Biblia učí o spovedaní sa kňazovi

Evanjelium podľa Jána 20:22-23 – „[Ježiš im povedal]: ‘Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.’“

Mnohí nekatolíci si myslia, že o spovedi kňazovi sa v Biblii neučí. Podľa nich, aby sa človeku odpustili dokonca aj vážne hriechy, stačí jednoducho veriť v Ježiša alebo – nanajvýš – vyznať tie hriechy priamo Bohu. Avšak tento postoj – že spoveď kňazovi nie je nevyhnutná v prípade vážnych (t. j. smrteľných) hriechov po krste – je v rozpore s tým, čo sa učí v Biblii.

V STAROM ZÁKONE ČLOVEK MUSEL ÍSŤ ZA KŇAZOM, ABY SA MU ODPUSTILO

Ak sa človek v Starom zákone dopustil hriechu, nemohol ho len vyznať Bohu a mať vec hotovú. Nie, musel ísť za kňazom. Učí sa to naprieč knihou Levitikus, jednou z prvých kníh Starého zákona. Tu je k tomu dobrý príklad:

Levitikus 5:1-10 – „Ak sa niekto prehreší... Ak sa previní v jednej z týchto vecí, nech sa prizná, čím sa prehrešil, a nech prinesie Pánovi obetu za hriech, ktorého sa dopustil... Zanesie ich kňazovi, ktorý obetuje najprv to, čo je určené na obetu za hriech... a kňaz vykoná zaňho obrad zmierenia za jeho hriech, ktorého sa dopustil, a odpustí sa mu.“

V tejto pasáži vidíme, že úloha kňaza bola na odpustenie hriechu nepostrádateľná. Toto sa učí naprieč knihou Levitikus a v ďalších základových knihách Starého zákona. Tu je ďalší príklad:

Levitikus 19:21-22 – „A za svoje previnenie prinesie barana Pánovi ku vchodu stánku zjavenia na obetu za vinu. A kňaz sprostredkuje mu pred Pánom zmierenie obeťou barana za spreneveru za hriech, ktorý spáchal, a odpustí sa mu, takže od svojho hriechu, ktorého sa dopustil, bude oslobodený.“

ČLOVEK MUSEL ÍSŤ KU KŇAZOVI, ABY SA STAL ČISTÝM

Nielenže musel ísť človek ku kňazovi, aby mu boli odpustené hriechy (ako to jasne dávajú najavo tieto a iné pasáže), ale aj aby sa stal čistým. V Starom zákone sa ľudia stali nečistými po tom, čo urobili určité veci, o ktorých Boh povedal, že robia osobu nečistou. Aby sa stali čistými, musel sa zapojiť kňaz. Ježiš sa o tomto zmieňuje v Evanjeliu podľa Lukáša 5:13-14.

Evanjelium podľa Lukáša 5:13-14 – „A vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: ‘Chcem, buď čistý!’ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. A prikázal mu, aby o tom nikomu nehovoril, ale: ‘Choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako prikázal Mojžiš – im na svedectvo.’“

Levitikus 12:6-8 – „A keď uplynú dni jej očisťovania po synovi alebo dcére... A keby nemala na baránka, potom nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky... A kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.‘“

Levitikus 13:27 – „A na siedmy deň ho kňaz prezrie. Ak sa škvrna na koži rozšírila, kňaz ho vyhlási za nečistého; je to malomocenstvo.“

Levitikus 14:11,19-20 – „A kňaz, ktorý vykonáva očisťovanie tohto človeka, postaví jeho, čo sa očisťuje... A kňaz prinesie obetu za hriech a vykoná obrad zmierenia za toho, kto sa očisťuje zo svojej nečistoty... Nato kňaz prinesie zápalnú obetu a pokrmovú obetu na oltár, a kňaz zaňho vykoná obrad zmierenia a bude čistý.“

BOH MAL KŇAZOV; BOH MAL KŇAZSTVO; BOH ĽUDÍ ZMIEROVAL PROSTREDNÍCTVOM KŇAZOV

Teraz by niekto mohol povedať: to bol Starý zákon. A čo v Novom zákone, po tom, čo prišiel Ježiš? Uvidíme, že Nový zákon učí o spovedaní sa kňazovi. Ale tieto veci zo Starého zákona je dôležité zvážiť ako prvé, pretože ukazujú, ako Boh koná a ako konal naprieč dejinami spásy. Boh mal kňazov; Boh ustanovil kňazstvo; Boh odpúšťa a zmieruje ľudí prostredníctvom kňazov. Ľudia museli ísť ku kňazom, aby im bolo odpustené.

V 3. kapitole knihy Numeri vidíme zmienku o osobitnom rade kňazov, ktorí mali ako jediní vykonávať túto špeciálnu službu.

Numeri 3:10 – „Árona a jeho synov poveríš kňazskou službou.“

V knihe Numeri 3:3 sa tiež píše, že ruky kňazov boli posvätené, ale to bolo z protestantskej Biblie odstránené.

Numeri 25:11-13 – „‘Pinchás, syn Eleazára... Hľa... a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom.’“

V Deuteronómiu 17:9 a 24:8 čítame o nevyhnutnosti dodržiavať pokyny kňazov. V Deuteronómiu 26:1-5 čítame o obetovaní prvotín kňazovi.

5. KAPITOLA KNIHY NUMERI O NEVYHNUTNOSTI VYZNÁVAŤ HRIECHY

V knihe Numeri 5:6-7 vidíme, že ľudia majú vyznávať hriechy.

Numeri 5,6-7 – „‘Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí hriechu voči blížnemu, pričom sa spreneverí Pánovi a tak uvalí na seba previnenie, nech vyzná svoj hriech, ktorého sa dopustil...’“

Zvyšok kapitoly obsahuje pokyny, ktoré sa v každej veci týkajú kňazov. Napríklad:

Numeri 5:14-16 – „...ak by ho pochytil duch žiarlivosti a bol by žiarlivý na svoju ženu, aj keď sa nepoškvrnila, tak nech muž privedie svoju ženu ku kňazovi a s ňou nech prinesie aj obetný dar... A kňaz ju privedie a postaví pred Pána.“

Čiže v 5. kapitole knihy Numeri vidíme jasný príklad spovede, ako aj príhovoru kňazov. V knihe Numeri 6:11, hneď nasledujúcej kapitole, vidíme, že ak sa človek určitým činom poškvrní, „kňaz prinesie jedno ako obetu za hriech a druhého ako spaľovanú obeť a sprostredkuje mu zmierenie...“

HRIECHY SA ODPÚŠŤAJÚ PROSTREDNÍCTVOM KŇAZA

V 15. kapitole knihy Numeri opäť vidíme, že hriechy sa odpúšťajú prostredníctvom kňaza.

Numeri 15:22-25 – „A ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektoré z prikázaní, ktoré dal Pán Mojžišovi... celá pospolitosť prinesie malého býčka na celostnú žertvu... Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im.“

Toto sa opakuje v knihe Numeri 15:28.

EXODUS A LEVITIKUS UČIA, ŽE KŇAZI MAJÚ NOSIŤ ZVLÁŠTNY ODEV: ORNÁTY

V knihe Exodus 28:1-3 čítame o kňazskom úrade a o tom, že kňazi nosia zvláštny odev.

Exodus 28:1-3 – „Zavolaj k sebe spomedzi Izraelitov, Árona, svojho brata, a jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi... A pre Árona, svojho brata, zhotovíš posvätné rúcha... aby zhotovili pre Árona rúcha, žeby sa mohol posvätiť a slúžiť mi ako kňaz.“

To isté čítame v knihe Levitikus 16:32.

Levitikus 16:32 – „A kňaz, ktorý bol pomazaný a posvätený... vykoná obrady zmierenia, a oblečie sa do ľanového rúcha, do posvätného rúcha...“

KNIHA LEVITIKUS UČÍ, ŽE EXISTUJÚ URČITÉ MIMORIADNE SVIATKY: PRIKÁZANÉ SVIATKY

V knihe Levitikus 23:4 čítame o mimoriadnych sviatkoch alebo prikázaných sviatkoch, ktoré sa mali zachovávať.

Levitikus 23:4 – „Toto sú sviatočné dni Pánove so sviatočným zhromaždením, ktoré budete sláviť v stanovenom čase: ...“

Niet pochýb o tom, že Boh ustanovil kňazstvo. Boh ho ustanovil, aby sa ľudia prostredníctvom služby kňazov zmierili, aby im bolo odpustené a aby sa očistili. Takto to s Bohom fungovalo v Starom zákone. A čo v Novom zákone?

JEŽIŠ NEPRIŠIEL ZÁKON ZRUŠIŤ, ALE NAPLNIŤ HO – USTANOVIL KŇAZSTVO

Evanjelium podľa Matúša 5:17-18 – „[Ježiš povedal:] ‘Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nestane.’“

Ježiš neprišiel Zákon a prorokov zrušiť, ale naplniť. Niet pochýb o tom, že Nový zákon prevyšuje starý. Prevyšuje ho natoľko, že ho robí zastaraným. Ježiš naplnil všetky obrazy a proroctvá zo Starého zákona. Uzavrel novú a dokonalejšiu zmluvu, čím Starú zmluvu zrušil (Hebr 8,13).

Nový zákon má však podobnosti so Starým zákonom, keďže je jeho naplnením. V Starom zákone bolo napríklad 12 kmeňov s 12 kmeňovými vodcami a Mojžiš mal 70 starších; podobne aj v Novom zákone má Ježiš 12 apoštolov a 70 ďalších učeníkov, ako vidíme v 10. kapitole Evanjelia podľa Lukáša. Ďalším príkladom by bolo to, ako Ježiš zdedil trón Dávida, ako čítame v Evanjeliu podľa Lukáša 1:32 a v Skutkoch apoštolov 2:30.

Evanjelium podľa Lukáša 1:32 – „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho; a Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida...“

Ježiš a jeho duchovné kráľovstvo (jeho Cirkev) napĺňajú to, čo bolo predznamenané v svetskom kráľovstve, Dávidovej monarchii.

Ďalším príkladom toho, ako Nový zákon korešponduje so Starým zákonom, by bolo to, ako v Starom zákone otec odovzdával svoje požehnanie svojmu synovi skrze vkladanie rúk. V Deuteronómiu 34:9 vidíme, že duchovná autorita je odovzdávaná z Mojžiša na Jozueho skrze vkladanie rúk. Podobne aj v Novom zákone sú kňazi vysvätení skrze vkladanie rúk, ako čítame v 2. liste Timotejovi 1:6.

Ide teda o to, že hoci Ježišovo kráľovstvo a Nový zákon prevyšujú a rušia Starý zákon, Nový zákon napriek tomu v mnohom napĺňa, zdokonaľuje a zodpovedá starému. (Treba poukázať na to, že odpustenie hriechov alebo ospravodlivenie v Starom zákone bolo menejcenným prekrytím hriechu, ktoré odvracalo Boží hnev, ale nezbavovalo hriechov úplne. K úplnému odpusteniu hriechov nemohlo dôjsť až do príchodu Ježiša Krista a Nového zákona. Pozri List Hebrejom 10:4).

Preto tak, ako v Starom zákone určite existovalo kňazstvo, existuje kňazstvo aj v Novom zákone. Apoštoli boli ustanovení za kňazov a biskupov Ježišom Kristom.

JEŽIŠ DÁVA APOŠTOLOM MOC ODPÚŠŤAŤ HRIECHY

Ježiš dáva kňazom moc odpúšťať hriechy. Jasne to čítame v 20. kapitole Evanjelia podľa Jána.

Evanjelium podľa Jána 20:21-23 – „Ježiš im znova povedal: ‘Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.’ A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: ‘Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.’“

Ježiš hovorí, že komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené; a komu ich zadržíte (neodpustíte), odpustené mu nebudú. Nič nemôže byť jasnejšie. Apoštoli by mohli určiť, ktoré hriechy odpustiť a ktoré hriechy zadržať, len ak počuli vyznanie hriechov. Táto pasáž dokazuje, že Ježiš ustanovil spovedanie sa kňazom.

AKO SYN ČLOVEKA MAL JEŽIŠ NA ZEMI MOC ODPÚŠŤAŤ HRIECHY A TÚTO MOC MOHOL PRENIESŤ A AJ JU PRENIESOL NA INÝCH

Aj keď je význam verša z Evanjelia podľa Jána 20:23 zrejmý, je tu ešte jedna vec, ktorá sa musí v tejto súvislosti spomenúť. V Evanjeliu podľa Matúša 9:6-8 čítame:

„‘Ale [Ježiš povedal] aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy’ – vtedy povedal ochrnutému: ‘Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!’ (...) Keď to zástupy videli, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.“

Ježiš bol Bohom aj človekom, ale všimnite si, že táto pasáž zdôrazňuje, že ako Syn človeka mal moc odpúšťať hriechy. Keďže Ježiš mal ako Syn človeka moc odpúšťať hriechy – čož je ujasnené aj v Mt 28:18, kde hovorí, že mu je daná všetka moc na nebi i na zemi – potom môže túto moc preniesť na iných. Pozrite sa ešte raz na Evanjelium podľa Jána 20:21:

Evanjelium podľa Jána 20:21-23 – „Ježiš im znova povedal: ‘Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.’“

Tak ako bol Ježiš poslaný ako Syn človeka s mocou na zemi odpúšťať hriechy, posiela svojich apoštolov, aby udeľovali jeho odpustenie iným.

SV. PAVOL HOVORÍ, ŽE KŇAZI ZMIERUJÚ ĽUDÍ S BOHOM V MIESTE KRISTA

To je dôvodom, prečo sv. Pavol, ktorý bol v Cirkvi ustanovený za kňaza a biskupa, hovorí toto:

2. list Korinťanom 5:18-20 – „...Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. (...) Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V mene Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom!“

Táto pasáž jasne ukazuje, že Ježiš posiela svojich apoštolov, aby boli vysluhovateľmi jeho zmierenia a odpustenia. To je dôvodom, prečo Cirkev učí, že kňazi počas počúvania spovede stoja na mieste Krista. Nie sú prekážkou ku Kristovi, ale cestou, kanálom jeho zmierenia; presne ako hovorí sv. Pavol: „V mene Krista prosíme, zmierte sa s Bohom!“

Toto je dôvodom, prečo Ježiš dáva apoštolom moc odpúšťať a zadržiavať hriechy v Jn 20:23, hneď potom, čo ich poslal v Jn 20:21 (ako ho poslal jeho Otec).

Okrem toho v Skutkoch apoštolov čítame, že ľudia prichádzali a vyznávali svoje skutky.

Skutky apoštolov 19:17-18 – „Dozvedeli sa o tom všetci Židia aj Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša. A prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali sa a priznávali svoje skutky.“

Všetko toto bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že Ježiš ustanovil spovedanie sa kňazom.

JEŽIŠ DÁVA APOŠTOLOM MOC ZVÄZOVAŤ A ROZVÄZOVAŤ HRIECHY

Dodatočne potvrdzujúc, že Biblia učí spovedanie sa kňazovi, vidíme, že v Mt 18:18 bola apoštolom daná moc zväzovať a rozväzovať.

Evanjelium podľa Matúša 18:18 – „‘Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.’“

Toto sa vzťahuje na odpúšťanie hriechov a na skutočnosť, že Ježiš udelil svoju moc platným biskupom a kňazom vo svojej jedinej pravej Cirkvi. Moc, ktorá je vykonávaná kňazmi a biskupmi, sa musí používať pod jedinečnou mocou kľúčov, ktoré boli dané jedine sv. Petrovi v Mt 16:18-19.

AK VYZNÁME SVOJE HRIECHY, JE VERNÝ A SPRAVODLIVÝ A ODPUSTÍ NÁM NAŠE HRIECHY

1. Jánov list 1:9 – „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

Všimnite si, že v tejto pasáži sa píše, že „ak“ vyznávame svoje hriechy, je verný a spravodlivý a odpustí nám hriechy. Nepíše sa tam, že hriechy nám odpustí či hriechy vyznáme a či nie, zakiaľ veríme.

5. KAPITOLA JAKUBOVHO LISTU UČÍ O KATOLÍCKEJ SVIATOSTI POSLEDNÉHO POMAZANIA

V 5. kapitole Jakubovho listu vidíme zmienku o vyznávaní hriechov, o kňazoch a odpustení hriechov.

Jakubov list 5:14-16 – „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších [kňazov] Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou zachráni chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“

Táto pasáž je klasickým dôkazom katolíckej sviatosti posledného pomazania. Posledné pomazanie je katolícka sviatosť prijímaná v čase smrti; je to kňazské pomazanie a obrad, ktorý – ak je náležite prijatý – posilňuje človeka v poslednej chorobe jeho života a odpúšťa mu hriechy. V tejto pasáži z 5. kapitoly Jakubovho listu čítame, že by sme si mali „navzájom vyznávať hriechy“. Tento pokyn nasleduje bezprostredne po zmienke o zavolaní starších/kňazov Cirkvi. Toto nám opäť ukazuje nevyhnutnosť spovede a kňazov, ako aj súvislosť medzi nimi.

Tieto skutočnosti preukazujú, že Nový zákon učí, že spoveď kňazovi je nevyhnutná na odpustenie závažných (t. j. smrteľných) hriechov spáchaných po krste. To je dôvodom, prečo to Katolícka Cirkev, jediná pravá Cirkev Kristova, učila už takmer 2000 rokov.

OTCOVIA STAROVEKEJ CIRKVI UČILI O SPOVEDI

Otcovia Cirkvi tiež verili v spoveď a učili, že je nevyhnutná. Ich svedectvo potvrdzuje, že spoveď je pravdivým učením Ježiša Krista a Biblie.

V najranejších dňoch Cirkvi sa spovede niekedy robili verejne pred kňazom alebo biskupom pred ostatnými z pospolitosti a niekedy sa robili v súkromí.

Jeden z najlepších dôkazov o spovedi od cirkevných otcov pochádza od chýrneho pisateľa ranej Cirkvi, Origena; datuje sa to približne do roku 245 po Kristovi.

Origenes, Komentár k Lukášovi 2, 245 po Kristovi: „...ak sme zhrešili, mali by sme prehlásiť: priznal som ti svoj hriech a svoju krivdu som nezatajil. Povedal som, že vyznám Pánovi proti sebe svoju nespravodlivosť. Lebo ak toto urobíme A AK SME O SVOJICH HRIECHOCH DALI VEDIEŤ, NIE SAMI PÁNOVI, ALE AJ TÝM, ČO NÁS MÔŽU VYLIEČIŤ Z NAŠICH HRIECHOV A NAŠICH RÁN, NAŠE HRIECHY NÍM BUDÚ ZAHLADENÉ.“ (Nedeľné kázne veľkých otcov (Sunday Sermons of the Great Fathers), Regnery Co: Chicago, IL, 1963, zv. 1, s. 172.)

Origenes jasne učí, že samotné vyznanie Pánovi nestačí; musí sa vyspovedať kňazom.

Didaché, 4:14; 14:1, 70 po Kristovi – „Vyznávajte svoje hriechy v cirkvi a nechoďte na modlitbu so zlým svedomím. Toto je cesta života... V Pánov deň sa spolu zhromaždite, lámte chlieb a vzdávajte vďaky, po vyznaní svojich previnení, aby bola vaša obeta čistá.“

List Barnabášovi 19, 74 po Kristovi – „Svoje hriechy vyznáte. Nebudeš sa modliť so zlým svedomím. Toto je cesta svetla.“

Sv. Ignác Antiochijský, List Filadelfom (Letter to Philadelphians) 8, 110 po Kristovi – „Všetkým tým, čo sa kajajú, Pán udeľuje odpustenie, ak sa v kajúcnosti obrátia k Božej jednote a k spoločenstvu s biskupom.“

Sv. Irenej, Proti herézam 1:22, 185 po Kristovi – „Niektoré z týchto žien urobia verejnú spoveď, iné sa však z tohto hanbia a mlčky, akoby od seba odťahovali nádej na Boží život, buď úplne odpadnú, alebo váhajú medzi týmito dvoma cestami.“

Tertulián, Pokánie (Repentance) 10:1, 203 po Kristovi – „[Pokiaľ ide o spoveď, niektorí] utekajú od tejto úlohy, keďže by sa tým odhalili, alebo ju odkladajú zo dňa na deň. Domnievam sa, že viac dbajú na zdržanlivosť ako na spásu, podobne ako tí, čo sú nakazení chorobou na hanblivejších častiach tela a vyhýbajú sa tomu, aby sa o tom dali vedieť lekárom; a tak zahynú spolu so svojou vlastnou hanblivosťou.“

Sv. Cyprián z Kartága, Odpadlí (The Lapsed), 28, 251 po Kristovi – „O čo väčšiu vieru a spásonosnú bázeň majú tí, čo... sa priamočiaro a so zármutkom vyznávajú zo svojich hriechov kňazom Božím, robiac otvorené vyznanie svedomia... Prosím vás, bratia, nech každý, čo zhrešil, vyzná svoj hriech, kým je ešte na tomto svete, kým je jeho vyznanie ešte prijateľné, kým je zadosťučinenie a odpustenie vykonané prostredníctvom kňazov ešte príjemné pred Pánom.“ (Jurgens, Viera raných otcov (The Faith of the Early Fathers), zv. 1, 553)

Sv. Bazil Veľký, Pravidlá stručne prejednané (Rules Briefly Treated) 288, 374 po Kristovi – „Je nevyhnutné vyznať svoje hriechy tým, ktorým je zverené udeľovanie Božích tajomstiev. Zistilo sa, že tí, čo robili pokánie starých, ho robili pred svätými. V Evanjeliu je napísané, že svoje hriechy vyznávali Jánovi Krstiteľovi [Mt 3:6], ale v Skutkoch apoštolov [19:18] sa vyznávali apoštolom.“

Sv. Ján Zlatoústy, Kňazstvo 3,5, 387 po Kristovi – „Kňazi dostali moc, ktorú Boh nedal ani anjelom, ani archanjelom. Bolo im povedané: ‘Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi; a čokoľvek rozviažete, bude rozviazané.’ ... Kňazi... môžu zväzovať putom, ktoré sa týka samotnej duše a presahuje samotné nebesia. Či im [Boh] nedal všetky nebeské právomoci? ‘Komu odpustíte hriechy,’ hovorí, ‘budú mu odpustené; komu ich zadržíte, budú zadržané.’“

Sv. Ambróz z Milána, Pokánie (Penance) 1:1, 388 po Kristovi – „Lebo tým, čo bolo dané [právo zväzovať a rozväzovať]... Lebo toto právo bolo udelené iba kňazom.“

Sv. Hieronym, Komentár ku Kazateľovi (Commentary on Ecclesiastes) 10:11, 388 po Kristovi – „Ak had, diabol, niekoho tajne uhryzne, nakazí toho človeka jedom hriechu. A ak ten, koho uhryzol, mlčí a nekoná pokánie a nechce sa vyznať zo svojej rany... potom mu jeho brat alebo jeho učiteľ, ktorý má slovo [rozhrešenia], ktoré by ho vyliečilo, nemôže moc pomôcť.“

Všetko toto dokazuje, že Biblia učí o nevyhnutnosti spovede u kňaza. Katolícka Cirkev zostala vždy verná tomuto učeniu Biblie, pretože Katolícka Cirkev je jediná pravá Cirkev Kristova.