Kacírstvo pred II. vatikánskym koncilom

Aby sme plne pochopili kontroverziu pátra Feeneyho, musíme si uvedomiť, že popieranie viery, proti ktorému páter Feeney bojoval, sa riadne usadilo už v rokoch pred II. vatikánskym koncilom. Väčšina ľudí, ktorí sa považujú za „tradičných katolíkov“, má bludný dojem, že „keby sme sa len mohli vrátiť k tomu, v čo ľudia verili v 50. rokoch, všetko by bolo v poriadku.“ Nie, nebolo by to tak. Väčšina kňazov a biskupov v 40. a 50. rokoch 20. storočia už stratila vieru a úplne odmietla slávnostne definovanú dogmu, že mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy. Je to jednoducho fakt, že heréza proti dogme mimo Cirkvi niet spásy sa v 40. a 50. rokoch vyučovala vo väčšine seminárov. V skutočnosti sa rozklad viery začal oveľa skôr ako v 40. a 50. rokoch 20. storočia.

Panna Mária z La Salette, Francúzsko, 19. septembra 1846: „V roku 1864 sa Lucifer spolu s veľkým počtom démonov vypustí z pekla; kúsok po kúsku ukončia vieru, dokonca aj u tých, čo sú zasvätení Bohu. Zaslepia ich takým spôsobom, že ak nebudú požehnaní zvláštnou milosťou, títo ľudia na seba vezmú ducha týchto pekelných anjelov; viaceré náboženské inštitúcie stratia všetku vieru a prídu o mnoho duší... Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Ako som už skôr povedal v tomto dokumente, sv. Anton Mária Claret, jediný kanonizovaný svätec na Prvom vatikánskom koncile, dostal mŕtvicu kvôli bludným náukam, ktoré sa navrhovali už vtedy a ktoré sa nikdy nedostali do koncilu. Postupná demontáž katolíckej viery Luciferom sa nezačala v r. 1964, ale v r. 1864, dávno pred II. vatikánskym koncilom. Pozrime sa na niekoľko príkladov nehorázne očividnej herézy z preddruhovatikánskych kníh s imprimaturom (t. j. so schválením biskupa).

1. Katolícka encyklopédia, 3. zv., „Cirkev“, 1908, G. H. Joyce: „Táto náuka je zhrnutá vo slovnom spojení: Extra Ecclesiam nulla salus (Mimo Cirkvi niet spásy)... Určite to neznamená, že nikto okrem tých, čo sú vo viditeľnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou, nemôže byť spasený. Katolícka Cirkev vždy učila, že na získanie ospravodlivenia netreba nič iné ako úkon dokonalej lásky a kajúcnosti... Mnohých od Cirkvi odlučuje nevedomosť. Takýto môže byť prípad mnohých, čo boli vychovaní v heréze... Teda aj v prípade, kedy Boh zachraňuje ľudí mimo Cirkvi, robí tak prostredníctvom skutočných milostí Cirkvi... Podľa výrazu teológov patria k duši Cirkvi, i keď nie k jej telu.“ [1]

To, čo tu máme v Katolíckej encyklopédii v roku 1908, v knihe s imprimaturom Johna Farleyho, arcibiskupa New Yorku, je nehorázne očividná heréza. Autor, G. H. Joyce, úplne odmieta dogmu tak, ako sa definovala. Dokonca používa „herézu typu duša Cirkvi“, ktorá je úplne heretická (ako som dokázal v kapitole „Heréza typu duša Cirkvi“). Definovaná dogma, ktorá deklarovala, že iba tí v Katolíckej Cirkvi môžu byť spasení, ustúpila v prospech herézy, že Boh zachraňuje ľudí „mimo Cirkvi“.

Pápež Lev XIII., Tametsi Futura Prospicientibus (# 7), 1. november 1900: „Preto všetci, ktorí by chceli mimo Cirkvi spásu nájsť, sú zvedení a usilujú sa márne.“ [2]

Pre týchto heretikov však táto dogma už neznamená, že mimo Cirkvi niet spásy, ale že nekatolíci sú spasení vo svojich falošných náboženstvách, ale prostredníctvom Katolíckej Cirkvi. Nevyhnutnosť katolíckej viery a jednoty k spáse sa úplne odmietla.

Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio, 27. máj 1832: „Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život... Viete, ako horlivo Naši predchodcovia učili ten článok viery, ktorý sa títo opovažujú popierať, menovite, nevyhnutnosť katolíckej viery a jednoty k spáse.“ [3]

A toto dokazuje, že dogma, že tí, čo zomrú ako nekatolíci, nemôžu byť spasení, sa verejne popierala už v r. 1908.

2. Moja katolícka viera, katechizmus biskupa Louisa LaRavoirea, 1949: „Svätá omša sa môže obetovať za živých akéhokoľvek vierovyznania. Môže sa obetovať za zosnulých katolíkov. Kňaz nesmie obetovať omšu za zosnulých nekatolíkov verejne, ale osoby, ktoré omšu počúvajú, tak urobiť môžu.“ [4]

Tu nachádzame ďalšiu jasnú herézu v katechizme, ktorý napísal biskup z Krishnageru, Louis LaRavoire. Tento katechizmus až dodnes propagujú mnohí takzvaní „tradiční katolíci“. Tým, že Louis LaRavoire povoľuje modlitbu za zosnulých nekatolíkov, popiera dogmu, že všetci, čo odchádzajú zo života ako nekatolíci, sú zatratení.

Pápež Klement VI., Super Quibusdam, 20. septembra 1351: „V druhom rade sa pýtame, či vy a vám poslušní Arméni veríte, že žiaden človek z pocestných mimo viery tejto Cirkvi a mimo poslušnosti rímskemu pontifikovi nemôže byť nakoniec spasený.“ [5]

3. Baltimorský katechizmus č. 3, 1921, Imprimatur arcibiskup Hayes z New York: „Ot. 510. Je niekedy možné, aby bol spasený ten, čo nevie, že Katolícka Cirkev je pravá Cirkev? O. Je možné, aby bol spasený ten, čo nevie, že Katolícka Cirkev je pravá Cirkev, za predpokladu, že tento človek (1) bol platne pokrstený; (2) pevne verí, že náboženstvo, ktoré vyznáva a praktizuje, je pravé náboženstvo; a (3) zomrie bez viny smrteľného hriechu na svojej duši.“

Tuná nachádzame nehorázne očividnú herézu v Baltimorskom katechizme, ktorý dostal imprimatur a ktorý sa publikoval v r. 1921. Autori tohto heretického katechizmu sú natoľko opovážliví, že tvrdia, že spása nekatolíka je nielenže možná, ale že závisí od toho, či nekatolík „pevne verí, že náboženstvo, ktoré vyznáva a praktizuje, je pravé náboženstvo.“ Čiže ak ste pevne presvedčení, že mormonizmus je pravé náboženstvo, potom máte podľa Baltimorského katechizmu dobrú šancu na spásu; ale ak o tomto pevne presvedčení nie ste, potom sú vaše šance nižšie. Toto predstvuje úplny výsmech z dogmy: jeden Pán, jedna viera a jeden krst (Ef 4:5).

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „S napomenutím apoštola, že ‘jeden je Boh, jedna viera, jeden krst’ (Ef 4:5), nech sa boja tí, čo zosnúvajú predstavu, že bezpečný prístav spásy je otvorený osobám akéhokoľvek náboženstva. Mali by zvážiť svedectvo samotného Krista, že ‘tí, čo nie sú s Kristom, sú proti nemu,’ (Lk 11:23) a že nešťastne rozhadzujú tí, čo s ním nezhromažďujú. Preto ‘bezpochyby naveky zahynú, ak si neuchovajú katolícku vieru celú a neporušenú’ (Atanázovské vyznanie viery).“ [6]

Slová Gregora XVI. z Mirari Vos mohli byť napísané výslovne pre autorov Baltimorského katechizmu; a vskutku boli adresované aj iným heretikom v jeho dobe, ktorí navrhovali to isté. Všimnite si, ako ďaleko sa Baltimorský katechizmus vzdialil od dogmatického Atanázovského vyznania viery, ktoré Gregor XVI. potvrdil a ktoré tvrdí, že každý, čo chce byť spasený, sa musí držať katolíckej viery. Autori Baltimorského katechizmu nemohli ani v najbujnejšej fantázii tvrdiť, že veria v toto dogmatické vyznanie viery.

Čitateľ by si mal tiež všimnúť, že pápež Gregor XVI. učí, že tí, čo nikdy katolíkmi neboli, budú zatratení, ako aj katolíci, ktorí opustili Cirkev.

Baltimorský katechizmus odmieta slová Ježiša Krista, ktorý vyhlásil, že „kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16:16). Zrevidované vydanie Písem od autorov Baltimorského katechizmu by muselo znieť takto: „kto pevne verí vo falošné náboženstvá, nebude odsúdený.“

4. Základy katolíckej dogmatiky, Ludwig Ott, Imprimatur 1954, s. 310: „Nevyhnutnosť patriť k Cirkvi nie je len nevyhnutnosťou predpisu, ale aj prostriedkov, ako to jasne ukazuje porovnanie s archou, prostriedkom záchrany z biblickej potopy... Za zvláštnych okolností, totiž v prípade neprekonateľnej nevedomosti alebo neschopnosti, možno skutočné členstvo v Cirkvi nahradiť túžbou po nej... Takto aj tí, čo sú fakticky mimo Katolíckej Cirkvi, môžu dosiahnuť spásu.“ [7]

Je to škoda, že Katolícka Cirkev bola natoľko hlúpa, že viac ako sedemkrát definovala, že mimo Katolíckej Cirkvi nie je spasený vôbec nikto, pretože (ako vyzrádza „veľký“ Ludwig Ott) „tí, čo sú fakticky mimo Katolíckej Cirkvi, môžu dosiahnuť spásu.“ Je to hanba, že Cirkev nemala toto hlboké osvietenie, že nevedela, že to, čo celé tie roky „neomylne“ učila, je v skutočnosti pravým opakom pravdy.

Popravde, to, čo Ludwig Ott hovorí vyššie, je v skutočnosti ekvivalentné vyhláseniu, že Panna Mária bola počatá v dedičnom hriechu. Nie je v tom vôbec žiadny rozdiel. Ak Cirkev definuje, že mimo Cirkvi nie je spasený vôbec nikto (pápež Inocent III. atď.), a ja tvrdím, že „tí, čo sú fakticky mimo Katolíckej Cirkvi, môžu dosiahnuť spásu“, potom robím presne to isté, ako keby som vyhlásil, že Panna Mária bola počatá v nejakom hriechu, keď Cirkev rozhodla, že žiadny hriech nemala. Vyhlasoval by som pravý opak toho, čo Cirkev neomylne definovala, a presne toto robí Ludwig Ott.

Ale krátko potom, čo explicitne poprel dogmu, že mimo Cirkvi nemôže byť spasený nikto, všimnite si, čo hovorí Ludwig Ott:

Ludwig Ott, Základy katolíckej dogmy, s. 311: „Jednomyseľným presvedčením otcov je, že spásu nemožno dosiahnuť mimo Cirkvi.“ [8]

„Ale vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, je od Zlého.“ (Mt 5:37). Ludwig Ott si protirečí ohľadom toho, či tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, môžu dosiahnuť spásu, na dvoch po sebe nasledujúcich stranách! Dokonca v oboch vetách používa presne to isté sloveso – „dosiahnuť“ – ale s opačným významom, a to po sebe nasledujúco: 1) tí „mimo Cirkvi, môžu dosiahnuť spásu“; 2) „spásu nemožno dosiahnuť mimo Cirkvi.“ Jeho reč nie je od Boha, ale od diabla. Čierna je biela a biela je čierna; dobro je zlo a zlo je dobro; pravda je omyl a omyl je pravda; spásu možno dosiahnuť mimo Cirkvi a spásu nemožno dosiahnuť mimo Cirkvi.

Pre heretikov spred II. vatikánskeho koncilu, čo odsúdili pátra Feeneyho a opovrhovali dogmou mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy, nie je problém veriť, že mimo Katolíckej Cirkvi je spása, a zároveň veriť, že mimo Katolíckej Cirkvi nie je spása. Pre týchto ľudí to nie je problém, pretože sú od Zlého (Mt 5:37).

Pápež Klement V., Viennský koncil, Dekrét #30, 1311 – 1312, ex cathedra: „...jedna všeobecná Cirkev, mimo ktorej niet spásy, pre všetkých pre ktorých je jeden Pán, jedna viera a jeden krst...“ [9]

Tí, čo tvrdošijne uznávajú herézu, ktorá je obsiahnutá v týchto knihách spred II. vatikánskeho koncilu – ako napríklad v Základoch katolíckej dogmatiky od Ludwiga Otta – by sa mali právom báť, ako hovorí pápež Gregor XVI., pretože bezpochyby sa im dostane miesta v pekle, ak sa nebudú kajať a neobrátia sa.

5. Katechizmus vysvetlený, Ctihod. Spirago a Ctihod. Clark, 1898: „Ak však človek bez vlastného zavinenia zostáva mimo Cirkvi, môže byť spasený, ak vedie bohabojný život; takýto človek je totiž v každom praktickom zmysle členom Katolíckej Cirkvi.“ [10]

Podľa toho je nielenže možné byť spasený mimo Cirkvi (čož je priamym popretím dogmy), ale v skutočnosti je možné byť „v každom praktickom zmysle“ členom Katolíckej Cirkvi a zároveň byť mimo nej! Toto je také heretické a protirečivé, že to nestojí za ďalší komentár, okrem toho, že to, čo tu predkladá Katechizmus vysvetlený – že človek môže byť spasený mimo Cirkvi, ak vedie „bohabojný život“ – je presne to, čo odsúdil pápež Gregor XVI. v Mirari Vos: že človek môže byť spasený v akomkoľvek náboženstve, pokiaľ sa zachováva mravnosť.

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „Tento zvrátený názor sa šíri na všetky strany podvodom podlých, ktorí tvrdia, že večnú spásu duše je možné získať vyznávaním akéhokoľvek náboženstva, pokiaľ sa zachováva mravnosť... ‘bezpochyby naveky zahynú, ak si neuchovajú katolícku vieru celú a neporušenú’ (Atanázovské vyznanie viery).“ [11]

Mohol by som pokračovať názornými príkladmi imprimovaných textov spred II. vatikánskeho koncilu, ktoré obsahujú herézu, ale vec by mala byť zrejmá: popieranie dogmy mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy bolo v mysliach väčšiny kňazov a biskupov riadne usadené už pred II. vatikánskym koncilom, a tak odpor, ktorý zažíval páter Feeney pri obhajovaní tejto pravdy v neskorých 40. a v 50. rokoch 20. storočia, nie je prekvapením. Veľké odpadnutie bolo riadne rozvinuté už v 40. a 50. rokoch 20. storočia, pričom v skutočnosti sa začalo už v polovici a na konci 19. storočia, a páter Feeney sa pokúšal potlačiť tento príval odpadlíctva tým, že sa pokúšal vykoreniť jeho hlavnú príčinu: popieranie nevyhnutnosti Katolíckej Cirkvi k spáse.