benedikt XVI. osobne Spoločnosti sv. Pia X. povedal, že musí prijať II. vatikánsky koncil

Biskup Fellay z SSPX na svojej konferencii v Denveri v r. 2006 (uverejnenej v článku v The Angelus) spomenul veľmi dôležitú vec. Priznal, že pri osobnom stretnutí s antipápežom Benediktom XVI. mu antipápež dal veľmi jasne najavo, že SSPX musí prijať II. vatikánsky koncil.

Biskup Bernard Fellay, Konferencia v Denveri, 18. február 2006: „Potom [Benedikt XVI.] prešiel k druhej úrovni. A povedal, že druhou úrovňou je prijatie koncilu... Pápež jasne naznačil v slovách, ktoré počas audiencie použil, že pre neho je nemožné prijať do Cirkvi niekoho, aspoň podľa jeho, povedzme, moderného spôsobu nazerania na Cirkev, kto by koncil neprijal. Vyjadril sa veľmi jasne. Keď som tam počul tieto slová, a najmä jednu poznámku po nich, podľa mňa veľký boj, ktorý budeme mať za tohto pontifikátu, bude boj o koncil.“ [30]

Koľkokrát to musí byť dokázané? Falošní tradicionalisti musia zanechať svoj nemožný postoj, podľa ktorého je prijateľným odmietnuť II. vatikánsky koncil a uznávať „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu za legitímnych. Musia odmietnuť II. vatikánsky koncil a nekatolíckych antipápežov, ktorí ho presadili.

Dôležité skutočnosti týkajúce sa tvrdenia podporovateľov FSSPX – a tých, čo zastávajú podobné postoje – že oni iba žijú katolíckym životom, navštevujú FSSPX (alebo nejakú inú nezávislú kaplnku) a s týmito záležitosťami, ako napríklad sedevakantizmom, sa nezaoberajú

Často od ľudí počúvame, predovšetkým od podporovateľov FSSPX, že oni sú iba laikmi, čo sa nemôžu zaoberať týmito teologickými otázkami, ako napríklad otázke sedevakantizmu. Oni len chodia na omšu v FSSPX, podporujú ich a snažia sa byť dobrými, duchovnými ľuďmi, ktorí žijú podľa viery. Toto je odpoveď mnohých podporovateľov FSSPX, keď čelia sedevakantistickým argumentom.

Dobre, ak je to tak – ak nemáš autoritu zaoberať sa týmito otázkami a ak si len „jednoduchý laik, čo chodí na omšu“ a snaží sa žiť podľa katolíckej viery – TAK NEMÁŠ PRÁVO NAVŠTEVOVAŤ FSSPX ALEBO INÚ NEZÁVISLÚ KAPLNKU.

AK SI PRÍLIŠ JEDNODUCHÝ NA TO, ABY SI „NA TIETO VECI PRIŠIEL“ A NEMÔŽEŠ SA TÝMITO VECAMI ZAOBERAŤ – AK JE TOTO TVOJÍM POSTOJOM (ČO BOŽE NEDOPUSŤ) – POTOM BY SI SA LOGICKY MUSEL JEDNODUCHO ZMIERIŤ S MIESTNYM NOVUS ORDO KOSTOLOM, CHODIŤ NA NOVÚ OMŠU A PRIJAŤ II. VATIKÁNSKY KONCIL, ČOŽ JE NÁBOŽENSTVO SCHVÁLENÉ MIESTNYM NOVUS ORDO „BISKUPOM“. Ale „nie“, „jednoduchý“ laik, ktorý „len chodí k FSSPX a snaží sa žiť dobrým životom“ a „týmito otázkami“ sa nezaoberá, sa zrazu týmito otázkami začne zaoberať a stane sa „teológom“. „Vie“, že novú omšu a miestne novus ordo náboženstvo akceptovať nemôže. Takto sa odsudzuje z vlastných úst, vyvracia svoj vlastný argument a ukazuje svoje pokrytectvo tým, že sa „zaoberá“ len tam, kde chce.

Podstatou veci totiž je, že ak niekto môže prijať novú omšu a náboženstvo II. vatikánskeho koncilu a spasiť svoju dušu, potom nemá vôbec žiadne ospravedlnenie pre to, aby chodil do nezávislej kaplnky alebo k FSSPX. V takomto prípade je to všetko vecou toho, čo človek uprednostňuje. Ak však vyznáva, že viera ho zaväzuje odmietnutím novej omše a náboženstva II. vatikánskeho koncilu ako niečoho, čo mu spôsobí stratu spásy (čož je pravda), potom miestna cirkev a nová omša (a autority, ktoré ju presadili) Katolícku Cirkev predstavovať nemôžu. To človeka nevyhnutne vedie k sedevakantistickému postoju, lebo svätá Cirkev katolícka nás do pekla nevedie.

Toto všetko nám snáď opäť ukáže, že jediným katolíckym postojom je, pravdaže, sedevakantistický postoj a že všetky ostatné bludné postoje sú s katolíckym učením nezlúčiteľné. Keďže FSSPX presadzuje kacírske postoje, ktoré sú s katolíckym učením nezlúčiteľné, žiaden katolík ich nemôže finančne podporovať pod hrozbou smrteľného hriechu.

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, 1215: „Ďalej stanovujeme, že veriaci, ktorí prijímajú, obhajujú alebo podporujú heretikov, podliehajú exkomunikácii.“[31]

Krátke úvahy o možnom úplnom zjednotení FSSPX s novou cirkvou

V dobe, kedy sa dokončuje táto kniha (2007), existujú isté reči o tom, že FSSPX vstúpi do plného spoločenstva so sektou II. vatikánskeho koncilu výmenou za širšie povolenie latinskej omše od antipápeža Benedikta XVI. a možné odvolanie exkomunikácie voči ich spoločnosti. Ak k tomu dôjde, bude to predstavovať úplné zapredanie sa FSSPX proticirkvi. Benedikt XVI., vedený diablom, si je dobre vedomý toho, že v tomto okamihu je odpadlíctvo sekty II. vatikánskeho koncilu už tak pevne zavedené a že takmer všetci kňazi sú neplatní, keďže boli vysvätení v nových obradoch Pavla VI., že si môže dovoliť robiť ústupky tradicionalisticky zmýšľajúcim skupinám, aby ich nalákal späť do proticirkvi, čím by úplným prijatím nového náboženstva a vecí, akými je napríklad „kanonizácia“ odpadlíka Jána Pavla II., úplne zapierali Krista.

Ak Benedikt XVI. takúto dohodu s FSSPX naozaj uzavrie, nenechajte sa oklamať; bude to taktický ťah diabla – pokúsiť sa oklamať tradicionalistov v tejto neskorej etape veľkého odpadnutia. Ak k tomu naozaj dôjde, myslíme si, že to vyústi do roztrieštenia FSSPX na frakcie za a proti úplnému zjednoteniu s proticirkvou.

Poznámky pod čiarou k 40. kapitole: