Zhrnutie faktov o krste krvi

Ako sme už uviedli, teóriu krstu krvi nikdy neučil ani jeden pápež, ani jeden koncil, ani jedna pápežská encyklika. Najmenej 5 dogmatických koncilov Katolíckej Cirkvi vydalo detailné definície o krste a ani jedna nikdy nespomenula koncept alebo výraz krst krvi. Tridentský koncil mal 14 kánonov o krste a krst krvi sa nikde nespomína. A rôzne neomylné vyhlásenia pápežov a koncilov túto myšlienku v skutočnosti vylučujú.

Pápež Eugen IV., „Cantate Domino“, Florentský koncil, ex cathedra: „...nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, pokiaľ nezotrval v lone a jednote Katolíckej Cirkvi.“ [1]

Pápež Eugen IV. explicitne vylučuje zo spásy aj tých, čo „vylejú krv pre meno Krista“, ak nežijú v lone a jednote Cirkvi! A ako sa už dokázalo, nepokrstení nežijú v lone a jednote Cirkvi (de fide)! Nepokrstení nie sú podriadenými Katolíckej Cirkvi (de fide, Tridentský koncil, 14. zasadnutie, 2. hlava); [2] nepokrstení nie sú členmi Katolíckej Cirkvi (de fide, Pius XII., Mystici Corporis #22); [3] a nepokrstení nemajú znak kresťanov (de fide, Pius XII., Mediator Dei #43). [4]

Ak by „krst krvi“ skutočne predstavoval náhradu sviatosti krstu, Boh by nikdy nedovolil, aby Katolícka Cirkev chápala Jn 3:5 tak, ako je napísané v jej neomylných dekrétoch, tak, ako to chápala (pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439 atď.). Toto je isté, pretože oficiálne cirkevné chápanie písem nemôže chybovať.

Okrem toho by Boh nikdy nedovolil, aby neomylný Tridentský koncil vo svojich kánonoch o krste a vo svojich  kapitolách o ospravodlivení vôbec nevenoval pozornosť akejkoľvek zmienke o tejto „výnimke“ ako o alternatívnom spôsobe dosiahnutia stavu milosti. Nikdy by nedovolil, aby sa všetky neomylné definície pápežov o jedinom krste vyhli akejkoľvek zmienke o „krste krvi“.

A Boh by nedovolil pápežovi Eugenovi IV. definovať, že nikto, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, ak nie je v lone a jednote Katolíckej Cirkvi, bez toho, aby spomenul výnimku „krst krvi“. Boh nikdy nedovolil, aby sa teória o krste krvi učila na čo i len jednom koncile, čo i len jedným pápežom alebo v čo i len v jednom neomylnom dekréte, ale iba omylnými teológmi a omylnými ranými cirkevnými otcami. To všetko preto, lebo krst krvi nie je učením Katolíckej Cirkvi, ale mylnou špekuláciou určitých otcov, ktorí tiež v tých istých dokumentoch často chybovali.