Svätý Ján Zlatoústy

Okrem sv. Gregora a ďalších nám sv. Ján Zlatoústy poskytuje hromadu citátov, ktoré sú explicitne proti predstave o spáse nepokrstených katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst) krstom túžby. To, že by niekto iný okrem nepokrstených katechumenov mohol splniť podmienky pre spásu bez toho, aby najprv prijal sviatosť krstu, sa v tejto súvislosti ani len nepovažovalo za možnosť hodnú vyvrátenia. (Ako by boli títo otcovia zhrození nad novodobou verziou teórie krstu túžby, ktorá zachraňuje pohanov, židov, heretikov a schizmatikov?)

Ján Zlatoústy, Útecha smrti: „A riadne by mal bedákať pohan, ktorý neznajúc Boha, zomierajúc ide priamo k trestu. Riadne by mal smútiť žid, ktorý neveriac v Krista postúpil svoju dušu k zatrateniu.“ [1]

Treba poznamenať, že keďže sa výraz „krst túžby“ v tom čase nepoužíval, nenarazíme na to, že by sv. Ján Zlatoústy či akýkoľvek iný otec tento výraz výslovne odmietal. Krst túžby odmietajú vtedy, keď odmietajú predstavu, že nepokrstení katechumeni môžu byť spasení bez krstu, ako to opakovane robí sv. Ján Zlatoústy.

Ján Zlatoústy, Útecha smrti: „A isto budeme musieť smútiť za našimi vlastnými katechumenmi, ak by buď pre svoju vlastnú nevieru, alebo kvôli opomenutiu svojich blížnych odišli z tohto života bez spásonosnej milosti krstu.“ [2]

Toto vyjadrenie jasne odmieta koncept krstu túžby.

Ján Zlatoústy, Hom. in Io. 25, 3: „Lebo katechumen je veriacim cudzinec... Jeden má Krista za svojho Kráľa; druhý hriech a diabla; pokrmom jedného je Kristus, druhého to mäso, ktoré hnije a rozkladá sa... Keďže teda nemáme nič spoločného, v čom, povedz mi, máme mať spoločenstvo? (...) Vynakladajme teda usilovnosť, aby sme sa stali občanmi mesta hore... lebo ak by došlo k tomu (čo Bože nedopusť!), že kvôli náhlemu príchodu smrti odtiaľto odídeme nezasvätení, hoci by sme mali desaťtisíc cností, naším údelom nebude nič iné než peklo a jedovatý červ a oheň neuhasiteľný a putá nezničiteľné.“ [3]

Toto tvrdenie úplne odmieta koncept krstu túžby.

Sv. Ján Zlatoústy, Homília III. o Fil. 1:1-20: „Plačte nad neveriacimi; plačte nad tými, čo sa od nich nijak nelíšia, nad tými, čo preto odchádzajú bez osvietenia, bez pečate! Vskutku si zasluhujú naše bedákanie, zasluhujú si naše stonanie; sú mimo paláca, s vinníkmi, s odsúdenými: lebo ‘Veru, hovorím vám, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nevojde do nebeského kráľovstva.’“ [4]

Ako sme sa už dozvedeli, „pečať“ je výraz otcov pre znak sviatosti krstu. A tuná vidíme, že sv. Ján potvrdzuje apoštolskú pravdu, ktorej sa držali všetci otcovia: nikto – vrátane katechumena – nie je spasený bez toho, aby sa znovu narodil z vody a Ducha vo sviatosti krstu. Svätý Ján Zlatoústy jasne odmietol akúkoľvek možnosť spásy pre toho, čo neprijal sviatosť krstu. Potvrdil Kristove slová z Evanjelia podľa Jána 3:5 s jednoznačným doslovným chápaním, ktoré predstavuje jednomyseľné učenie Tradície a učenie definovaných katolíckych dogiem.