Singulari Quadam, alokúcia (prejav ku kardinálom)

Prvým z dokumentov pápeža Pia IX., ktorý často citujú tí, čo veria v spásu mimo Cirkvi, je Singulari Quadam, alokúcia (prejav ku kardinálom) z 9. decembra 1854:

„...tí, čo sú postihnutí neznaním pravého náboženstva, ak je to neprekonateľná nevedomosť, nie sú v tejto veci predmetom žiadnej viny pred očami Pána.“ [1]

V prvom rade ide o prejav pápeža Pia IX. ku kardinálom. Nejde o dogmatické prehlásenie, dokonca ani o encykliku, nie to ešte encykliku adresovanú celej Cirkvi.

No hovorí pápež Pius IX., že neprekonateľne nevedomí môžu byť ospravodlivení a spasení vo svojom stave? Nie. Skôr tvrdí, že „neprekonateľne nevedomí“ nebudú mať zodpovednosť za hriech neviery, ale aj tak pôjdu do pekla. Pozorne si prečítajte poslednú časť tej vety: „nie sú V TEJTO VECI predmetom žiadnej viny“, to jest vo veci neviery. Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje, že neveriaci, ktorí o Evanjeliu nikdy nepočuli, budú zatratení za svoje iné hriechy, ktoré nemožno odpustiť bez viery, nie pre hriech nevery (alebo neviery v Evanjelium). [2] Tieto iné hriechy neveriacich predstavujú dôvod, prečo im Boh nezjavuje Evanjelium a ktorý ich v konečnom dôsledku vylučuje zo spásy. Ak by však bol čo i len jeden z nich skutočne úprimný a dobrej vôle a spolupracoval by s prirodzeným zákonom, Boh by mu poslal kazateľa (dokonca aj zázračne, ak by to bolo nevyhnutné), aby mu priniesol katolícku vieru a krst. Pápež Pius IX. v tej istej alokúcii ďalej hovorí o človeku dobrej vôle, ktorý je neprekonateľne nevedomý:

„...dary nebeskej milosti zaiste nebudú chýbať tým, čo úprimne chcú osvieženie týmto svetlom a modlia sa zaň...“

Sv. Tomáš Akvinský, De Veritate, 14, 11. čl., ad 1: Námietka – „Je možné, aby bol niekto vychovaný v lese alebo medzi vlkmi; taký človek o viere nič explicitne vedieť nemôže. Svätý Tomáš odpovedá – U Božej Prozreteľnosti je charakteristické, že každému človeku poskytne to, čo je nevyhnutné k spáse... za predpokladu, že z jeho strany niet prekážky. V prípade človeka, ktorý hľadá dobro a vyhýba sa zlu, usmerňovaním prirodzeného rozumu by mu Boh buď prostredníctvom vnútorného vnuknutia zjavil, v čo musí veriť, alebo by mu poslal nejakého kazateľa viery...“ [3]

Sv. Tomáš Akvinský, Sent. II, 28, 1. ot., 4. čl., ad 4: „Ak človek, ktorý sa narodil medzi barbarskými národmi, robí, čo môže, sám Boh mu ukáže, čo je nevyhnutné k spáse, buď vnuknutím, alebo mu pošle učiteľa.“ [4]

Sv. Tomáš Akvinský, Sent. III, 25, 2. ot., 2. čl., solute. 2: „Ak by človek nemal nikoho, kto by ho poučil, Boh mu ukáže, ledaže by trestuhodne chcel zostať tam, kde je.“ [5]

Čiže pápež Pius IX. neučil, že ľudia, čo nepoznajú katolícku vieru, môžu byť spasení; skôr tvrdil, že takíto neveriaci nebudú zatratení pre nevieru. Skutočnosť, že všetci, čo zomrú tak nevedomí ako nekatolíci, nebudú sú spasení, je potvrdením celej katolíckej Tradície a všetkých svätých, okrem toho, že je dogmatickým učením Katolíckej Cirkvi.

Sv. Alfonz Liguori, Kázne (cca. +1760): „Koľkí mnohí sa narodili medzi pohanmi, medzi židmi, medzi mohamedánmi a heretikmi a všetci sú zatratení.“ [6]

Sv. Alfonz: „Ak nepoznáte pravdy viery, ste povinní naučiť sa ich. Každý kresťan je povinný naučiť sa krédo, Otče náš a Zdravas Mária pod hrozbou smrteľného hriechu. Mnohí nemajú potuchy o Najsvätejšej Trojici, vtelení, smrteľnom hriechu, súde, raji, pekle či večnosti; a táto poľutovaniahodná nevedomosť ich zatracuje.“ [7]

Sv. Alfonz, Príprava na smrť (cca. +1760): „Ako by sme mali byť vďační Ježišovi Kristovi za dar viery! Čo by z nás bolo, keby sme sa boli narodili v Ázii, Afrike, Amerike alebo uprostred heretikov a schizmatikov? Kto neverí, bude zatratený. Čiže toto bola prvá a najväčšia milosť nám udelená: naše povolanie k pravej viere. Ó, Spasiteľ sveta, čo by z nás bolo, keby si nás neosvietil? Boli by sme ako naši otcovia dávnych vekov, ktorí uctievali zvieratá a kamenné kvádre a drevo: a tak by sme všetci zahynuli.“ [8]

Hoci Singulari Quadam Pia IX. neučí HERÉZU, že človek môže byť spasený bez katolíckej viery neprekonateľnou nevedomosťou, je slabo formulované. Pápež Pius IX. sa nemal zapodievať snahou uspokojiť heretické mysle liberálov a odpadlíkov, čo odmietajú prijať dogmy Cirkvi. Mal jednoducho zopakovať mnohokrát definovanú dogmu, že každý, čo zomrie bez katolíckej viery, bude zatratený, a jasne vysvetliť, že všetci, čo sú dobre vôle, nebudú ponechaní v nevedomosti pravého náboženstva. Ale kvôli jeho slabo formulovanému vyjadreniu a tomu nasledovnému vyjadreniu, ktoré preskúmame, došlo k ozajstnej katastrofe. Takmer každý jeden človek, ktorý chce presadzovať svoje heretické presvedčenie, že človek môže byť spasený mimo Katolíckej Cirkvi, cituje toto omylné vyjadrenie pápeža Pia IX. a ešte jedno, ktoré preskúmame.

Čo je však zaujímavé a dodatočne potvrdzuje to, čo je uvedené vyššie, je, že pápež Pius IX. v Singulari Quadam po vysvetľovaní, ako nevedomí v tejto veci nemajú vinu, vyhlasuje, že katolík musí vyznávať jedného Pána, jednu vieru a jeden krst a že je nezákonné pokračovať ďalej v skúmaní! – pravdepodobne v snahe zastaviť vlnu presvedčenia, že človek by mohol byť spasený mimo Cirkvi „krstom z túžby“. Ľudia, čo veria v spásu mimo Cirkvi, túto časť alokúcie takmer nikdy necitujú.

Pápež Pius IX., Singulari Quadam: „Lebo popravde, keď budeme oslobodení z týchto telesných pút, budeme vidieť Boha takého, aký je (1 Jn 3:2), rozhodne pochopíme, akým úzkym a krásnym to putom spojené je božské milosrdenstvo a spravodlivosť; ale zakým sme na zemi, zaťažení touto smrteľnou hmotou, ktorá otupuje dušu, čo najpevnejšie sa podľa katolíckej náuky držme toho, že jeden je Boh, jedna viera, jeden krst (Ef 4:5); je nezákonné pokračovať ďalej v skúmaní.“ [9]