Krst (Jn 3:5) vs. Eucharistia (Jn 6:53), pokiaľ ide o ich nutnosť

Falošne tradicionalistický kňaz nás nedávno obvinil z nehorázne očividného modernizmu, pretože poukazujeme na rozdiel v znení a v definitívnej relevantnosti Ježišových hlbokomyseľných výrokov v 6. kapitole Evanjelia podľa Jána, pokiaľ ide o nutnosť prijať Eucharistiu k spáse, a v Evanjeliu podľa Jána 3:5, pokiaľ ide o nutnosť prijať sviatosť krstu k spáse. Zacitujeme to, čo povedal, a potom to vyvrátime.

Nie je prekvapujúce, že sa pomýli a nehorázne očividne skreslí náš postoj. Iní ľudia a skupiny nevedia vyvrátiť to, čo hovoríme. V dôsledku toho, ak sa nás nesnažia ignorovať alebo o nás priamo neklamú, čož sa stáva často, najbežnejším spôsobom, ako sa snažia adresovať to, čo zverejňujeme, je pomocou slameného panáka. To znamená, že budú predstierať, akoby adresovali to, čo hovoríme, pričom v skutočnosti mierne alebo značne pozmeňujú to, čo tvrdíme, a potom útočia na slameného panáka, ktorého postavili. Takže ak počujete niekoho, čo sa snaží adresovať náš materiál, aj keď predstiera, že je s tým dobre oboznámený, nutne mu neverte, ak nás necituje priamo a v kontexte; ľudia totiž častokrát používajú slamených panákov a prekrúcajú to, čo hovoríme.

To sa stalo aj tu, ale najprv sa pozrime na verše. V hlbokomyseľnom výroku nášho Pána v Evanjeliu podľa Jána 6:53 (v niektorých verziách Jn 6:54) hovorí:

Evanjelium podľa Jána 6:53 – „‘Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.’“

Pre všetkých protestantov: 6. kapitola Evanjelia podľa Jána je dôkazom skutočnej prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii, ako to uznávala staroveká kresťanská Cirkev.

Sv. Ignác Antiochijský, Epištola Smyrňanom, 7. kapitola, 110 po Kristovi – „Zdržiavajú sa Eucharistie a modlitby, lebo nevyznávajú Eucharistiu ako telo nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré trpelo za naše hriechy a ktoré Otec zo svojej dobroty vzkriesil.“

Ak odmietate to, že Ježiš Kristus je prítomný v platne konsekrovanej Eucharistii, nie ste kresťan. Evanjelium podľa Jána 6:53 vyjadruje povinnosť prijať jeho telo a krv, aby bol človek spasený. Pri vyjadrení tejto povinnosti náš Pán používa druhú osobu množného čísla, aby povedal, ak nebudete jesť, a druhú osobu množného čísla, aby povedal, ak nebudete piť. Použitie druhej osoby množného čísla, vy, je jasné v gréckom texte a v latinskom preklade Vulgáty.

EVANJELIUM PODĽA JÁNA 6:53

Náš Pán nehovorí, že ak niekto alebo ak človek nebude jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebude mať život. Hovorí, ak vy. Ale v Evanjeliu podľa Jána 3:5 náš Pán používa odlišný jazyk.

EVANJELIUM PODĽA JÁNA 3:5

Pokiaľ ide o nutnosť prijať krst vodou, hovorí:

Náš Pán použil v Evanjeliu podľa Jána 3:5 odlišný jazyk, pretože neexistujú žiadne výnimky z prijatia krstu vodou k spáse, ako učí Katolícka Cirkev. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého. Existujú však určité výnimky k nutnosti prijať Svätú Eucharistiu. Teraz, na rozdiel od toho, čo hovorí heretický kňaz, nehovoríme, že slová nášho Pána zo 6. kapitoly Evanjelia podľa Jána sa vzťahujú len na ľudí, ku ktorým priamo hovoril v prvom storočí. To je skreslenie nášho postoja a ďalší príklad toho, akí nedbalí sú heretici, keď sa pokúšajú zaoberať sa týmito záležitosťami. V našej knihe a inde totiž explicitne uvádzame:

„Táto [povinnosť] sa vzťahuje na všetkých, čo môžu prijať Eucharistiu, to jest na všetkých, čo tento príkaz počujú a môžu ho splniť, čož je to, čo učí Cirkev.“

Takže na rozdiel od toho, čo tvrdí falošne tradicionalistický kňaz, my dávame jasne najavo, že nutnosť prijať Eucharistiu platí v každom storočí, ale vzťahuje sa na kategóriu ľudí, ktorú mal Ježiš na mysli (čož sa odráža vo výbere jeho slov): to jest na všetkých, čo tento príkaz počujú a môžu ho splniť. Krst sa však vzťahuje na každého jedného človeka bez výnimky. To je dôvodom, prečo náš Pán použil slová, aké v 3. kapitole Evanjelia podľa Jána použil.

Teraz, je veľmi zaujímavé, že rôzni teológovia spred II. vatikánskeho koncilu poukazujú na podobnú vec, pokiaľ ide o rozdiel vo formulácii medzi 3. kapitolou a 6. kapitolou Evanjelia podľa Jána. Toto je z diela o sviatostiach vo všeobecnosti od štyroch preddruhovatikánskych teológov vrátane otca Jozefa de Aldamu. Tomuto dielu bol udelený imprimatur v r. 1956. Nesúhlasíme so všetkým, čo hovoria, ale správne uznávajú, že rozdiel v jazyku, ktorý možno nájsť v týchto dvoch veršoch, má svoj význam.

Ako môžeme vidieť, poukazujú na tú istú všeobecnú vec, na ktorú poukazujeme my, pokiaľ ide o rozdiel v jazyku, ktorý náš Pán použil v týchto dvoch veršoch (vec, ktorú pochabý falošne tradicionalistický kňaz mylne nazval modernizmom). Teraz, my by sme boli ešte presnejší ako oni a zdôraznili by sme, že rozdiel medzi Jn 3:5 a Jn 6:53 nie je len v tom, že Jn 3:5 sa vzťahuje na všetkých a Jn 6:53 sa vzťahuje na dospelých. Skôr ide o to, že Jn 3:5 sa vzťahuje na každého a Jn 6:53 sa vzťahuje na všetkých, čo tento príkaz počujú a môžu ho splniť; dospelý totiž môže byť spasený bez prijatia Svätej Eucharistie, ak k nej jednoducho nemá prístup. Príkladom môžu byť dospelí, čo zomrú krátko po krste, japonskí katolíci a ďalší z histórie, čo žili bez prístupu k Eucharistii, a ľudia dnes, počas veľkého odpadnutia, ktorí zväčša nemajú prijateľnú možnosť na prijatie Eucharistie.

Čiže tomuto heretickému kňazovi (čo akceptuje herézu, že duše môžu byť spasené vo falošnom náboženstve, a ktorý je, žiaľ, modernistickým heretikom) sa podarilo nielen nehorázne očividne skresliť náš postoj, ale aj vysmievať sa z celkom opodstatnenej nuansy, pokiaľ ide o rozdiel medzi slovami nášho Pána v týchto pasážach. Ale čo čakáte od heretika, čo verí, že židia, budhisti atď. môžu byť spasení bez katolíckej viery, a ktorý sa drží toho, že neexistuje žiadna povinnosť odmietnuť nechválne známeho odpadlíka Františka ako heretika, zatiaľ čo odsudzuje ľudí, ktorí veria v presne to, čo povedal náš Pán v Evanjeliu podľa Jána 3:5 (a v to, čo dogmaticky učí Cirkev) o nevyhnutnosti krstu vodou? Mimochodom, ak chcete dôkazy, že vyššie spomínaný kňaz kacírsky verí v to, že duše môžu byť spasené vo falošných náboženstvách, pozrite si našu webstránku alebo sa ho proste spýtajte, či odsudzuje výroky arcibiskupa Lefebvra, že duše môžu byť spasené v náboženstve inom ako v katolíckom náboženstve, ako heretické. Pravý katolík musí tie výroky odsúdiť ako heretické. Ten, kto by tak neurobil, nevyznáva pravú vieru.

Aj sv. Tomáš Akvinský pripúšťa, že Eucharistia nie je k spáse nutná rovnako ako krst.

Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiae, III. časť, 73. otázka, 3. článok: „...táto sviatosť [t. j. Eucharistia] nie je v tomto ohľade k spáse nutná, ako je nutný krst.“

Chápe teda Katolícka Cirkev slová Ježiša Krista z Evanjelia podľa Jána 3:5 tak ako my, to jest tak, ako sú napísané? Áno, chápe. Najskôr citujme sv. Jána Zlatoústeho, otca a učiteľa Cirkvi. On nebol Magistérium, ale jeho vyjadrenie k tejto pasáži, ktoré naznačuje, že Jn 3:5 treba chápať absolútne, je v súlade s tým, čo učilo Magistérium.

Na Florentskom koncile sa o sviatosti krstu vyhlásilo, že:

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, zastáva medzi všetkými sviatosťami prvé miesto; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa znova nenarodíme z vody a z Ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matériou tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“

Tridentský koncil, 5. kánon o sviatosti krstu: „Ak niekto hovorí, že krst je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse: nech je prekliaty.“

Tridentský koncil, 2. kánon o sviatosti krstu: „Ak niekto hovorí, že pravá a prirodzená voda nie je ku krstu nevyhnutná; čím slová nášho Pána Ježiša Krista: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha Svätého [Jn 3:5], prekrúti do nejakej metafory: nech je prekliaty.“

V každom jednom dogmatickom prehlásení o Evanjeliu podľa Jána 3:5 sa slová nášho Pána chápu tak, ako sú napísané. Čiže postoj, že nikto nemôže byť spasený bez sviatosti krstu, je učením Katolíckej Cirkvi. Tí, čo tento postoj popierajú alebo odsudzujú, odmietajú slová Ježiša Krista a dogmatické učenie Cirkvi.