Škandály a herézy Jána Pavla I.

„Vedel akceptovať a akceptoval rozvody. Tiež ľahko prijal iných, ktorí žili v tom, čo Cirkev nazýva ‘hriech.’“ [1] (Otec Mario Senigaglia, sekretár Jána Pavla I., keď bol „patriarchom“ Benátok)

Ján Pavol I. (Albino Luciani)

Človek, ktorý sa vydával za pápeža medzi Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. po 33 dní v r. 1978...

Albino Luciani (Ján Pavol I.) sa narodil ako syn oddaného socialistu. [2] Ján XXIII. osobne vysvätil Lucianiho za biskupa 27. decembra 1958. [3] Luciani bol vymenovaný za „kardinála“ Pavlom VI. [4]

Luciani si vytvoril priateľstvá s mnohými nekatolíkmi. Phillip Potter, tajomník Svetovej rady cirkví, bol jeho domovým hosťom. Iní jeho hostia zahŕňali židov, anglikánov a pentekostálnych „kresťanov“. Vymenil si knihy a veľmi priateľské listy s Hansom Küngom. [5]

Luciani (Ján Pavol I.) niekoľkokrát priaznivo citoval Hansa Künga vo svojich kázňach. [6] (Pre tých, ktorí nevedia, Hans Küng popiera Božstvo Krista.) Luciani „si bol vedomý, že množstvo laických katolíkov, ktorých poznal, boli členovia rôznych (slobodomurárskych) lóží – približne rovnakým spôsobom, akým mal priateľov, ktorí boli komunisti.“ [7]

Luciani urobil dôkladnú štúdiu „zodpovedného rodičovstva“ a poradil sa s mnohými doktormi a teológmi. Ako Ján XXIII. a Pavol VI. Luciani študoval možnosť „tabletky“ používanej ako „prirodzená“ metóda regulovania počatí. [8] Tým, čo upadli do používania umelej antikoncepcie a potom išli na spoveď, prišiel Luciani ako „veľmi súcitný.“ [9]

V apríli r. 1968 Albino Luciani napísal a odovzdal Pavlovi VI. študijnú správu odporúčajúcu, aby Katolícka Cirkev schválila používanie antiovulačnej tabletky vyvinutej profesorom Pincusom. Luciani odporúčal, aby sa táto tabletka stala katolíckou antikoncepčnou tabletkou. [10] United Press International (UPI) objavil, že Luciani hájil rozhodnutia Vatikánu v prospech umelej antikoncepcie. Talianske noviny tiež vynášali príbehy. Aby podložili teóriu, tieto novinové správy odkazovali na Lucianiho dokument, ktorý bol poslaný Pavlovi VI. benátskym „kardinálom“ Urbanim, v ktorom bolo urobené silné odporúčanie v prospech antikoncepčnej tabletky. [11]

Neskôr počas svojho „pápežstva“ – keď bol „Jánom Pavlom I.“ – Luciani často citoval z prehlásení a encyklík Pavla VI. Nápadne absentujúcim bol akýkoľvek odkaz Jána Pavla I. na Humanae vitae. [12]

13. apríla 1968 sa Luciani rozprával s ľuďmi z Vittorio Veneto o otázke antikoncepcie. [13] Luciani mal nasledovné postrehy:

„Dnes je vzhľadom na zmätok spôsobený tlačou ľahšie nájsť zosobášené osoby, ktoré neveria, že hrešia. Ak sa toto stane, mohlo by byť vhodné, za obvyklých okolností, nerozrušovať ich...“
„Modlime sa, aby Pán pomohol pápežovi vyriešiť túto otázku [či by katolíci mohli používať umelú antikoncepciu]. Takáto ťažká otázka pre Cirkev snáď nikdy nejestvovala – aj kvôli vnútorným ťažkostiam a početným implikáciám ovplyvňujúcim iné problémy, aj kvôli akútnemu spôsobu, ktorým je to pociťované nesmiernou masou ľudí.“ [14]

Keď sa Albino Luciani stal „patriarchom“ Benátok, jeho osobným sekretárom bol otec Mario Senigaglia. Senigaglia s Lucianim (s ktorým si vytvoril vzťah skoro ako medzi otcom a synom) rozoberal  rozličné morálne prípady týkajúce sa farníkov. Luciani vždy schválil liberálny postoj, ktorý zaujal Senigaglia. Senigaglia povedal: „Bol veľmi chápavým človekom. Veľmi mnohokrát som ho počul povedať dvojici, ‘Spravili sme zo sexu jediný hriech, keď v skutočnosti je to spojené s ľudskou slabosťou a krehkosťou a je to preto možno najmenší z hriechov.’“ [15]

Senigaglia potvrdil, že Lucianiho osobný názor na rozvod by prekvapil jeho kritikov: „Vedel akceptovať a akceptoval rozvody. Tiež ľahko prijal iných, ktorí žili v tom, čo Cirkev nazýva ‘hriech.’“ [16]

Bol tiež presadzovateľom falošného ekumenizmu. „Tam bol počas svojich deviatich rokov [ako „patriarch“ Benátok] hostiteľom piatich ekumenických konferencií vrátane schôdze Anglikánsko-rímskokatolíckej medzinárodnej komisie, ktorá prišla s odsúhlaseným vyhlásením o autorite v r. 1976...“ [17]

LUCIANI O NOVEJ MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCII

Luciani: „Postupné, kontrolované a celosvetové odzbrojenie je možné iba ak vznikne medzinárodná organizácia s účinnejšími právomocami a možnosťami sankcionovať než súčasná Organizácia spojených národov...“ [18]

LUCIANI O VIANOCIACH

Citujúc Gándhího Luciani povedal: „Obdivujem Krista, ale nie kresťanov.“ [19] Vo veľkonočnej kázni v r. 1976 Luciani urobil nasledovné vyjadrenie:

„A teda si kresťanská morálka osvojila teóriu spravodlivej vojny; teda Cirkev dovolila legalizáciu prostitúcie (dokonca v pápežských štátoch), pričom to očividne zostalo zakázané na morálnej úrovni.“ [20]

Je rúhaním tvrdiť, že Katolícka Cirkev by dovolila legalizáciu prostitúcie.

Ako patriarch Benátok 24. decembra 1977 Albino Luciani prehlásil nasledovné o francúzskej revolúcii: „...zámery tých, ktorí roznietili povstanie a revolúciu, boli na začiatku veľmi dobré a prehlasovaným sloganom bolo ‘sloboda, bratstvo, rovnosť.’“ [21]

Krátko pred konkláve r. 1978 sa Lucianiho spýtali na jeho názor na prvé skúmavkové bábätko, Luise Brown. Hovoriac o skúmavkovom bábätku a jej rodičoch Luciani povedal: „Nasledujúc príklad Boha, ktorý si želá a miluje ľudský život, aj ja posielam svoje najlepšie želania bábätku. Pokiaľ ide o rodičov, nemám žiadne právo súdiť ich; subjektívne, ak konali s dobrými úmyslami a v dobrej viere, dokonca môžu mať veľkú zásluhu pred Bohom za to, čo sa rozhodli a požiadali doktorov urobiť.“ [22]

Luciani uviedol do praxe ducha Druhého vatikánskeho koncilu Jána XXIII. viac ako ktorýkoľvek iný „kardinál“. [23] Ján Pavol I. sa vzdal pápežskej tiary a nahradil korunovačnú ceremóniu jednoduchou slávnosťou. [24] Tiara, ktorá bola predaná Pavlom VI., bola teraz nahradená palliom, bielou vlnenou štólou okolo pliec. [25]

Ján Pavol I. povedal nasledovné vo svojom prvom prejave, oznamujúc program pre svoj „pontifikát“:

1) „Ozvena jej denného života podáva svedectvo, že napriek všetkým prekážkam, ona (Cirkev) žije v srdciach ľudí, dokonca aj tých, ktorí nezdieľajú jej pravdu alebo neakceptujú jej posolstvo.“ [26]

2) „...Druhý vatikánsky koncil (ktorého učeniam chceme venovať celé naše úradovanie)...“ [27]

3) „Chceme naďalej uvádzať do praxe dedičstvo Druhého vatikánskeho koncilu. Jeho múdre normy by mali byť zaimplementované a zdokonalené.“ [28]

4) „...dávame za prioritu revíziu dvoch kódexov kánonického práva: toho orientálnej tradície a toho latinskej tradície...“ [29]

5) „Chceme pokračovať v ekumenickom ťahu, ktorý považujeme za konečnú direktívu od našich bezprostredných predchodcov.“ [30]

Počas inaugurácie Jána Pavla I. on povedal: „S úctou a náklonnosťou tiež pozdravujeme všetkých ľudí vo svete. Vážime si ich a milujeme ich ako našich bratov a sestry, keďže sú deti toho istého nebeského Otca a bratia a sestry v Kristovi Ježišovi.“ [31]

Hovoriac priateľovi o schizmatickom patriarchovi Moskvy, Nikodémovi, Ján Pavol I. ho nazval „skutočným svätcom.“ [32]

V liste novému schizmatickému patriarchovi Moskvy o smrti nedávno zosnulého schizmatického patriarchu Moskvy Ján Pavol I. povedal:

„..vyjadrujeme Vašej Svätosti a svätej synode Ruskej pravoslávnej cirkvi naše pocity silného zármutku. Uisťujeme vás o našej modlitbe za pokoj duše tohto oddaného služobníka svojej cirkvi a konštruktéra prehlbujúcich vzťahov medzi našimi cirkvami. Nech ho Boh prijme do svojej radosti a svojho pokoja.“ [33]

Ján Pavol I. nazýva zosnulého ruského schizmatika, ktorý odmietol pápežskú neomylnosť a posledných 13 dogmatických koncilov (spolu s inými katolíckymi učeniami), „oddaným služobníkom svojej cirkvi.“

Ján Pavol I. „veril vo väčšie zdieľanie moci s biskupmi naprieč svetom a plánoval decentralizovať vatikánsku štruktúru.“ [34]

Ján Pavol I. povedal: „Cirkev by nemala mať moc ani vlastniť bohatstvo... Aké krásne by to bolo, ak by sa samotný pápež dobrovoľne vzdal všetkej svetskej moci!“ [35] Ján Pavol I. povedal diplomatickému zboru, že Vatikán sa vzdal všetkých nárokov svetskej moci. [36]

Pápeže Pius IX., Nullis Certe Verbis (# 1), 19 január 1860: „...v milých listoch nám poslaným a pastoračnými listami iných náboženských a učených spisov ste vehementne odsúdili svätokrádežné útoky urobené na občiansku moc Rímskej Cirkvi. A ustavične obraňujúc túto moc ste prehlásili a učili, že Boh dal občiansku moc rímskemu pápežovi, aby, nikdy nepodrobený akejkoľvek moci, mohol vykonávať v plnej slobode a bez akejkoľvek prekážky najvyššiu úlohu apoštolského úradovania božsky mu zverenú Kristom, naším Pánom.“ [37]

Ján Pavol I. často hovoril o Pavlovi VI. s obdivom a náklonnosťou: „Bol skvelým pápežom a veľa trpel. Nebol pochopený...“ [38]

Ján Pavol I. tiež hovoril o Bohu ako o „matke.“

Ján Pavol I., Posolstvo angelus, 10. september 1978: „On (Boh) je naším otcom; ešte viac je našou matkou.“ [39]

Vo svojej generálnej audiencii 13. septembra 1978 Ján Pavol I. hovoril na tému nemenných právd a povedal:

„Tie sú pravdy: musíme kráčať pozdĺž cesty týchto právd, porozumejúc im viac a viac, prinášajúc sa do súčasnosti, predkladajúc ich formou vyhovujúcou dobe. Aj pápež Pavol mal rovnakú ideu.“ [40]

V septembri 1978 bolo Lucianiho v pápežských bytoch počuť hovoriť tajomníkovi štátu, „kardinálovi“ Villotovi: „V tejto veci budem rád hovoriť s touto delegáciou Spojených štátov. Podľa mňa nemôžeme nechať situáciu tak, ako je v súčasnosti.“ „Vec“ bola svetová populácia. „Situáciou“ bola Humanae vitae. [41]

Na vrchole zoznamu jeho priorít reforiem a zmien bol radikálne sa meniaci vzťah Vatikánu s kapitalizmom a zmierňovaním toho, o čom si myslel, že tým bolo utrpenie, ktoré pochádzalo priamo s Humanae vitae. [42] [Chceme dať jasne najavo, že nenaznačujeme, že Humanae vitae bol dobrý dokument. Vôbec nie. Humanae vitae učila, že páry môžu používať „prirodzené“ regulovanie plodnosti a nemať vôbec žiadne deti, ako je prebraté v tejto knihe. Vec sa má tak, že Humanae vitae naozaj odsúdila umelú antikoncepciu a Ján Pavol I. sa z toho dôvodu staval proti nej.]

V máji r. 1978 bol Luciani pozvaný zúčastniť sa a rozprávať na medzinárodnom kongrese usporiadanom v Miláne 21.-22. júna. Hlavným cieľom kongresu bolo oslavovať nadchádzajúce výročie encykliky Humanae vitae. Luciani dal nechať na známosť, že nebude rozprávať na kongrese a že sa nezúčastní. [43]

19. septembra 1978 mal Ján Pavol I. stretnutie so svojím tajomníkom štátu, „kardinálom“ Villotom. Ján Pavol I. sa vyjadril:

„Eminencia, diskutovali sme o antikoncepcii asi štyridsaťpäť minút. Ak informácie, ktoré mi boli dané, rôzne štatistiky, ak sú tie informácie presné, potom počas časovej doby, počas ktorej sme sa rozprávali, viac ako tisíc detí s vekom pod päť rokov zomrelo na podvýživu. Počas ďalších štyridsiatich piatich minút, zatiaľ čo sa vy a ja s očakávaním tešíme na naše ďalšie jedlo, ďalších tisíc detí zomrie na podvýživu. Zajtra o tomto čase bude tridsaťtisíc detí, ktoré sú v tomto okamihu nažive, mŕtvych – z podvýživy. Boh sa nie vždy stará.“ [44]

Vatikán tvrdil, že Ján Pavol I. zomrel na silný infarkt okolo jedenástej popoludní 28. septembra 1978. [45]

Dokázali sme, že Ján Pavol I. bol evidentný heretik, ktorí okrem iných vecí plne schválil náboženský indiferentizmus a falošný ekumenizmus Druhého vatikánskeho koncilu. Keďže bol heretikom, nemohol byť platne zvoleným pápežom. Bol nekatolíckym antipápežom.

Poznámky pod čiarou k 15. kapitole: