^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Biblia učí o očistci
V Biblii existuje dôkaz o očistci. Nachádza sa v 15. verši 3. kapitoly 1. listu Korinťanom. Pozrime sa na tento biblický dôkaz o očistci. Použijem Bibliu kráľa Jakuba z r. 1611, známy protestantský preklad.
1. LIST KORINŤANOM 3:15 PREDSTAVUJE NEVYVRÁTITEĽNÝ DÔKAZ O OČISTCI
Teraz sa ešte raz pozrime na poslednú časť tejto pasáže. V 1. liste Korinťanom 3:15 vidíme: „Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sám sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“ Čiže máme tu človeka, ktorého diela boli súdené. Jeho diela sú v skutočnosti spálené; a on utrpí škodu; predsa však sa zachráni, ale ohňom. Utrpí škodu, ale je zachránený ohňom.
ČO V TEJTO PASÁŽI ZNAMENÁ „UTRPIEŤ ŠKODU“?
Grécke slovo, ktoré sa prekladá ako „utrpieť škodu“, je zemiothesetai. Pochádza z gréckeho slova zemioo. Tvary tohto istého gréckeho slova zemioo, ktoré sa v 1 Kor 3:15 prekladá ako „utrpieť škodu“, sa nachádzajú aj na iných miestach Biblie. Toto slovo sa používa vo význame trest. V Knihe Exodus 21:22, Knihe Prísloví 17:26, Knihe Prísloví 19:19 a inde sa práve toto grécke slovo zemioo používa vo význame trest. To znamená, že zemiothesetai, slovo, ktoré sa v 1 Kor 3:15 prekladá ako utrpieť škodu, môže znamenať trest.
Čiže človek, ktorý utrpí škodu a je zachránený ohňom, môže predstavovať človeka, ktorý je potrestaný a je zachránený ohňom. Neznie to presne ako očistec? Áno, znie to presne ako očistec, pretože práve naň sa to vzťahuje. Na preukázanie tejto skutočnosti sa však v kontexte nachádza ešte viac. Kto je tento človek a prečo trpí škodou alebo trestom a je zachránený ohňom?
KONTEXT 1 KOR 3 SA TÝKA KRESŤANOV A URČITÝCH HRIECHOV ALEBO ZLÝCH SKUTKOV
Kontext 3. kapitoly 1. listu Korinťanom pojednáva o členoch Kristovej Cirkvi; pojednáva o korintských kresťanských veriacich. Prvý list Korinťanom 3:3 nám hovorí, že niektorí z týchto korintských kresťanov upadali do hriešnych nedokonalostí a previnení voči Bohu. Niektoré z týchto zlých skutkov alebo hriechov sú v 1. liste Korinťanom 3:3 označené za svár, rozpory a žiarlivosť.
Čiže kontext 3. kapitoly 1. listu Korinťanom sa zaoberá rôznymi druhmi skutkov veriacich; niektoré z nich také dobré nie sú. Tieto rôzne druhy skutkov (dobré a zlé) sú opísané v 1. liste Korinťanom 3:12.
Sú tu dobré skutky, ktoré sa nazývajú: zlato, striebro a drahé kamene. Tieto značia lepšie alebo dokonalejšie dodržiavanie Kristovho Evanjelia. Potom sú tu aj iné skutky, ktoré také dobré nie sú. Medzi tieto zlé skutky alebo hriechy patria zbytočné hádky, sváry, závisť a rozpory (ako sa spomína vyššie). Tieto sú opísané ako: drevo, seno a slama. V 1 Kor 3:15 vidíme, že tieto skutky sú spálené, za čo človek utrpí škodu alebo trest; je však zachránený, ale tak ako v ohni.
Tento kontext dokonale zodpovedá katolíckemu učeniu o očistci. Katolícky II. lyonský koncil definoval očistec takto:
Očistec nie je určený pre tých, čo zomreli v stave ťažkého (t. j. smrteľného) hriechu. Všetci takíto ľudia idú do pekla, ako je jasne uvedené v Liste Galaťanom 5:19-21, 1. liste Korinťanom 6:9 a Liste Efezanom 5:5-8. Očistec je určený pre tých pravej viery, ktorým sa hriechy odpustili, ale ešte musia vykonať úplné zadosťučinenie za hriechy, ktoré spáchali (viac o tom nižšie).
Preto drevo, seno a slama z 1. listu Korinťanom 3:12 (ktoré sa spaľujú) značia skutky človeka, ktorý zomrel v stave ospravodlivenia a ktorému boli odpustené všetky smrteľné hriechy, ktoré spáchal. Nakoniec je teda spasený, ale nevykonal zadosťučinenie za hriechy, ktoré spáchal po krste.
PRÍPAD DÁVIDA JE VYNIKAJÚCIM PRÍKLADOM ČLOVEKA, KTORÉMU BOL ODPUSTENÝ HRIECH, ALE KTORÝ ZAŇ NEVYKONAL ÚPLNÉ ZADOSŤUČINENIE
Výborným príkladom človeka, ktorému bol odpustený ťažký hriech, ale ktorý za neho nevykonal zadosťučinenie, je prípad Dávida. V 11. kapitole 2. knihy Samuelovej (11. kapitoly 2. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims) čítame, že kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva s Betsabe. Dávid dal tiež zabiť jej manžela. Ide o smrteľné hriechy. Ak by Dávid v tomto stave zomrel, šiel by do pekla. Prvý list Korinťanom 6:9 nám ukazuje, že do neba cudzoložníci ani vrahovia nevojdu. Dávid však svojho hriech oľutoval, keď ho z neho v 12. kapitole 2. knihy Samuelovej usvedčil Nátan.
Pán Dávidov hriech odpustil a Nátan povedal, že nezomrie. To znamená, že nezomrie naveky. Vina za hriech bola odpustená, pretože Dávid sa skutočne kajal a odvrátil sa od neho, ale aký to malo dôsledok? Nie, úplné zadosťučinenie za tento smrteľný hriech sa neuskutočnilo. V 2. knihe Samuelovej 12:14-15 čítame, že Dávid musel utrpieť stratu svojho dieťaťa, aby dosiahol zadosťučinenie za svoj hriech – hriech, ktorý už bol odpustený.
Toto poskytuje nepopierateľný dôkaz, že vina za hriech veriaceho môže byť odpustená bez toho, aby sa odňal celý trest. Tridentský koncil to vyjadril takto:
V tomto citáte z Tridentského koncilu vidíme odkazy na viaceré miesta v Písme, kde sa hriech odpúšťa bez toho, aby sa odpustil aj celý trest. Treba uviesť príklad z 20. kapitoly Knihy Numeri.
Keď Mojžiš poslúchol Boží príkaz a udrel do skaly, aby zázračne poskytol vodu, v tomto úkone alebo v spôsobe, akým ho on a Áron predstavili ľudu, bola istá miera váhania. Vysvetľuje to katolícky komentár: „Pochybením Mojžiša a Árona pri tejto príležitosti bol istý ostych a slabosť viery; nie pochybovanie o Božej moci alebo pravdovravnosti, ale obávanie sa nehodnosti toho buričského a neveriaceho ľudu, a preto hovorili s určitou dvojznačnosťou.“ (komentár z Douay-Rheims).
Preto Boh povedal Mojžišovi a Áronovi, že oni nebudú tí, čo privedú ľud do zasľúbenej zeme. To bol ich trest, aj keď zostali v Božej priazni. Tento trest sa naplnil. Boli to Jozue a Kaleb, ktorí voviedli ľud do zasľúbenej zeme.
NIČ NEČISTÉHO DO NEBA NEVSTÚPI
Tento druh zadosťučinenia za zostávajúci trest za odpustené hriechy sa na Zemi často uskutočňuje dobrými skutkami a modlitbami, znášaním skúšok a utrpení a dokonalejším dodržiavaním pravej viery. Ak sa takéto zadosťučinenie nevykoná na Zemi, musí sa vykonať v očistci – za predpokladu, že človek skoná v stave milosti (ospravodlivenia). Zadosťučinenie sa musí vykonať, pretože Kniha Zjavenia, Apokalypsa, ujasňuje, že do neba sa nedostane nič nečisté.
To isté vidíme v Liste Hebrejom.
Treba zdôrazniť, že očistec nie je určený pre tých, čo zomierajú v smrteľnom hriechu alebo bez pravej viery. Je len pre tých, čo zomierajú v stave milosti, ktorý je známy aj ako stav ospravodlivenia. Je určený pre tých, čo zomierajú v milosti, ale neučinili zadosť za časný trest za už odpustené smrteľné alebo všedné hriechy, ktoré spáchali po krste.
BIBLIA UČÍ, ŽE EXISTUJÚ SMRTEĽNÉ HRIECHY A MENŠIE (VŠEDNÉ) HRIECHY
Smrteľné hriechy zničia stav ospravodlivenia. Preto Gal 5:19-21, 1 Kor 6:9 a Ef 5:5-8 učia, že ľudia, čo páchajú takéto smrteľné hriechy, strácajú „dedičstvo“ v nebi (ospravodlivenie). Príkladmi smrteľných hriechov sú smilstvo, vražda, opilstvo, klamstvo, podvádzanie, krádež, masturbácia, pozeranie sa na pornografiu, plný súhlas s nečistými myšlienkami, homosexualita, kacírstvo, modloslužba, porušovanie prikázaní atď. Ak ľudia skonajú v stave smrteľného hriechu, budú zatratení. V 1. Jánovom liste 5:16 sa rozlišuje medzi hriechmi, ktoré vedú k smrti, a hriechmi, ktoré k nej nevedú.
Ľudia vo svojom svedomí vedia, že veľký rozdiel je medzi vraždou a niečím takým ako napríklad nespravodlivý výbuch hnevu alebo netrpezlivosť. To prvé je jednoznačne smrteľný hriech, zatiaľ čo to druhé je všedný hriech. (Mimochodom, aj hnev môže byť spravodlivý.)
Všedné hriechy (t. j. menšie previnenia voči Bohu) oslabujú dušu a robia ju náchylnejšou na smrteľný hriech. Smrteľné hriechy ničia stav ospravodlivenia a uvádzajú človeka do stavu zatratenia. Preto hneď za veršom, ktorý dokazuje očistec (1 Kor 3:15), čítame toto:
Tu sa hovorí o tých, čo zomierajú v smrteľnom hriechu: neospravodlivení. Budú zatratení. Smrteľný hriech sa dá odpustiť iba spoveďou platne vysvätenému kňazovi, ako to dokazuje Evanjelium podľa Jána 20:23. Dá sa odpustiť aj dokonalou ľútosťou s úmyslom ísť na spoveď.
1. list Korinťanom 3:17 je v tejto veci veľmi dôležitý. Preukazuje, že kontext 3. kapitoly 1. listu Korinťanom pojednáva o hriechoch. Toto je dôležité. Ak sa 1 Kor 3:15 naozaj vzťahuje na človeka, ktorý trpí škodou (trestom) za svoje hriechy a je zachránený ohňom (ako tomu aj je), potom niet pochýb, že sa vzťahuje na očistec.
Niektorí nekatolíci, ktorí popierajú očistec, v snahe vyhnúť sa tomuto záveru tvrdia, že kontext 1 Kor 3 sa netýka hriechov, ale len nedobrých/zlých skutkov. Vytvárajú (bludnú) dichotómiu medzi hriechmi a nedobrými skutkami, akoby išlo o dve samostatné kategórie. Hovoria, že existujú nedobré skutky, ktoré nie sú hriechmi. Tento pokus však vo svetle 1 Kor 3:17 (vyššie) mizerne zlyháva. 1 Kor 3:17 ukazuje, že kontext sa týka hriechov, pre ktoré sú niektorí z nich zničení (zatratení). Ďalej, Nový zákon neučí, že existuje rozdiel medzi hriechmi a nedobrými/zlými skutkami.
Všetko toto dokazuje, že menšie hriechy alebo zadosťučinenia či nedokonalosti, ktoré niektorým zostávajú a sú spálené v 1 Kor 3:15, sú skutočne tresty za hriechy v očistci.
ĎALŠIE NEPRIAME DÔKAZY O OČISTCI – EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA 5:25 A 12:32
Ďalšie nepriame dôkazy o očistci sa nachádzajú v iných častiach Nového zákona. Príkladom je nasledujúce Ježišovo podobenstvo.
Vidíme, že Ježiš rozpráva podobenstvo o človeku, ktorý je pre svoje pochybenia uvrhnutý do väzenia, kým nezaplatí alebo nezadosťučiní za svoj dlh. To je presne ako v očistci.
Evanjelium podľa Matúša 12:32 je v tejto veci takisto ozaj relevantné.
Prečo by Ježiš povedal, že hriech proti Duchu Svätému sa neodpustí ani na tomto svete, ani v budúcom? Otec Cirkvi, akým bol pápež sv. Gregor Veľký, chápal tieto Ježišove slová tak, že naznačujú, že niektoré hriechy sa odpustia alebo sa za ne zadosťučiní v budúcom svete: v očistci.
EVANJELIUM PODĽA JÁNA 15:2 A 1. PETROV LIST 1:7 – BOH POUŽÍVA OHEŇ A NÁPRAVNÉ TRESTY NA OČISTENIE SVOJICH DETÍ – TO ZODPOVEDÁ OČISTCU
Biblia tiež učí, že Boh používa oheň a nápravné tresty, aby polepšil a očistil svoje deti.
Ježiš trestá svoje deti na nápravu, aby ich zdokonalil a aby prinášali viac ovocia. Ak sa to k zadosťučineniu nevykoná na Zemi, musí sa to vykonať v očistci.
ALE NEZADOSŤUČINILO JEŽIŠOVO UTRPENIE NA KRÍŽI VŠETKO?
Niektorí nekatolíci si radi myslia, že utrpenie a smrť Ježiša Krista zadosťučinili za všetko vrátane pokuty za všetky budúce hriechy. Hovoria, že niet starostí s niečím takým ako očistec, pretože Ježiš Kristus zaplatil za to všetko zaplatil. Tento argument je z mnohých dôvodov bludný.
Po prvé, List Kolosanom 1:24 dokazuje, že je mylný.
Tento verš môže byť pre niektorých, čo s ním nie sú oboznámený, šokujúci. Pavol hovorí, že pre Cirkev dopĺňa to, čo chýba alebo je nedostatočné v Kristovom utrpení. Kristovo utrpenie bolo dokonalé a malo nekonečnú hodnotu; takže čo to znamená?
Sv. Pavol tým chce povedať, že členom Cirkvi ešte stále chýba a vyžaduje sa od nich veľa utrpenia, aby si odpracovali svoju spásu, ktorá sa umožnila Kristovou obetou. Tento verš dokazuje, že Kristova obeta neodstraňuje všetky obavy z možnosti budúceho trestu za hriechy. Ak by tomu tak nebolo, Pavol by nikdy nepovedal, že jeho utrpenie dopĺňa za členov Cirkvi to, čo chýba v Kristovej obeti; a ani Ježiš by nehovoril o trestoch za hriechy, čož opakovane robí. Tento verš, 1 Kor 1:24, dokazuje aj katolícke učenie o spoločenstve svätých a o účinku prosebnej modlitby a obety.
Po druhé, vyššie spomenutý protestantský argument je vyvrátený aj nasledujúcim: Ak by bola pravda, že Ježišova obeta zadosťučinila za všetko vrátane budúcich trestov za človečie hriechy, potom by nikto nemusel v nič veriť a nemusel by nič robiť, aby bol spasený. Ježišova obeta by za to všetko zaplatila. Ale dokonca aj nekatolíci, ktorí tvrdia, že Ježiš zadosťučinil za všetko, pripúšťajú, že nie všetci ľudia sú spasení. Pripúšťajú, že ľudia musia niečo urobiť, aby boli spasení. Keď toto pripúšťajú, protirečia si a vyvracajú svoj argument, že Kristovo utrpenie sa postaralo o všetko.
Po tretie, tento argument sa zakladá na vážnom znepochopení Kristovho vykúpenia. Aký je význam umučenia a smrti Ježiša Krista? Ježiš Kristus vykúpil svet a zmazal hriechy ľudí, ako to definoval katolícky Florentský koncil.
Znamená to, že každý hriech, ktorý sa odpúšťa, odpúšťa sa Ježišom Kristom, a konkrétne zásluhou jeho umučenia a smrti. Toto odpustenie sa udeľuje iba tým, čo ho nasledujú a robia to, o čom on hovorí, že sa musí vykonať, čož im umožňuje mať prospech z jeho vykúpenia. Neznamená to, že Boh ľudí za budúce hriechy nepotrestá. Neznamená to, že pokuta za všetky hriechy celého sveta sa odňala.
(SKUTOČNÝ) STARÝ ZÁKON DOKAZUJE OČISTEC – 2. KNIHA MACHABEJCOV 12:46
Existuje ďalší dôkaz o očistci. Pochádza z Druhej knihy Machabejcov. Niektorí nekatolíci si možno ihneď pomyslia: táto kniha v mojej Biblii nie je. Je pravda, že knihy Machabejcov sa v protestantskej Biblii nenachádzajú. V protestantskej Biblii nie sú preto, lebo Martin Luther, prvý protestant, ich vyňal, keď sa oddelil od Katolíckej Cirkvi. Do Listu Rimanom 3:28 tiež pridal slovo „len“ a kritizoval aj iné knihy, ktoré v protestantskej Biblii zostali, ako napríklad Jakubov list.
Celkovo v protestantskej Biblii chýba sedem kníh zo Starého zákona. Tieto knihy boli vylúčené, pretože obsahujú veci, ktoré katolicizmus učí a ktoré protestantizmus odmieta. Napriek tomu, že boli súčasťou kánonu alebo biblickej zbierky od doby starovekej Cirkvi, protestantská Biblia ich odmieta. Skutočnosť, že knihy, ktoré protestanti odmietajú (ako napríklad knihy Machabejcov), naozaj sú súčasťou Písma, možno dokázať zo samotnej Biblie.
SEPTUAGINTA
Existuje niečo, čo sa nazýva Septuaginta. Septuaginta je známy grécky preklad Starého zákona, ktorý vytvorilo sedemdesiat učencov zopár storočí pred narodením Ježiša Krista. O Septuaginte si toho môžete veľa prečítať na internete. Tento chýrny preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny obsahuje sedem kníh, ktoré protestantská Biblia odmieta. A teraz to, čo je zaujímavé. V Novom zákone, ktorý sa k nám dostal, je približne 350 citátov zo Starého zákona. Nuž, približne 300 týchto citátov pochádza zo septuagintskej verzie Starého zákona. Inými slovami, Nový zákon, ktorý majú aj protestanti, cituje verziu Starého zákona, ktorá zahŕňa katolícke knihy Biblie. Toto znamená, že pisatelia Nového zákona prijali septuagintskú verziu, a teda aj sedem kníh, ktoré protestanti odmietajú. Ale je tu toho viac. V Liste Hebrejom 11:35 z protestantskej a katolíckej Biblie vidíme zmienku o udalosti, ktorá je zaznamenaná len v 7. kapitole Druhej knihy Machabejcov.
Táto zmienka sa v Biblii nachádza len na jednom mieste. Nachádza sa v 7. kapitole 2. knihy Machabejcov, ktorá vykladá príbeh o matke a jej siedmich synoch. Táto matka a jej sedem synov odmietli vyslobodenie z mučenia, aby dostali vzkriesenie so spravodlivými. Čiže v Liste Hebrejom 11:35 sa sv. Pavol zmieňuje o Druhej knihe Machabejcov. Toto dokazuje, že 2. kniha Machabejcov, ktorú protestantská Biblia neobsahuje, je súčasťou skutočného Starého zákona. Dvanásta kapitola 2. knihy Machabejcov jasne učí o modlitbe za mŕtvych, a teda o očistci.
Tento verš učí o očistci. Píše sa tu, že je svätou myšlienkou modliť sa za mŕtvych, aby boli vyslobodení zo svojich hriechov. Biblia teda učí, že po smrti existuje miesto, kde sú zadržaní niektorí veriaci, ktorí budú spasení, a kde im môže pomôcť modlitba. Toto zodpovedá učeniu z 1. listu Korinťanom 3:15, ktoré sme už videli, že niektorí ľudia sú spasení, totiž ohňom, hoci trpia škodou (alebo trestom). Tým miestom je očistec a tento verš to jasne dokazuje. To je dôvodom, prečo bola táto kniha vylúčená z Biblie tými, čo chceli vymyslieť novú verziu kresťanstva – takú, ktorá nie je v súlade s Tradíciou ani s učením Biblie.
CIRKEVNÍ OTCOVIA VERILI V OČISTEC A MODLITBY ZA MŔTVYCH
Okrem všetkých týchto biblických dôkazov očistec dokazuje aj skutočnosť, že otcovia kresťanskej cirkvi verili v očistec a v modlitby za mŕtvych. Svätý Augustín je chýrnym otcom Cirkvi. Na sv. Augustína s úctou hľadia katolíci a vo všeobecnosti aj nekatolíci, ktorí sa vydávajú za kresťanov. Jednoznačne veril v očistec.
Všimnite si, že sv. Augustín hovorí, že celá kresťanská Cirkev sa modlí za verných zosnulých: tých, čo zomreli v riadnom spoločenstve s pravou Cirkvou.
Mohli by sme citovať mnohých ďalších otcov, ale tu je len niekoľko ďalších:
Toto dokazuje, že dokonca už v 3. storočí bolo praxou Cirkvi modliť sa za verných zosnulých: tých, čo zomreli s pravou vierou a zjavne oslobodení od smrteľného hriechu.
Vidíme, že o očistci sa učilo v Písme a že už prví kresťania verili v očistec. Prečo starovekí kresťania verili v očistec a modlitby za mŕtvych? Zjavne nie preto, že by to bolo človekom vymyslené učenie, ale preto, lebo si dobre uvedomovali, že sa o ňom učí v Biblii a že je súčasťou Tradície prijatej od apoštolov.