Ján Pavol II. bol Antikrist

Herézy Jána Pavla II.

(Toto je odkaz na našu sekciu o Jánovi Pavlovi II., ktorá obsahuje jeho najhoršie herézy, mapuje jeho minulosť falošného ekumenizmu a obsahuje mnoho farebných obrázkov; je nevyhnutná na prečítanie.)

Video: “Saint” John Paul II Exposed (1 hodina 28 minút)

Ján Pavol II. hlásal evanjelium Antikrista (pozri článok dole)

Tento článok dole sa zameriava na jednu herézu, ktorú hlásal Ján Pavol II.: že každý človek je Ježiš Kristus. Tento článok obsahuje šokujúci dôkaz, že Ján Pavol II. hlásal, že každý človek je Boh, priamo vo Vatikáne, a ako to konkrétne pasuje definícii „Antikrista“ z Biblie.

Pápež sv. Pius X., E Supremi Apostolatus, 4. október 1903: „Zatiaľ čo na druhej strane, a toto je podľa toho istého apoštola charakteristickým znakom Antikrista, samotný človek vtrhol s nekonečnou opovážlivosťou na miesto Boha.“ [1]

Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „V SKUTOČNOSTI, NÁZOV PRE TEN HLBOKÝ ÚŽAS NAD ĽUDSKOU HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU JE EVANJELIUM, TO JEST RADOSTNÁ ZVESŤ. NAZÝVA SA TIEŽ KRESŤANSTVOM.“ [2]

1. Naša Pani prorokovala, že Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista

Ako sme videli, 19. septembra 1846 sa požehnaná Panna Mária zjavila v La Salette vo Francúzsku a predpovedala, že:

„Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Naša Pani konkrétne predpovedala, že Rím stratí katolícku vieru, upadne do apostázy od pravej Cirkvi Krista a stane sa sídlom Antikrista. Ale čo je antikrist?

↑Ísť späť na menu

2. Antikrist definovaný

V celom Svätom Písme je slovo antikrist spomenuté iba štyri razy. Slovo antikrist nie je vôbec spomenuté v Apokalypse a nie je spomenuté sv. Pavlom (ktorý používa len výrazy „syn zatratenia“ a „človek hriechu“). Slovo antikrist je spomenuté iba sv. Jánom apoštolom v jeho epištolách.

Preto sa pri hľadaní definície Antikrista musíme najprv pozrieť na epištoly sv. Jána, nie Apokalypsu; lebo sv. Ján používa a definuje slovo Antikrist a Apokalypsa nie. Sú štyri razy, kedy sv. Ján používa slovo Antikrist, pričom ho definuje len dvakrát. Dve definície, ktoré dáva sv. Ján pre Antikrista, sú najdôležitejšie čiastky dôkazov, ktoré existujú pri identifikovaní toho, kto Antikrist v skutočnosti je, pretože Sväté Písmo je vnuknuté, neomylné a bezchybné Slovo Božie. Preto je definícia Antikrista podľa Svätého Písma neomylne tá správna.

1. Jánov list 2:22 – „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.“

1. Jánov list 4:2-3 – „Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý rozpúšťa Ježiša, nie je z Boha: a toto je Antikrist, o ktorom ste počuli, že príde...“

Obe definície Antikrista pojednávajú o popretí pravdy o tom, kto je Ježiš Kristus. Pravda o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a pravda o Najsvätejšej Trojici sú samotné základy kresťanského náboženstva. Sú to najdôležitejšie pravdy vo vesmíre.

Toto je dôvodom, prečo rané koncily Katolíckej Cirkvi odsúdili s najväčším možným nasadením aj tie najmenšie odchýlky od pravdy o Ježišovi Kristovi a Trojici. A toto je dôvodom, prečo najväčší nepriatelia Ježiša Krista v histórii neboli tí ľudia, ktorí spôsobili nasledovníkom Krista dočasné ublíženie, ale tí, ktorí boli najefektívnejší a najrúhavejší v útočení na pravdu o Ježišovi Kristovi – ktorá je samotným základom večnej spásy človeka.

A teda pri definovaní „Antikrista“ Sväté Písmo odkazuje na konkrétny útok na pravdu o Ježišovi Kristovi, konkrétny útok na pravdu o Bohočloveku. Sväté Písmo konkrétne odkazuje na rozpúšťanie Ježiša (1 Jn 4:2-3) a popretie, že Ježiš je Kristus (1 Jn 2:22). Tieto dve veci slúžia ako poznávacia charakteristika Antikrista podľa Svätého Písma a tieto dve veci jasne odkazujú na útok na pravdu o vtelení Syna Božieho.

Jedným z prvých a najnechválnejšie známych mužov v histórii Cirkvi, ktorý prekrútil doktrínu o vtelení, bol heretik Nestorius z 5. storočia, ktorý bol odsúdený Efezským koncilom v r. 431. Prípad heretika Nestoria je veľmi dôležitý pri identifikovaní Antikrista a toho, ako sa zmocnil Vatikánu, ako uvidíme, pretože heréza Nestoria bola konkrétnou herézou, ktorá pasuje definícii Antikrista podľa Biblie.

Nestorius bol heretik, ktorý sa pokúsil rozpustiť Krista (1 Jn 4:2-3) a učinil tak prekrútením pravdy o vtelení.

Pápež Pius XI., Lux Veritatis (# 37), 25. december 1931: „…všetci títo, nie menej ako Nestorius, robia trúfalý pokus ‘rozpustiť Krista,’ ...“ [3]

Pápež Pius XI. tu potvrdzuje, že heréza Nestoria bola konkrétnou doktrínou Antikrista – bol to pokus rozpustiť osobu Ježiša Krista, čož je znakom Antikrista podľa Svätého Písma. Udržte tento fakt v pamäti (že doktrína „rozpúšťania Krista“ Nestoria bola konkrétnou doktrínou Antikrista, ako ju opísalo Sväté Písmo), keďže to bude čoskoro obzvlášť relevantné.

Ale čo bolo doktrínou Nestoria? Ako Nestorius „rozpustil“ Ježiša a takto robiac sa stal tým, čo sv. Ján definuje ako „Antikrist“? Aby sme pochopili Nestoriovu doktrínu, musíme stručne zopakovať katolícku pravdu vtelenia.

Katolícka Cirkev učí, že večné Slovo – Syn Boží – druhá osoba Najsvätejšej Trojice – si vzala ľudskú prirodzenosť a skutočne sa stala človekom. Sv. Ján 1:14: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“

Náš Pán Ježiš Kristus je večné Slovo, ktoré sa stalo telom. Je skutočne Bohom a je tiež skutočne človekom. Je jeden Kristus – Jedna Božská Osoba s dvoma prirodzenosťami.

Pápež sv. Lev Veľký, Chalcedónsky koncil, 451, ex cathedra: „...my všetci jedným hlasom učíme vyznanie jedného a toho istého Syna, nášho Pána Ježiša Krista: toho samého dokonalého v božstve a dokonalého v ľudskosti, toho samého skutočne Boha a skutočne človeka, rozumovej duše a tela... jedného a toho istého Krista... jedinú osobu a jestvujúce bytie; On nie je rozlúčený alebo rozdelený do dvoch osôb, ale je jeden a ten istý jednorodený Syn, Boh, Slovo, Pán Ježiš Kristus...“ [4]

Ale Nestorius odmietol, že náš Pán Ježiš Kristus je jedna osoba. Nestorius bohorúhačsky rozpustil Krista do dvoch osôb. Nestorius bohorúhačsky zastával, že Syn Boží sa nestal človekom pri vtelení, ale že sa Syn Boží určitým spôsobom zjednotil s človekom nazvaným Ježiš.

OPAKUJEME, NESTORIUS NEZASTÁVAL, ŽE SYN BOŽÍ SA STAL ČLOVEKOM PRI VTELENÍ, ALE ŽE SYN BOŽÍ SA URČITÝM SPÔSOBOM ZJEDNOTIL S ČLOVEKOM NAZÝVANÝM JEŽIŠ. Znie to povedome?

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 13), 4. marec 1979: „...svojím vtelením, On, Syn Boží sa určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.“ [5]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 2. júl 1986: „…Syn Boží vtelený do lona Panny Márie ‘sa určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.’“ [6]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 8. apríl 1987: „…svojím vtelením sa Syn Boží určitým spôsobom zjednotil s každou osobou.“ [7]

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám – Gratissimam sane (# 2): „…Synovi Božom, ktorý sa pri svojom vtelení ‘v istom zmysle zjednotil s každým človekom.’“ [8]

A zastávaním názoru, že Syn Boží sa nestal človekom, ale že sa zjednotil s človekom nazývaným Ježiš pri vtelení, Nestorius rozpustil alebo rozdelil nášho Pána Ježiša Krista do dvoch osôb.

Pápež sv. Lev Veľký, Dogmatický list Flaviánovi, 449: „Nech je preto Nestorius prekliaty... spravil jednu osobu tela a ďalšiu Božstva A NEUVEDOMIL SI, ŽE TU BOL LEN JEDEN KRISTUS...“ [9]

A rozpúšťaním alebo rozdeľovaním nášho Pána Ježiša Krista do dvoch osôb, Nestoriova antikristovská doktrína logicky mala za následok uctievanie dvoch Kristov a priniesla ako dôsledok UCTIEVANIE ČLOVEKA!

Pápež Vigilius, II. carihradský koncil, 553: „Svätý cirkevný snem Efezský... vyniesol rozsudok proti heréze Nestoria... a všetkým tým, ktorí by si mohli neskôr... osvojiť rovnaké názory, aké zastával... Vyjadrujú tieto lži proti pravým dogmám Cirkvi, PONÚKAJÚC UCTIEVANIE DVOM SYNOM, snažiac sa rozdeliť to, čo nemôže byť rozdelené, A ZAVÁDZAJÚC AJ NEBU, AJ ZEMI PREČIN UCTIEVANIA ČLOVEKA. Ale posvätné zástupy nebeských duchov spolu s nami uctievajú len jedného Pána Ježiša Krista.“ [10]

V tomto neuveriteľnom citáte dogmatický Druhý carihradský koncil učí, že bohorúhačské rozpúšťanie Ježiša do dvoch osôb Nestoriovým názorom na vtelenie malo za následok uctievanie dvoch synov a zaviedlo ako dôsledok UCTIEVANIE ČLOVEKA. Opakujeme, NESTORIOV HERETICKÝ POHĽAD NA VTELENIE MAL ZA NÁSLEDOK UCTIEVANIE DVOCH SYNOV A ZAVIEDOL AKO DÔSLEDOK UCTIEVANIE ČLOVEKA. Toto je tá samá doktrína opísaná sv. Jánom ako doktrína Antikrista. Znie to povedome?

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „V SKUTOČNOSTI, NÁZOV PRE TEN HLBOKÝ ÚŽAS NAD ĽUDSKOU HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU JE EVANJELIUM, TO JEST RADOSTNÁ ZVESŤ. NAZÝVA SA TIEŽ KRESŤANSTVOM.“ [11]

Áno, antipápež Ján Pavol II. hlásal herézu Nestoria – tú samú doktrínu Antikrista. Hlásal rozpúšťanie Krista pri vtelení, ktoré má za následok uctievanie mnohopočetných Kristov a uctievanie človeka! Tu, v jeho úplne prvej encyklike, Redemptor hominis, antipápež Ján Pavol II. explicitne zadefinoval Evanjelium, Radostnú zvesť a kresťanstvo ako hlboký úžas nad človekom. Evanjelium je život Ježiša Krista! Hovorením, že hlboký úžas nad každým človekom je Evanjelium, radostná zvesť a kresťanstvo, antipápež Ján Pavol II. naznačoval, že každý človek je Ježiš Kristus, ktorého kresťania uctievajú. A toto uctievanie každého človeka ako Krista pramení z učenia antipápeža Jána Pavla II., že Syn Boží sa zjednotil s každým človekom pri vtelení!

Naviac, hoci podobnosť medzi Nestoriom a antipápežom Jánom Pavlom II. je nepopierateľná, je medzi nimi zásadný rozdiel. Jestvuje zásadný rozdiel medzi predbežným antikristom, Nestoriom, a antipápežom Jánom Pavlom II., ktorého doktrína predstavuje naplnenie proroctva našej Pani, že Rím sa stane sídlom Antikrista. Rozdielom je, že hlásanie antipápeža Jána Pavla II. bolo šesťmiliárdkrát horšie. Nestorius rozpustil Ježiša do dvoch (čo malo za následok uctievanie dvoch Kristov), zatiaľ čo antipápež Ján Pavol II. rozpustil Ježiša do šiestich miliárd, čo malo za následok uctievanie šiestich miliárd Kristov.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 25. január 1984: „Kristus, Syn Boží, tým, že sa stáva telom, berie si ľudskosť každého človeka, ... V tomto okamihu sa stáva zjednotený s každou osobou... V encyklike Redemptor hominis som napísal, že ‘názov pre ten hlboký úžas nad ľudskou hodnotou a dôstojnosťou je evanjelium, to jest radostná zvesť. Nazýva sa tiež kresťanstvom.’“ [12]

Tu máme antipápeža Jána Pavla II. ilustrujúceho jeho rozpúšťanie Ježiša (jeho doktrínu Antikrista) a jeho uctievanie človeka s príčinnou a účinkovou precíznosťou. Hovorí nám, že pretože bol Syn Boží zjednotený s každým človekom pri vtelení, to jest, pretože Syn Boží bol rozpustený do každého človeka pri vtelení, názov pre kresťanstvo je hlboký úžas nad každým človekom; pretože na základe tejto udalosti je každý človek Ježiš Kristus. Každý človek je skutočne Syn Boží a skutočne človek. V tomto článku dokážeme, že táto doktrína Antikrista, že každý človek sa stal Synom Božím pri vtelení a je preto Ježiš Kristus, je to, čo antipápež Ján Pavol II. hlásal svetu.

↑Ísť späť na menu

3. Každý človek si musí privlastniť vtelenie

Hneď pred definovaním kresťanstva ako hlbokého úžasu nad človekom vo svojej prvej encyklike Redemptor hominis napísal antipápež Ján Pavol II. nasledovné:

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba... musí si „prisvojiť“ a asimilovať celú skutočnosť vtelenia a vykúpenia, aby tak znova našiel seba. Ak sa v ňom uskutoční tento hlboký proces, on potom nesie ovocie nielen adorácie Boha, ale aj hlbokého úžasu nad sebou samým.“ [13]

Prisvojiť si niečo znamená „privlastniť si to.“ [14] Asimilovať niečo znamená vstrebať to. Preto, antipápež Ján Pavol II. tu hovorí, že človek si musí privlastniť vtelenie (to jest, musí si privlastniť skutočnosť, že Boh sa stal človekom), aby našiel sám seba. Toto znamená, že človek musí pochopiť, že je Bohočlovek, aby našiel sám seba.

Keď sa toto stane v človeku, podľa antipápeža Jána Pavla II., človek bude vlastniť nielen adoráciu Boha, „ale tiež hlboký úžas nad sebou samým,“ pretože zistí, že aj on je Kristus, Syn Boží, ktorý sa stal človekom. Toto je dôvod, prečo antipápež Ján Pavol II. zadefinoval kresťanstvo ako hlboký úžas nad každým človekom v hneď nasledujúcom odseku svojej encykliky (už citované).

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba... musí si „prisvojiť“ a asimilovať celú skutočnosť vtelenia a vykúpenia, aby tak znova našiel seba... V SKUTOČNOSTI, NÁZOV PRE TEN HLBOKÝ ÚŽAS NAD ĽUDSKOU HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU JE EVANJELIUM, TO JEST RADOSTNÁ ZVESŤ. NAZÝVA SA TIEŽ KRESŤANSTVOM.“ [15]

Naviac, antipápež Ján Pavol II. zopakoval jeho dôležité posolstvo (o privlastňovaní si vtelenia, aby sa našiel človek) mnohokrát vo svojich spisoch (Catechesi tradendae # 61; Veritatis splendor # 8), keďže, ako sme už ukázali, je to základom celého evanjelia Antikrista.

Takže aspoň tri razy vo svojich spisoch antipápež Ján Pavol II. učil, že človek si musí privlastniť vtelenie, aby objavil sám seba. A bezprostredne po tom, čo toto prvýkrát spomenie v Redemptor hominis, antipápež Ján Pavol II. potvrdzuje jeho skutočný význam definovaním kresťanstva ako hlbokého úžasu nad každým človekom, potvrdzujúc, že toto uctievanie každého človeka plynie priamo z vtelenia.

↑Ísť späť na menu

4. Evanjelium je radostná zvesť o človeku

Antipápež Ján Pavol II. definoval Evanjelium ako hlboký úžas nad človekom vo svojej prvej encyklike a mnohokrát inokedy. Ale antipápež Ján Pavol II. tiež zadefinoval Evanjelium ako radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi. Definoval ho oboma spôsobmi, pretože jeho posolstvo bolo, že každý človek je Ježiš Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 7. marec 1983: „Evanjelium je osoba: je to Ježiš Kristus.” [16]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. jún 1980: „Nielenže je evanjeliové posolstvo adresované človeku, ale je to veľké mesiášske posolstvo o človeku; je to zjavenie človeku úplnej pravdy o ňom samom...” [17]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptoris missio (# 13): „Sám Ježiš je ‘radostná zvesť,’ ... prehlasuje ‘radostnú zvesť’ nielen tým, čo hovorí alebo koná, ale tým čím je.” [18]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 4. jún 1997: „Evanjelium ohlasovaním radostnej zvesti Ježiša oznamuje tiež radostnú zvesť človeka...” [19]

Antipápež Ján Pavol II., O Kristových veriacich laikoch – Christifideles laici (# 7), 30. december 1988: „…sám Ježiš Kristus je ‘nová zvesť’...” [20]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 9. máj 1988: „Evanjelium je zjavením Boha... A je tiež zjavením pravdy o človeku, o jeho dôstojnosti... Nazývame ho radostná zvesť alebo ‘radostná novina’...“ [21]

Antipápež Ján Pavol II. hlásal svetu, že človek a Ježiš sú jedno a to isté a že Evanjelium je pravdou o Ježišovi a tiež pravdou o každom človeku. Nasledujúci citát je vskutku obzvlášť odhaľujúci.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav členom Kongresu Spojených štátov, 8. január 2001: „Počas rokov môjho duchovného úradovania, ale predovšetkým v jubilejnom roku, ktorý práve skončil, som pozval všetkých, aby sa obrátili na Ježiša, aby objavili v nových a hlbších spôsoboch pravdu o človeku. (...) Vidieť pravdu Krista znamená zažiť s hlbokým úžasom hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti, čo je radostná zvesť evanjelia... (cf. Redemptor hominis, n. 10).“ [22]

V prvom rade si všimnite odkaz na Redemptor hominis #10, čo urobil antipápež Ján Pavol II. Redemptor hominis #10 je miesto, kde antipápež Ján Pavol II. pôvodne zadefinoval Evanjelium a kresťanstvo ako hlboký úžas nad človekom.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „V SKUTOČNOSTI, NÁZOV PRE TEN HLBOKÝ ÚŽAS NAD ĽUDSKOU HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU JE EVANJELIUM, TO JEST RADOSTNÁ ZVESŤ. NAZÝVA SA TIEŽ KRESŤANSTVOM.“ [23]

Po druhé, hneď pred udaním tohto odkazu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že vidieť pravdu Krista znamená zažiť s hlbokým úžasom hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Inými slovami, VIDIEŤ PRAVDU KRISTA ZNAMENÁ ZAŽIŤ (PRECÍTIŤ) KAŽDÉHO ČLOVEKA, podľa antipápeža Jána Pavla II., a toto je radostná zvesť evanjelia. Toto znamená, že každý človek je Ježiš Kristus.

Galaťanom 1:8-9 – „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!“

Jednou z najvychýrenejších encyklík antipápeža Jána Pavla II. bola Evangelium vitae z r. 1995. Evangelium vitae znamená evanjelium života.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 29), 25. marec 1995: „Evanjelium života je niečo konkrétne/skutočné a osobné, pretože spočíva v ohlasovaní osoby samého Ježiša.“

Tu v Evangelium vitae #29 antipápež Ján Pavol II. definuje evanjelium života; hovorí, že ono je Ježišom samotným. Ale sledujte toto.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 2), 25. marec 1995: „Evanjelium lásky Boha k človeku, Evanjelium dôstojnosti osoby a Evanjelium života sú jediným a nerozdeliteľným evanjeliom.“

Antipápež Ján Pavol II. nám práve povedal, že evanjeliom života je Ježiš, a tu nám hovorí, že evanjelium života je tiež evanjeliom ľudskej dôstojnosti. Jasne hovorí, že ohlasovanie Ježiša je tiež ohlasovaním každého človeka; sú jediným a nerozdielnym zvestovaním.

↑Ísť späť na menu

5. Človek je Kristus, Syn živého Boha

V 16. kapitole Evanjelia podľa sv. Matúša je zaznamenaná jedna z najdôležitejších udalostí v histórii kresťanstva.

Matúš 16:13-16 – „A Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov hovoriac: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Oni vraveli: "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." Povedal im: "A za koho ma pokladáte vy?" Šimon Peter odpovedajúc povedal: "Ty si Kristus/Mesiáš, Syn živého Boha."“

V tento dramatický moment v histórii spásy sv. Peter vyznal pravdu, ktorá spočíva v srdci Evanjelia. Vyznal správne, že Ježiš je Kristus (Mesiáš), Syn živého Boha.

Vo svojej prvej homílii antipápež Ján Pavol II. adresoval tieto slová povedané sv. Petrom o Ježišovi Kristovi.

Antipápež Ján Pavol II., Úplne prvá homília, navždy poznačujúca začiatok jeho pastoračného úradovania, nedeľa, 22. október 1978: „‘1. Ty si Kristus, Syn živého Boha’ (Mt 16:16). Tieto slová boli vyslovené Šimonom, synom Jonáša, v kraji Cézarey Filipovej... Tieto slová poznačujú začiatok Petrovej misie v histórii spásy...“
„2. V tento deň a na tomto mieste musia byť tieto isté slová znova vyrieknuté a počúvané: ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’ Áno, bratia a synovia a dcéry, tieto slová v prvom rade... prosím počúvajte ešte raz, dnes, na tomto posvätnom mieste, slovám vyrieknutým Šimonom Petrom. V týchto slovách je viera Cirkvi. V týchto istých slovách je nová pravda, vskutku, konečná a definitívna pravda o človeku: Synovi živého Boha – ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“ [24]

Vo svojej úplne prvej homílii ako antipápež v r. 1978, v tom samom prejave, ktorý navždy poznačí začiatok jeho pastoračného úradovania, nedeľu, 22. októbra 1978, antipápež Ján Pavol II. prehlásil svetu, že človek je Kristus, Syn živého Boha! Dokonca povedal, že toto je „nová pravda“ – nová pravda, ktorú tu má on vyjaviť. „Ty si Kristus, Syn živého Boha,“ povedané sv. Petrom o našom Pánovi Ježišovi Kristovi, sú slová, ktoré opisujú pravdu o človeku, podľa antipápeža Jána Pavla II.

A nie je to žiadna náhoda, že antipápež Ján Pavol II. spravil toto vyhlásenie vo svojej úplne prvej homílii ako antipápež. Bol tu hlásať človeka na mieste Boha, a tak vykladal svoju antikristovskú doktrínu od úplného začiatku. Ľudia nemôžu podceniť významnosť tohto prejavu.

Pápež sv. Pius X., E Supremi Apostolatus, 4. október 1903: „Zatiaľ čo na druhej strane, a toto je podľa toho istého apoštola charakteristickým znakom Antikrista, samotný človek vtrhol s nekonečnou opovážlivosťou na miesto Boha.“ [25]

Charakteristickým znakom Antikrista, človeka na mieste Boha, bol charakteristický znak antipápeža Jána Pavla II. Bol tu nahradiť Evanjelium Ježiša Krista evanjeliom človeka ako Krista; bol tu nahradiť pravdu o Ježišovi Kristovi pravdou o človeku.

↑Ísť späť na menu

6. Pravda o človeku je, že je Ježiš Kristus

V spisoch antipápeža Jána Pavla II. človek nájde nespočetné odkazy na človeka. Ale v jeho spisoch človek nájde aj nespočetné odkazy na „pravdu o človeku.“ Bola to pravda o človeku, že je Ježiš Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 17. december 1991: „Milí bratia a sestry, pozrite na Krista, pravdu o človeku, ...” [26]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. explicitne hovorí, že Kristus je pravda o človeku. Toto znamená, že pravda o človeku je, že je Ježiš Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 22. február 1984: „…aby svedomia mohli byť oslobodené v plnej pravde človeka, ktorý je Kristus...” [27]

V čísle #5 nášho magazínu citujeme mnohé ďalšie texty, kde Ján Pavol II. naznačuje – niekedy veľmi vychytralým spôsobom – že „pravda o človeku“ je, že je Kristus. Odkazujeme vás na tieto texty a video na našej webstránke (www.mostholyfamilymonastery.com), keďže musíme ísť ďalej.

↑Ísť späť na menu

7. A slovo sa telom stalo v každom človeku

V Evanjeliu podľa Jána 1:14 čítame o vtelení Syna Božieho, „A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Tu je to, čo nám prišiel povedať antipápež Ján Pavol II. o týchto slovách.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom – Dominum et vivificantem (# 50): „‘Slovo sa telom stalo.’ Vtelenie Boha-Syna značí vzatie do jednoty s Bohom nielen ľudskú prirodzenosť, ale v tejto ľudskej prirodzenosti, v istom zmysle, všetko čo je ‘telom’: celé ľudstvo, ...” [28]

Tu antipápež Ján Pavol II. cituje slová Jána 1:14 a hovorí, že Slovo stávajúce sa telom znamená prijatie všetkého tela, celého ľudstva. Toto doslova znamená, že Syn Boží sa stal všetkým telom, celým ľudstvom. A toto je dôvod, prečo antipápež Ján Pavol II. hovorí nasledovné:

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 104): „Je to presne v ‘tele’ každej osoby, kde Kristus pokračuje zjavovať seba... takže odmietnutie ľudského človeka akoukoľvek formou, ktorú to odmietnutie zaujme, je naozaj odmietnutím Krista.“ [29]

Tu antipápež Ján Pavol II. potvrdzuje svoju doktrínu, ako ju vyložil v Encyklike o Duchu Svätom #50. Pretože sa Slovo telom stalo v celom ľudstve, je to v tele KAŽDEJ OSOBY, kde Kristus zjavuje seba. Každá osoba je Slovo, ktoré sa stalo telom, podľa antipápeža Jána Pavla II. Všimnite si, ako dokonca dá slovo „telo“ do úvodzoviek, konkrétne naznačujúc, že každá osoba je „Slovo, ktoré sa telom stalo“ Jána 1:14.

↑Ísť späť na menu

8. Vtelenie je pravda o človeku

Antipápež Ján Pavol II., Homília v St. Louis, 27. január 1999: „Pri vtelení sa Boh plne zjavuje v Synovi, ... Vtelenie tiež zjavuje pravdu o človeku.“ [30]

Toto znamená, že človek je vtelené Slovo.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 4. január 1981: „Príchod Boha do sveta, narodenie Boha v ľudskom tele, je prenikavou a očarujúcou pravdou. Je to cesta, po ktorej človek, ako kráča, znovuobjaví seba samého.” [31]

Toto znamená, že každý človek objaví, že je Boh v ľudskom tele.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 14. december 1999: „Upieraním nášho zraku na tajomstvo vteleného Slova... človek objaví sám seba.“ [32]

Tu antipápež Ján Pavol II. nehanebne tvrdí, že pozeraním sa na Bohočloveka, človek objaví sám seba.

↑Ísť späť na menu

9. Tajomstvo slova, ktoré sa stalo telom, je tajomstvo človeka

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 14. január 1999: „A v skutočnosti je to iba v tajomstve Slova, ktoré sa stalo telom, kedy sa tajomstvo človeka skutočne stáva zrejmým.” [33]

Antipápež Ján Pavol II. vyslovil tento výrok stovkykrát. Povedal nám, že je to iba v TAJOMSTVE Slova, ktoré sa stalo telom – to znamená povedať, iba v tajomstve Bohočloveka – kedy sa tajomstvo každého človeka stáva zrejmým, pretože každý človek je Bohočlovek, podľa doktríny Antikrista, ktorú hlásal. Všimnite si, že antipápež Ján Pavol II. nepovedal, že je to v učení Slova, ktoré sa stalo telom, kedy sa tajomstvo človeka stáva zrejmým, ale v tajomstve vteleného Slova – tajomstve Bohočloveka samotného – nášho Pána Ježiša Krista.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 2), 6. august 1993: „V skutočnosti je to iba v tajomstve vteleného Slova, kedy svetlo dopadá na tajomstvo človeka.” [34]

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o viere a rozume – Fides et ratio (# 12): „…iba v tajomstve vteleného Slova naberá tajomstvo človeka svetlo.“ [35]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. október 1991: „V skutočnosti je to iba v tajomstve Slova, ktoré sa stalo telom, kedy sa tajomstvo človeka skutočne stáva zrejmým…” [36]

↑Ísť späť na menu

10. Mária je požehnaná, pretože mala vieru v človeka

V Evanjeliu podľa Lukáša 1:45 Alžbeta hovorí k Márii:

„A blahoslavená si ty, ktorá si uverila, lebo tie veci sa splnia, čo ti boli povedané Pánom.“

V Evanjeliu podľa Lukáša 1:45 čítame, že Alžbeta chválila Máriu pre jej vieru v Pána. Tuná je to, čo antipápež Ján Pavol II. povedal o tejto udalosti.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 31. máj 1980: „Na prahu domu Zachariáša Alžbeta povedala Márii: ‘Požehnaná si ty, ktorá si uverila’ (porov. Lk 1:45). Vzdajme poctu materstvu, pretože viera v človeka je v ňom vyjadrená. (...) JE NEVYHNUTNÉ VERIŤ V ČLOVEKA, od počiatku. POŽEHNANÁ SI TY, MÁRIA, TY, KTORÁ SI UVERILA.“ [37]

Lukáš 1:45 nám hovorí, že Mária verila v Pána. V homílii, komentujúc o Lukášovi 1:45, antipápež Ján Pavol II. nám hovorí, že Mária uverila v človeka od počiatku. Hovoril jasne, že Pán, v ktorého Mária verila, je každý človek.

↑Ísť späť na menu

11. Každý človek je Kristus, dieťa, narodený na Vianoce

Rovnako ako antipápež Ján Pavol II. vyhlásil, že človek je Kristus, Syn živého Boha, v jeho prvej homílii, a rovnako ako vyhlásil, že kresťanstvo, radostná zvesť a Evanjelium sú hlbokým úžasom nad každým človekom, vo svojej prvej encyklike, tak aj učinil tento Antikrist pri posolstve svetu v jeho prvom vianočnom prejave ako antipápež.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Toto posolstvo adresujem každej ľudskej bytosti, človeku v jeho ľudskosti. Vianoce sú sviatkom človeka.“ [38]

Definíciou Vianoc je nasledovné: „Vianoce – Kristova omša, bežný anglický názov pre sviatok narodenín nášho Pána...“ [39] Vianoce sú sviatok narodenia Ježiša Krista. Takže, prečo sme objavili antipápeža Jána Pavla II. prehlasujúceho, v jeho prvom vianočnom prejave, každej ľudskej bytosti, že Vianoce sú „sviatkom človeka“? Je to presne pretože bol úplne Antikrist, ktorý tu bol, aby hlásal človeka na mieste Krista. A tento Antikrist pokračoval v hlásaní tohto posolstva na Vianoce ďalšie nasledovné roky.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1979: „Vianoce sú sviatkom všetkých detí sveta – všetkých z nich, ...” [40]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. december 1993: „Vianoce sú sviatkom každej ľudskej bytosti...” [41]

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Prijmite plnú pravdu týkajúcu sa človeka, ktorá bola vyrieknutá na vianočnú noc; prijmite túto dimenziu človeka, ktorá bola otvorená pre všetky ľudské bytosti v túto svätú noc...“ [42]

Žiadna pravda týkajúca sa človeka nebola vyrieknutá na vianočnú noc. Jediná pravda, ktorá bola vyrieknutá, sa týkala narodenia Spasiteľa: „Lebo tento deň sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán“ (Lukáš 2:11). Ak vianočná noc priniesla tiež „plnú pravdu týkajúcu sa človeka,“ ako povedal antipápež Ján Pavol II., tak potom plná pravda týkajúca sa človeka je, že je Ježiš Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 1): „‘… lebo tento deň sa vám narodil v meste Dávida Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.’ (Lk 2:10-11) Zdrojom tejto ‘veľkej radosti’ je narodenie Spasiteľa; ale Vianoce tiež odhaľujú plný význam každého ľudského narodenia...“ [43]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav poliakom v Ríme, 23. december 1998: „Narodenie Syna Božieho nám tiež ukazuje hlbokú pravdu o človeku.“

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Ak s takou vážnosťou oslavujeme narodenie Ježiša, znamená to vydávať svedectvo, že každá ľudská bytosť je niekto jedinečný a neopakovateľný.“ [44]

Tu antipápež Ján Pavol II. pripúšťa, že vážna slávnosť Vianoc jednoducho znamená vydávať svedectvo o každej ľudskej bytosti.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. december 1985: „Pánove narodenie je svetlo významu: svetlo znovuobjaveného významu všetkých vecí. A predovšetkým významu človeka...“ [45]

V tejto neuveriteľnej homílii na Vianoce, 1985, antipápež Ján Pavol II. vyhlásil, že Pánove narodenie je význam človeka, nehanebne nám hovoriac, že človek je Pán narodený na Vianoce.

↑Ísť späť na menu

12. Epifánia (Zjavenie Pána) je prejav človeka

Slovo epifánia znamená prejav (manifestácia) Boha. Dokonca aj antipápež Ján Pavol II. toto uznal.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 2. január 1983: „Ako je dobre známe, epifánia znamená manifestácia Ježiša ľuďom, zjavenie Mesiáša očakávaného storočia.“ [46]

Ale pozerajte sa, ako tento Antikrist tiež zadefinoval, že každé dieťatko je epifániou Boha.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 11. január 1998: „Každé dieťatko, ktoré príde do sveta je ‘epifániou’ Boha, ...“ [47]

Toto naznačuje, podľa jeho vlastnej definície – a v súlade s celým jeho kázaním – že každé dieťatko, ktoré príde do sveta, je Boh.

V Apokalypse 3:14 sa náš Pán Ježiš Kristus nazve „Amen,“ verný a pravý svedok. Antipápež Ján Pavol II. hovorí, že každý človek je Amen.

Antipápež Ján Pavol II., Familiaris consortio (# 30), 22. november 1981: „…Cirkev stojí za život: V KAŽDOM ĽUDSKOM ŽIVOTE vidí nádheru toho ‘Áno,’ toho ‘Amen,’ ktorým je Kristus samotný.“ [48]

↑Ísť späť na menu

13. Človek je cesta

V Evanjeliu podľa Jána, kapitole 14 čítame nasledovné:

Ján 14:5-6 – „Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš; a ako môžeme poznať cestu? Ježiš mu povedal: Ja som cesta...“

V jednom z najpozoruhodnejších (najnápadnejších) veršov v celom Svätom Písme nám Ježiš Kristus hovorí, že On (Ježiš) je cesta. Čo nám povedal Ján Pavol II.?

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 9. február 2001: „Ľudská bytosť je cesta…” [49]

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o ľudskej práci – Laborem exercens (# 1), 14. september 1981: „…človek ‘je primárna a fundamentálna cesta’... je nevyhnutné ustavične sa vracať na túto cestu...“ [50]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav v Poľsku, 14. jún 1999: „Človek je primárna a fundamentálna cesta…” [51]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 7. apríl 1998: „…človek je prvá cesta...” [52]

Antipápež Ján Pavol II., 21. jún 2002: „…v encyklike Redemptor hominis som chcel zopakovať, že ľudská osoba je primárna a hlavná cesta...“ [53]

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám – Gratissimam sane (# 1), 2. február 1994: „…človek je cestou...“ [54]

Ježiš Kristus nám povedal veľmi jasne, že On (Ježiš) je cesta. Antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že človek je cesta. Antipápež Ján Pavol II. hlásal, že človek je cesta, i keď Ježiš samotný je cesta, presne pretože bol Antikrist a hlásal človeka na mieste Krista.

A niet žiadnych pochýb, že antipápež Ján Pavol II. si bol plne vedomý, že dával človeka na miesto Boha, keď hlásal, že človek je cesta. Bol si plne vedomý faktu, že Ježiš Kristus samotný je cesta. Áno, tento človek, ktorý plynule hovoril 14 jazykmi, ktorý bol najviac videnou osobou na svete, ktorý precestoval viac míľ než ktokoľvek v histórii a hovoril k viacej ľuďom než ktokoľvek v histórii, si bol plne vedomý, že Ježiš Kristus je cesta.

Antipápež Ján Pavol II., Catechesi tradendae (# 5), 16. október 1979: „Je to Ježiš Kristus, ktorý je ‘cesta a pravda a život,’ …” [55]

Antipápež Ján Pavol II., Catechesi tradendae (# 22), 16. október 1979: „...Krista, ktorý je ‘cesta...’ (Jn 14:6)” [56]

Antipápež Ján Pavol II., O laických veriacich – Apostolicam actuositatem (# 34), 30. december 1988: „...Kristus je pre vás ‘cesta...’“ [57]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 8. apríl 2001: „Lebo Ježiš Kristus samotný je cesta...“ [58]

Antipápež Ján Pavol II. vedel veľmi dobre, že Ježiš samotný je cesta, a predsa nám tiež hlásal kolom dokola, že človek je cesta. Antipápež Ján Pavol II. nám hlásal, že niet rozporu medzi dvoma výrokmi – že človek a Kristus sú zameniteľné, pretože sú to isté.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 10. december 1989: „…vyrovnať cestu Pána a človeka, KTORÁ je cesta Cirkvi.“ [59]

Pri adresovaní tejto neuveriteľnej homílie si musíme pripomenúť slová sv. Jána Krstiteľa v Evanjeliu. Svätý Ján Krstiteľ hlásal pred Kristovým príchodom:

Evanjelium podľa Jána 1:23 – „Ja som hlas volajúceho na púšti: vyrovnajte cestu Pánovu, ...“

Ale antipápež Ján Pavol II. nám povedal, aby sme vyrovnali cestu Pána A ČLOVEKA. Jeho posolstvo je nehanebne jasné! Jeho posolstvo je, že človek je Pán. Vskutku, všimnite si konečnú skupinu slov v tejto neuveriteľnej citácii od antipápeža Jána Pavla II. Nehovorí nám, aby sme vyrovnali CESTY Pána a človeka, ktoré SÚ cestou Cirkvi. Zato však hovorí, „vyrovnajte CESTU Pána a človeka, KTORÁ JE cesta Cirkvi.“ Oni sú jediná cesta, podľa antipápeža Jána Pavla II.

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám – Gratissimam sane (# 23): „Nech je nám vždy umožnené nasledovať toho, ktorý je ‘cesta a pravda a život’ (Jn 14:6).” [60]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 13), 4. marec 1979: „Ježiš Kristus je hlavná cesta pre Cirkev.” [61]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 22), 4. marec 1979: „Lebo v tomto Cirkev tiež poznáva cestu jej každodenného života, KTORÁ JE KAŽDÁ OSOBA.“ [62]

Všimnite si opäť jasné posolstvo zamenenia v týchto posledných dvoch citátoch z tej istej encykliky.

↑Ísť späť na menu

14. Človek je pravda

V Evanjeliu podľa Jána 14:6 sa náš Pán Ježiš Kristus indentifikuje nielen ako cesta, ale aj ako pravda.

„Ja som cesta a pravda...“ (Jn 14:6)

Ježiš Kristus nám hovorí, že On je pravda. Čo nám hovorí antipápež Ján Pavol II.?

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 84): „Pilátova otázka: ‘Čo je pravda?’ odzrkadľuje znepokojivú zmätenosť človeka, ktorý už často ani nevie, kto je...“ [63]

Tu nám tento Antikrist hovorí, že Pilátova otázka „čo je pravda“ odzrkadľuje zmätenosť človeka, ktorý už ani nevie, KTO JE! Antipápež Ján Pavol II. sa tu pokúšal napchať nám jeho satanistické evanjelium pekla rovno do tváre. Pokúšal sa nám to napchať do tváre, že človek je pravda – že každý človek je skutočne Kristus, ktorého Pilát nevedel poznať – a že Pilát samotný (keď zlyhal uvedomiť si pravdu, ktorá bola v jeho samej prítomnosti, pravdu, ktorou je náš Pán Ježiš Kristus) zlyhal uvedomiť si, kto je človek!

Okrem „Pravda,“ jedným z hlavných titulov nášho Pána Ježiša Krista je „Slovo.“

Evanjelium podľa Jána 1:1 – „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“

Antipápež Ján Pavol II. uznal tento fakt vo svojej Encyklike o Duchu Svätom #36.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom – Dominum et vivificantem (# 36), 18. máj 1986: „…Slova, večného Syna.“ [64]

Ale pozrite sa ako antipápež Ján Pavol II. použil tento titul nášho Pána v hneď ďalšom odseku tejto enykliky.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom – Dominum et vivificantem (# 37), 18. máj 1986: „Tu sa nachádzame v samom strede toho, čo by mohlo byť nazvané ‘anti-Slovo,’ to znamená ‘anti-pravda.’ Pravda o človeku sa totiž falšuje: kto je človek...“ [65]

V encyklike o Duchu Svätom #36 nám antipápež Ján Pavol II. povedal, že Ježiš Kristus je Slovo, večný Syn. Tu v #37 tej istej encykliky nám antipápež Ján Pavol II. hovorí, že „anti-Slovo“ a „anti-pravda“ sú sfalšovaním pravdy o človeku – sfalšovaním o tom, kto je človek. Toto jasne znamená, že človek je Slovo, Pravda, Syn Boží.

↑Ísť späť na menu

15. Človek je život

V Evanjeliu podľa Jána 14:6 sa náš Pán Ježiš Kristus identifikuje nielen ako cesta a pravda, ale aj život.

„Ja som cesta a pravda a život.“ (Jn 14:6)

Ježiš Kristus nám hovorí, že On je život. Svätý Ján evanjelista potvrdzuje túto pravdu charakterizovaním nášho Pána Ježiša Krista ako „Slovo života“ a „život večný“ vo svojej prvej epištole.

1. Jánov list, kapitola 1 – „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, [to zvestujeme] o Slove života – lebo život sa zjavil; a my sme videli a svedčíme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“

V tejto hlbokomyseľnej pasáži Svätého Písma sv. Ján identifikuje, že Ježiš Kristus je večný život, ako nám sám náš Pán povedal. Ale čo hovorí Antikrist? Vskutku, čo hovorí Antikrist o tejto istej pasáži Svätého Písma, ktorú sme práve citovali (prvá kapitola prvej epištoly sv. Jána)?

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 30), 25. marec 1995: „Najhlbší a najpôvodnejší zmysel tohto rozjímania nad tým, čo nám zjavenie hovorí O ĽUDSKOM ŽIVOTE, bol vyjadrený apoštolom Jánom, ktorý v otváracích slovách svojho prvého listu napísal: ‘Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, ... [to zvestujeme] o Slove života – a ten život sa zjavil a my sme videli a dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám ...’“ [66]

Tu antipápež Ján Pavol II. cituje slovo za slovom otváraciu pasáž epištoly sv. Jána, kde sv. Ján opisuje počúvanie a videnie Ježiša Krista: Slova života. Hovorí nám, že táto pasáž o našom Pánovi Ježišovi Kristovi je v skutočnosti tým, čo nám zjavenie hovorí o ĽUDSKOM ŽIVOTE! Pre antipápeža Jána Pavla II. nie je možné, aby hlásal, že človek je Ježiš Kristus, jasnejšie!

A antipápež Ján Pavol II. vedel presne, čo hovoril, keď pripísal tento verš o našom Pánovi človeku, pretože iba o 50 odsekov neskôr v tej istej encyklike, Evangelium vitae, antipápež Ján Pavol II. opäť zacitoval tento istý verš Písma – ale tentokrát so správnym významom!

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 80.1), 25. marec 1995: „‘Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, ... [to zvestujeme] o Slove života...’ Ježiš je jediné evanjelium: nemáme nič iné, čo by sme hovorili alebo dosvedčovali.“ [67]

Takže v jednej encyklike antipápež Ján Pavol II. citoval otváracie slová epištoly sv. Jána odlišne dva razy; a raz hovorí, že nám to vykladá o ľudskom živote, a raz hovorí, že nám to vykladá o Ježišovi Kristovi. Ale ako sme ukázali, pri kázaní Antikrista toto nie je žiaden rozpor. Pri jeho hlásaní hovoriť o „živote večnom“ znamená hovoriť o človeku a hovoriť o človeku znamená hovoriť o „živote večnom.“

↑Ísť späť na menu

16. Každý človek je Eucharistia

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 29. máj 1983: „Myšlienka o Eucharistii je prítomná pri každom stretnutí, nielen pretože je tam obsiahnuté v Eucharistii to, čo má život každého človeka najhlbšie...“ [68]

Náš Pán Ježiš Kristus, Telo, Krv, Duša a Božstvo, je obsiahnutý v Eucharistii. Antipápež Ján Pavol II. hovorí, že to, čo je obsiahnuté v Eucharistii, má život každého človeka najhlbšie. Toto jasne znamená, že každý človek má Telo, Krv, Dušu a Božstvo Krista, pretože každý človek je Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 20): „Eucharistia je sviatosť, v ktorej je naše nové bytie najúplnejšie vyjadrené…” [69]

↑Ísť späť na menu

17. Každý človek je ukrižovaný Kristus

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 11. jún 1982: „Keď sa pozeráme na kríž, vidíme v tom umučenie človeka: muky Krista.“ [70]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 28. marec 1982: „Moja pastierska návšteva tak blízko k Svätému týždňu sa takto stáva rozjímaním nad ‘umučením Krista’ a ‘umučením človeka.’“ [71]

Antipápež Ján Pavol II., O význame utrpenia – Salvifici doloris (# 20): „Človek, vierou objavujúc vykupiteľské utrpenie Krista, v ňom tiež objavuje jeho vlastné utrpenia...“ [72]

Človek neobjavuje svoje vlastné utrpenia v Kristových utrpeniach, pretože človek nie je Kristus. Ale toto je to, čo Antikrist Ján Pavol II. hlásal.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav v Koloseu, 10. apríl 1998: „Ako rozjímame Kristovu smrť na kríži, naše myšlienky sa obracajú k nespočetným krivdám a utrpeniam, ktoré predlžujú jeho utrpenie v každej časti sveta. Myslím na miesta, kde je urážaný človek...“ [73]

Keď rozjímame Krista mŕtveho na kríži, nemyslíme na miesta, kde je urážaný človek, pretože človek nie je ukrižovaný Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 12. január 1994: „Aj keď nám sv. Pavol pripomína, že ‘Kristus vzkriesený z mŕtvych už viac neumiera, smrť už viac nad ním nepanuje’ (Rim 6:9), smrť stále pokračuje byť súčasťou ľudskej existencie. Sme svedkami procesu smrti na Balkáne a, nanešťastie, sme nad tým bezmocnými svedkami. Kristus pokračuje v umieraní uprostred tragických udalostí uskutočňujúcich sa v tej časti sveta a toto bolo predmetom nášho spoločného zamyslenia sa. Kristus pokračuje vo svojej agónii v toľkých mnohých našich bratoch a sestrách: v mužoch, ženách a deťoch, v mladých i v starých, v toľkých mnohých kresťanoch a moslimoch, vo veriacich i neveriacich.“ [74]

Antipápež Ján pavol II. začína pripustením, že Kristus nikdy znova neumrie (Rim 6:9). Potom nám povie, že smrť pokračuje byť súčasťou ľudskej existencie. Potom nám povie, že Kristus pokračuje v umieraní, v kresťanoch a moslimoch, vo veriacich i neveriacich. Sledovať pochod jeho myšlienok nie je ťažké: aj keď Kristus nikdy znova neumrie, človek umiera stále – a teda Kristus umiera, pretože človek je Kristus. Dokonca zdôrazňuje, že Kristus pokračuje v umieraní v moslimoch a neveriacich, čo ešte viac potvrdzuje, že hlása, že človek je Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. október 1999: „On, Emmanuel, Boh-s-nami, bol ukrižovaný v koncentračných táboroch a gulagoch; poznal trápenie pod bombardovaním v zákopoch; trpel, kdekoľvek bola neodňateľná dôstojnosť človeka, každej ľudskej bytosti, ponížená, utláčaná a zneuctená.“ [75]

Výraz Emmanuel (Boh s nami) je veľmi špecifický. Vzťahuje sa na jednu osobu. Náš Pán Ježiš Kristus je Emmanuel (Izaiáš 7:14; Mt 1:23). A náš Pán Ježiš Kristus bol ukrižovaný raz pre naše hriechy. Charakterizovaním každého človeka ako Emmanuel antipápež Ján Pavol II. konkrétne naznačoval, že každý človek je Boh s nami. Je dosť jasné, že antipápež Ján Pavol II. hlásal, že každý človek je ukrižovaný Ježiš, Spasiteľ sveta. Ale je jedno miesto v jeho encyklike Evangelium vitae, ktoré je obzvlášť zaujímavé na túto tému, pretože ukazuje lesť a prešibanosť, ktorú Antikrist využíva pri jeho diabolskom hlásaní.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 50.2), hovoriac o temnote Veľkého piatku: „Ale sláva kríža nie je prekonaná touto temnotou; zato však svieti ešte žiarivejšie a jasnejšie a je zjavená ako centrum, význam a cieľ celej histórie a každého ľudského života.“ [76]

Tu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že sláva kríža je zjavená ako význam KAŽDÉHO ĽUDSKÉHO ŽIVOTA. Podržte toto na mysli, ako čítame ďalší citát z Evangelium vitae.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 50.3): „Ježiš je pribitý na kríž... Čiže je to v okamihu jeho najväčšej slabosti, kedy je Syn Boží zjavený ako ten, kto je: na kríži je zjavená jeho sláva.“ [77]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. hovorí, že slávou kríža je Syn Boží zjavený ako ten, kto On je. Ale práve nám povedal, jeden odsek nad týmto, že sláva kríža je význam KAŽDÉHO ĽUDSKÉHO ŽIVOTA. Toto znamená, logickou rovnicou, že Syn Boží = význam každého ľudského života. Aby sme toto objasnili, opäť sa pozrieme na jeho slová.

• Sláva kríža je význam každého ľudského života (Evangelium vitae # 50.2).
• Sláva kríža zjavuje Syna Božieho (Evangelium vitae # 50.3).
• Záver: Syn Boží je význam každého ľudského života.

↑Ísť späť na menu

18. Človek je naozaj Boh

Antipápež Ján Pavol II., Ecclesia in America (# 29): „Modlitba vedie kresťanov kúsok po kúsku k nadobudnutiu rozjímavého pohľadu na skutočnosť... rozjímať Boha v každej osobe...“ [78]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 10. august 1985: „Dnes pri vysvätení vašej katedrály horlivo túžime, aby sa stala ‘pravým chrámom Boha a človeka’...“ [79]

Tento citát dokazuje, že antipápež Ján Pavol II. hlásal uctievanie človeka ako Boha volaním po transformácii chrámu Boha na chrám Boha a ČLOVEKA.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 9. august 1980: „…prvým a ústredným zámerom každej organizácie a každého štátu: úcta a láska k človeku!“ [80]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav, 13. apríl 1979: „…svedomie celého ľudstva, ktoré prehlasuje vec/cieľ človeka za hlavný účel všetkého pokroku.“ [81]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Univerzite učiteľov, 9. september 2000:„Každý z vás by mohol povedať so starovekým filizofom: ‘Hľadám človeka!’“ [82]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. január 1986: „Pre človeka je nevyhnutné byť si istý človekom.“ [83]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 21. jún 1986: „Áno! Človek! Cirkev neodpočíva, dokiaľ človek nie je ohrozovaný v jeho dôstojnosti, ...“ [84]

Antipápež Ján Pavol II., Posolstvo Konferencie o kultúre, 10. marec 1986: „…hodnoty Východu a Západu by mohli byť spojené, aby rozvíjali skutočne univerzálny a humanitárny náhľad založený na viere v človeka.“ [85]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 20. apríl 1980: „…človek je urazený a ponížený: človek, vznešené stvorenie Božie, ktoré nemôže, ktoré nesmie byť urazené.“ [86]

Pamätajte, rovnako ako Nestorius hlásal, že Ježiš Kristus sú dve osoby: Syn Boží a človek pomenovaný Ježiš, tak isto antipápež Ján Pavol II. hlásal, že každý človek sú dve osoby: Syn Boží a prostý človek (t.j. Nestorianizmus aplikovaný na každého človeka). Toto je dôvodom, prečo môže hovoriť v jednej vete o človeku, ktorý je stvorením Božím, zatiaľ čo môže v rovnaký čas naznačovať, že človek je Boh, ktorý nemôže, ktorý nesmie byť urazený.

↑Ísť späť na menu

19. Človek je človek zhora

V Evanjeliu podľa Jána 8:23 čítame nasledovné,

„A on (Ježiš) im povedal: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som [On], zomriete vo svojich hriechoch."

V tomto hlbokomyseľnom verši Evanjelia podľa Jána náš Pán Ježiš Kristus charakterizuje sám seba ako toho zhora. Charakterizuje človeka ako toho zdola. Majte toto na mysli, ako čítame nasledujúce slová od antipápeža Jána Pavla II.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 30. marec 1982: „Pozerajúc sa na seba, človek tiež objaví – ako Kristus hovorí v dialógu s farizejmi – čo je ‘zdola’ a čo je ‘zhora.’ Človek tiež objaví vnútri seba (toto je neustála skúsenosť) človeka ‘zdola’ a človeka ‘zhora’, nie dvoch ľudí, ale takmer dve dimenzie toho istého človeka, človeka, ktorý je každý jeden z nás: ja, ty, on, ona...“ [87]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. hovorí s takmer ohromujúcou neohrozenosťou, že každý človek je človekom zhora a človekom zdola! Ale v tejto samotnej pasáži, ku ktorej sa antipápež Ján Pavol II. vyjadruje (Kristov rozhovor s farizejmi z Jána 8:23), Ježiš definuje seba ako toho „zhora“ a človeka ako toho „zdola.“ Je nepopierateľné, že antipápež Ján Pavol II. hovoril, že každý človek – každý jeden z nás – je tiež Kristus, človek zhora Jána 8:23!

↑Ísť späť na menu

20. Pravá realita človeka je, že je Boh

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 36): „Keď Boh nie je uznávaný AKO BOH, hlboký význam človeka je zradený...“ [88]

Toto znamená, že hlbokým významom človeka je, že je Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav francúzskemu veľvyslancovi, 24. október 1998: „Humanizmus je spoločný ideál pre všetkých Francúzov; tvrdí, že nič nie je krajšie, ani väčšie než človek, ...“ [89]

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1985: „Čo je milosť? Milosť je práve manifestácia Boha. Božie otváranie seba človeku. Boh, zatiaľ čo zostáva v nepreniknuteľnej plnosti svojho božského Bytia, Bytia Jedného a Troch, otvára seba človeku, robí seba Darom človeku, ktorého Stvoriteľom a Pánom on je. Milosť je Boh ako „náš Otec.“ Je to Syn Boží ako Syn Panny. Je to Duch Svätý pri práci v ľudskom srdci s nekonečnou hojnosťou jeho darov. Milosť je Emmanuel: Boh s nami. Boh v našom strede. Milosť je Boh pre cez Betlehemskú noc, počas kríža na Kalvárii, počas vzkriesenia, cez Eucharistiu, počas Pentekostu [Turíce, Zoslanie Ducha Svätého], cez Cirkev – Kristovo Telo. Milosť je tiež človek, ...“ [90]

Antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že milosť je Boh a že milosť je tiež človek.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 58), 6. august 1993: „Dôležitosť tohto vnútorného dialógu ČLOVEKA SO SEBOU SAMÝM nikdy nemôže byť primerane ocenená. V skutočnosti je to však aj dialóg človeka s Bohom, ...“ [91]

Tu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že dialóg človeka so sebou samým je dialógom človeka s Bohom.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 10), 6. august 1993: „Čo je človek a čo musí urobiť sa stáva jasným akonáhle Boh zjaví seba samého.“ [92]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. hovorí prefíkaným spôsobom, že „čo je človek“ sa stáva jasným akonáhle Boh zjaví sám seba, čož znamená, že čo je človek, je sám Boh zjavený.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom – Dominum et vivificantem (# 47), 18. máj 1986: „...je to realita Boha, čo zjavuje a objasňuje tajomstvo človeka...“ [93]

Realita Boha je, že Boh je! Preto, antipápež Ján Pavol II. hovorí, že tajomstvo človeka je zjavené v skutočnosti, že Boh je, čož znamená, že človek je Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 15. september 1982: „Jeruzalem sa môže stať aj mestom človeka, …” [94]

Antipápež Ján Pavol II., Prejav biskupom Rwandy, 17. september 1998: „...ich krv bude semenom evanjelia... Pomôžu vám nezúfať nad človekom...“ [95]

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 3), 25. marec 1995: „Preto každá hrozba ľudskej dôstojnosti a životu musí byť nevyhnutne cítená v samotnom srdci Cirkvi; nemôže ju to nezasiahnuť v jadre jej viery vo výkupné vtelenie Syna Božieho...“ [96]

Tu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že každá hrozba ľudskej dôstojnosti nemôže nezasiahnuť vieru vo vtelenie. Ako by to mohlo byť možné? Nuž, keď každý človek sa stal Bohom pri vtelení, ako hlásal antipápež Ján Pavol II., tak každá hrozba človeku zasahuje vieru vo vtelenie.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 31. marec 1991: „Nech je úcta k človeku úplná... Každá urážka človeka je urážkou Boha, ....“ [97]

Antipápež Ján Pavol II., Svetový deň modlitby za pokoj (Assisi, Taliansko), 24. január 2002: „Uraziť človeka znamená, celkom určite, uraziť Boha.“ [98]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 24. jún 1988: „…Boh si želá stretnúť v človeku celé stvorenie.“ [99]

Tu antipápež Ján Pavol II. naznačuje, že v človeku onen môže nájsť celé stvorenie.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 21), 25. marec 1995: „...zatemnenie zmyslu Boha a človeka, ...“

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 23), 25. marec 1995: „Zatemnenie zmyslu Boha a človeka...“

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 24), 25. marec 1995: „...zatemnenie zmyslu Boha a človeka, ...“

V odsekoch 21 až 24 Evangelium vitae robí antipápež Ján Pavol II. tri výroky týkajúce sa straty zmyslu Boha a človeka v spoločnosti. Majte toto na mysli, zakiaľ prečítame ďalší citát.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 22), 25. marec 1995: „Žitím, ‘ako by Boh nejestvoval,’ človek stratí z pohľadu nielen tajomstvo Boha, ale aj tajomstvo sveta a svojho vlastného bytia.“

Tu Antikrist vysvetľuje, že žitím, ako by Boh nejestvoval, človek stratí z pohľadu tajomstvo svojho vlastného bytia. Toto stotožňuje človečie bytie s Božím. A toto je dôvodom, prečo v tej samej sekcii tejto encykliky hovorí trikrát o zatemnení zmyslu Boha a človeka. Hlása nám, že zatmieť Boha znamená zatmieť človeka, pretože sú tým istým.

↑Ísť späť na menu

21. Človek je Mesiáš

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 12. september 1982: „A význam ľudského života, význam, ktorý má vo večnom pláne lásky, nemôže byť pochopený inak ako prostredníctvom tej ‘Mesiášskej súťaže,’ ktorú Ježiš Nazaretský uskutočnil v jeden deň s Petrom a ktorú pokračuje uskutočňovať s každým človekom a s celým ľudstvom. Kresťanstvo je náboženstvo ‘Mesiášskej súťaže’ s ľudstvom a pre ľudstvo.“ [100]

Tu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že Peter a celé ľudstvo uskutočnili a pokračujú uskutočňovať „Mesiášsku súťaž“ s Ježišom Kristom. Slovo Mesiáš znamená „spasiteľ.“ „Mesiášska súťaž“ je preto súťaž medzi spasiteľmi! Čo táto homília antipápeža Jána Pavla II. znamená, je, že tu existuje súťaž medzi každým človekom a Ježišom Kristom o tom, kto je Spasiteľ! A iba v tejto Mesiášskej súťaži môže byť pochopený význam/zmysel ľudského života, podľa Antikrista antipápeža Jána Pavla II., pretože každý človek je Mesiáš.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia (alebo Urbi et Orbi), 25. decembra 1987, hovoriac o Márii, Matke Božej: „Vnútri nej je svet, ktorý očakáva svojho Boha. Vnútri nej je stvorenie celkom otvorené pred svojim Stvoriteľom. Vnútri nej je história každej ľudskej bytosti všade na zemi.“ [101]

Antikrist antipápež Ján Pavol II. nám hovorí, že vnútri Matky Božej je história každej ľudskej bytosti. Ale vnútri Márie bol iba Ježiš Kristus, Syn živého Boha. Hovorením, že každá ľudská bytosť všade na Zemi bola v lone Matky Božej, antipápež Ján Pavol II. naznačoval, že každá ľudská bytosť všade na Zemi je Ježiš Kristus.

↑Ísť späť na menu

22. Nová evanjelizácia

Antikrist chce evanjelizovať svet človeku, robiac všetko ľudskejším, pretože podľa jeho evanjelia je celé ľudstvo Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 15. máj 1982: „Vzdelanie... je určené na ‘humanizovanie’ človeka.” [102]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 7. júl 1980: „Pravý apoštol evanjelia je ten, ktorý humanizuje a evanjelizuje v ten istý čas...“ [103]

A pri snažení sa obrátiť svet k človeku ako Kristovi tento Antikrist často explicitne dal rovnítko medzi toto: stať sa viac ľudským a stať sa viac božským; to znamená, explicitne položil na roveň toto: stať sa viac podobný človeku a stať sa viac podobný Bohu.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Slovincom, 18. máj 1996: „Týmto spôsobom pomôžete zmeniť svet; spravíte ho ľudskejším, a teda božskejším.“ [104]

Tu antipápež Ján Pavol II. hovorí, že byť viac ako človek je teda (preto) stať sa viac podobný Bohu, naznačujúc, že človek je Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Incarnationis mysterium (# 2): „…Cirkev otvára všetkým ľudom vyhliadku byť ‘zbožšteným’ a tak sa stať viac ľudským.“ [105]

Tu antipápež Ján Pavol II. opäť explicitne hovorí, že stať sa viac božským je teda (preto) stať sa viac ľudským, z tohto dôvodu stotožňujúc Boha s človekom.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav portugalským biskupom, 30. november 1999: „V skutočnosti sa svojím vtelením, on, Syn Boží, určitým spôsobom zjednotil s každým človekom... kresťanský spôsob života nielen dáva význam tomu, čo existuje, ale tiež otvára ‘všetkým ľuďom vyhliadku byť zboštveným, a teda stať sa viac ľudským.’“ [106]

Tu antipápež Ján Pavol II. opäť stavia na roveň byť zbožstvený a stať sa viac ľudským a zakladá to opäť na vtelení.

↑Ísť späť na menu

23. Človek musí objaviť, že je Boh

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 6. marec 1988: „Áno, Boh je ‘žiarlivý’ na ten božský element, ktorý existuje v človeku... ‘Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa... Milovať budeš svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou mysľou s celou svojou silou...’ Inak, ty, človek, neobjavíš sám seba!“ [107]

Antipápež Ján Pavol II. cituje prvé prikázanie o uctievaní Boha a hovorí, že ak nebudeš uctievať Boha, neobjavíš sám seba!

Antipápež Ján Pavol II., Prejav Anjel Pána, 7. marec 1982: „Akú hodnotu má potom Kristove volanie po obrátení a viere v evanjelium? Aký význam má zmierenie s Bohom a pokánie v pokračujúcej misii Cirkvi? Avšak – a tiež možno predovšetkým – oné volanie je adresované človeku, každému človeku, žeby mohol znovu nájsť sám seba! Žeby mohol veriť v seba samého.“ [108]

Toto je ohromujúci prejav Anjel Pána, dokonca aj pre oného úplne posadnutého duchom Antikrista. V ňom sa antipápež Ján Pavol II. pýta: „Čo je význam zmierenia s Bohom,“ a „Aká je hodnota obrátenia a viery v evanjelium?“ Zodpovedá svoje vlastné otázky vyhlásením, že predovšetkým je to pre človeka, aby našiel sám seba a veril v sám seba! Preto, obrátenie, viera v Evanjelium a zmierenie s Bohom sa rovnajú človeku nachádzajúcemu samého seba a veriacemu v seba. Človek je Boh, podľa onej doktríny Antikrista.

Antipápež Ján Pavol II., Ecclesia in America (# 67): „…o Ježišovi Kristovi, ľudskej tvári Boha a božskej tvári človeka.“ [109]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 16), 4. marec 1979: „...žiadať všetkých v mene Boha a človeka: Nezabíjajte!“

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 26. február 2000: „Pri zjavení seba samého na onom vrchu a dávaní svojho zákona Boh zjavil človeka človeku samotnému.“ [110]

Tu to máte! Antipápež Ján Pavol II. tu hovorí, že zjavením seba samého na vrchu Sinaj Boh zjavil človeka človeku samotnému!

↑Ísť späť na menu

24. Ruženec človeka

Antipápež Ján Pavol II., Dokument o Ruženci – Rosarium Virginis Mariae (# 25), 16. október 2002: „Každý, kto rozjíma nad Kristom počas rôznych období jeho života, nemôže nespoznať v ňom pravdu o človeku.“ [111]

Toto znamená, že Kristus je pravda o človeku.

Antipápež Ján Pavol II., Dokument o Ruženci – Rosarium Virginis Mariae (# 25), 16. október 2002: „Možno povedať, že každé pozorne premeditované tajomstvo ruženca vrhá svetlo na tajomstvo človeka.“ [112]

↑Ísť späť na menu

25. Nepreniknuteľné bohatstvá Krista sú vlastníctvom každého

Efezanom 3:8 – „Mne, najmenšiemu zo všetkých svätých, je daná táto milosť, zvestovať pohanom nepreniknuteľné bohatstvá Krista...“

V Liste Efezanom 3:8, sv. Pavol hovorí, že mu bola daná milosť hlásať pohanom nepreniknuteľné/nedohľadateľné bohatstvá Krista. Svätý Pavol odkazoval na atribúty nášho Pána Ježiša Krista, Syna Božieho. Kristove atribúty ako Božieho Syna sú nedohľadateľné/nevyspytateľné a nepreniknuteľné (nepochopiteľné). Ale antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že tieto nepreniknuteľné bohatstvá Krista sú v skutočnosti vlastníctvom každého človeka.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 11), 4. marec 1979: „...v krátkosti, pomáhať každému poznať ‘nepreniknuteľné bohatstvá Krista,’ keďže tieto bohatstvá sú pre každého človeka A SÚ VLASTNÍCTVOM KAŽDÉHO ČLOVEKA.“ [113]

↑Ísť späť na menu

26. Každý človek je zmŕtvychvstalý Kristus

Antipápež Ján Pavol II., Prejav o Jánovi Husovi medzinárodnému sympóziu, 17. december 1999: „Pri rozjímaní pravdy o človeku sa nevyhnutne obraciame na postavu zmŕtvychvstalého Krista. On sám učí a úplne stelesňuje pravdu človeka...“ [114]

Antipápež Ján Pavol II. by sotva mohol byť neomalenejší. Hovorí, že rozjímať pravdu o človeku znamená nevyhnutne sa obrátiť na zmŕtvychvstalého Krista. Pravda o človeku preto je, že človek je zmŕtvychvstalý Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Regina caeli, 28. apríl 2002, O zmŕtvychvstalom Kristovi: „Jeho žiarivý výraz slávy nám plne zjavuje pravdu o Bohu a pravdu o človeku.“ [115]

Toto opäť dokazuje tvrdenie, ktoré sme utvárali naprieč touto sekciou o hlásaní antipápeža Jána Pavla II. Dokazuje to, že antipápež Ján Pavol II. bol totálne posadnutý duchom Antikrista, že hlásal exaktnú doktrínu Antikrista a že jedným z jeho hlavných cieľov bolo nahradiť pravdu o Kristovi (najdôležitejšiu pravdu vo vesmíre) pravdou o človeku.

Antipápež Ján Pavol II., Prejav misionárom drahocennej krvi, 14. september 2001: „A v okamihu Veľkej noci táto radosť prišla do svojej plnosti, ako svetlo božskej slávy zasvietilo na tvár zmŕtvychvstalého Pána, ktorého rany žiaria navždy ako Slnko. Toto je pravda toho, kým ste, milí Bratia...“ [116]

Žiaden komentár nie je potrebný!

↑Ísť späť na menu

27. Antikrist odhalený

Prečítajte si Božiu neomylnú definíciu Antikrista v Svätom Písme:

1. Jánov list 4:2-3 – „Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý rozpúšťa Ježiša, nie je z Boha: a toto je Antikrist, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“

Všimnite si, že Antikrist je duch, ktorý bol vo svete v dobe sv. Jána. Toto znamená, že Antikrist bol naokolo od doby Krista. Antikrist je duch, ktorý sa zmocňuje rôznych ľudí od doby Krista a až po Jeho druhý príchod; ale bude jedinečná manifestácia a personifikácia tohto ducha na konci sveta – v čase alebo hneď pred druhým príchodom – čo bude väčšie znamenie konca. A čo hovorí Božie slovo o tomto duchu a personifikácie Antikrista? Je to duch, ktorý rozpúšťa Ježiša a popiera, že Ježiš je Kristus.

1. Jánov list 2:22 – „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.“

Toto je pamätná minca s obrazom Jána Pavla II., ktorá bola vydaná Vatikánom. Všimnite si 3 hviezdy so šiestimi cípmi, čo vám dáva 6, 6, 6.

Dokázali sme, že poznávacím učením antipápeža Jána Pavla II. je táto samotná vec; jeho poznávacie učenie je, že Syn Boží bol rozpustený do každého človeka pri vtelení, robiac každého človeka Kristom, takto rozpúšťajúc Ježiša a zapierajúc, že Ježiš je Kristus. Človek môže úplne prinajmenšom povedať, že antipápež Ján Pavol II. bol totálne posadnutý duchom Antikrista a že hlásal presne doktrínu Antikrista. Ján Pavol II. exemplifikoval a personifikoval ducha Antikrista; vyšlo to z neho so zarážajúcou diabolskou presnosťou. Čo je tiež fascinujúce je, ako katechizmus antipápeža Jána Pavla II. definuje Antikrista.

Antipápež Ján Pavol II., Nový katechizmus Katolíckej Cirkvi, # 675: „Najväčším náboženským podvodom je ten Antikrista, pseudomesianizmus, ktorým človek oslavuje sám seba na mieste Boha a jeho Mesiáša, ktorý prišiel v tele.“ [117]

Vlastný katechizmus antipápeža Jána Pavla II. nemohol opísať jeho doktrínu lepšie! Presne určuje, že podvod Antikrista je falošný alebo pseudo-mesianizmus, v ktorom ČLOVEK nahradzuje Syna Božieho prišlého v tele! Toto náboženstvo Antikrista je nielen hlásané antipápežom Jánom Pavlom II. ako jeho rozpoznávací znak, ale je v skutočnosti praktizované v liturgii jeho II. vatikánskej cirkvi.

Pokúšaním sa uviesť Krista na smrť v omši a jej nahradením nekatolíckym sfalšovaným obradom Pavol VI. rozhodne predstavoval naplnenie proroctva o Antikristovi vo Vatikáne, ako bolo prorokované našou Pani z La Salette.

Pavol VI. a Benedikt XVI. tiež stelesňovali Antikrista vo Vatikáne

Naša Pani z La Salette, 19. september 1846: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Nová omša proticirkvi II. vatikánskeho koncilu dáva človeka na miesto Boha – doktrína Antikrista – tým, že kňaz počas liturgie čelí človeku namiesto Bohu a orientovaním celého uctievania na človeka namiesto Boha.

Nová omša, liturgia napodobeniny Katolíckej Cirkvi antipápeža Jána Pavla II. sa pokúša indoktrinovať zástupy obyčajných ľudí modloslužobníctvom a uctievaním človeka, presne ako to antipápež Ján Pavol II. hlásal ľuďom v jeho encyklikách a prejavoch.

Kým Benedikt XVI. zatiaľ neučí rozpúšťanie Ježiša v takom istom rozsahu ako Ján Pavol II., je dosť zaujímavé, že on spĺňa druhú definíciu Antikrista podľa Svätého Písma – popretie Ježiša ako Krista (Mesiáša)! Benedikt XVI. predstavuje Antikrista vo Vatikáne tým, že stavia na roveň popretie Krista a jeho prijatie, ako sme ukázali.

Benedikt XVI., Boh a svet, 2000, s. 209: „Je pravdaže možné čítať Starý zákon tak, že nie je orientovaný smerom na Krista; nepoukazuje úplne jednoznačne na Krista. A ak židia nemôžu vidieť oné prísľuby naplnené v ňom, toto nie je len zlá vôľa z ich strany, ale ozaj pre nejasnosť textov... Jestvujú teda úplne dobré dôvody na popieranie toho, že Starý zákon sa vzťahuje na Krista a na povedanie, Nie, to nie je to, čo povedal. A jestvujú tiež dobré dôvody na vzťahovanie ho [SZ] na neho – toto je to, o čom je spor medzi židmi a kresťanmi.“ [118]

Ján Pavol II. hlásal rozpúšťanie Ježiša (jedna definícia Písma pre Antikrista), zatiaľ čo Benedikt XVI. hlása, že On nemusí byť Kristus/Mesiáš (druhá definícia Antikrista)! Čiže proroctvo našej Pani bolo naplnené. Sekta II. vatikánskeho koncilu je proticirkev Antikrista; bola zriadená radom antikristov, ktorí hlásajú nové evanjelium úcty k falošným náboženstvám, náboženského indiferentizmu, akceptácie falošných bohov Východu, akceptácie heréz protestantizmu a východneho ‘pravoslávia,’ atď. Toto vyústilo do duchovnej pustatiny a myriády zlého ovocia.

Katolíci by si mali vziať na srdce tieto prorocké varovania, ktoré nám dalo nebo, ktoré jasne predvídali našu dobu. Mali by sme mať dôveru znajúc, že Boh je stále s Jeho Cirkvou, ako bude do skončenia sveta (Mt 28) a On nikdy nedovolí, aby bola úplne zničená alebo upadla do akejkoľvek chyby.

Vždy tu zostane zvyšok katolíkov, ktorí sa pridŕžajú úplného pokladu (depozitu) viery a ktorí sa nespreneveria herézou, hoci Boh v tieto posledné dni umožnil satanovi ako potrestanie za hriechy ľudí moc zamoriť a zmocniť sa nespočetných škôl, seminárov, univerzít, kaplniek a budov, ktoré raz patrili pravej Katolíckej Cirkvi.

Boh dovolil satanovi zobrať si tieto štruktúry pre seba a zaviesť do nich odpadlícke nekatolícke náboženstvo, ktoré nie je katolícke, ale ponecháva si tento názov. Musíme odporovať a nemať žiadnu účasť s touto napodobeninou Katolíckej Cirkvi, ktorá bola vytvorená satanom. Nemôžeme mať žiadnu účasť na jej falošnej omši, jej falošných sviatostiach, s jej heretickými antipápežmi a „biskupmi.“ Musíme informovať seba a iných o správnych postojoch, ktoré treba zaujať v tomto ohľade, ktoré boli vyložené v tejto knihe na základe učenia Katolíckej Cirkvi. Musíme sa pokúsiť priniesť ľudí späť do pravej Katolíckej Cirkvi, ktorá bola založená Ježišom Kristom, ktorá nikdy nemôže byť zničená, ktorá bola zredukovaná na malý zvyšok ľudí v tomto čase Veľkého odpadnutia od viery a do ktorej musia patriť všetci, aby boli spasení.

↑Ísť späť na menu

Autorské práva © 2006: Most Holy Family Monastery (Kláštor Najsvätejšej Rodiny)

Poznámky pod čiarou pre sekciu 45

[1] The Papal Encyclicals, by Claudia Carlen, Raleigh: The Pierian Press, 1990, Vol. 3 (1903-1939), p. 6.
[2] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 252.
[3] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 471.
[4] Decrees of the Ecumenical Councils, Sheed & Ward and Georgetown University Press, 1990, Vol. 1, p. 86.
[5] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 254.
[6] L’ Osservatore Romano (the Vatican’s Newspaper), July 21, 1986, p. 6.
[7] L’Osservatore Romano, May, 11, 1987, p. 15.
[8] L’Osservatore Romano, Feb. 23, 1994, p. 5.
[9] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 468.
[10] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 110.
[11] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 252.
[12] L’Osservatore Romano, Jan. 30, 1984, p. 3.
[13] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), pp. 251-252.
[14] The Oxford Illustrated Dictionary, p. 34.
[15] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 252.
[16] L’Osservatore Romano, April 11, 1983, p. 11.
[17] L’Osservatore Romano, June 16, 1980, p. 9.
[18] The Encyclicals of John Paul II, Huntington, IN: Our Sunday Visitor Publishing Division, 1996, pp. 504-505.
[19] L’Osservatore Romano, June 18, 1997, p. 4.
[20] Christifideles Laici, Post-Synodal Apostolic Exhortation of John Paul II, Dec. 30, 1988, Pauline Books & Media, p. 22.
[21] L’Osservatore Romano, May 30, 1988, p. 7.
[22] L’Osservatore Romano, Jan. 10, 2001, p. 3.
[23] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 252.
[24] L’Osservatore Romano, Nov. 2, 1978, p. 1.
[25] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 6.
[26] L’Osservatore Romano, Jan. 8, 1992, p. 9.
[27] L’Osservatore Romano, Feb. 27, 1984, p. 1.
[28] The Encyclicals of John Paul II, p. 316.
[29] The Encyclicals of John Paul II, p. 893.
[30] L’Osservatore Romano, Feb. 3, 1999, p. 8.
[31] L’Osservatore Romano, Jan. 12, 1981, p. 2.
[32] L’Osservatore Romano, Jan. 12, 2000, p. 7.
[33] L’Osservatore Romano, Jan. 27, 1999, p. 8.
[34] The Encyclicals of John Paul II, p. 675.
[35] Fides et Ratio, Encyclical Letter of John Paul II, Sept. 14, 1998, Pauline Books & Media, p. 21.
[36] L’Osservatore Romano, Nov. 11, 1991, p. 2.
[37] L’Osservatore Romano, June 16, 1980, p. 3.
[38] L’Osservatore Romano, Jan. 1, 1979, p. 1.
[39] A Catholic Dictionary, edited by Donald Attwater, Rockford, IL: Tan Books, 1997, p. 95.
[40] L’Osservatore Romano, Jan. 7, 1980, p. 1.
[41] L’Osservatore Romano, Jan. 5, 1994, p. 3.
[42] L’Osservatore Romano, Jan. 1, 1979, p. 1.
[43] The Encyclicals of John Paul II, p. 792.
[44] L’Osservatore Romano, Jan. 1, 1979, p. 1.
[45] L’Osservatore Romano, Jan. 6, 1986, p. 2.
[46] L’Osservatore Romano, Jan. 3-10, 1983, p. 2.
[47] L’Osservatore Romano, Jan. 14, 1998, p. 1.
[48] Familiaris Consortio, Apostolic Exhortation of John Paul II, Nov. 22, 1981, Pauline Books & Media, p. 48.
[49] L’Osservatore Romano, March 21, 2001, p. 6.
[50] The Encyclicals of John Paul II, p. 167.
[51] L’Osservatore Romano, June 30, 1999, p. 7.
[52] L’Osservatore Romano, April 22, 1998, p. 3.
[53] L’Osservatore Romano, July 3, 2002, p. 10.
[54] L’Osservatore Romano, Feb. 23, 1994, p. 5.
[55] Catechesi Tradendae, Apostolic Exhortation of John Paul II, Oct. 16, 1979, Boston, MA: Pauline Books & Media, p. 6.
[56] Catechesi Tradendae, pp. 19-20.
[57] Christifideles Laici, Post-Synodal Apostolic Exhortation of John Paul II, Dec. 30, 1988, Pauline Books & Media, p. 85.
[58] L’Osservatore Romano, April 11, 2001, p. 2.
[59] L’Osservatore Romano, Jan. 22, 1990, p. 6.
[60] L’Osservatore Romano, Feb. 23, 1994, p. 16.
[61] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 254.
[62] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 270.
[63] The Encyclicals of John Paul II, p. 743.
[64] The Encyclicals of John Paul II, p. 299.
[65] The Encyclicals of John Paul II, p. 300.
[66] The Encyclicals of John Paul II, pp. 819-820.
[67] The Encyclicals of John Paul II, p. 869.
[68] L’Osservatore Romano, June 6, 1983, p. 2.
[69] The Papal Encyclicals, Vol. 5 (1958-1981), p. 265.
[70] L’Osservatore Romano, July 5, 1982, p. 12.
[71] L’Osservatore Romano, April 5-12, 1982, p. 7.
[72] Salvifici Doloris, Apostolic Letter of John Paul II, Feb. 11, 1984, Pauline Books & Media, p. 32.
[73] L’Osservatore Romano, April 15, 1998, p. 4.
[74] L’Osservatore Romano, Jan. 19, 1994, p. 19.
[75] L’Osservatore Romano, Oct. 6, 1999, p. 5.
[76] The Encyclicals of John Paul II, p. 838.
[77] The Encyclicals of John Paul II, p. 838.
[78] Ecclesia in America, Post-Synodal Apostolic Exhortation of John Paul II, Jan. 22, 1999, Pauline Books & Media, p. 49.
[79] L’Osservatore Romano, Sept. 2, 1985, p. 3.
[80] L’Osservatore Romano, Sept. 1, 1980, p. 4.
[81] L’Osservatore Romano, April 17, 1979, p. 11.
[82] L’Osservatore Romano, Sept. 13, 2000, p. 2.
[83] L’Osservatore Romano, Jan. 6, 1986, p. 6.
[84] L’Osservatore Romano, August 4, 1986, p. 10.
[85] L’Osservatore Romano, March 17, 1986, p. 2.
[86] L’Osservatore Romano, April 28, 1980, p. 2.
[87] L’Osservatore Romano, May 10, 1982, p. 6.
[88] The Encyclicals of John Paul II, p. 825.
[89] L’Osservatore Romano, Nov. 11, 1998, p. 4.
[90] L’Osservatore Romano, Jan. 6, 1986, p. 1.
[91] The Encyclicals of John Paul II, p. 722.
[92] The Encyclicals of John Paul II, p. 681.
[93] The Encyclicals of John Paul II, p. 312.
[94] L’Osservatore Romano, Sept. 20, 1982, p. 7.
[95] L’Osservatore Romano, Sept. 30, 1998, p. 7.
[96] The Encyclicals of John Paul II, p. 793.
[97] L’Osservatore Romano, April 2, 1991, p. 1.
[98] L’Osservatore Romano, Jan. 30, 2002, p. 6/7.
[99] L’Osservatore Romano, Aug. 29,1988, p. 10.
[100] L’Osservatore Romano, Oct. 11, 1982, p. 3.
[101] L’Osservatore Romano, Jan. 4, 1988, p. 1.
[102] L’Osservatore Romano, July 5, 1982, p. 4.
[103] L’Osservatore Romano, August 4, 1980, p. 8.
[104] L’Osservatore Romano, June 5, 1996, p. 9.
[105] L’Osservatore Romano, Special Insert – Incarnationis mysterium, Dec. 2, 1998.
[106] L’Osservatore Romano, Dec. 15, 1999, p. 9.
[107] L’Osservatore Romano, March 21, 1988, p. 5.
[108] L’Osservatore Romano, March 15, 1982, p. 2.
[109] Ecclesia in America, p. 48.
[110] L’Osservatore Romano, March 1, 2000, p. 2.
[111] L’ Osservatore Romano,Oct. 23, 2002, p. 5.
[112] L’ Osservatore Romano,Oct. 23, 2002, p. 5.
[113] The Papal Encyclicals, Vol. 5, p. 253.
[114] L’Osservatore Romano, Dec. 22, 1999, p. 3.
[115] L’Osservatore Romano, May 1, 2002, p. 1.
[116] L’Osservatore Romano, Sept. 19, 2001, p. 10.
[117] The Catechism of the Catholic Church, by John Paul II, no. 675.
[118] Benedict XVI, God and the World, San Francisco, CA: Ignatius Press, 2000, p. 209.