Pavol VI. ukončuje veľmi populárny a podstatný mýtus falošných tradicionalistov tým, že vyhlasuje, že II. vatikánsky koncil a nová omša sú záväzné

„Dokonca sa tvrdí, že Druhý vatikánsky koncil nie je záväzný... Prijatie nového Ordo missae sa rozhodne neponecháva na slobodný výber kňazov alebo veriacich.“ [1] (Pavol VI., Príhovor, 24. máj 1976)

(V nadväznosti na práve uvedené skutočnosti táto kapitola dodatočne vyvracia jeden z najväčších mýtov falošných tradicionalistov, že antipápež Pavol VI. nikdy neurobil II. vatikánsky koncil a novú omšu záväznými. Keďže je II. vatikánsky koncil heretický a nová omša je falošná „omša“, toto je veľký dôkaz, že Pavol VI. nebol pápežom)

Ako sme už prebrali, medzi tými, čo rozoznávajú problémy s odpadlíctvom po II. vatikánskom koncile, je mnoho „tradicionalistov“, ktorí odmietajú novú omšu a II. vatikánsky koncil, ale trvajú na tom, že Pavol VI., človek, ktorý ich promulgoval, nikdy nikoho nezaviazal ani novou omšou, ani II. vatikánskym koncilom.

Chris Ferrara, The Remnant, „Spochybnenie sedevakantistického počínania“ („A Challenge to the Sedevacantist Enterprise“), 15. november 2005, s. 11: „Ako už bolo spomenuté, dokonca aj vatikánski úradníci vrátane Kardinálskej komisie z r. 1984 pripustili, že tradičná omša nebola promulgáciou novej omše nikdy de iure zrušená a že kňazi mohli vždy slobodne pokračovať v používaní predkoncilového misála... Pavol VI. v podstate len vytvoril nový obrad popri starom obrade, pričom starý obrad ponechal nedotknutý a nikdy v skutočnosti nezakázal jeho ďalšie používanie.“ [2]

Nuž, citujme samotného Pavla VI., aby sme túto lož rozbili a zničili. Pravdepodobne nikdy to neuvidíte citované v publikáciách falošných tradicionalistov, ktoré sa chcú držať mýtu, že Pavol VI. mohol byť pravým pápežom, pretože je to pre ich FALOŠNE TRADICIONALISTICKÉ POČÍNANIE zničujúce. Tu to je (pripravte sa, falošní tradicionalisti):

Pavol VI., Príhovor, 24. máj 1976:
     „A skutočnosť je o to závažnejšia v tom, že odpor, o ktorom hovoríme, nielenže podporujú niektorí kňazi, ale vedie ho prelát, arcibiskup Marcel Lefebvre, ktorý predsa len stále má úctu z našej strany.“
    „Je veľmi bolestné uvedomiť si to, ale ako v takomto postoji nevidieť – nech už sú úmysly týchto ľudí akékoľvek – postavenie sa mimo poslušnosti a spoločenstva s Petrovým nástupcom, a teda mimo Cirkev? Lebo toto je, nanešťastie, logickým dôsledkom, keď to znamená, že je považované za vhodnejšie neposlúchať pod zámienkou zachovania si neporušenej viery a svojím spôsobom pracovať na zachovaní Katolíckej Cirkvi, pričom jej zároveň odmietajúc účinnú poslušnosť. A toto sa hovorí otvorene. Dokonca sa tvrdí, že Druhý vatikánsky koncil nie je záväzný: že viera by bola tiež ohrozená kvôli reformám a pokoncilovým smerniciam, že človek má povinnosť neposlúchať, aby si zachoval určité tradície. Aké tradície? Pre túto skupinu to nie je pápež, nie je to kolégium biskupov, nie je to ekumenický koncil, ktoré rozhodujú, ktoré z nespočetných tradícií sa musia považovať za normu viery! Ako vidíte, ctihodní bratia, takýto postoj sa stavia do úlohy sudcu tej božskej vôľe, ktorá stanovila Petra a jeho zákonitých nástupcov za hlavu Cirkvi, aby utvrdzovali bratov vo viere a pásli všeobecné stádo, a ktorá ho ustanovila za garanta a strážcu depozitu viery...“
     „Prijatie nového Ordo missae sa rozhodne neponecháva na slobodný výber kňazov alebo veriacich. Pokyn zo 14. júna 1971 stanovil, že s povolením ordinára môžu omšu v starej forme sláviť len starí a nemohúci kňazi, čo ponúkajú božskú obetu sine populo [bez ľudu]. Nové ordo bolo promulgované, aby zaujalo miesto starého, po zrelej úvahe, riadiac sa požiadavkami Druhého vatikánskeho koncilu. Nijak inak neurobil náš svätý predchodca Pius V. misál za jeho právomoci po Tridentskom koncile zreformovaný záväzným...“
     „Upozornili sme arcibiskupa Lefebvra na závažnosť jeho správania, na neregulárnosť jeho hlavných súčasných iniciatív, na nekonzistentnosť a často bludnosť doktrinálnych postojov, na ktorých toto správanie a tieto iniciatívy zakladá, a na škody, ktoré z nich v celej Cirkvi narastajú.“ [3]

Tu to máte. Pavol VI. priamo vyvracia dve hlavné tvrdenia falošných tradicionalistov. Pavol VI. vyhlasuje, že neprijať nový Ordo missae (novú omšu) „rozhodne“ nie je „slobodný výber“ kňazov alebo veriacich. Odsudzuje aj ich tvrdenie, že Druhý vatikánsky koncil nie je záväzný, a naznačuje, že logickým dôsledkom Lefebvrovho postoja, ktorý odmieta novú omšu a II. vatikánsky koncil a pôsobí nezávisle od hierarchie, ktorú uznáva, je, že ho stavia mimo Cirkev.

Je načase, aby sa všetci prebudili a uvedomili si, že sekta II. vatikánskeho koncilu je falošnou sektou od hlavy až po päty, a neexistuje žiaden spôsob, ako obhájiť ju alebo jej antipápežov. Toto je dôvodom, prečo všetci „biskupi“ s „riadnou jurisdikciou“ v sekte II. vatikánskeho koncilu sa držia toho, že II. vatikánsky koncil je oficiálnym učením Cirkvi. Je to dôvodom, prečo všetky „tradičné“ skupiny, ktoré dostávajú „oficiálne schválenie“ od sekty II. vatikánskeho koncilu, musia prijať II. vatikánsky koncil. Je to dôvodom, prečo Benedikt XVI. nedávno povedal vodcovi SSPX, že nemôžu byť plne prijatí do sekty II. vatikánskeho koncilu, ak neprijmú II. vatikánsky koncil.

Poznámky pod čiarou k 39. kapitole: