Voda je na krst nevyhnutná a Ján 3:5 je doslovný

„JEŽIŠ ODPOVEDAL: ‘VERU, VERU, HOVORÍM TI: AK SA NIEKTO NENARODÍ z vody a z Ducha, NEMÔŽE VOJSŤ DO KRÁĽOVSTVA BOŽIEHO.’“ (EVANJELIUM PODĽA JÁNA 3:5)

Katolícka Cirkev je strážkyňou a vykladačkou Svätých Písem. Jedine jej bola daná moc a autorita neomylne určovať pravý význam posvätných textov.

Pápež Pius IX., Prvý vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 2. kapitola, o zjavení, 1870: „...My, obnovujúc ten istý dekrét, vyhlasujeme, že jeho zmysel je taký, že vo veciach viery a mravov, ktoré patria k budovaniu kresťanskej náuky, má byť ako správny prijímaný ten zmysel Svätého Písma, ktorého sa držala a drží svätá matka Cirkev, ktorej prislúcha súdiť o správnom zmysle a výklade Písem Svätých. Preto nesmie nikto vykladať Písmo Sväté proti tomuto zmyslu alebo proti jednomyseľnému súhlasu otcov.“ [1]

Katolícka Cirkev však nechápe každé písmo v doslovnom zmysle. Napríklad v Evanjeliu podľa Matúša 5:29 nám náš Pán Ježiš Kristus hovorí, že ak nás pohoršuje naše oko, máme ho vylúpiť, lebo je lepšie, aby zahynulo ono ako celé naše telo v pekle.

Evanjelium podľa Matúša 26:26-28 – „Keď teda večerali, Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ‘Vezmite, jedzte: toto je moje telo.’ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ‘Pite z neho všetci: lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.’“

Slová nášho Pána sa tu však nemajú chápať doslovne. Jeho slová sú vyslovené obrazne, aby opísali príležitosť k hriechu alebo k niečomu v živote, čo nás môže zviesť a byť prekážkou k našej spáse. Musíme to vytrhnúť a odrezať, hovorí Náš Pán, pretože je lepšie byť bez toho, ako celkom zahynúť v pekelných ohňoch.

Na druhej strane, iné verše Písma chápe Cirkev v doslovnom zmysle. Napríklad:

Evanjelium podľa Matúša 26:26-28 – „Keď teda večerali, Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ‘Vezmite, jedzte: toto je moje telo.’ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ‘Pite z neho všetci: lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.’“

Keď náš Pán Ježiš Kristus v Mt 26:26 hovorí „toto je moje telo“ a v Mt 26:28 „toto je moja krv“, Katolícka Cirkev jeho slová chápe presne tak, ako sú napísané, lebo vieme, že náš Pán Ježiš Kristus sa vskutku zmieňoval o svojom skutočnom tele a krvi, nie o symbole alebo obraze.

Takže otázka znie: Ako Katolícka Cirkev chápe slová Ježiša Krista v Evanjeliu podľa Jána 3:5 – Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho? Chápe Katolícka Cirkev tieto slová tak, ako sú napísané, alebo nejako inak? Chápe Katolícka Cirkev tieto slová vo význame, že každý človek sa musí znovu narodiť z vody a z Ducha Svätého, aby bol spasený, ako hovorí náš Pán? Odpoveď je jasná: každá jedna dogmatická definícia, ktorú Katolícka Cirkev vydala v súvislosti so slovami nášho Pána v Evanjeliu podľa Jána 3:5, ich chápe doslovne, presne tak, ako sú napísané.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439, ex cathedra: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, zastáva medzi všetkými sviatosťami prvé miesto; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa znova nenarodíme z vody a z Ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matériou tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“ [2]

Toto znamená, že vyhlásenie nášho Pána Ježiša Krista, že žiaden človek nemôže byť spasený bez toho, aby sa znovu narodil z vody a z Ducha Svätého, je doslovnou dogmou katolíckej viery.

Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 2. kánon o sviatosti krstu, 7. zasadnutie, 1547, ex cathedra: „Ak niekto povie, že pravá a prirodzená voda nie je ku krstu nevyhnutná; čím slová nášho Pána Ježiša Krista: ‘Ak sa niekto znova nenarodí z vody a z Ducha Svätého’ [Jn 3:5], prekrúti do nejakej metafory: nech je prekliaty.“ [3]

Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 5. kánon o sviatosti krstu, 7. zasadnutie, 1547, ex cathedra: „Ak niekto povie, že krst [sviatosť] je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse (porov. Jn 3:5): nech je prekliaty.“ [4]

Pápež Pavol III., Tridentský koncil, V. zasadnutie, o dedičnom hriechu, ex cathedra: „...skrze jedného človeka vošiel do sveta hriech a skrze hriech smrť... aby v nich bolo znovuzrodením očistené to, čo na seba pritiahli splodením: Ak sa totiž niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho [Jn 3:5].“ [5]

Pápež sv. Zosimus, Synoda v Kartágu, o dedičnom hriechu a milosti: „Lebo keď Pán hovorí: ‘Ak sa niekto znova nenarodí z vody a z Ducha Svätého, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho’ [Jn 3:5], ktorý katolík bude pochybovať, že ten bude spoločníkom diabla, čo si nezaslúžil byť spoludedičom Krista. Lebo toho, kto chýba napravo, bezpochyby zastihne podiel naľavo.“ [6]

Pápež Gregor IX., Cum, sicut ex, 8. júl 1241, Sigurdovi z Nidarosu: „Keďže, ako sme sa dozvedeli z vašej správy, niekedy sa stáva, že pre nedostatok vody sú malé deti z vašich krajín krstené v pive, vám v atmosfére prítomných odpovedáme, že keďže je podľa evanjeliovej náuky nevyhnutné ‘znovuzrodiť sa z vody a z Ducha Svätého’ (Jn 3:5), za správne pokrstených sa nepovažujú tí, čo sú krstení v pive.“ [7]