Sekta II. vatikánskeho koncilu verzus Katolícka Cirkev o zúčastňovaní sa na nekatolíckom uctievaní

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „...tento Apoštolský stolec svojim podriadeným nikdy nedovolil zúčastňovať sa na zhromaždeniach nekatolíkov...“ [1]

Ján Pavol II. v r. 1982 v anglikánskej katedrále pri spoločnej modlitbe so schizmatickým a kacírskym „arcibiskupom“ z Canterbury (anglikánom), ktorý je len laikom vydávajúcim sa za biskupa

Už sme zdokumentovali, že antipápeži II. vatikánskeho koncilu sa opakovane zúčastňujú na nekatolíckych náboženských obradoch. Toto bolo odsúdené pápežom Piom XI. Vyjadrujúc všeobecnú Tradíciu Cirkvi ohľadom tejto veci, uviedol:

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „...tento Apoštolský stolec svojim podriadeným nikdy nedovolil zúčastňovať sa na zhromaždeniach nekatolíkov...“ [2]

Všetky príručky katolíckej morálnej teológie pred II. vatikánskym koncilom túto pravdu opakovali. Učili, že pre katolíkov je zúčastňovanie sa na nekatolíckom uctievaní smrteľným hriechom proti božskému zákonu.

Pápež Pius IX., Neminem vestrum (# 5), 2. február 1854: „Chceme, aby ste vedeli, že títo istí mnísi nám poslali nádherné vyznanie katolíckej viery a doktríny... Výrečne uznali a slobodne prijali nariadenia a dekréty, ktoré pápeži a posvätné kongregácie vydali alebo vydajú – najmä tie, čo zakazujú communicatio in divinis (spoluúčasť na svätých veciach) so schizmatikmi... Uznávajú, že odsudzujú blud schizmatických Arménov, a uznávajú, že sú mimo Cirkvi Ježiša Krista.“ [3]

Všimnite si, že dekréty a nariadenia pápežov spoluúčasť na svätých veciach so schizmatikmi zakazujú.

Pápež Pius VI., Charitas (# 31-32), 13. apríl 1791, hovoriac o kňazoch, ktorí súhlasili s nechválne známou heretickou občianskou konštitúciou kléru vo Francúzsku: „Predovšetkým sa vyhýbajte a odsudzujte svätokrádežných votrelcov... nemajte s nimi spoločenstva, najmä pri božskom uctievaní.“ [4]

Hovoriac o kňazoch, ktorí patria do „starokatolíckej“ sekty, ktorá verejne odmieta I. vatikánsky koncil a jeho definíciu pápežskej neomylnosti, pápež Pius IX. vyhlásil:

Pápež Pius IX., Graves ac diuturnae (# 4), 23. marec 1875: „Mali by [veriaci] sa úplne strániť ich náboženských slávností, ich budov a ich morových stolcov, ktoré beztrestne zriadili na odovzdávanie posvätných učení. Mali by sa strániť ich spisov a všetkého styku s nimi. Nemali by mať žiadne rokovania či stretnutia s uzurpátorskými kňazmi a odpadlíkmi od viery, čo sa opovažujú vykonávať povinnosti cirkevného duchovného bez toho, aby mali legitímnu úlohu alebo akúkoľvek jurisdikciu.“ [5]

Kánon 1258.1, Kódex kánonického práva z r. 1917: „Pre veriacich nie je zákonné akýmkoľvek spôsobom aktívne asistovať či mať účasť na posvätných obradoch nekatolíkov.“ [6]

Sekta II. vatikánskeho koncilu a jej „pápeži“ však oficiálne učia pravý opak:

Dokument II. vatikánskeho koncilu, Unitatis redintegratio (# 15): „Pretože tieto cirkvi [schizmatické „pravoslávne“], i keď sú oddelené, majú pravé sviatosti... je istá spoluúčasť na svätých veciach (communicatio in sacris) nielen možná, ale za vhodných okolností a so schválením cirkevnej vrchnosti sa aj odporúča.“ [7]

Toto je pokus zvrátiť Boží zákon katolíkom zakazujúci zúčastňovanie sa na nekatolíckom uctievaní. Je to heréza. Toto je dôvodom, prečo sme opakovane videli, ako sa podruhovatikánski antipápeži zúčastňovali na nekatolíckom uctievaní a ako sa modlili sa s nekatolíkmi.

Benedikt XVI. sa 12. septembra 2006 modlí ekumenické vešpery. [8] Všimnite si, že Benedikt XVI. explicitne priznáva, že s nimi uctieva.

Benedikt XVI., Príhovor počas ekumenickej vešperskej „bohoslužby“, 12. september 2006: „Drahí bratia a sestry v Kristovi! Sme zhromaždení, pravoslávni kresťania, katolíci a protestanti – a spolu s nami tu sú aj niektorí židovskí priatelia – aby sme spolu spievali večernú chválu Božiu... Toto je hodina vďačnosti za skutočnosť, že sa spolu týmto spôsobom môžeme modliť...“ [9]

V tejto knihe sme uviedli a budeme naďalej uvádzať mnoho ďalších príkladov tejto činnosti antipápežov II. vatikánskeho koncilu.

Neuveriteľné Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme

Azda najjasnejším vyjadrením nového náboženstva, pokiaľ ide o účasť na nekatolíckom uctievaní, je Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme promulgované Jánom Pavlom II. a Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov v r. 1993.

V #23 biskupské konferencie nabáda k tomu, aby prijali „osobité opatrenia“ na vyvarovanie sa „nebezpečenstva prozelytizmu“ (snaženia sa obrátiť druhých). [10]

V #50c katolíckych rehoľníkov nabáda k tomu, aby organizovali stretnutia medzi protestantmi „rôznych cirkví... kvôli liturgickej modlitbe, rozjímaniu a duchovným cvičeniam.“ [11]

V #85 direktórium vysvetľuje, ako „je užitočné“ nabádať k výmene medzi katolíckymi kláštormi a kláštormi iných náboženstiev. [12]

V #118 direktórium hovorí, že katolíci, ktorí navštevujú nekatolícke kostoly, sú „povzbudzovaní k zúčastnení sa na žalmoch, odpovediach, chválospevoch a spoločných úkonoch cirkvi, v ktorej sú hosťami.“ [13]

Ako vidíme, #50c a #118 výslovne nabádajú práve k tomu, o čom Pius XI. povedal, že Apoštolský stolec nikdy nedovolil: účasť na nekatolíckom uctievaní.

V #119 sa uvádza: „Pri katolíckom liturgickom slávení môžu mať duchovní iných cirkví alebo cirkevných spoločenstiev miesto a liturgické pocty náležité ich hodnosti a úlohe...“ [14]

V #137 sa uvádza, že „ak kňazi, duchovní alebo spoločenstvá nie v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou nemajú miesto alebo liturgické predmety nevyhnutné k dôstojnému sláveniu svojich náboženských obradov, diecézny biskup im môže povoliť používanie kostola alebo katolíckej budovy a tiež im požičať to, čo je na ich bohoslužby nevyhnutné. Za podobných okolností môže byť dané povolenie na pochovanie alebo slávenie bohoslužieb na katolíckych cintorínoch.“ [15]

V #158 direktórium hovorí, že keď dôjde k zmiešaným manželstvám, „miestny ordinár môže katolíckemu kňazovi dovoliť, aby pozval duchovného zo strany druhej cirkvi alebo cirkevného spoločenstva, aby sa zúčastnil na slávení manželstva, čítal z Písem, predniesol krátke povzbudenie a pár požehnal .“ [16]

V #187 direktórium odporúča, aby katolíci a nekatolíci spolupracovali pri zostavovaní textov spoločných vyznaní viery, žalmov, biblických čítaní a spevníkov, ktoré by sa používali, keď sa spolu modlia a spolu svedčia. [17]

Toto je nové náboženstvo. Je to oficiálny program účasti na nekatolíckych „bohoslužbách“, ktorý je v priamom rozpore s Božím zákonom, ktorý učí, že katolíci majú zakázané zúčastňovať na nekatolíckych „bohoslužbách“.

25. marca 1993 antipápež Ján Pavol II. „toto direktórium schválil, potvrdil ho svojou autoritou a nariadil jeho zverejnenie. Nehľadiac na všetko, čo by tomu odporovalo.“ [18] Ján Pavol II. toto neuveriteľne heretické direktórium o ekumenizme schválil aj vo svojej encyklike Ut unum sint:

Ján Pavol II., Ut Unum Sint (# 16), 25. máj 1995: „V ostatnom čase Pápežská rada pre jednotu kresťanov s mojím schválením vydala Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme, ktoré sa zaoberá ich používaním v pastorálnej oblasti.“ [19]

Poznámky k 18. kapitole: