Niektoré základné pravdy a fakty, ktoré musia katolíci vedieť

Slovník pojmov a princípov

Tento slovník obsahuje dôležité definície kľúčových pojmov a princípov týkajúcich sa katolíckej viery, podruhovatikánskej „Cirkvi“, toho, ako sa Katolícka Cirkev pozerá na nekatolícke náboženstvá atď. – ľudia by si to mali pozrieť. Vysvetľuje pojmy ako Magistérium, nezlyhajúcnosť Cirkvi, ekumenizmus, sedevakantizmus, pápežstvo, pápežská neomylnosť, heretik, antipápež, novus ordo a iné.

Keďže veľmi málo ľudí má vieru a ešte menej ju ohlasuje, v dnešnej dobe existuje rozšírená neznalosť dokonca aj základných právd katolíckej viery.

Pápež Benedikt XIV., Cum Religiosi (# 4): „Dozrite na to, aby každý vysluhovateľ dôkladne uskutočnil kroky, ktoré predpísal svätý Tridentský koncil... spovedníci by mali túto časť svojej povinnosti plniť vždy, keď pred ich súdom stojí niekto, kto nepozná to, čo musí z nevyhnutnosti vedieť, aby bol spasený...“ [1]

Teraz preberieme niektoré z nich:

Trojica a vtelenie

Existuje jeden Boh v troch božských osobách (Otec, Syn a Duch Svätý). Otec je Boh, Syn je Boh a Duch Svätý je Boh; a predsa neexistujú traja bohovia, ale jeden Boh. Druhá osoba blahoslavenej Trojice, Boží Syn, si vzal ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom z tela Panny Márie. Náš Pán Ježiš Kristus je jedna božská osoba s dvoma prirodzenosťami: božskou a ľudskou. Je Bohom i človekom. Trojica (jeden Boh: Otec, Syn a Duch Svätý) a vtelenie sú dve z najpodstatnejších tajomstiev katolíckej viery, ktoré nikto vo veku usudzovania nemôže nepoznať a byť spasený.

Svätý Tomáš, Summa Theologiae: „Po tom, čo bola zjavená milosť, musia mať aj učení, aj prostí ľudia explicitnú vieru v tajomstvá Krista, predovšetkým pokiaľ ide o tie, ktorých sa drží v celej Cirkvi a ktoré sa verejne ohlasujú, ako sú články, o ktoré sa týkajú vtelenia, o ktorých sme sa zmienili vyššie.“ [2]

Svätý Tomáš, Summa Theologiae: „A preto, keď bola raz zjavená milosť, všetci museli mať explicitnú vieru v tajomstvo Trojice.“ [3]

Všetci, čo zomrú v ťažkom hriechu, pôjdu do pekla

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že... duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“ [4]

Katolíci tiež musia vedieť, že všetci, čo zomrú v smrteľnom hriechu, pôjdu naveky do pekla. Medzi smrteľné hriechy patrí: vražda, smilstvo (t. j. sexuálne skutky mimo manželstva alebo skutky vedúce k sexu mimo manželstva), klamstvo, opilstvo, súhlas s nečistými myšlienkami, masturbácia, pozeranie sa na pornografiu, cudzoložstvo, podvádzanie, branie Božieho mena nadarmo, antikoncepcia (PPR) alebo umelá antikoncepcia, pomáhanie v propagácii kacírstva, financovanie heretikov, zneuctenie sviatočného dňa, nedodržiavanie prikázaní atď. Ak by niekto spáchal smrteľný hriech a potom išiel na spoveď, musí mať pevné predsavzatie nikdy ten hriech znovu nespáchať. Toto sa nazýva pevné predsavzatie polepšiť sa. Ak človek spácha ťažký hriech a nemá pevné predsavzatie polepšiť sa, keď ide na spoveď, dopustí sa svätokrádeže a spoveď je neplatná. Väčšina duší ide do pekla kvôli hriechom tela. Tí, čo páchajú hriechy tela musia okamžite prestať, ak nechcú naveky zahynúť v pekelných ohňoch.

Sv. Alfonz, o zatratení nečistých: „Pokračuj, blázne, hovorí sv. Peter Damiánsky (hovoriac o nečistom), naďalej uspokojuj telo; lebo príde deň, v ktorý sa tvoje nečistoty stanú akoby smolou v tvojich útrobách na zväčšovanie a sýtenie múk z plameňa, ktorý ťa bude v spaľovať v pekle: ‘Príde deň, skôr veru, lež noc, kedy sa tvoja žiadostivosť zmení na smolu na sýtenie večného ohňa v tvojich črevách.’“ (Príprava na smrť, skrátená verzia, s. 117) [5]

Na mnohých iných miestach našej webstránky je omnoho viac.