^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Biblia učí, že Ježiš ustanovil sv. Petra za prvého pápeža
JEŽIŠ DÁVA PETROVI KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA V 16. KAPITOLE EVANJELIA PODĽA MATÚŠA
Ježiš dáva Petrovi kľúče od nebeského kráľovstva a vyhlasuje, že čokoľvek zviaže na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviaže na zemi, bude rozviazané v nebi. Hoci sa na tomto stretnutí zhromaždilo všetkých dvanásť učeníkov, Ježiš tieto veci hovorí len sv. Petrovi.
ZATIAĽ ČO HOVORÍ K PETROVI, JEŽIŠ HOVORÍ, ŽE SVOJU CIRKEV POSTAVÍ NA TEJTO SAMEJ SKALE
Ježiš hovorí: „ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev...“ Grécke slovo pre „tejto“ – ako v prípade tejto skaly – je ukazovacie zámeno taute. Znamená to „táto samotná/sama“ skala alebo „táto istá“ skala. Taute sa používa vtedy, keď „sa chce s osobitým dôrazom upozorniť na určitý predmet, či už vo fyzickej blízkosti hovoriaceho alebo v literárnom kontexte pisateľa“ (H. E. Dana a J. R. Mantey, A Manual Grammar of the Greek New Testament, 127). Vo verzii King James je taute z 1. listu Korinťanom 7:20 preložené ako „tom istom“ a v 2. liste Korinťanom 9:4 ako „tejto istej“.
Preto má Ježišove vyjadrenie k Petrovi tento význam: ty si Peter a na TEJTO SAMEJ SKALE postavím svoju Cirkev. Z uvedeného kontextu vyplýva, že „tejto skale“ sa prirodzene vzťahuje na Petra. Veru, bolo to tak, že Ježiš tiež zmenil jeho meno zo Šimon na meno, ktoré znamená skala. (Ale o tomto si povieme viac o chvíľu.)
ZMENA PETROVHO MENA
Ježiš zmenil jeho meno zo Šimon na Peter hneď predtým, čo vyhlásil: „a na tejto skale postavím svoju Cirkev“.
V Starom zákone zmena mena značila vymenovanie, zvláštne povolanie alebo zmenu statusu. V Knihe Genezis čítame o Abrahámovi nasledovné:
Boh zmenil jeho meno z Abram na Abrahám, pretože nové meno značilo jeho osobitú úlohu VODCU Božieho ľudu. Abrahám bol vyvolený za otca mnohých národov. (Nazývali ho aj „skala“, ako si ukážeme.) Abram v hebrejčine znamená veľký otec, ale Abrahám znamená otec mnohých.
Podobne, v Knihe Genezis 32:29 čítame, že Boh zmenil Jakubovo meno na Izrael, aby naznačil jeho osobitú úlohu alebo postavenie. Preto okrem iných dôležitých vecí, ktoré Ježiš hovorí sv. Petrovi v 16. kapitole Evanjelia podľa Matúša, zmena jeho mena zo Šimon na Peter slúži ako potvrdenie osobitného postavenia sv. Petra a jeho nového statusu.
KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA
Žiadny iný apoštol nedostal kľúče od nebeského kráľovstva. V Evanjeliu podľa Matúša 18:18 čítame, že všetci apoštoli dostali moc zväzovať a rozväzovať, ale jedine Petrovi sú v Mt 16:19 prisľúbené kľúče od nebeského kráľovstva. Toto nám ukazuje, že moc zväzovať a rozväzovať, ktorá je v Mt 18:18 daná všetkým apoštolom, sa musí vykonávať pod kľúčmi, ktoré sú dané jedine Petrovi. Peter má v Cirkvi jedinečné postavenie čo do moci.
„KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA“ SA ODKAZUJÚ NA 22. KAPITOLU KNIHY PROROKA IZAIÁŠA A POSTAVENIE HLAVNÉHO SPRÁVCU
Toto je naozaj zaujímavé. Väčšina ľudí nevie, že táto zmienka v Mt 16:19 o kľúčoch kráľovstva (a o tom, ako s nimi bude Peter zväzovať a rozväzovať) pochádza z 22. kapitoly Knihy proroka Izaiáša. Ježišove slová Petrovi z 16. kapitoly Evanjelia podľa Matúša sú narážkou na funkciu hlavného správcu kráľovstva v Starom zákone.
Všimnite si, že tento jazyk je jasne analogický k Evanjeliu podľa Matúša 16:19. V Starom zákone uzavrel Boh zmluvu s Dávidom, aby založil kráľovstvo. Dávidova monarchia, Božie kráľovstvo na Zemi, mala byť predobrazom Božieho kráľovstva, ktoré ustanoví Ježiš Kristus. To je dôvodom, prečo sa Ježiš v Evanjeliách nazýva synom Dávidovým. Je to tiež dôvodom, prečo má Matúšovo Evanjelium kráľovstvo ako jednu zo svojich hlavných tém. Je to tiež dôvodom, prečo sám Peter v Skutkoch apoštolov 2:30 hovorí, že Ježiš sedí na Dávidovom tróne. Evanjelium podľa Lukáša 1:32 hovorí o Ježišovi nasledovné: „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho; a Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida...“
Ježiš sedí na tróne Dávida. Ježišovo kráľovstvo je však duchovné; jeho kráľovstvom je jeho Cirkev. Ježišovo kráľovstvo je nielen naplnením, ale prevyšuje svoj predobraz, Dávidovo kráľovstvo. Ide tu o to, že Ježišovo kráľovstvo je zriadené podľa podobného vzoru.
JEŽIŠ JASNE USTANOVIL SV. PETRA ZA SVOJHO HLAVNÉHO SPRÁVCU
V Dávidovom kráľovstve nebol len kráľ, ktorý vládol nad všetkými ľuďmi, ale kráľ mal aj kráľovský kabinet. Kráľ mal kráľovských správcov alebo hlavných úradníkov. Zmienky o tomto kráľovskom kabinete (o týchto hlavných úradníkoch alebo kráľovských správcoch kráľa) vidíme v 8. kapitole 2. Samuelovej knihy (8. kapitole 2. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims). Zmienku o nich vidíme aj v 4 .kapitole 1. knihy kráľov (4. kapitole 3. knihy kráľov v Douay-Rheims) a na ďalších miestach. V tomto kráľovskom kabinete bol minister obrany, ministri obchodu, zásobovania atď.
Spomedzi všetkých kráľovských ministrov však jeden vynikal autoritou nad ostatnými. Bol to hlavný správca, ktorý bol predstaveným kráľovského domu. Práve tu sa fascinujúca pravda z 22. kapitoly Knihy proroka Izaiáša stáva relevantnou k 16. kapitole Evanjelia podľa Matúša.
V 22. kapitole Knihy proroka Izaiáša čítame, že hlavný správca MAL KĽÚČ od domu Dávidovho. Dovoľte mi to zopakovať: hlavný správca mal kľúč od domu Dávidovho. Tento kľúč predstavoval moc hlavného správcu nad domom kráľa.
Všimnite si, že hlavný správca mal kľúč od Dávidovho domu. Vidíme tiež, že mu bola zverená „moc“ a že bude „otcom obyvateľov Jeruzalema“.
V 22. kapitole Knihy proroka Izaiáša bol hlavným správcom kráľovstva muž menom Šebna. Izaiáš 22:15 hovorí, že Šebna bol „predstaveným domu“ – to znamená, že bol predstaveným domu kráľa. Potom Šebna úrad hlavného správcu opustil a nahradil ho muž menom Eliakim. Potom čítame, že kľúč kráľovstva, ktorý mal Šebna, bol daný Eliakimovi Ezechiášom (Dávidovým nástupcom, ktorý v tom čase panoval ako kráľ). Kráľ Ezechiáš dal Eliakimovi kľúč od kráľovstva, pretože Eliakim nastúpil po Šebnovi do úradu hlavného správcu.
Eliakim mal teraz kľúč od domu Dávidovho. Na základe skutočnosti, že mal kľúč, každý Eliakima uznával za kráľovho predsedu vlády.
Zamyslite sa nad nápadnou podobnosťou so 16. kapitolou Evanjelia podľa Matúša. V Izaiášovi 22:22 vidíme jasnú zmienku o odovzdaní kľúča od kráľovstva, rovnako ako dáva Ježiš kľúče sv. Petrovi. Okrem toho výrok, že keď s kľúčom otvorí, „nikto nezavrie; a keď zavrie, nikto neotvorí“, je nápadne podobný tomu, čo Ježiš hovorí sv. Petrovi v Evanjeliu podľa Matúša 16:19, keď mu dáva kľúče od svojho kráľovstva: „čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Význam tejto skutočnosti by mal byť veľmi zrejmý.
Ježiš sedí na Dávidovom tróne. Keď teda Ježiš príde založiť svoje kráľovstvo (svoju Cirkev), ktorá je naplnením kráľovstva Dávidovho, rovnako ustanoví svoj kráľovský kabinet: svojich apoštolov. Ale z týchto kráľovských správcov (jeho apoštolov) je jeden hlavný správca, ktorý je nad všetkými ostatnými správcami a všetkými členmi kráľovstva. Tento hlavný správca je ten, čo bude mať kľúče od jeho kráľovstva a dostane v jeho Cirkvi primát, aby sa staral o záležitosti jeho kráľovstva.
Keď Ježiš Petrovi povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva,“ pre všetkých informovaných židov to bolo jasným náznakom toho, že Ježiš sa chystá zo sv. Petra urobiť svojho hlavného správcu. Vyhlasoval, že sv. Peter bude prvým pápežom – prezidentom alebo správcom jeho Cirkvi. Toto je veľkým a nevyvrátiteľným dôkazom toho, že Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 16:18-19 vskutku hovoril, že sv. Peter bude prvým pápežom.
KTO JE SKALA ZO 16. KAPITOLY EVANJELIA PODĽA MATÚŠA? JE TO PETER
Malo by byť naozaj zrejmé, že Peter je ten, ktorého Ježiš opisuje ako skalu. Protestanti však ohľadom tejto veci vznášajú všemožné námietky.
NÁMIETKA: PETER NEMOHOL BYŤ SKALA, PRETOŽE JEŽIŠ JE JEDINÝ ZÁKLAD
Tí, čo túto námietku vznášajú, si neuvedomujú, že Biblia hovorí o všetkých apoštoloch ako o základoch.
Existuje rozpor medzi Zjv 21:14 a 1 Kor 3:11? Nie, pravdaže nie. Skutočnosť, že Kristus je jediným základom, ako učí 1 Kor 3:11, jednoducho znamená, že všetko pochádza od Krista. Všetka pravá autorita v Cirkvi musí pochádzať od Krista, pretože Cirkev samotná pochádza od Krista. Čokoľvek mimo Krista je falošným základom.
Petrova autorita pochádza práve od Ježiša Krista, ako preukazuje 16. kapitola Evanjelia podľa Matúša. Preto je celkom zrejmé, že ak je Ježiš ten, čo tieto veci v Petrovi ustanovil, potom to, čo je v Petrovi ustanovené, nie je základ iný ako ten Kristov. Je to samotný Kristov základ.
Takže skutočnosť, že Kristus je základom alebo uholným kameňom, ako čítame v Liste Efezanom 2:20, neznamená, že samotný Kristus nemohol ustanoviť alebo neustanovil jedného apoštola, aby mal trvalý úrad, ktorý by bol by skalou, na ktorej by bola postavená Cirkev. Tieto dva koncepty sa navzájom nevylučujú. Napríklad: Ježiš je dobrý pastier (Jn 10:14), ale zároveň dáva Petrovi zodpovednosť za pasenie všetkých svojich oviec, ako uvidíme v Evanjeliu podľa Jána 21:15-17. Ježiš je ten, čo má kľúče (Zjv 1:18; Zjv 3:7), ale svoje kľúče dáva Petrovi.
V STAROM ZÁKONE NAZÝVA BOH ABRAHÁMA SKALOU!
Boh je vyhlásený za skalu naprieč Starým zákonom a v Deuteronómiu 32:4, ale Abrahám je tiež opísaný ako skala v Izaiášovi 51:1-2.
Starý zákon hovorí, aby sme sa pozreli na skalu, pozreli sa na Abraháma. Abrahám je opísaný ako skala, pretože bol otcom všetkých Izraelitov. Abrahámovo meno bolo zmenené z Abrama, aby značilo jeho úlohu skaly a otca Božieho ľudu. Nebolo by teda príhodné, aby si Ježiš v Novom zákone zvolil niekoho za skalu a otca nového Izraela, Cirkvi? Áno, a to je dôvodom, prečo bolo Šimonovo meno zmenené na Petros, čo znamená skala. Vo svetle týchto dôkazov by malo byť každému úplne jasné, že sv. Peter je skala. Predsa však prejdime k niektorým ďalším veciam.
A ČO PETROS VS. PETRA V GRÉČTINE?
Protestanti argumentujú, že Ježiš nemohol povedať, že Peter je skala, kvôli rozdielom v gréckych slovách. Poukazujú na to, že v gréckom origináli Evanjelia podľa Matúša 16:18 je Petrovo meno petros, čo znamená malý kameň, zatiaľ čo slovo označujúce skalu je petra, čo znamená veľká skala. V gréčtine sa píše: „ty si Peter (petros) a na tejto samej skale (petra) postavím svoju Cirkev...“
Po prvé, slová petros a petra mali v gréčtine, ktorá sa používala v čase Krista, rovnaký význam (skala). V niektorých oveľa skorších starogréckych básňach petros znamenalo „malý kameň“ a petra „veľká skala“; ale tento malý rozdiel sa v čase, keď bolo Matúšovo Evanjelium napísané v gréčtine, už vytratil. (V tejto veci pozri citát od protestanta D. A. Carsona na strane 39.)
Drobný rozdiel medzi petros a petra existuje len v attickej gréčtine, nie v gréčtine koiné. Evanjelium bolo napísané v gréčtine koiné, v ktorej aj petros, aj petra znamenali „skala“. Okrem toho existovalo slovo pre kameň, ktoré mohol Ježiš použiť. Je to lithos. Ak by Ježiš chcel nazvať Petra kameňom, no nie skalou (petros), potom by použil lithos. Ale neurobil tak. Použil petros, čo znamená skala. Ale ak existuje rovnítko medzi Petrom a skalou, prečo sú potom použité dve rôzne grécke slová (petros a petra)? Odpoveď sa nachádza vo veľmi dôležitej skutočnosti, že Ježiš hovoril aramejsky, nie grécky.
JEŽIŠ HOVORIL ARAMEJČINOU (NIE GRÉČTINOU), V KTOREJ SÚ PETROVO MENO A SKALA ÚPLNE ROVNAKÉ
V aramejčine by Evanjelium podľa Matúša 16:18 znelo takto: „ty si kepha a na tejto kepha postavím svoju Cirkev.“
Všimnite si, že v aramejčine sa na oboch miestach používa to isté slovo (kepha). Medzi dvoma miestami niet absolútne žiadneho rozdielu. Ježiš stotožňoval Šimona so skalou, na ktorej mala byť postavená Cirkev. Toto je zachytené aj vo francúzskych prekladoch tejto pasáže, ktoré znejú: „Tu es pierre, et sur cette pierre...“
Protestantské nedorozumenie v tejto veci vzniká preto, lebo keď sa aramejčina, ktorou hovoril Ježiš, preloží do gréčtiny, z aramejského slova kepha sa stane petra. Petra je v gréčtine normálne slovo pre skalu a je ženského rodu. Skutočnosť, že petra je ženského rodu, nepredstavuje problém pre druhú časť pasáže: na tejto kepha (na tejto skale); ale petra sa evidentne nemôže použiť pre Petrovo nové meno, pretože Peter je muž.
V gréčtine sa teda Petrovo meno jednoducho zmenilo na Petros, synonymum pre petra, ale s mužskou koncovkou. To je jediným dôvodom, prečo medzi týmito dvoma slovami vôbec nejaký rozdiel je. Niet pochýb o tom, že Ježiš vyhlasoval, že Peter je skala.
MNOHÍ PROTESTANTI PRIPÚŠŤAJÚ, ŽE JE ZREJMÉ, ŽE PETER JE SKALA
Dokonca aj niektorí protestanti boli tvárou v tvár faktom nútení priznať, že je zbytočné naďalej popierať, že Peter je Skala.
V Theological Dictionary of the New Testament (Teologickom slovníku Nového zákona), protestantskom diele pripravenom protestantmi Gerhardom Kittelom a Gerhardom Friedrichom, je článok dobre známeho protestanta, Oscara Cullmana. Toto sa nachádza v zväzku 6:108 Teologického slovníka. Cullman uvádza:
Dr. John Broadus (1886), reformovaný baptistický biblista, bol nútený pripustiť:
Baptista D. A. Carson, profesor Nového zákona na Trinity Evangelical Seminary, bol tiež nútený pripustiť:
VIEME, ŽE JEŽIŠ HOVORIL ARAMEJSKY, PRETOŽE BIBLIA NÁM PREDOSTIERA NIEKTORÉ Z JEHO ARAMEJSKÝCH SLOV
Keďže aramejčina súvisí s vyššie uvedenými skutočnosťami o Petrovi ako skale, zvážte dôkazy, že Ježiš v skutočnosti naozaj hovoril aramejčinou. Vieme, že Ježiš hovoril aramejčinou, v prvom rade preto, lebo Evanjeliá zaznamenávajú niektoré z aramejských slov, ktoré použil. Vezmime si Evanjelium podľa Matúša 27:46, kde Ježiš hovorí z kríža: „Eli, Eli, lama sabachthani?“ Tieto slová sú aramejské; nie sú grécke; znamenajú: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Aj Gabbata, aj Golgota sú aramejské slová, čož je ďalším dôkazom, že toto bol jazyk, ktorý Ježiš používal. Svätý Ján ich však v Biblii nazýva hebrejskými, pretože, ako vysvetľujú učenci, tou „hebrejčinou“, ktorá sa bežne používala v Novom zákone, sa myslí aramejčina.
EXISTUJÚ VEĽKÉ DÔKAZY, ŽE EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA BOLO PÔVODNE NAPÍSANÉ V ARAMEJČINE A POTOM PRELOŽENÉ DO GRÉČTINY
Existujú veľké dôkazy od raných cirkevných otcov, že Evanjelium podľa Matúša bolo pôvodne napísané v aramejčine a potom preložené do gréčtiny. Eusebios, ktorý bol historikom ranej Cirkvi, prvým, čo v 4. storočí spísal dejiny Cirkvi od počiatkov až po svoju dobu, sa opakovane vyjadril, že Matúš svoje Evanjelium napísal v hebrejčine, teda aramejčine.
V 3. kapitole 3. knihy svojich Cirkevných dejín (Ecclesiastical history) Eusebios cituje Papiasa: „Matúš svoje dejiny spísal v hebrejskom nárečí a každý to preložil, ako vedel.“ Pod „hebrejským nárečím“ myslí aramejčinu.
V 25. kapitole 6. knihy Eusebios cituje Origena, aby uviedol: „Prvé [Evanjelium] je napísané podľa Matúša... ktorý ho vydal pre židovských konvertitov a napísal ho v hebrejčine.“
V 25. kapitole 6. knihy Eusebios cituje veľkého otca ranej Cirkvi, sv. Ireneja, aby uviedol: „Matúš vskutku svoje Evanjelium zostavil napísané medzi Hebrejmi v ich vlastnom nárečí, zatiaľ čo Peter a Pavol ohlasovali Evanjelium a založili Cirkev v Ríme.“
Ako cituje Eusebios, sv. Irenej nielenže hovorí, že Matúš svoje Evanjelium napísal v hebrejskom dialekte (t. j. aramejčine), ale aj to, že Peter založil Cirkev v Ríme – niečo, čo mnohí nekatolíci popierajú, hoci historické dôkazy o tom, že Peter bol v Ríme, sú nevyvrátiteľné. „Všetky staroveké tradície hovoria o Petrovom mučeníctve v Ríme a ani jeden prameň ho neumiestňuje niekam inam. Veľmi málo udalostí apoštolskej Cirkvi je tak dobre potvrdených.“ [1]
Majte na mysli, že Eusebios, ktorý cituje Papiasa, Origena a Ireneja, aby preukázal, že Matúš písal v aramejčine, žil približne v rokoch 260 až 340 po Kristovi a napísal úplne prvé cirkevné dejiny. A ako keby to nestačilo na umlčanie všetkých námietok v tejto súvislosti, v skutočnosti máme vnútorný biblický dôkaz, že Petrovo meno v gréčtine, Petros, je ekvivalentné s Petra, skalou, na ktorej je postavená Cirkev. Tento vnútorný dôkaz pochádza z Evanjelia podľa Jána 1:42.
EVANJELIUM PODĽA JÁNA 1:42 STOTOŽŇUJE PETROVO MENO SO SKALOU
Prosím, logicky si týmto prejdite.
V Evanjeliu podľa Jána 1:42 je Petrovo nové meno uvedené v aramejskej forme: Cephas (Kéfas). Niekto sa môže spýtať: „Myslel som si, že Petrovo meno v aramejčine bolo Kepha.“ Áno, ale v anglických verziách Evanjelia podľa Jána 1:42 je Cephas jednoducho anglikanizovanou verziou aramejského Kepha. Takže v Evanjeliu podľa Jána 1:42 sa píše, že Cephas (Kéfas) v preklade znamená Peter, apoštolovo meno.
Kéfas = Petrovo meno (Jn 1:42).
Vieme tiež, že Kéfas by sa dalo preložiť ako petra, čož je slovo pre skalu (Mt 16:18), na ktorej je postavená Cirkev.
Keďže Cephas = Petrovo nové meno (ako sa píše v Jn 1:42) a Cephas = petra, slovo pre skalu, je nepopierateľné, že Petrovo nové meno = petra, skala.
Petrovo nové meno je ekvivalentom skaly. O tom niet pochýb.
The Primacy of Peter (Petrov primát) je zbierka esejí východných „pravoslávnych“ učencov. Východní „pravoslávni“ nie sú katolíkmi a neuznávajú pápežstvo. Toto dielo (The Primacy of Peter) bolo zhotovené známym východným „pravoslávnym“ učencom, Johnom Meyendorfom. V tomto východnom „pravoslávnom“ diele sa opakovane pripúšťa, že Biblia učí, že Peter je skala:
VZHĽADOM NA KONTEXT BY BOLO ABSURDNÉ, KEBY JEŽIŠ NEHOVORIL, ŽE PETER JE SKALA
Zamyslite sa na chvíľu, akým absurdným by to bolo, keby Ježiš nehovoril, že Peter je skala. Ako sme práve preukázali, Ježiš vyhlasuje za blahoslaveného iba Petra.
Ježiš mení len Petrovo meno.
Ježiš zhromažďuje svojich učeníkov a kľúče od kráľovstva dáva iba Petrovi. Potom dáva iba Petrovi moc zväzovať a rozväzovať.
Ale keď hovorí o skale, hoci je tento výrok uprostred všetkých týchto ďalších výrokov adresovaných len Petrovi, protestanti by nás chceli presvedčiť, že Ježiš nehovorí o Petrovi, ale o sebe alebo o niečom inom. Je to smiešne. Je to tak očividne mylné, že argumentácia by naozaj nemala byť potrebná.
Ďalej treba poukázať na to, že dôvodom, prečo Ježiš, keď sa zmieňuje o Petrovi, hovorí „na tejto skale postavím svoju Cirkev“, a nie na tebe, je ten, že hoci je Peter určite skala, úrad, ktorý v Petrovi ustanovuje (pápežstvo), pretrvá naprieč vekmi, dávno potom, čo bude Peter preč. Je založený na Petrovi, ale bude naďalej existovať aj potom, čo Peter odíde. Je to ustanovenie v Petrovi, ale nebude obmedzené len na Petra. Bude mať nástupcov.
OTCOVIA VERILI, ŽE PETER JE SKALA
Otcovia ranej Cirkvi, poprední ranokresťanskí spisovatelia prvých storočí, uznávali, že Peter je skala. Je mnoho citátov, ktoré by sme mohli predložiť, ale tuná je len niekoľko.
Sv. Ján Zlatoústy, Veľký východný otec a biskup Konštantínopola, Homília 3, De. Poenit. 4, 387 po Kristovi – „Sám Peter je hlavou alebo korunou apoštolov... keď menujem Petra, menujem tú neporušenú skalu, ten pevný základ...“
Človek by mohol citovať aj sv. Ambróza, Hieronyma a mnohých ďalších, ale pointa by mala byť jasná.
NÁMIETKA: SKALA JE PETROVA VIERA, NIE PETER
ODPOVEĎ: OTCOVIA POVEDALI, ŽE AJ PETER, AJ JEHO VIERA SÚ SKALOU, PRETOŽE PETROVA VIERA JE NEODDELITEĽNÁ OD PETRA SAMOTNÉHO
Niektorí nekatolíci v snahe oponovať voči pápežstvu hovoria, že Ježiš hovoril o Petrovej viere (nie o Petrovi samotnom) ako o skale, na ktorej bude postavená Cirkev. V snahe dokázať to dokonca selektívne citujú niektoré pasáže od otcov ranej Cirkvi. Napríklad citujú túto pasáž od sv. Hilára z Poitiers.
Čo vám však nepovedia je, že v tom istom diele sv. Hilár povedal, že Peter je základom Cirkvi (O Trojici 6, 20).
Otcovia chápali Petrovu vieru ako neoddeliteľnú od samotného Petra a od úradu, ktorý v ňom ako hlavnom správcovi svojej Cirkvi Ježiš ustanovil. Túto pravdu vidíme aj v 22. kapitole Evanjelia podľa Lukáša.
22. KAPITOLA EVANJELIA PODĽA LUKÁŠA UČÍ PÁPEŽSKÚ NEOMYLNOSŤ (NEOMYLNOSŤ ÚRADU PÁPEŽA)
V 22. kapitole Evanjelia podľa Lukáša nachádzame ďalšiu veľmi dôležitú, ale častokrát prehliadanú pasáž Biblie, ktorá dokazuje katolícke učenie o pápežstve.
Táto pasáž je fascinujúca. Obsahuje niekoľko dôležitých právd. V prvom rade, medzi apoštolmi je spor o tom, kto bude najväčší. Ježiš vysvetľuje, že jeho kráľovstvo nie je ako to pohanov. Čiže Ježiš hovorí o tom, ako bude štruktúrované jeho kráľovstvo alebo Cirkev.
Ježiš potom hovorí, že satan chcel preosiať všetkých apoštolov – v množnom čísle – ale že sa modlil za Petra [v jednotnom čísle], aby Petrova viera nezlyhala.
Je dôležité všimnúť si, že keď Ježiš hovorí „satan si vás vyžiadal,“ „vás“ je v množnom čísle. Toto je v pôvodnom gréckom texte jasné, ale nie v angličtine. Satan si vyžiadal všetkých apoštolov, Ježiš hovorí; ale modlil sa len za Šimona Petra, aby jeho viera nezlyhala. Peter, ten, čo dostáva kľúče od kráľovstva, má podľa Ježišových slov tiež nezlyhajúcnu/neochvejnú vieru. Ježiš toto hovorí len o Petrovi, jasne ho vyčleňujúc od ostatných.
Slovo „neomylný/nezlyhajúcny“ (angl. infallible) znamená, že nemôže zlyhať. Čiže priamo v 22. kapitole Evanjelia podľa Lukáša vidíme korene katolíckeho učenia o neomylnosti pápeža. Toto učenie o neomylnosti pápeža neznamená, že pravý pápež ako Petrov nástupca nikdy nemôže urobiť chybu. Neznamená to, že nemôže zhrešiť. Znamená to, že keď pravý pápež autoritatívne učí celú Cirkev o viere alebo mravoch (t. j. z Petrovho stolca), Ježiš nedovolí, aby bolo toto učenie mylné. Lebo ak by to dovolil, Cirkev by sa sama uviedla do omylu a zlyhala by. Prvý vatikánsky koncil (dogmatický katolícky koncil) to vyjadril takto:
Je to nezlyhajúcna viera úradu hlavného správcu/pápeža, ktorá bola ustanovená v Petrovi a ktorá bude naďalej pokračovať skrze jeho nástupcov v tomto úrade. Dokonca už vo veľmi ranej Cirkvi otcovia túto pasáž z 22. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša videli ako ďalší dôkaz pápežstva.
JEŽIŠ PETROVI ZVERUJE VŠETKY SVOJE OVCE V 21. KAPITOLE EVANJELIA PODĽA JÁNA
21. kapitola Evanjelia podľa Jána poskytuje ďalší dôkaz toho, že Ježiš zveril všetkých členov svojej Cirkvi sv. Petrovi.
Tu v 21. kapitole Evanjelia podľa Jána vidíme, že Ježiš zveruje všetky svoje ovce sv. Petrovi. Dogmatický Prvý vatikánsky koncil Katolíckej Cirkvi povedal, že táto chvíľa po Ježišovom zmŕtvychvstaní z 21. kapitoly Evanjelia podľa Jána je chvíľou, kedy Ježiš sv. Petrovi skutočne odovzdal kľúče a moc nad svojou Cirkvou, ktorú mu prisľúbil v 16. kapitole Evanjelia podľa Matúša.
Je dôležité zdôrazniť, že táto chvíľa po zmŕtvychvstaní z 21. kapitoly Evanjelia podľa Jána bola okamihom, kedy Ježiš ustanovil sv. Petra za prvého pápeža. Toto je podstatné, pretože niektorí nekatolíci uvádzajú trojnásobné zapretie Krista sv. Petrom z Jn 18:25 a to, čo nasleduje hneď za tým. Keď Peter zaprel Ježiša Krista, bolo to pred ukrižovaním a zmŕtvychvstaním. Ježiš ešte sv. Petrovi nedal autoritu pápeža. Slová z Mt 16:18-20 sv. Petrovi sľubujú kľúče od kráľovstva. Sľubujú, že Ježiš na ňom postaví svoju Cirkev a ustanoví ho za hlavného správcu svojej Cirkvi, ale ten úrad bol Petrovi udelený až po zmŕtvychvstaní týmito slovami z Jn 21:15-17. Preto zapretie Krista sv. Petrom pre katolícke učenie o pápežstve nepredstavuje úplne žiadny problém.
Katolícka Cirkev ďalej neučí, že pravý pápež nemôže smrteľne zhrešiť alebo dokonca stratiť svoju dušu. Učí, že pravý pápež v Cirkvi zastáva miesto najvyššej autority a že keď pravý pápež záväzným spôsobom učí všeobecnú Cirkev, Boh ho ochráni pred tým, aby učil blud. Moc je v samotnom úrade, ktorý je chránený Kristom.
JEŽIŠ PETROVI HOVORÍ, ABY VLÁDOL SVOJIM OVCIAM
V Evanjeliu podľa Jána 21:15-17 Ježiš Petrovi hovorí pas moje baránky, pas moje ovce, pas moje ovce. Ježiš sv. Petrovi jasne dáva moc nad svojím stádom, členmi svojej Cirkvi. Niektorí sa môžu pýtať, prečo Ježiš po prvý raz hovorí „Pas moje baránky“ a druhý a tretí raz „moje ovce.“ Otcovia ranej Cirkvi túto zmienku o baránkoch a ovečkách chápali ako rozlišovanie medzi mladšími a staršími členmi Cirkvi alebo ako rozlišovanie medzi veriacimi a duchovenstvom. Všetci z nich sú zverení sv. Petrovi.
Teraz, čo je obzvlášť dôležité je, že keď Ježiš hovorí pas moje baránky, pas moje ovce, pas moje ovce, druhý z týchto troch príkazov má v gréčtine slovo poimaine. Mnohé Biblie preložia všetky tri rovnako – ako „pas“; ale druhý príkaz je v skutočnosti odlišný od prvého a tretieho.
V prvom a treťom príkaze, ktoré dáva Ježiš Petrovi, pokiaľ ide o jeho stádo, sa v gréčtine používa slovo boske. Boske znamená pásť/kŕmiť. Ale slovo poimaine, druhý príkaz, ktorý dáva Ježiš Petrovi, pokiaľ ide stádo, znamená vládnuť. Prekladá sa aj ako starať sa/pásť. Čiže Ježiš Petra poveril nielen tým, aby jeho Cirkev pásol, ale aj tým, aby jej vládol. Je fascinujúce, že forma toho istého slova, poimaine, ktoré Ježiš používa, pokiaľ ide o Petrovu moc nad stádom v Jn 21:16, je použitá aj v Zjavení 2:27.
To znamená, že Peter má nad Kristovým stádom nielen primát, ale aj primát jurisdikcie, aby vládol a spravoval stádo, na rozdiel od toho, čo by povedali východní „pravoslávni“. To isté slovo, poimaine, sa používa v Zjv 12:5 a na iných miestach na naznačenie moci vládnuť/panovať.
Tuná je to, čo o tejto pasáži z 21. kapitoly Evanjelia podľa Jána povedal veľký východný otec Cirkvi, sv. Ján Zlatoústy.
PETER SA V NOVOM ZÁKONE SPOMÍNA VIAC AKO 100-KRÁT; ĎALŠÍ NAJBLIŽŠÍ APOŠTOL JE SV. JÁN, KTORÝ JE MENOVANÝ LEN 29-KRÁT
Poprednosť Petrovho mena v Písme vyzrádza, že na základe Kristovho ustanovenia medzi apoštolmi zastával jedinečné postavenie čo do moci. Peter je v Novom zákone menovaný viac než 100-krát. Ďalším najbližším apoštolom je Ján, ktorý je menovaný len 29-krát.
JAZYK BIBLIE OPAKOVANE VYČLEŇUJE PETRA A ODLIŠUJE HO OD OSTATNÝCH APOŠTOLOV
Spôsob, akým Písmo používa Petrovo meno, je mimoriadne výrečný. Ľudia by sa mali zamyslieť nad významom týchto príkladov. Všimnite si, ako sa Peter spomína menom, zatiaľ čo ostatní apoštoli sa opakovane spomínajú ako tí s Petrom. To preukazuje, že Písmo vyčleňuje sv. Petra a odlišuje ho od ostatných apoštolov.
Peter je jasne vyčlenený ako vodca apoštolov. Je to podstatné, že novozákonní pisatelia Petra takýmto spôsobom vyčlenili, hoci písali roky po vzkriesení. Toto ukazuje, že Petrovo vodcovské postavenie malo v Cirkvi aj po zmŕtvychvstaní stále svoj význam.
KAŽDÝ ZOZNAM DVANÁSTICH APOŠTOLOV MÁ PETRA NA PRVOM MIESTE
V každom zozname dvanástich apoštolov v Novom zákone je Petrovo meno na prvom mieste a Judášovo meno na poslednom mieste. Je to tak aj napriek tomu, že poradie ostatných apoštolov medzi nimi nie je vždy presne rovnaké. Tieto zoznamy môžeme vidieť v Evanjeliu podľa Matúša 10:2, v Evanjeliu podľa Marka 3:14, v Evanjeliu podľa Lukáša 6:14 a v Skutkoch apoštolov 1:13.
V MATÚŠOVOM ZOZNAME JE PETER NIELEN SPOMENUTÝ AKO PRVÝ, ALE JE NAZVANÝ „PRVÝ“ ALEBO „HLAVNÝ“.
Grécke slovo použité v Mt 10:2 (protos) znamená prvý, vedúci/šéf alebo hlavný. Keďže v zozname nie sú uvedené žiadne iné čísla – a Peter nebol prvý, čo Ježiša nasledoval (ním bol Ondrej) – tento výrok zjavne nemá za cieľ priradiť Šimonovi Petrovi číslo. Má naznačiť, že je šéfom alebo vodcom alebo hlavným z dvanástich. Matúš doslova hovorí: hlavný, Peter.
Zaujímavé je aj poukázať na to, že v Evanjeliu podľa Matúša 20:27 sa slovo protos používa vo význame „prvý/hlavný“.
To samé Evanjelium (Matúšovo) nám už povedalo, že Peter je medzi nimi prvý (Mt 10:2). Výrok v Mt 20:27 o tom, kto bude medzi nimi prvý, preto nie je nejakým všeobecným pokynom, ale má veľmi špecifický a konkrétny význam. Prvý/hlavný, Peter, musí takisto konať ako sluha a svoje vodcovské postavenie vykonávať s pokorou. Tento verš je jedným z dôvodov, prečo sa pápež (ktorý je v Cirkvi Ježišovej prvý) nazýva „sluha sluhov Božích“ (servus servorum dei).
JÁN A PETER BEŽALI K JEŽIŠOVMU HROBU; JÁN SA TAM DOSTAL AKO PRVÝ, ALE POČKAL, KÝM DNU NEVOŠIEL PETER
Tu je ďalšia skutočnosť, ktorá nie je nevyhnutne taká dôležitá ako tie, ktoré už boli prebraté, ale je zaujímavá. V 20. kapitole Evanjelia podľa Jána čítame, že aj Peter, aj Ján bežali k hrobke, z ktorej Ježiš vstal z mŕtvych. Ján Petra predbehol a dostal sa tam ako prvý, ale nevošiel dovnútra. Ján sa zastavil a počkal, kým nevojde dnu Peter.
Skutočnosť, že Ježiš ustanovil sv. Petra za prvého pápeža, znova a znova vychádza najavo po zmŕtvychvstaní, v skutkoch ranej Cirkvi: v Skutkoch apoštolov.
PETER SA CHOPIL HLAVNEJ ÚLOHY, POKIAĽ IŠLO O NAHRADENIE JÚDÁŠA; NAHRADENIE JUDÁŠA PREUKAZUJE APOŠTOLSKÉ NÁSTUPNÍCTVO
V 1. kapitole Skutkov apoštolov čítame o rozhodnutí nahradiť zosnulého Judáša iným apoštolom. Peter sa postaví uprostred ostatných a usmerňuje postup pri nahradení Judáša.
Toto jasne preukazuje Petrovo autoritatívne postavenie prvého pápeža, ale ukazuje nám to aj apoštolské nástupníctvo. Inými slovami, posty apoštolov (biskupov) potom, čo títo apoštoli alebo prví biskupi zomreli, naďalej pokračujú s náhradníkmi. Hovoriac o Judášovom úrade, v Skutkoch apoštolov 1:20 sa píše: jeho biskupstvo nech prevezme iný. Biskupi sa mali v priebehu dejín vymieňať tak, aby Cirkev pokračovala vo svojej misii; takže keď sv. Peter v Ríme zomrie ako jeho prvý biskup, jeho miesto ako hlavného správcu a vodcu kresťanskej Cirkvi obsadí ďalší rímsky biskup, druhý pápež. Jeho meno bolo Linus.
V 2. KAPITOLE SKUTKOV APOŠTOLOV VIDÍME PÁPEŽSKÝ PRIMÁT SV. PETRA V JEHO DLHEJ REČI K ŽIDOM
Všimnite si opäť ten jazyk: „Peter, postaviac sa s jedenástimi“. Bolo to v deň Pentekostu, ktorý sa považuje za deň zrodu Cirkvi, keď sa všetci vodcovia Cirkvi zhromaždili. Potom, čo židom kázal, mužov sa spýtali (plurál), čo majú urobiť. Bol to opäť Peter, ktorý odpovedal za všetkých:
Vidíme tu tiež, že mimo Cirkvi vedenej sv. Petrom, Katolíckej Cirkvi, niet spásy.
V 4. KAPITOLE SKUTKOV APOŠTOLOV SA PETROV PÁPEŽSKÝ PRIMÁT UKAZUJE V JEHO REČI K VEDÚCIM ŽIDOM
Na zhromaždení s veľkňazom im bola položená otázka: akou mocou ste to urobili? Sv. Peter opäť odpovedal za ostatných.
PETER JE V 5. KAPITOLE SKUTKOV APOŠTOLOV OPÄŤ VYČLENENÝ AKO VODCA
V 5. kapitole Skutkov apoštolov sú apoštoli opäť vypočúvaní veľkňazom a je im nariadené, aby neučili v Ježišovom mene.
Ak odpovedali všetci apoštoli, ako sa píše vo verši, prečo by to Písmo sformulovalo takýmto spôsobom, spomínajúc Petra osamote? Zjavne preto, lebo bol vodcom apoštolov, keďže bol prvým pápežom.
PETER UDEĽUJE CIRKEVNÝ TREST V PRÍPADE ANANIÁŠA A SAPFÍRY
V 5. kapitole Skutkov apoštolov čítame, že dvaja kresťania, Ananiáš a Zafira, predali časť zeme, ale podvodom si nechali časť peňazí. Bol to sv. Peter, ktorý nad nimi vyriekol prísny rozsudok Boha a Cirkvi.
PRVÉMU POHANSKÉMU KONVERTITOVI SA VÝSLOVNE POVEDALO, ABY IŠIEL K SV. PETROVI, HLAVE CIRKVI
V 10. kapitole Skutkov apoštolov čítame o prvom pohanskom konvertitovi, Kornéliovi. Ľudia musia mať na pamäti význam prijatia Kornélia do Cirkvi. Prijatie prvého pohanského obrátenca bolo monumentálnou udalosťou, ktorá ukázala všeobecnosť jedinej pravej Cirkvi. Skutočnosť, že anjel hovorí Kornéliovi, aby išiel konkrétne za sv. Petrom a že Peter mu povie, čo musí urobiť, nám poskytuje ďalšie znázornenie primátu sv. Petra ako hlavy Cirkvi.
VIDENIE, ŽE OBMEDZENIA STARÉHO ZÁKONA TÝKAJÚCE SA NEČISTÝCH POKRMOV SA SKONČILI, ČOŽ ZNAČILO KONIEC STARÉHO ZÁKONA, JE DANÉ SV. PETROVI, HLAVE CIRKVI
V súlade s anjelovým pokynom prvému pohanskému obrátencovi, aby išiel k sv. Petrovi, je rovnako podstatné, že len sv. Petrovi je dané videnie o konci Starého zákona a jeho predpisoch.
Je zaujímavé, že videnie je Petrovi dané trikrát. Zhoduje sa to s Evanjeliom podľa Jána 21:15-17, kde Ježiš Petrovi trikrát naznačuje, že sú mu zverení všetci členovia jeho Cirkvi: pas moje baránky, pas moje ovce, pas moje ovce. Toto zodpovedá trojakému úradu sv. Petra a všetkých pravých pápežov: učiť a strážiť pravú náuku, dozerať na cirkevnú liturgiu alebo bohoslužbu a disciplínou spravovať Cirkev.
PETER MÁ NA JERUZALEMSKOM KONCILE JEDNOZNAČNÝ PRIMÁT
V 15. kapitole Skutkov apoštolov čítame o nezhode, pokiaľ ide o obriezku. Niektorí učili, že všetci pohanskí konvertiti na Evanjelium musia podstúpiť obriezku, aby boli spasení. Po mnohých sporoch sa Pavol a Barnabáš vybrali za apoštolmi do Jeruzalema, aby sa o tejto otázke poradili. Vodcovia Cirkvi usporiadali koncil, aby túto otázku prediskutovali. Tento koncil sa niekedy nazýva prvým ekumenickým koncilom kresťanskej Cirkvi.
Po mnohých sporoch vstane sv. Peter a prednesie prvý príhovor, aby utíšil hádku a vydal rozhodnutie. To preto, lebo bol vodcom Cirkvi, prvým pápežom. Biblia osobitne spomína skutočnosť, že keď Peter prehovoril a vydal rozhodnutie, zástupy zmĺkli:
Sv. Jakub hovoril po Pavlovi a Barnabášovi, lebo – ako hovorí historik ranej Cirkvi, Eusebios – sv. Jakub bol ponechaný, aby bol biskupom miestnej cirkvi v Jeruzaleme.
VYHLÁSENIE ROZHODNUTIA, NA KTOROM SA UZNIESLI NA JERUZALEMSKOM KONCILE, UKAZUJE MOC CIRKVI A EKUMENICKÝCH KONCILOV
Všimnite si, že v 15. kapitole Skutkov apoštolov sa apoštoli (vedení sv. Petrom) po tom, čo Ježiš opustil zem, na základe svojej vlastnej autority, ktorú dostali od Krista, uzniesli na rozhodnutí. Tento proces pokračoval počas celých dejín pravej Cirkvi Ježiša Krista, Katolíckej Cirkvi. Keďže Cirkev je stĺpom a oporou pravdy, ako čítame v 1. liste Timotejovi 3:15, jej príkazy, predpisy a rozhodnutia sú záväzné, ak sú potvrdené autoritou najvyššieho biskupa, pápeža; lebo on má od Krista moc zväzovať a rozväzovať. To je dôvodom, prečo Pavol po jeruzalemskom koncile hlásal, že ľudia sa musia riadiť týmito predpismi:
Tento verš nie je v protestantskej Biblii úplný. Kráľ Jakub (King James) odstránil časť o dodržiavaní predpisov apoštolov a starcov, pretože to ukazuje autoritu Cirkvi a autoritu mimo Biblie, na ktorú sa musí dbať.
ZÁVER K BIBLICKÝM DÔKAZOM O PÁPEŽSTVE
Videli sme nepopierateľné dôkazy z Biblie, že sv. Peter bol prvým pápežom. Videli sme doklady a dôkazy z Ježišových slov, zo všetkých štyroch Evanjelií, zo Skutkov apoštolov, od otcov – a viac. Je to faktom histórie, že sv. Peter zomrel v Ríme ako jeho prvý biskup a že mal v priebehu dejín ďalších pápežov ako nástupcov. Tí prevzali úrad sv. Petra ako vodcu a správcu Kristovho kráľovstva (jeho Cirkvi), rovnako ako Eliakim prevzal miesto hlavného predsedu Šebny v kráľovstve Dávidovom.
[1] Mike Aquilina, The Fathers of the Church, Huntington, IN: Our Sunday Visitor Publishing, p. 35.