^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Celá pravda o zasvätení a obrátení Ruska a o dvojníckej sestre Lucii
Otázka znie: Dokážete sa v tejto veci vyrovnať s pravdou?
Pravda, ktorú sa od „otca“ Grunera nedozviete; ohromujúce fakty týkajúce sa problematiky, ohľadom ktorej nám všetkým vymyli mozgy, žeby sme ju posudzovali len z jedného uhla pohľadu
Toto je niečo, čo si musí prečítať každý tradičný katolík
The Third Secret of Fatima (3rd Edition) – (2 hodiny 30 minút)
Kniha Prísloví 16:7 – „Keď sa Pánovi páčia cesty človeka, aj jeho nepriateľov obráti na mier.“
„...cum placuerint Domino viae hominis inimicos quoque eius convertet ad pacem.“
V TOMTO ČLÁNKU:
Jedna z najčastejších otázok, ktorú dostávame, sa týka vyhlásenia Našej Pani vo Fatime 13. júla 1917:
„Pápeži“ II. vatikánskeho koncilu musia byť skutočnými pápežmi – taká je námietka – pretože jeden z nich nakoniec zasvätí Rusko Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu a celý národ sa obráti na katolícku vieru. Toto sa nestalo, čiže nemôžete mať pravdu, že ide o antipápežov.
Po prvé, pri skúmaní tejto záležitosti je dôležité, aby si ľudia vyčistili myseľ od akýchkoľvek predpojatých predstáv alebo predsudkov v tejto veci. Musia byť pripravení pozrieť sa na fakty zčista nanovo. Rýchlo prejdime priamo k tejto veľmi dôležitej problematike:
FAKT #1: PÁPEŽ PIUS XII. VÝSLOVNE ZASVÄTIL RUSKO NEPOŠKVRNENÉMU MÁRIINMU SRDCU 7. JÚLA 1952
Veľmi mnohí vedia, že pápež Pius XII. zasvätil svet Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu v r. 1942. Mnohí však nevedia, že pápež Pius XII. výslovne zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v r. 1952.
Toto sme nevedeli, až kým sme túto problematiku nezačali študovať naozaj do hĺbky. Ale tento dôležitý fakt vyzrádzajú dokonca aj knihy propagované apoštolátom „otca“ Mikuláša Grunera.
Tento fakt možno nájsť aj v knihe Fatima za súmraku:
Tu sú slová pápeža Pia XII.:
Je teda nepopierateľným faktom, že pápež Pius XII. výslovne zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu.
Ale či Naša Pani nesľúbila, že Rusko bude zasvätené v jednote so všetkými biskupmi sveta? Nie! Toto je kľúčové. Panna Mária žiadala, aby Rusko zasvätil v jednote so všetkými biskupmi sveta, ale 13. júla prisľúbila iba to, že „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko a ono sa obráti a svetu bude udelené isté obdobie mieru.“ Všimnite si, že Naša Pani nesľúbila: „Svätý Otec a všetci biskupi mi zasvätia Rusko...“ Nebo ďalej vyjavilo, že skutočné naplnenie zasvätenia Ruska nebude úplne v súlade s pôvodnými prianiami neba; napríklad, bude „neskoro“ (viac o tom za chvíľu).
FAKT #2: NAŠA PANI NIKDY NEPOVEDALA, ŽE OBRÁTENIE RUSKA ZNAMENÁ, ŽE RUSKO SA OBRÁTI NA KATOLÍCKU VIERU
Otázka, ktorú musíme znovu preskúmať, znie: povedala Naša Pani niekedy, že Rusko sa obráti na „katolícku vieru“? Existuje nejaký dôkaz, že Naša Pani niekedy povedala, že Rusko sa obráti na katolícku vieru? Odpoveď, ktorá pravdepodobne mnohých prekvapí, je že nie. Jeden z nás nedávno dokončil dôkladné štúdium trojzväzkového diela Frere Michela Celá pravda o Fatime (viac ako 2000 strán o tejto problematike). Hľadali sme nejaký dôkaz, akýkoľvek dôkaz, že Naša Pani niekedy povedala, že „obrátenie“ Ruska znamená, že ruský národ sa obráti na katolícku vieru. V celom trojzväzkovom diele sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by náš Pán alebo Naša Pani niekedy sľúbili, že Rusko sa obráti na katolícku vieru. [Prosím, uvedomte si: neskúmame otázku, či by nebo chcelo obrátenie Ruska na katolícku vieru, čož by samozrejme chcelo, keďže mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy. Skôr sa zaoberáme otázkou, či nebo niekedy povedalo alebo prisľúbilo, že sa ruský národ obráti na katolícku vieru. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by nebo niekedy sľúbilo, že Rusko sa obráti na katolícku vieru.]
„Ale samozrejme, že to znamená, že celá krajina sa obráti na katolícku vieru,“ ako nám povedal jeden človek, „lebo nemôže to znamenať nič iné!“ Táto osoba dokonca povedala, že je absurdné myslieť si, že by Naša Pani niekedy použila slovo „obrátenie“ na označenie niečoho iného ako obrátenia na pravú vieru. Ach, naozaj? Nuž, tento človek by bol možno prekvapený, keby sa dozvedel, že v Knihe Prísloví 16:7 sám Všemohúci Boh používa slovo „obrátenie“ s významom nie obrátenia na pravú vieru, ale obrátenia prenasledujúceho nepriateľa na mier (t. j. k zastaveniu ciest jeho prenasledovania).
V skutočnosti je do očí bijúce, že slová od Panny Márie z 13. júla sa zdajú byť postavené na Knihe Prísloví 16:7 – v kontexte oboch sa obrátenie bezprostredne spája s mierom po tom, čo človek splní Pánovu žiadosť.
Po študovaní tejto problematiky do hĺbky a po tom, čo sme sa zčista nanovo pozreli na fakty, sme pevnej mienky, že slová Našej Pani sú postavené na prísľube z Knihy Prísloví 16:7 – „obrátenie“ Ruska neznamená obrátenie národa na katolícku vieru, ale obrátenie prenasledujúceho nepriateľa (Ruska) k určitému obdobiu mieru. Čo presne toto znamená si uvedomíme, keď sa budeme posúvať ďalej, a uvedomíme si, že toto potvrdzujú aj dôkazy z fatimského posolstva.
TENTO POSTOJ ĎALEJ DOKLADUJE AJ ZAMYSLENIE SA NAD PORTUGALSKOM – „VÝKLADNOU SKRIŇOU PANNY MÁRIE“
Pri pokuse zdôvodniť svoj postoj, že Rusko nebolo zasvätené, „otec“ Gruner a jeho stúpenci často uvádzajú prípad Portugalska ako „výkladnej skrine Panny Márie“. Poukazujú na to, že keď portugalskí biskupi 13. mája 1931 zasvätili svoj národ Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu, dôsledkom bola neuveriteľná katolícka renesancia a sociálna reforma. Hovoria, že Naša Pani použila Portugalsko ako „výkladnú skriňu“ toho, čo urobí pre Rusko a zvyšok sveta.
Avšak keď uvádzajú príklad Portugalska, poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že sľub Našej Pani o „obrátení“ Ruska neznamenal obrátenie celého národa na katolícku vieru. Nevšímajú si totiž, že dokonca aj po tom, čo biskupi zasvätili portugalský národ (národ, ktorý mal takmer výlučne katolícke obyvateľstvo), krajina sa katolíckou krajinou nestala!
Ak sa samotné Portugalsko (národ, ktorý už bol takmer úplne katolícky) po svojom vysvätení ani len nezmenilo na katolícku krajinu, ide o ďalší dôkaz, že obrátenie Ruska neznamená obrátenie národa na katolícku vieru. V portugalskej ústave z roku 1959 sa dokonca ani len nespomína Božie meno. [7]
TENTO POSTOJ ĎALEJ DOKLADUJE AJ ZHRNUTIE VIDENIA Z TUY OD SESTRY LUCIE
Pokúšajúc sa zdôvodniť svoj postoj, že Rusko sa obráti na katolícku vieru, mnohí sa odvolávajú na videnie z Tuy, v ktorom Naša Pani sľúbila, že „zachráni“ Rusko:
Čo je NESMIERNE DÔLEŽITÉ je, že Frere Michel priznáva, že sestra Lucia zhrnula túto správu z Tuy trochu odlišným spôsobom v dvoch listoch pátrovi Goncalvesovi:
Takže podľa sestry Lucie posolstvo v Tuy, že náš Pán Rusko „zachráni“, znamená, že Pán sľubuje „ukončiť prenasledovanie v Rusku“, čo potvrdzuje fakt, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by nebo niekedy sľúbilo, že Rusko sa obráti na katolícku vieru. To isté nachádzame v inom videní, ktoré náš Pán udelil sestre Lucii v r. 1940:
Zasvätením Ruska sa „dosiahne skrátenie“ súženia, ktoré je spôsobené prenasledovaniami od Ruska, čož sa dokonale zhoduje s naším tvrdením o tom, čo Naša Pani myslela „obrátením“ Ruska. Najdôležitejšie je však to, že z kontextu si môžeme uvedomiť, čo Naša Pani myslela obrátením Ruska pri dôkladnom zvážení jej slov z 13. júla.
Všimnite si, zasvätenie Ruska sa výslovne vyžadovalo, aby sa zabránilo „vojne... hladu a prenasledovaniu Cirkvi...“ Toto nám ukazuje, ako pevne boli do tohto konkrétneho kontextu zasadené slová Panny Márie týkajúce sa zasvätenia Ruska – obrátenie tohto nepriateľa k mieru oslobodeného od týchto prenasledovaní – „vojny... hladu... Cirkvi.“
Tento fakt sa potvrdzuje, keď sa človek zamyslí nad „veľkým znamením“, ktoré Naša Pani spomenula v kontexte svojej žiadosti o zasvätenie Ruska. Naša Pani hovorí: „Keď uvidíte noc osvetlenú neznámym svetlom, vedzte, že toto je veľké znamenie, ktoré vám dáva Boh, že sa chystá svet za jeho zločiny potrestať prostredníctvom vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca. Aby som tomuto zabránila,“ Toto „znamenie“ nebolo nejaké „malé znamenie“, ale „veľké znamenie“, ktoré dalo nebo v súvislosti so zasvätením Ruska a trestami, ktorým by zasvätenie Ruska zabránilo.
Nuž, toto „veľké znamenie“ (ako pripúšťa v podstate každý fatimský bádateľ) bolo neznáme svetlo, ktoré osvetľovalo oblohu 25. januára 1938, hneď pred udalosťami, ktoré rýchlo privodili II. svetovú vojnu.
Myslíme si, že väčšina ľudí sa zhodne na tom, že toto znamenie sa nám z dnešného výhodného pohľadu nezdá až také významné. Predsa však v kontexte zasvätenia Ruska a „vojny... hladu... a prenasledovania Cirkvi...“, ktorému chcelo zabrániť, to bolo „veľké znamenie“, ktoré dalo nebo. Toto nám znovu ukazuje, ako pevne v tomto konkrétnom kontexte sa nachádzali slová Panny Márie týkajúce sa zasvätenia Ruska – obrátiť tohto nepriateľa na mier oslobodený od ruských vojnových prenasledovaní, prenasledovaní Cirkvi atď.
„DOBRÍ BUDÚ UMUČENÍ“ A „RÔZNE KRAJINY BUDÚ ZLIKVIDOVANÉ“ SÚ PROROCTVÁ, KTORÉ SA UŽ SPLNILI
Aby sme lepšie pochopili, čo Naša Pani myslela „obrátením“ Ruska, je pre nás dôležité pochopiť to, čo mala na mysli vecami, ktoré spomenula v tom istom kontexte; napríklad „rôzne krajiny budú zlikvidované“ a „dobrí budú umučení“.
Mnohí si myslia, že slová Našej Pani „rôzne krajiny budú zlikvidované“ a „dobrí budú umučení“ (v dôsledku šírenia „omylov“ Ruska) sa ešte stále nesplnili. Pravdou však je, že obe tieto veci sa už splnili.
RÔZNE KRAJINY BOLI ZLIKVIDOVANÉ
Ako si ukážeme, dokonca aj Frere Michel, autor, ktorého dielo propaguje apoštolát Mikuláša Grunera, pripúšťa, že ovládnutie pobaltských národov a iných malých štátov Sovietskym zväzom v období II. svetovej vojny, ktoré jednoducho anektoval, čím spôsobil, že už viac neexistovali, predstavovalo likvidáciu krajín, o ktorej hovorila Naša Pani.
Okrem krajín Poľsko, Maďarsko, Československo, Rumunsko, Bulharsko atď., ktoré sa dostali pod sféru vplyvu sovietskej ríše a stali sa bábkami jej mašinérie, pobaltské krajiny, Litva, Lotyšsko a Estónsko, boli v skutočnosti vymazané z mapy – úplne eliminované úplným začlenením do sovietskej ríše.
V článku vyvesenom na webstránke Spoločného pobaltsko-amerického národného výboru sa uvádza, že:
Slová Našej Pani o zlikvidovaní krajín sa očividne vzťahujú na ovládnutie pobaltských krajín Sovietskym zväzom, ktorý ich pohltením doslova vymazal z mapy. Sú však takí, čo si myslia, že slová Našej Pani sa vzťahujú na nukleárnu katastrofu, ktorá nastane v budúcnosti. V snahe o dokázanie tejto tézy sa odvolávajú slová sestry Lucie pátrovi Fuentesovi.
Sestra Lucia evidentne opakuje slová Našej Pani o zlikvidovaní krajín. Ak by však bola nejaká krajina znivočená nukleárnou katastrofou, nezmizla by. Stále by bola viditeľná, ale ako vyprázdnená a zdevastovaná pustatina. Jediný spôsob, ako môže krajina doslova „zmiznúť“, je vymazaním z mapy začlenením do inej krajiny, ako tomu bolo v prípade, keď sa pobaltských krajín zmocnil Sovietsky zväz. Ohromujúcim potvrdením tejto tézy je to, čo tu povedal sovietsky minister zahraničných vecí, Molotov, litovskému ministrovi zahraničných vecí (o nastávajúcom pohltení pobaltských národov Sovietskym zväzom):
Táto mapa (vyššie) Východnej Európy pred II. svetovou vojnou vymedzuje pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko a Litvu) pred tým, než boli zlikvidované a zanikli úplným začlenením do satanskej sovietskej ríše.
Táto mapa Východnej Európy a komunistického bloku po II. svetovej vojne vymedzuje zmiznutie a zlikvidovanie pobaltských krajín úplným začlenením do sovietskej ríše.
Zlikvidovanie krajín, zapríčiňovanie „zmiznutia krajín“ sa jednoznačne vzťahuje na Sovietsky zväz a to ako sa zmocnil pobaltských štátov. Frere Michel dokonca vzťahuje „zlikvidovanie krajín“ aj na ďalšie krajiny, ktoré Sovietsky zväz začlenil do svojej sféry vplyvu ako satelity, ako napríklad Poľsko atď. Najkonkrétnejšie sa to však vzťahuje na vymazanie pobaltských národov, ako aj iných malých provincií, ako napríklad Severnej Bukoviny a Besarábie. A toto by sa určite stalo aj „mnohým“ iným národom, keby Rusko zasvätené nebolo.
V každej komunistickej krajine ovládanej Sovietskym zväzom bola tlač, rozhlas a vzdelávanie úplne pod kontrolou štátu. Toto sa stalo smutnou a pochmúrnou realitou v krajine za krajinou, čo spadli pod komunizmus. Všetky tieto satelity tiež rázne prenasledovali Cirkev. Napríklad:
A toto viedlo k „umučeniu dobrých“, ktoré sa tiež uskutočnilo:
DOBRÍ BOLI UMUČENÍ
Je jednoducho fakt, že nespočetné množstvo katolíkov bolo umučených rukami Sovietskeho zväzu a jeho komunistických satelitov. Keďže je to dobre známe, nebudeme uvádzať veľa citátov, aby sme tento fakt dokázali. Je však dôležité znovu poznamenať, že aj Frere Michel, ktorého dielo o Fatime propaguje „otec“ Mikuláš Gruner, pripúšťa, že „dobrí budú umučení“ sa už stalo.
...
[Poznámka: preklad zvyšnej časti kapitoly zatiaľ chýba]
...
VYKONÁ KONSEKRÁCIU/ZASVÄTENIE, ALE BUDE TO „NESKORO“ – TO SEDÍ NA PÁPEŽA PIA XII.
Je isté, že pápež Pius XI. v zasvätení Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zlyhal. Pápež Pius XII. tak neurobil dlhé roky, ale (ako sme si ukázali) nakoniec Rusko vskutku zasvätil v r. 1952.
Je jasné, že – ako sa súhlasí väčšina komentátorov – slová nášho Pána „oni“ sa budú kajať a urobia to sa vzťahujú na líniu pápežov – rovnako ako sa pápeži v encyklikách označujú ako „My“. („Oni“ sa nemôže vzťahovať na pápeža a všetkých biskupov, pretože všetci biskupi tú žiadosť neodkladali, a preto sa nemusia kajať za jej odkladanie).
To, že pápež Pius XII. bol tým, čo to spravil, ale „neskoro“, dáva zmysel. Po prvé, pápež Pius XII. zasvätil svet Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu v r. 1942. O desať rokov neskôr sa však „kajal a urobil to“, keď konkrétne zasvätil Rusko.
Po druhé, v r. 1939 bolo Rusko ešte stále jedinou komunistickou krajinou na svete, no v nasledujúcom desaťročí sa Sovietsky zväz zmocnil Estónska, Lotyšska a Litvy (1940), Bulharska (1944), Poľska (1945), Rumunska (1945) a Maďarska (1946). Možno práve tento vývoj – dodatočne ku konkrétnej žiadosti – spôsobil, že Pius XII. sa „kajal a urobil to“. Čiže slová nášho Pána, že „Rusko už rozšíri svoje omyly naprieč svetom, vyvolávajúc vojny a prenasledovania Cirkvi“, exaktne sedia na Pia XII.; lebo to, čomu chcelo nebo zasvätením Ruska zabrániť – šíreniu komunizmu a zlikvidovaniu národov Sovietskym zväzom a mučeníctvu dobrých – už do veľkej miery došlo, keď to urobil.
Po tretie, možno tu je ďalšie znamenie, že pápež Pius XII. (hoci to rozhodne urobil neskoro) mal byť tým, čo naozaj zasvätí Rusko Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu. Toto znamenie sa ukazuje v rámci ohromujúcej zhody okolností, a to že pápež Pius XII. bol vysvätený za biskupa práve v deň (a podľa Frere Michela v tú istú hodinu), keď sa Panna Mária prvýkrát zjavila vo Fatime.
Po štvrté, dôkladné zamyslenie sa nad slovami Panny Márie vyjavuje, že skutočné naplnenie zasvätenia Ruska nemalo byť v úplnom súlade s pôvodnými požiadavkami neba, čož sa zhoduje s faktom, že Pius XII. to urobil, ale „neskoro“ a nie so všetkými biskupmi.
SLOVÁ NAŠEJ PANI NÁM VYZRÁDZAJÚ, ŽE JEJ VÍŤAZSTVO NIE JE UNIVERZÁLNYM VÍŤAZSTVOM ALEBO VLÁDOU MIERU, ALE LEN „URČITÝM“ OBDOBÍM MIERU
Všimnite si, prosím, túto mimoriadne dôležitú vec! V tajomstve z 13. júla Naša Pani najprv vyjadruje podmienečný prísľub. „Ak moje požiadavky vyslyšia, Rusko sa obráti a bude mier.“Ak sa jej požiadavky splnia presne, hovorí, že bude „mier“. Keď však hovorí o tom, čo sa naozaj „nakoniec“ stane, niečo dodáva a vyhlasuje, že to bude len „určité“ obdobie mieru!
Prečo Panna Mária dodáva slovo „určité“, keď nám hovorí, čo sa nakoniec naozaj stane, a nie (na ľavej strane), keď nám hovorí, čo by sa stalo, keby sa presne splnili jej požiadavky? Zjavne je to preto, lebo to, k čomu malo dôjsť pri zasvätení Ruska nemalo byť v úplnom súlade s jej pôvodnými požiadavkami! Zasvätenie sa malo uskutočniť „neskoro“ a nie so všetkými biskupmi! Čiže ako dokazujú slová Panny Márie, víťazstvo Panny Márie nie je univerzálnym víťazstvom alebo vládou mieru, ako to mnohí naznačovali a propagovali, ale „určitým“ obdobím mieru – zmenšeným, kratším obdobím mieru, než aké by nebo zaobstaralo, keby „vyslyšali“ jej požiadavky a presne ich splnili. Toto sa podobá fatimskému posolstvu z 19. augusta, keď Naša Pani deťom povedala: „Keby vás [správca 13. augusta] neodviedol do mesta, zázrak [13. októbra] by bol väčší.“ [iv] Deťom povedala, že to, že ich 13. augusta zatkol zlý správca Ourému, čož im zabránilo v tom, aby boli v ten deň na mieste zjavení, zapríčinilo, že zázrak 13. októbra bol menej impozantný, než by mohol byť. Podobne aj to, že pápež vykonal zasvätenie Ruska „neskoro“ a nie so všetkými biskupmi, malo za následok, že jeho obrátenie na mier nebolo také veľké, aké by mohlo byť – došlo len k „určitému“ obdobiu mieru.
OBRÁTENIE RUSKA = OBRÁTENIE SATANSKÉHO REŽIMU V RUSKU K URČITÉMU OBDOBIU MIERU OSLOBODENÉHO OD TOHO, ŽE PRENASLEDOVALO CIRKEV ATĎ.
V tomto článku sme si ukázali, že slová Našej Pani týkajúce sa obrátenia Ruska sú analogické s Prís 16:7, kde sa píše o obrátení nepriateľa nie na pravú vieru, ale na mier oslobodený od nepriateľovho prenasledovania.
Tiež sme sa dozvedeli, že zhrnutie videnia z Tuy v podaní sestry Lucie potvrdzuje, že Naša Pani svojimi slovami myslela práve toto: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko a ono sa obráti a svetu sa udelí určité obdobie mieru.“
Tiež sme sa dozvedeli, že Naša Pani výslovne požiadala o zasvätenie Ruska, aby Rusku zabránila vo vyvolávaní vojen, prenasledovaniu Cirkvi atď.
Tiež sme sa dozvedeli, že nebo vyjavilo, že skutočné splnenie zasvätenia Ruska nemalo byť úplne v súlade s pôvodnou požiadavkou neba.
Videli sme tiež, že slová Panny Márie týkajúce sa jej víťazstva nad Ruskom nesľubujú všeobecnú alebo ideálnu vládu mieru, ako mnohí naznačujú, ale len určité obdobie mieru - ktoré je menšie ako mier, ktorý by zaobstarala, keby sa presne splnili jej požiadavky.
VÍŤAZSTVOM ALEBO VLÁDOU MIERU, ALE LEN „URČITÝM“ OBDOBÍM MIERU
Tiež sme sa dozvedeli, že pápež Pius XII. jasne zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu v r.1952.
Tiež sme sa dozvedeli, že ďalšie videnie sestry Lucie ukazuje, že obrátenie Ruska predstavuje zmenu obdobia prenasledovania na určité obdobie mieru.
Na záver môžeme odpovedať na otázku o zasvätení Ruska konštatovaním, že je to fakt, že Rusko bolo zasvätené Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu pápežom Piom XII. Tiež je fakt, že Rusko sa obrátilo z režimu prenasledovania a hrôz, ktorým chcela Panna Mária zasvätením výslovne predísť k určitému obdobie mieru. Obdobie prenasledovania Cirkvi v Rusku a vo všetkých jeho satelitoch – obdobie gulagov, nanútených hladomorov, mučeníctva kňazov, likvidovania malých krajín anektovaných k Sovietskemu zväzu, otvoreného a rázneho prenasledovania Cirkvi atď. – sa formálne skončilo rozpadom Sovietskeho zväzu – a zrútením jeho satelitov – na Vianoce roku 1991. K tejto úžasnej premene došlo v priebehu jednej generácie od zasvätenia Ruska pápežom Piom XII. v r. 1952. Nižšie uvádzame tri rôzne zdroje potvrdzujúce skutočnosť, že k oficiálnemu rozpadu Sovietskeho zväzu došlo na Vianoce:
Teraz, sú tu takí, čo tvrdia, že celý rozpad Sovietskeho zväzu a pád jeho komunistických satelitov bol majstrovským plánom komunistov, ako oklamať Západ. Hovoria, že komunisti stále vládnu, ale jednoducho majú západný spôsob vlády, čo neprenasleduje Cirkev, čo uznáva slobody, čo zrušil gulag atď. s cieľom získať finančné prostriedky zo Západu. To je značná konšpiračná teória, ale toto je postojom mnohých vrátane bývalého agenta KGB, Anatolija Golicyna, z knihy Perestrojskovský klam (The Perestroika Deception). Dokonca aj tí, čo tento názor zastávajú (my ho nezastávame, ako vysvetľujeme nižšie), stále pripúšťajú (bez ohľadu na to, prečo si myslia, že k tomu v Rusku a vo všetkých jeho satelitoch došlo), že obdobie prenasledovania v Rusku a jeho satelitoch sa skončilo, čím dokazujú naše tvrdenie. Ako povedala sestra Lucia: „Dobrý Pán sľubuje ukončenie prenasledovania v Rusku“ – toto sa stalo. A toto ukončenie prenasledovania Cirkvi v Rusku a vo všetkých jeho satelitoch predstavuje významné víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie nad satanským ruským režimom, ktorý sa chystal ovládnuť celú Zem a pravdepodobne by ju (podľa vyjadrenia sestry Lucie pre Williama Thomasa Walsha) aj ovládol, keby sa ruský režim vopred nebol zmenil. Myslíme si, že toto je dôvodom, prečo došlo k oficiálnemu rozpadu Sovietskeho zväzu na Vianoce; bolo to znamenie, že premena tohto nepriateľa na niečo iné a to, že sa obrátil k určitému obdobiu mieru oslobodeného od jeho prenasledovaní atď., bolo víťazstvom neba. (A tí, čo si myslia, že obrátenie Ruska k určitému obdobiu mieru bez obdobia prenasledovania nie je „dosť dobré“ alebo „dosť veľké“ na to, aby to bolo tým, čo mala Naša Pani na mysli, potom im odporúčam, aby si znovu prečítali tie úryvky o situácii v Rusku a jeho satelitoch počas tohto obdobia a nech si položia otázku, ako by sa im páčilo v gulagskom väzenskom tábore v Orotukane alebo na Ukrajine počas hladomoru alebo po deportovaní z Litvy do sibírskej pustatiny).
Dokonca aj článok vyvesený na webstránke „pátra“ Grunera je nútený priznať, že Sovietsky zväz sa „obrátil“!
Nevieme, čo viac treba na dokázanie toho, že Rusko (Sovietsky zväz) sa „obrátil“ v niečo iné, čo malo za následok určité obdobie pokoja od jeho prenasledovaní atď., ako keď vidíte túto skutočnosť uznanú v publikáciách, akými sú tieto! Toto sú publikácie, ktoré by sa najviac stavali proti téze tohto článku, no aj ony sú nútené priznať, že so zánikom Sovietskeho zväzu v r. 1991 došlo k „obráteniu“ (premene) režimu! Toto „obrátenie“, ku ktorému došlo v Sovietskom zväze, bez ohľadu na to, prečo si myslíte, že k nemu došlo, ukončilo obdobie mimoriadneho prenasledovania a vecí, ktorým chcela Panna Mária zasvätením výslovne zabrániť. Toto je nepopierateľný fakt.
Preto je irelevantné, aby ľudia ako Mikuláš Gruner a jeho stúpenci ustavične spomínali skutočnosť, že Rusko je v súčasnosti plné nemorálnosti, potratov, pornografie atď. To je určite pravda, ale je to od veci. Naša Pani nikdy nesľúbila, že Rusko sa obráti na dobrý alebo katolícky národ, ale – ako sa opakovane preukazuje v tomto článku – hovorila o jeho obrátení v kontexte odvrátenia nepriateľa od prenasledovania v zmysle Knihy Prísloví 16:7. Toto sa aj stalo. Stačí sa spýtať hocikoho, čo žije napríklad v Českej republike dnes – v protiklade ku komunistickému režimu.
Zakrátko sa pozrieme na to, ako sa veci zmenili v jednotlivých satelitoch Sovietskeho zväzu. Tieto skutočnosti nám ukážu, že aj keby bola liberalizačná politika glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) – ktorú Sovietsky zväz prijal v 80. rokoch – naplánovaná zo strany vysokopostavených z komunistickej strany ako lesť, faktom je, že tento plán sa obrátil proti nim. Akonáhle sa totiž tieto myšlienky začali propagovať a ako tak uvádzať do praxe, chytili sa u ľudí nachádzajúcich za komunistickým blokom a impulz na oslobodenie spod komunistickej tyranie sa stal nezastaviteľným.
...
[Poznámka: preklad zvyšnej časti kapitoly zatiaľ chýba]
...
Otázka: Ale Čína a Severná Kórea stále prenasledujú katolíkov ako Rusko za Stalina atď.?
Odpoveď: Panna Mária nikdy nesľúbila, že Čína atď. sa obrátia; naznačila, že Rusko sa obráti k určitému obdobiu mieru. Skutočnosť, že pápež Pius XII. to urobil „neskoro“, je určite dôvodom, prečo bol komunizmus schopný rozšíriť do týchto ďalších krajín aj po zasvätení od Pia XII., ako napríklad do Číny, Severnej Kórey, Kuby.
Ako sme už uviedli, Panna Mária vo fatimskom posolstve z 19. augusta deťom povedala: „Keby vás [správca 13. augusta] neodviedol do mesta, zázrak [13. októbra] by bol väčší.“ Deťom povedala, že to, že ich 13. augusta zatkol zlý správca Ourému, čož im zabránilo v tom, aby boli v ten deň na mieste zjavení, zapríčinilo, že zázrak 13. októbra bol menej impozantný, než by mohol byť. Podobne aj to, že pápež vykonal zasvätenie Ruska „neskoro“m malo za následok, že jeho obrátenie na mier nebolo také veľké, aké by mohlo byť – také, že by zabránilo aj tomu, aby sa komunizmus rozšíril do týchto ďalších krajín. Boh a Naša Pani sľúbili, že prenasledovanie v Rusku sa skončí, a do tohto sľubu zjavne zahrnuli aj satelitné krajiny Ruska – ako napr. Poľsko atď. – pretože tieto krajiny boli v skutočnosti iba rozšíreniami sovietskej ríše. A to sa aj stalo.
NIEKOĽKO ZVYŠNÝCH NÁMIETOK
Sestra Lucia vedela to, čo jej nebo zjavilo; nevedela to, čo jej nebo nezjavilo. Nesmierne dôležitým je upozorniť na to, že sestra Lucia v r. 1947, keď sa jej William Thomas Walsh spýtal ohľadom zasvätenia sveta pápežom Piom XII. z r. 1942, ani len nevedela, či to bolo dostatočné!
Toto sa týkalo zasvätenia sveta pápežom Piom XII. 31. októbra 1942! Sestra Lucia ani len nevedela, či toto zasvätenie sveta vyhovelo žiadosti neba! O desať rokov neskôr zašiel Pius XII. ešte ďalej a výslovne zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu. Ako teda môže človek povedať, že zasvätenie Ruska pápežom Pia XII. nebo určite neprijalo, keď sestra Lucia ani len nevedela, či nebo prijalo jeho zasvätenie sveta? Toto nám slúži k tomu, aby sme videli, že sestra Lucia vedela len to, čo jej zjavilo nebo, a že nevedela – ale len špekulovala – o veciach, ktoré jej neboli výslovne zjavené. Napríklad vedela, že rôzne krajiny budú zlikvidované, ako jej povedala Panna Mária, ale nemusela nutne vedieť, ako presne sa toto proroctvo splní.
Odpoveď: Áno, oko aj „páter“ Gruner, páter Alonso bol pravdepodobne najväčším zástancom myšlienky, že zasvätenie Ruska tento národ obráti na katolícku vieru a že výsledkom bude všeobecná vláda mieru, čož je myšlienka, o ktorej nenachádzame žiadny dôkaz v slovách Panny Márie. Ľudia by mali vedieť, že páter Alonso bol liberálny heretik, ktorý 1) ospravedlňoval rozhodnutie Pavla VI. nevyjaviť tretie tajomstvo; 2) odsudzoval tradicionalistov; 3) bol mimoriadne mierny voči nepriateľovi Fatimy číslo jedna, pátrovi Dhanisovi; a 4) súhlasil s nepravým listom diecézy z Coimbra, v ktorej sa zavrhol rozhovor sestry Lucie s páterom Fuentesom z r. 1957.
Tuná vidíme, ako páter Alonso odsudzuje tradicionalistov a ospravedlňuje Pavla VI. za nevyjavenie tretieho tajomstva! Nezabúdajte, že toto je človek, ktorý je ako aj Gruner do veľkej miery zodpovedný za presadzovanie myšlienky (dnes už takmer obecne zastávanej), že Rusko sa nevyhnutne obráti na katolícku vieru, čož bude mať za následok všeobecné víťazstvo Panny Márie a mier na zemi.
Tuná vidíme, že páter Alonso súhlasí s nepravým listom diecézy z Coimbra (viac o tom za chvíľu), ktorý odsudzuje pátra Fuentesa ako strojcu výmyslov. Teda skutočnosť, že páter Alonso zastával taký či onaký postoj alebo myšlienku, nič nedokazuje. Čo je veľmi zaujímavé a nešťastné, je to, že spisovateľ za spisovateľom si osvojil myšlienku Alonsa a Grunera o obrátení Ruska a víťazstve Panny Márie. Toto bolo podstatné v tom, ako ich zviedli ohľadom súčasného odpadnutia. Všimnite si, ako sa zdá, že nasledujúci spisovateľ všetko stavia na „Nakoniec...“.
Znie to skvele, či nie? Problém je v tom, že to nemá žiadnu oporu v slovách Panny Márie, ako sme si ukázali. Víťazstvo Panny Márie je „nakoniec“ víťazstvom (t. j. potom, čo Rusko už rozšíri svoje omyly, pričom zlikviduje niektoré národy a umučí dobrých) nad satanským režimom v Rusku, a to takým, že ho obráti na určité obdobie mieru, ako sme si ukázali. Nejde o všeobecné víťazstvo alebo vládu mieru, ale len o „určité“ obdobie mieru.
Všimnite si, že Frere Michel zrejme zastáva rovnaký postoj, pričom všetko stavia na svojej verzii o víťazstve Panny Márie. Na 845. strane svojho tretieho zväzku Frere Michel zachádza tak ďaleko, že posúva slová Panny Márie o tom, že „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko a ono sa obráti a svetu sa udelí určité obdobie mieru,“ na miesto za slovami „V Portugalsku sa vždy zachová náuka viery atď.“ Posledné slová, ktoré Naša Pani uviedla v tajomstve z 13. júla, zneli: „V Portugalsku sa vždy zachová náuka viery atď.“ [vi] Slová „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí“ sa nachádzajú pred týmito slovami, pretože sa týkajú druhej časti tajomstva, časti, ktorá pojednáva o období ruských prenasledovaní, ktoré prebral tento článok.
Odpoveď: Keďže nemáme k dispozícii celú vetu, nemôžeme to povedať s istotou, ale mohlo by to byť takto: „V Portugalsku sa vždy zachová náuka viery vo vernom zvyšku...“ Alebo: „V Portugalsku sa vždy zachová náuka viery u tých, čo sú mi skutočne oddaní...“ Alebo: „V Portugalsku sa vždy zachová náuka viery až do veľkého odpadnutia...“ Tretie tajomstvo sa nepochybne týka súčasného odpadlíctva sekty II. vatikánskeho koncilu.
ČASŤ II: DVOJNÍCKA SESTRA LUCIA
Odpoveď: Po r. 1960 máme nepochybne do činenia s obrovským sprisahaním a dvojníckou sestrou Luciou. Teraz preberieme do očí bijúce dôkazy o tom, že nepriatelia fatimského posolstva na začiatku panovania slobodomurára, Jána XXIII., v skutočnosti nasadili do akcie dvojnícku sestru Luciu, ktorá falošne vystupovala, ako keby bola skutočnou sestrou Luciou. Nič z toho, čo pochádza od sestry Lucie po roku 1960, nie je hodnoverné.
V prvom rade vieme, že od r. 1959 tu ide o sprisahanie, do ktorého bola zapletená aj sestra Lucia. V r. 1957 sestra Lucia poskytla svoj chýrny rozhovor pre pátra Augustína Fuentesa, postulátora v kauze blahorečenia a Františka. V tomto rozhovore sestra Lucia povedala, že zistila, že sa nachádzame v posledných časoch a že na svet čakajú tresty. Sestra Lucia tiež povedala, že sa nemá čakať na hierarchiu, pokiaľ ide o výzvu k pokániu. Po tomto rozhovore vydala v r. 1959 diecéza Coimbra krátky list. V tomto liste sa deklaruje, že páter Fuentes si v podstate všetky výroky pripisované Lucii v rozhovore, ktorý sa konkrétne netýkal Hyacinty a Františka, vymyslel. Do tohto listu bolo zahrnuté vyhlásenie vraj od sestry Lucie, v ktorom údajne vyhlásila, že tvrdenia otca Fuentesa nie sú pravdivé. Tuná je časť tohto krátkeho listu:
Krátky list z diecézy z Coimbre, 2. júl 1959, o rozhovore s Fuentesom: „Páter Augustín Fuentes, postulátor v kauze blahorečenia fatimských vizionárok... navštívil sestru Luciu v kláštore z Coimbre a rozprával sa s ňou výlučne o veciach týkajúcich sa predmetného procesu. Ale po návrate do Mexika... si tento kňaz dovolil urobiť vzrušujúce vyhlásenia apokalyptického, eschatologického a prorockého rázu, o ktorých vyhlásil, že ich počul zo samotných úst sestry Lucie. Vzhľadom na závažnosť takýchto vyhlásení považovala kancelária v Coimbre za svoju povinnosť nariadiť rigorózne vyšetrovanie pravosti takýchto správ... ale aj pokiaľ ide veci, o ktorých sa uvádza, že ich povedala sestra Lucia, diecéza z Coimbre sa rozhodla uverejniť tieto slová sestry Lucie, ktorými odpovedala na otázky, ktoré položil ten, čo má na to právo.
[Sestra Lucia]: ‘Páter Fuentes sa so mnou rozprával v rámci svojej funkcie postulátora v kauze blahorečenia Božích služobníkov Hyacinty a Františka Martových. Rozprávali sme sa výlučne o veciach súvisiacich s touto témou; preto všetko ostatné, o čom sa zmieňuje, nie je ani presné, ani pravdivé. Je mi to ľúto, totiž neviem, čo dobrého sa dá urobiť pre duše, keď sa to nezakladá na Bohu, ktorý je Pravda. Nič neviem, a preto som nič nemohla povedať, o takýchto trestoch, ktoré sa mi krivo pripisujú.’
‘Kancelária z Coimbre sa nachádza v postavení, kedy môže vyhlásiť, že vzhľadom k tomu, že sestra Lucia už doteraz povedala všetko, čo považovala za svoju povinnosť povedať o Fatime, nepovedala nič nového, a preto nikoho neoprávnila – aspoň od februára roku 1955 – k zverejňovaniu čohokoľvek nového, čo by sa jej mohlo pripisovať, pokiaľ ide o Fatimu.’“ [xiii] (WTAF, 3. zväzok, strany 550 – 551)
Dokonca aj apoštolát „pátra“ Grunera považuje rozhovor s Fuentesom za pravý a toto vyhlásenie diecézy z Coimbre, v ktorom sa sestra Lucia vraj dištancuje od veľkej časti rozhovoru s Fuentesom, za lož. Teda už od r. 1959 máme do činenia so sprisahaním týkajúcim sa sestry Lucie – diecéza pripisuje a zverejňuje nepravdivé vyhlásenia v mene sestry Lucie za cieľom dištancovania sa od dôležitých varovaní pre svet. Zároveň sa príhodne vyhlásilo, že sestra Lucia „povedala všetko, čo považovala za svoju povinnosť povedať o Fatime“; inými slovami, sestra Lucia už nemá o Fatime čo povedať. Frere Michel tiež poznamenáva, že po rozhovore s Fuentesom bolo čoraz ťažšie získať prístup k sestre Lucii; stala sa „neviditeľnou“.
Nuž, my si myslíme, že nasledujúce fotografie (okrem iných dôkazov) vyzrádzajú, prečo bola sestra Lucia po rozhovore s Fuentesom podrobená prísnemu mlčaniu, prečo sa stala „neviditeľnou“. Je to preto, lebo po tomto momente to už vôbec nebola sestra Lucia, ale dvojníčka vydávajúca sa za sestru Luciu. Tuná sú fotografie skutočnej sestry Lucie z r. 1945, keď mala 38 rokov:
Skutočná sestra Lucia v roku 1945, vo veku 38 rokov
A nižšie vidíme fotografiu „sestry Lucie“ z roku 1967, vo veku 60 rokov!
„Sestra Lucia“ v roku 1967, vo veku 60 rokov
Môžete to posúdiť sami, no žena tuto na obrázku nie je taká istá ako žena na obrázku vyššie. Po prvé, táto fotografia je z r. 1967. Čiže toto je vraj „sestra Lucia“ o 22 rokov neskôr, vo veku 60 rokov! Ale táto žena vyzerá tak isto mladá, ba dokonca mladšia ako sestra Lucia, keď mala 38 rokov!
Po druhé, skutočná sestra Lucia (prvý obrázok) má inú stavbu nosa ako táto „sestra Lucia“. Nos tejto „sestry Lucie“ je oveľa širší; ide o inú ženu. Pravdaže, aj keď človek môže markantne zostarnúť (a často aj zostarne), keď sa dostáva zo stredného veku do neskorého stredného veku, stále sa znateľne jedná o toho istého človeka – na rozdiel od tohto prípadu.
Po tretie, naša čitateľka Barbara Costellová poukázala na to, že sestra Lucia má charakteristickú jamku na brade a na lícach. Vidíme to na nasledujúcej fotografii sestry Lucie z r. 1945, opäť vo veku 38 rokov (rovnako ako aj na prvej fotografii vyššie, fotografia z r. 1945, kde má zdvihnutú pravú ruku):
Všimnite si charakteristickú jamku na jej lícach a v strede brady
Táto „sestra Lucia“ nižšie však nemá charakteristické jamky na lícach a v strede brady. Príznačným a prevládajúcim znakom tejto „sestry Lucie“ je dopredu vyčnievajúca brada, ktorú skutočná sestra Lucia nemá (okrem toho, že má inú stavbu nosa).
Táto žena nie je sestrou Luciou, ale falošnou sestrou Luciou, ktorú nasadili do akcie a výslovne vybrali, aby slúžila cieľom falošného fatimského frontu a náboženstva II. vatikánskeho koncilu, ktoré sa svetu podsunulo od rozhovoru s Fuentesom. Dodatočne k fotografickým dôkazom – skutočnosť, že podruhovatikánska „sestra Lucia“ nie je skutočnou Luciou, kričí na všetky strany.
Viac ako 40 rokov nemohla „sestru Luciu“ vidieť ani jej sestra, a keď už, tak cez mrežu a za prítomnosti iných mníšok! To by vysvetľovalo, prečo jej sestra neodhalila podvod – „sestru Luciu“ nikdy nevidela inak ako za mrežou a úplne oblečenú v habite a nikdy s ňou nemohla dôverne hovoriť kvôli ustavičnej prítomnosti „mnohých“ iných mníšok! Táto podivná izolácia „sestry Lucie“ tu nebola, ako naznačoval „páter“ Gruner, preto, lebo by svetu povedala pravdu o Fatime. Bolo to preto, lebo sprisahanci z Vatikánu nechceli, aby bola ich falošná „sestra Lucia“ prezradená ako podvodníčka, ktorou bola, k čomu by došlo, keby ju podrobili akémukoľvek rigoróznemu výsluchu alebo prehliadke. (A k tomuto vskutku došlo v niekoľkých prípadoch, keď Vatikán dovolil, aby s ňou spravili rozhovor, ako napríklad v prípade nechválne známych Dvoch hodín so sestrou Luciou (Two Hours with Sr. Lucia) od Carlosa Evaristu, ako si ukážeme).
Čiže sestre Lucii nikdy nebolo dovolené hovoriť so jej rodinou inak ako spoza mreže, ale keď „sestru Luciu“ potrebovali na to, verejne podporila sektu II. vatikánskeho koncilu, jej antipápežov a ich neschopnosť zverejniť tretie tajomstvo, v r. 1967 ju svetu šikovne predstavili vo Fatime, aby ju ľudia mohli vidieť, ako sa bratríčkuje so svojím spoluskiplencom, antipápežom Pavlom VI.
Falošná sestra Lucia, ktorú vyviedli spoza mreží, aby ju svet v roku 1967 videl vo Fatime spolu s jej spoluspiklencom, antipápežom Pavlom VI. – aby podporila nové náboženstvo, to, ako roztrhal Tradíciu na kusy, to, ako prumulgoval II. vatikánsky koncil a to, že nezverejnil tretie tajomstvo
To isté tuná: falošná sestra Lucia vyvedená predo svet, aby sa ju videli, ako sa bratríčkuje s antipápežom Jánom Pavlom II.
Ďalšia otázka, ktorá prichádza na rozum po pozretí si týchto fotografií, je: kedy si dala sestra Lucia opraviť zuby? Tu je fotografia skutočnej sestry Lucie; jej predné zuby boli charakteristicky rozhádzané.
„Keď sa Lucii začali prerezávať trvalé zuby... boli veľké, vyčnievajúce a nepravidelné, čo spôsobovalo, že horná pera vystupovala a veľká spodná ovísala...“ [xvi] (William Thomas Walsh, Naša Pani z Fatimy, s. 11)
Ďalší záber na skutočné zuby sestry Lucie
Na fotografiách falošnej sestry Lucie však vidíme, že jej zuby sú usporiadané a rovné, nie veľké, vyčnievajúce a nepravidelné. Iste, je možné, že sestra Lucia podstúpila obrovskú zubnú operáciu alebo si dala zuby vymeniť, aby vyzerali tak úhľadne a rovno ako u falošnej sestry Lucie, ale pravdepodobnejšie je, že proste ide o ďalší dôkaz o skutočnosti, že žena na fotografii vyššie nie je skutočnou sestrou Luciou, ktorá je na fotografii tu nižšie.
Tých, čo toto ťažko prijímajú, žiadame o to, aby sa sústredili na dve veci: 1) Náš Pán povedal, že v posledných dňoch bude podvod taký dômyselný, že dokonca aj vyvolení by boli zvedení, ak by to bolo možné (Mt 24), a dvojnícka Lucia bola pre diablov plán oklamať svet ohľadom Fatimy kľúčová. 2) Každý tradicionalista, ktorý neuznáva vatikánsku verziu tretieho fatimského tajomstva (zverejnenú v roku 2000), už verí, že tu bola dvojnícka sestra Lucia, ale jednoducho na to ešte neprišiel alebo nie je dostatočne úprimný či logický, aby to priznal. Je nepopierateľné, že vatikánska „sestra Lucia“ plne podporila jeho verziu tretieho tajomstva a jej sprievodný výklad, že sa vzťahuje na Jána Pavla II. Táto skutočnosť nie je známa z listu, ktorý sa dá sfalšovať, ale z nespochybniteľného videozáznamu „sestry Lucie“ vo Fatime na „blahorečeniach“ Hyacinty a Františka z r. 2000.
Pri tejto príležitosti „kardinál“ Sodano (v zornom poli „sestry Lucie“) oznámil, že Vatikán zverejní tretie fatimské tajomstvo a že sa vzťahuje na pokus o atentát na antipápeža Jána Pavla II. Každý, čo sa na túto udalosť (ako aj my) pozeral, mohol vidieť reakciu „sestry Lucie“, takže nemohlo byť žiadnych pochybností o tom, že ju ukryli, aby nepovedala pravdu o tejto veci (ako by mohli tvrdiť grunerovci). „Sestra Lucia“ urobila jasné gestá, ktoré značili, že plne schvaľuje a súhlasí s „kardinálom“ Sodanom, že tretie fatimské tajomstvo sa vzťahuje na atentát na Jána Pavla II! Pre každého, čo je čestný a logicky uvažujúci, ide o absolútny dôkaz, že nemohla byť skutočnou sestrou Luciou, ale dvojníčkou a agentkou sekty II. vatikánskeho koncilu.
V nasledujúcom citáte si všimnite, že aj Grunerovec berie tento problém na vedomie. Priznáva, aké „takmer znepokojujúce“ bolo vidieť „sestru Luciu“, ako podporuje interpretáciu tretieho tajomstva od „kardinála“ Sodana – áno, tak by som povedal! Ale zlyháva vo vyvodení náležitého záveru.
Tu to máte: falošná „sestra Lucia“ plne schválila vatikánsku verziu a interpretáciu tretieho fatimského tajomstva. Jediným východiskom, ako možno aspoň uvažovať o tom, že je skutočnou sestrou Luciou, by bolo, ak by človek úplne prijal vatikánsku verziu tretieho tajomstva a jeho výklad, že sa vzťahuje na pokus o atentát na Jána Pavla II. Avšak takmer všetci tradicionalisti sa zhodujú, že vatikánska verzia (a výklad) tretieho tajomstva nie je pravá, ale predstavuje ďalšiu lož – ďalšie sprisahanie. Dvojnícka „sestra Lucia“ je z toho istého kvasu. A toto je dôvodom, prečo sú grunerovci nútení riadne sa lopotiť pri práci v snahe odvysvetliť jedno vyhlásenie za druhým, ktoré sa rinie z dvojníckej sestry Lucie a ktoré je v rozpore s ich postojom.
V r. 1992 sa uskutočnil nechválne známy rozhovor Dve hodiny so sestrou Luciou, ktorý urobil „kardinál“ Padiyara z indického Ernakulamu, biskup František Michaelappa z indického Mysore a „páter“ František V. Pacheco z brazílskeho Fort Ce. Pán Carlos Evaristo, novinár, ktorý pôsobil ako oficiálny prekladateľ, bol na tomto rozhovore taktiež prítomný. Počas tohto rozhovoru „sestra Lucia“ okrem iného povedala, že tretie tajomstvo sa nikdy nemalo vyjaviť do r. 1960 a že sa vôbec vyjaviť nemalo. Toto je v totálnom rozpore so všetkým, o čom vieme, že v tejto veci povedala preddruhovatikánska sestra Lucia. Počas tohto rozhovoru táto „sestra Lucia“ tiež povedala, že nebo prijalo zasvätenie Ruska Jánom Pavlom II. Tuná je časť tohto rozhovoru:
„Kardinál Padiyara: ‘A splnil toto [zasvätenie] pápež Ján Pavol II. 25. marca 1984?’
Sestra Lucia: ‘Áno, áno, áno (nízkym súhlasným hlasom, ktorý zdá sa aj naznačuje, že túto otázku očakávala)...’
Carlos Evaristo: ‘Takže Panna Mária toto zasvätenie prijala?’
Sestra Lucia: ‘Áno.’
Carlos: ‘Panna Mária je spokojná a prijala ho?’
Sestra Lucia: ‘Áno.’
Kardinál Padiyara: ‘Chce ešte Boh a Panna Mária, aby Cirkev tretie tajomstvo vyjavila?’
Sestra Lucia: ‘Tretie tajomstvo sa nemá vyjaviť. Bolo určené len pápežovi a jemu najbližšej cirkevnej hierarchii.’
Carlos: ‘Ale nepovedala Panna Mária, že verejnosti sa má vyjaviť najneskôr do roku 1960?’
Sestra Lucia: ‘To Panna Mária nikdy nepovedala. Panna Mária povedala, že je pre pápeža.’ Otec Pacheco: ‘Má tretie tajomstvo niečo spoločné s Druhým vatikánskym koncilom?’
Sestra Lucia: ‘To nemôžem povedať.’
Carlos: ‘Môže pápež tretie tajomstvo vyjaviť? ’
Sestra Lucia: ‘Pápež ho vyjaviť môže, ak sa tak rozhodne, ale ja mu to neodporúčam. Ak sa tak rozhodne, odporúčam veľkú prezieravosť. Musí byť rozvážny.’“
Grunerovci sa zúfalo snažili tento rozhovor zdiskreditovať, pretože je pre ich postoj taký zničujúci; no jeden z nás mal možnosť hovoriť s „pátrom“ Pachecom, keď prišiel navštíviť náš kláštor kvôli konferencii v 90. rokoch. „Páter“ Pachaco jednému z nás povedal, že s touto sestrou Luciou niečo vôbec nie je v poriadku a že nevedela odpovedať na jednoduché otázky týkajúce sa jej života. Je docela zrejmé, že tí, čo robili rozhovor, jednoducho skúmali oblasti, s ktorými táto podvodníčka nebola oboznámená, príliš do hĺbky.
Grunerovci sa pokúšajú tento rozhovor z r. 1992 zdiskreditovať poukazovaním na to, že s. Lucia bola vždy za mrežami, ale v tomto rozhovore bola údajne vonku na otvorenom priestranstve, ba dokonca sa s ľuďmi držala za ruky. Toto však dáva zmysel: Vatikán povolil jeden selektívny rozhovor pre nezávislú skupinu – so sestrou Luciou vonku na otvorenom priestranstve a nie za mrežou – v ktorom mala im (a tak aj svetu) povedať, že Ján Pavol II. úspešne zasvätil Rusko, aby sa to zaznamenalo nezávislou skupinou. Keď sa však mala „sestra Lucia“ stretnúť so svojou sestrou (ktorá mohla ľahšie rozpoznať, že ide o podvodníčku), vždy ju udržiavali za mrežou a s mnohými ďalšími mníškami.
Okrem rozhovoru Dve hodiny so sestrou Luciou z r. 1992 existuje množstvo ďalších vyjadrení od falošnej Lucie, v ktorých plne podporuje postoj sekty II. vatikánskeho koncilu, pokiaľ ide o Fatimu, takto dokazujúc, že je podvodníčkou. V r. 2001 sa v článku uverejnenom v L'Osservatore Romano „sestry Lucie“ výslovne spýtali ohľadom zasvätenia Ruska a dokonca aj „páter“ Gruner ešte stále usiluje o to, aby sa uskutočnilo. O tomto rozhovore sa informovalo po celom svete:
Grunerovci budú, samozrejme, tvrdiť, že tento rozhovor bol vykonštruovaný alebo prekrútený, ale potom priznávajú, že ide o sprisahanie! Ak by Vatikán zašiel tak ďaleko, rozhodne je možné, že by nasadil do akcie dvojníčku; a ako sme videli, tvrdenie, že všetky tieto vyjadrenia „sestry Lucie“ schvaľujúce falošné tretie tajomstvo sú len výmysly, rozmetáva na kusy videozáznam, na ktorom ju každý mohol vidieť, ako v r. 2000 vo Fatime schválila vatikánsku verziu tretieho tajomstva.
Bizarná fotografia, na ktorej „sestra Lucia“ bozkáva ruku Jána Pavla II. ihneď po prijatí „Prijímania“
Ďalšou vecou, ktorá stojí za zmienku, je bizarná aktivita „sestry Lucie“ po prijatí „Prijímania“ od Jána Pavla II. na vyššie spomenutej slávnosti „blahorečenia“ z r. 2000 vo Fatime (na tom istej slávnosti, na ktorej jednoznačne podporila vatikánsku verziu tretieho tajomstva). „Sestra Lucia“ najprv vystrela ruky, akoby chcela dostať „Prijímanie“ na ruku. Keďže to však chytro prečítal a vedel, že by to pokazilo celý plán, Ján Pavol II. otáľal a vystrel ruku, aby jej podal „Prijímanie“ na jazyk. Sestra Lucia však ihneď po prijatí „Prijímania“ schmatla ruku Jána Pavla II. a pobozkala ju (ako je vidieť na obrázku vyššie). Toto je úplne bizarné, pretože „sestra Lucia“ mala kopu príležitostí vzdať úctu antipápežovi; očividne však nedokázala počkať ani na to, kým sa skončí vďakyvzdanie za „Prijímanie“ a „omšu“! Skutočná sestra Lucia by toto nikdy neurobila – žeby takto prerušila svoje prijímanie a vďakyvzdanie. Je zrejmé, že dvojnícka sestra Lucia bola jednoducho príliš zanietená pri hraní úlohy dcérskej oddanosti voči antipápežovi a prepálila to, keď ho hneď po „Prijímaní“ popadla za ruku.
Otázka: Čo si myslíte, že sa stalo so skutočnou sestrou Luciou? Odpoveď: V istom momente ju jednoznačne zlikvidovali. Nech sa to stalo kedykoľvek, niet pochýb o tom, že žena, ktorá od II. vatikánskeho koncilu hrala úlohu „sestry Lucie“, nebola tá pravá. Čitatelia to môžu mať za to, čím to je (a nijak to nie je nevyhnutné k vyššie uvedeným faktom, ktoré dokazujú, že vskutku existovala dvojnícka sestra Lucia), ale pred niekoľkými rokmi sme dostali veľmi znepokojujúci list. Dostali sme list od ženy (konvertitky na tradičný katolicizmus), ktorej rodina mala spojitosti s vyššími vrstvami iluminátov a slobodomurárov. S touto ženou sme sa rozprávali aj pred a po tom, čo ho odoslala. V liste a v telefonických rozhovoroch bolo oveľa viac informácií, ktoré jej tvrdeniu dodali súvislosti a dôveryhodnosť, ale nižšie môžeme uviesť len časť jej listu. Nech je tomu akokoľvek ťažké uveriť, nasledujúci list sme naozaj dostali a dlho sme sa s touto ženou rozprávali (požiadala nás, aby sme z pochopiteľných dôvodov neuviedli jej meno):
„Drahí bratia z Kláštora Najsvätejšej Rodiny... Ako som vám povedala po telefóne, mám istých veľmi temných príbuzných... [svetoznámy slobodomurár] je bratom [x – meno odstránené kvôli zachovaniu anonymity autora], ktorý bol ženatý s mojou starou tetou. Všetci moji príbuzní z matkinej strany boli iluminátskymi slobodomurármi 33. stupňa. Moji starí rodičia boli vo Východnej hviezde (Eastern Star)... Viem, že teraz musím znieť ako šialená čudáčka. Nie som... Keď som mala päť rokov, moja matka usporiadala zhromaždenie. Pokiaľ ide o tieto zhromaždenia, dialo veľa vecí, ktoré sú príliš hrozné na to, aby sa dostali do tlače. V podstate obetujú Satanovi, ak to mám povedať v stručnosti. Mala som nového malinkého brata menom [x]... Moja matka popredu nevedela, [to x] mal byť súčasťou ‘obradov’. Chystali sa ho vložiť do niečoho, čo vyzeralo ako veľký mosadzný wok [a mučiť ho], aby vyjavil budúcnosť. ...[našťastie k tomu nedošlo, pretože to skrížili isté skutočnosti]... [Ale] Jednou z vecí, ktorú v ten príšerný deň vyriekli, bolo, že práve zabili sestru Luciu (myslela som si, že hovoria o sestre, o ktorej som nevedela, že ju mám, čo ju zabili). Keď som sa spýtala, povedali: ‘Nie, blbosť... je to mníška.’ Až po rokoch mi došlo, čo to znamená. Bolo to v roku 1958, koncom októbra, keď sa to stalo. [Pamätám si to, lebo sa mi práve narodil brat]. Viem, že vyznievam ako bláznivá žena, ale je to pravda...“
S touto ženou sme sa dlho rozprávali; je to konvertitka na tradičný katolicizmus a myslíme si, že hovorí pravdu. Ale bez ohľadu na to, či toto svedectvo prijmete alebo nie, faktom je, že dvojnícka sestra Lucia existovala. O tomto niet pochýb; dôkazy sú nepopierateľné. Vatikán ju príhodne ponechal na žive až do 97 rokov; dokým nevyjavil falošné tretie tajomstvo a ona nedohrala svoju úlohu, potom o niekoľko rokov neskôr „zomrela“ a „kardinál“ Ratzinger nariadil zapečatenie jej izby.
Je toľko duší, čo odmietlo dôkazy proti odpadlíctvu II. vatikánskeho koncilu a novej omši jednoducho preto, lebo videli, že ich prijala „sestra Lucia“. Vždy sme ich informovali o tom, že nemôžu odmietnuť pravdy viery na základe toho, v čo podľa nich verí iný človek.
Žiaľ, keďže im chýbala pravá viera, rozhodli sa nasledovať človeka namiesto Boha a v skutočnosti nasledovali úplnú podvodníčku.
BLUDNÉ POSOLSTVO „OTCA“ MIKULÁŠA GRUNERA
Pred podrobným prešetrením tejto záležitosti sme ako takmer všetci ostatní aj my zastávali populárne stanovisko k zasväteniu Ruska: že obrátenie Ruska nevyhnutne znamená, že ruský národ sa obráti na katolícku vieru, čož bude mať za následok ohromujúce panovanie svetového mieru a katolíckej obrody. Tohto sme sa držali, pretože to hovoril každý človek, čo o Fatime písal, a ozaj nebol dôvod spochybňovať to. Avšak ako sme ukázali v tomto článku, po preštudovaní opodstatnenia tohto stanoviska sme prišli na to, že toto stanovisko nemá žiadne opodstatnenie a že nemá oporu v slovách Panny Márie; naopak, v slovách Panny Márie má oporu úplne odlišný a oveľa vierohodnejší postoj.
Existuje veľa ľudí, čo v dobrej viere zastávalo a stále zastáva mylný postoj k zasväteniu a obráteniu Ruska. (A prísne vzaté, človek môže v tejto veci zastávať akýkoľvek názor, ku ktorému sa cíti byť naklonený, keďže to nie je vec katolíckej náuky – aj keď dôkazy uvedené v tomto článku ukazujú, že postoj Mikuláša Grunera je v tejto otázke mylný). Tí, čo sa toho držali v zlej viere, by boli tí, čo odmietli fakty z učenia Cirkvi o súčasnom odpadlíctve a zostali v sekte II. vatikánskeho koncilu alebo na novej omši jednoducho preto, lebo si domnievali, že jeden z „pápežov“ II. vatikánskeho koncilu musí svätiť Rusko.
Každopádne, keď sme toto už vyjasnili, myslíme si, že počínanie „pátra“ Mikuláša Grunera ohľadom Fatimy sa stalo kolosom s podporou diabla. Jeho počínanie bolo pre diabla nesmierne dôležité pri odvracaní pozornosti duší od skutočných otázok viery s tým, že falošný antipápež zasvätí Rusko. Aj keby Rusko ešte zasvätené nebolo, faktom je, že antipápeži II. vatikánskeho koncilu nie sú katolíkmi, a preto k tomu každopádne nie sú oprávnení. Čiže obrovský apoštolát „pátra“ Grunera, ktorý sa usiluje o to, aby nekatolícki, očividne heretickí antipápeži zasvätili Rusko, je v skutočnosti mrhaním energiou z dvoch dôvodov: 1) usiluje sa o to, aby nekatolícki, očividne heretickí antipápeži vykonali konsekráciu, čož nemôžu; a 2) celý jeho postoj k zasväteniu Ruska je mylný. Zamyslite sa nad všetkým premárnený časom, finančnými prostriedkami a úsilím. Zamyslite sa – a toto je najdôležitejšie – nad dušami, ktoré boli zvedené a ktorých pozornosť bola odvedená a ktoré tvrdošijne akceptovali antipápežov II. vatikánskeho koncilu, lebo (kvôli nedostatku lásky k pravde) zavrhli fakty pochádzajúce od Magistéria, a ktoré sa pridŕžali antipápežov II. vatikánskeho koncilu, lebo si mysleli, že jeden z nich musí zasvätiť Rusko.
Týchto ľudí počúvame veľmi často a vždy sme ich uisťovali, že nemôžu odmietnuť fakty z učenia Magistéria na základe otázky, kto splní proroctvo. Vždy sme im hovorili, že proti faktu niet argumentu (heretici nemôžu byť pápežmi) a že pravda nemôže odporovať pravde a že z tohto dôvodu na ich otázku o zasvätení dobrá odpoveď existuje, aj keby ju človek vtedy nemal. Ale žiaľ, zavrhli všetky fakty učenia Magistéria a uznali druhovatikánskych odpadlíkov kvôli svojej bludnej predstave, že jeden z nich musí zasvätiť Rusko. Teraz môžu pochopiť nielen to, že sedevakantistický postoj nijak s fatimským posolstvom v rozpore nie je, ale že ich postoj predstavoval v skutočnosti klamstvo, ktoré ich udržiavalo v temnote ohľadom súčasnej situácie. „Páter“ Gruner sa vďaka svojmu apoštolátu stal v skutočnosti štvrtým najväčším zamestnávateľom v ontárijskom Fort Erie!
O tom, že apoštolátu „pátra“ Grunera pomohol diabol, svedčí jeho diabolská zmeska pravdy a bludu – katolicizmu a odpadlíctva. Veľmi jasne to vidíme v nasledujúcom citáte o odpadlíctve v Cirkvi.
Toto naozaj vystihuje podlé metódy a podlý apoštolát „otca“ Grunera. Vidíme tu, ako Gruner rozoberá pravdu o tom, ako je predpovedané, že odpadlíctvo v Cirkvi sa začne „zhora“. Kto by to tak mohol byť? Očividne by sa to vzťahovalo predovšetkým na Jána Pavla II., človeka, ktorý sa vydával za pápeža (vydával sa najvrchnejšieho v Cirkvi) a ktorý svojimi modlárskymi modlitebnými zhromaždeniami v Assisi, kolosálnym falošným ekumenizmom po celom svete atď. viedol celé odpadlíctvo. Ale keď ľuďom hovorí o tejto pravde (že odpadnutie sa začne zhora alebo z toho miesta, ktoré bude vyzerať ako vrchnosť Cirkvi), upozorní ich teda na človeka, na ktorého by si mali dávať najväčší pozor, na Jána Pavla II.? Nie, namiesto toho robí pravý opak: vedie ich priamo k Jánovi Pavlovi II. – k tomu, na ktorého by si mali v súvislosti s odpadnutím dávať najväčší pozor – pretože ho cituje, akoby by bol ich spojencom voči odpadlíctvu biskupov a kňazov! Toto je totálne podlé, a určitým spôsobom ešte podlejšie než iné otvorenejšie formy zlomyseľnosti, pretože pravdu mieša s bludom (odpadlíctvo s katolicizmom) a účinnejšie vedie konzervatívcov späť k prameňom odpadlíctva, k antipápežom II. vatikánskeho koncilu. Toto je dôvod, prečo bol schopný účinne zavádzať a odvádzať pozornosť toľkých mnohých ľudí bludným posolstvom o Fatime.
Jednou z metód, za pomoci ktorých sa apoštolát „pátra“ Grunera stal takým vplyvným – okrem smrtonosného miešania pravdy s bludom – je propaganda. Tu sú niektoré veci, ktoré nájdete na webstránke jeho apoštolátu: jeho webstránka (Fatima.org) nazýva svoj časopis „Časopis Panny Márie“. Uvádza sa tam: „Kliklite sem, aby ste si prečítali viacej o časopise Panny Márie...“! Človeče, kto by sa opovážil nesúhlasiť alebo nepodporovať „Časopis Panny Márie“ – časopis samotnej Panny Márie!
Svoj obchod s knihami nazýva „Knižný obchod Panny Márie“! Wow, aj my by sme chceli mať takú výsadu – mať „Knižný obchod Panny Márie“. Svoj rádio program nazýva „Rádio program Panny Márie“! A áno, uhádli ste – svoj apoštolát nazýva nie iba fatimským apoštolátom, ale „Apoštolátom Panny Márie“! Na jeho westránke sa uvádza: „Krátko po založení apoštolátu Panny Márie začal páter Gruner vydávať časopis Fatimský križiak (Fatima Crusader). V roku 1980 pápež Ján Pavol II. priamo povzbudil pátra Grunera v jeho fatimskej práci a periodikum sa rozrástlo...“
Páni, to musí byť ale „kňaz“, keď vedie „apoštolát Panny Márie“ – apoštolát samotnej Panny Márie! – ako aj jej rádio program, jej časopis a jej obchod s knihami. Uvedomuje si niekto, aké je to opovážlivé – a oprávnene by sa dalo argumentovať – aj rúhavé? Ach, nevadí... je to v poriadku... Skoro som zabudol... Gruner je podľa svojho apoštolátu (t. j. apoštolátu „Panny Márie“) „fatimský kňaz“!
V skutočnosti ide iba o propagandu falošného proroka, a preto mal „otec“ Gruner taký veľký vplyv na to, čo si ľudia myslia o Fatime a súčasnej situácii. Propaganda je definovaná ako „...organizovaný plán na šírenie nejakej náuky alebo praxe.“ Nazvať takmer každý aspekt apoštolátu, že je „Panny Márie“, predstavuje organizovaný plán zo strany apoštolátu vykresliť sa ako hlas samotnej Panny Márie.
Okrem toho, že táto propaganda je podlo opovážlivá, vymýva ľuďom mozgy rovnako ako propaganda z mainstreamových médií. Keď počúvajú tieto veci kolom dookola – toto je „Apoštolát Panny Márie“ a „Časopis Panny Márie“ a „Knižná služba Panny Márie“ – často im to vymyje mozog k tomu, aby sa riadili všetkým, čo o Fatime povie, aby ho aktívne podporovali (veď kto by nechcel podporovať Pannu Máriu?) alebo považovali ho za osobného zástupcu Panny Márie. Keďže ľudia sú veľmi naivní, išlo o väčší činiteľ v tom, akým veľkým sa stal jeho apoštolát. Preto jeho apoštolát naďalej tak často používa tento druh propagandy. Napríklad v nedávnej výzve na podporu Gruner povedal:
Toto je dôvodom, prečo mnohým vymyli mozgy tak, že v tejto otázke neberú do úvahy nič, čo sa nezhoduje s názormi „otca“ Grunera. Mimochodom, Gruner v jednom zo svojich listov uviedol, že chce poslať knihu Fatimský kňaz (ktorá je rozprávaním o jeho živote) každému „biskupovi“ na svete! Aká to márnosť. Kniha Fatimský kňaz, ktorá je preplnená fotografiami Grunera z celého jeho života vrátane detstva, ktorá je v podstate celá o ňom a o tom, akým je vraj hrdinom, bola preložená do rôznych jazykov, aby sa „radostná zvesť“ o Mikulášovi Grunerovi šírila po celom svete.
Všetko toto vysvetľuje, prečo Gruner vo svojom časopise dôsledne propagoval fotografie antipápeža Jána Pavla II. celé roky (v pozitívnom svetle) aj po tom, čo sa dozvedel o odpadlíctve Jána Pavla II. Grunerovi nešlo o to, aby ľuďom povedal pravdu; išlo mu o to, aby si udržal popularitu a bol vnímaný ako hrdina u ako-tak mainstreamového „katolíckeho“ publika – tým, že bude propagovať Jána Pavla II. a Fatimu zároveň. Iba veľmi podlý človek by neodsúdil Jána Pavla II. hneď potom, čo by sa dozvedel o jeho odpadlíctve, a Mikuláš Gruner je práve týmto.
Poznámky pod čiarou k 43. kapitole
[1] William Thomas Walsh, Our Lady of Fatima, Doubleday (1990 reprint of 1954 edition), pp. 81-82.
[2] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Buffalo, NY: Immaculate Heart Publications, 1989, Vol. 1, p. 498.
[3] Mark Fellows, Fatima in Twilight, Niagra Falls, NY: Marmion Publications, 2003, p. 119.
[4] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, p. 333.
[5] John Vennari, “It Doesn’t Add Up,” The Fatima Crusader, Constable, NY, Issue #70.
[6] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, p. 420.
[7] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, p. 741.
[8] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, p. 464.
[9] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, p. 465.
[10] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, p. 732.
[11] Le Nouvelliste de Lyon, Jan. 26, 1938.
[12] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, p. 190
[13] Warren H. Carroll, The Rise and Fall of the Communist Revolution, Christendom Press, 1995, p. 310.
[14] Joint Baltic American Committee, http://www.jbanc.org/65joint.html
[15] http://store.yahoo.com/jbanc2000/newsun.html
[16] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, p. 505.
[17] Warren H. Carroll, The Rise and Fall of the Communist Revolution, p. 306.
[18] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, pp. 193-194.
[19] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, pp. 255-256.
[20] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, p. 764
[i] The Whole Truth About Fatima, Vol. 2, pp. 543-544.
[ii] Celá pravda o Fatime, zv. 3, s. 333.
[iii]William Thomas Walsh, Panna Mária Fatimská, s. 52 (poznámka 1).
[iv] Celá pravda o Fatime, zv. 1, s. 235.
[v] Celá pravda o Fatime, zv. 2, s. 465.
[vi] Citované v knihe The Whole Truth About Fatima, zv. 2, s. 543-544.
[vii] Celá pravda o Fatime, zv. 3, s. 333.
[viii] Celá pravda o Fatime, zv. 2, s. 732.
[ix] http://en.wikipedia.org/wiki/Soviet_Union#History
[x] Warren H. Carroll, The Rise and Fall of the Communist Revolution, s. 778.
[xi] http://www.answers.com/topic/union-of-soviet-socialist-republics
[xii] http://www.fatima.org/news/newsviews/perestoi.asp
[xiii] The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, pp. 550-551.
[xiv] Frere Michel de la Sainte Trinite, The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, pp. 748-749.
[xv] Francis Alban, The Fatima Priest, Good Counsel Publications, 1997, Intro page.
[xvi] William Thomas Walsh, Our Lady of Fatima, p. 11.
[xvii] Mark Fellows, Fatima in Twilight, p. 327.
[xviii] Vatican Information Service, Dec. 20, 2001.
[xix] “Fr.” Gruner appeal letter from Monday, May 1, 2006, The Fatima Center, Constable, NY.
[I] William Thomas Walsh, Panna Mária Fatimská, s. 222.
[II] Celá pravda o Fatime, zv. 3, s. 712.
[III] The Whole Truth About Fatima, Vol. 3, p. 552.
[IV] Mark Fellows, Fatima in Twilight, p. 334.
[V] Frere Michel de la Sainte Trinite, Celá pravda o Fatime, zv. 3, s. 837-838.
[VI] William Thomas Walsh, Panna Mária Fatimská, s. 82.