Koniec života Pátra Pia

Keď páter Pio v r. 1968 zomrel, dostával päťtisíc listov za mesiac. [1] Páter Pio dostal tak veľa listov, ktoré uschovali mnísi, že postavili skladisko veľké ako garáž, v ktorom ich uchovávali. Odhaduje sa, že tam boli dva milióny listov z celého sveta. [2]

Keď páter Pio počul o rastúcom počte radikálnych kňazov, mníšok a laikov, ako aj o nesúhlase s katolíckym učením a o nedostatku [náboženských] povolaní, bolo o ňom informované, že poznamenal viac než raz: „Vďaka Bohu, že som starý a blízko smrti!“ [3] Páter Pio naliehal, aby sa často recitovala modlitba „Ó Ježišu, zachráň vyvolených v hodinu temna“. [4] A protichodne k tomu, čo niektorí povedali, páter Pio nikdy neslávil novú omšu. Páter Pio zomrel 23. septembra 1968; nová omša nebola promulgovaná až do 3. apríla 1969.

Keďže bol páter Pio tak dobre známy a vyhľadávaný pre svoje mimoriadne dary od Boha (svojho času bol najviac fotografovaným človekom na svete), [5] nie je prekvapujúce, že určití ľudia – možno preto, aby propagovali osobitú agendu – o ňom rozšírili určité príbehy, ktoré nie sú pravdivé. Určití ľudia tvrdia, že povedal alebo urobil určité veci, ktoré v skutočnosti nikdy nepovedal ani neurobil. Napríklad sa doširoka rozšírilo, že páter Pio vraj určitej osobe povedal, že „jedného dňa budeš pápežom“, keď to nikdy neurobil. Človek, ktorému toto páter Pio vraj povedal, neskôr verejne v poprednom časopise pripustil, že páter Pio mu toto nikdy nepovedal. Niektorí tvrdili, že páter Pio prišiel s proroctvom o troch dňoch temnoty, keď tomu tak nie je. Iní tvrdia, že páter Pio mal úctu k falošným náboženstvám alebo že obdivoval tých, čo ich praktizovali. Toto nie je pravda; nenachádza to žiadnu oporu v jeho osobných listoch, ktoré tomu odporujú a ukazujú, že úplne odmietal bludné ekumenické náboženstvo a držal sa toho, že katolícka viera je nevyhnutná. Samozrejme, že páter Pio nemal úctu k iným náboženstvám a že neobdivoval tých, čo ich praktizovali, lebo potom by svedčil o tom, že všetky jeho úsilia a utrpenia (ako napríklad spovedanie, ktoré považoval za nevyhnutné na odpustenie závažných hriechov), boli zbytočné.

Možno aby varoval o narastajúcom veľkom odpadnutí, zopár dní pred svojou smrťou, keď ho pozdravila jeho duchovná dcéra, páter Pio na jej čelo položil ruku a dvakrát rozhodne povedal: „Dcéra, buď stála a vytrvalá vo viere našich otcov.“ [6]

Krátko pred svojou smrťou, 23. septembra 1968, sa rany stigiem pátra Pia zázračne zahojili. V čase, keď páter Pio zomrel, žiadne stopy po stigmách neexistovali. [7] Doktor Sala vyhlásil, že zahojenie rán je nevysvetliteľné. Páter Pio vždy chcel, aby boli stigmy neviditeľné, a Ježiš jeho modlitbu vyslyšal na samom konci jeho života. [8] Otec Onorato správne poukázal na to, že ako sa končila služba pátra Pia, končili sa aj znamenia. [9] Krypta, ktorá mala uchovávať jeho telo, sa dokončila a požehnala vo večer pred smrťou pátra Pia. [10] Počas štyroch dní a nocí po smrti pátra Pia prešlo pred jeho rakvou okolo dvestotisíc ľudí. [11]

U najprípadnejších svätých zahŕňa kauza pre kanonizáciu okolo 5 kartónov dokumentácie, ktorá sa odovzdáva Kongregácii pre kauzy svätých. V prípade pátra Pia sa najprv odovzdalo viac ako sto kartónov dokumentácie. [12]

Keď páter Pio v r. 1968 zomrel, zanechal za sebou obrovskú nemocnicu s názvom Domov pre úľavu trpiacich (Home for the Relief of Suffering), ktorú New York Times opísal ako „jednu z najkrajších ako aj jednu z najmodernejších a najúplnejšie vybavených nemocníc na svete.“ [13] K jeho dedičstvu patrí 726 modlitebných skupín s 68 000 členmi. Existuje tiež dvadsaťdva stredísk pátra Pia pre hendikepované deti a jedno stredisko pre slepých. Príkladom nesmierneho vplyvu jeho života je aj to, že v r. 1997 navštívilo hrob pátra Pia šesť a pol milióna ľudí. [14]

Páter Pio povedal, čo bude robiť potom, čo zomrie. „Uzavrel som s Pánom zmluvu: keď sa moja duša očistí v očistcových ohňoch a uzná sa za hodnú prijatia do Božej prítomnosti, zaujmem miesto pri bráne do raja, no nevojdem, dokým neuvidím, ako vstúpilo posledné z mojich duchovných detí.“ [15]