^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Biblické dôkazy o modlení sa k Márii a o katolíckych učeniach o Márii
Blahoslavená Panna Mária je matkou Ježiša Krista. Protichodne k tvrdeniam niektorých ľudí, Katolícka Cirkev neučí a nikdy neučila, že Mária je Boh. To by bola heréza. Mária je iba stvorením, ale je najdokonalejšou zo všetkých ľudských bytostí, ktoré kedy Boh stvoril. Pozrite sa, prosím, na tieto biblické dôkazy katolíckych učení o Márii a prečo je tak potrebné pochopiť jej úlohu a význam.
Aby sme pochopili Bibliu a to, čo učí o Márii (matke Ježiša Krista), musíme porozumieť biblickým predobrazom.
Predobraz = skutočná udalosť, osoba alebo ustanovenie zo Starého zákona, ktorá je predzvesťou alebo predznamenáva niečo z Nového zákona.
BIBLIA UČÍ, ŽE ADAM, PRVÝ ČLOVEK, BOL PREDOBRAZOM JEŽIŠA KRISTA
Ježiš Kristus bol pravý Boh a pravý človek. Adam bol iba človek, prvý človek. Avšak Biblia hovorí, že Adam bol predobrazom toho, ktorý mal prísť, Ježiša Krista.
V čom bol Adam predobrazom Ježiša? Asi najlepšie to vystihuje táto pasáž.
Adam uvrhol svet do hriechu; Kristus prišiel svet vykúpiť z Adamovho hriechu. Adam zhrešil svojou neposlušnosťou pri strome poznania dobra a zla; Kristus svet vykúpil svojou poslušnosťou a obetou na dreve kríža. To je dôvodom, prečo Biblia hovorí, že Kristus je nový alebo druhý alebo posledný Adam. Prišiel, aby odrobil to, čo urobil Adam. Stal sa hlavou nového a vykúpeného rodu tých, čo nadprirodzene žijú v Kristovi, kým Adam, prvý človek, bol hlavou ľudstva, ktoré upadlo do hriechu.
BIBLIA UČÍ, ŽE JEŽIŠ KRISTUS JE DRUHÝ ADAM
Existuje mnoho biblických predobrazov. Majte na pamäti, že všetky tieto udalosti, osoby a veci boli skutočnými udalosťami, osobami a vecami, ktoré tiež predznamenávali niečo, čo malo prísť neskôr. Tuná je zopár príkladov:
1 Kor 10:1-2 – Biblia učí, že prechod cez Červené more (Exodus 14) predznamenával krst.
1 Pt 3:19-21 – Biblia učí, že Noemova archa a veľká potopa predznamenávali spasenie prostredníctvom krstu a Cirkvi.
1 Kor 5:7 – Biblia učí, že veľkonočný baránok, ktorý bol obetovaný (Exodus 12), predznamenával Krista, Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta (Jn 1:29).
Hebr 8:8-9 – Biblia učí, že starozákonný systém bol „tieňom“ alebo predobrazom Nového zákona.
Mt 12:40 – Biblia učí, že Jonášove tri dni a noci v bruchu veľryby, predznamenávali zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po troch dňoch.
Mohli by sme uviesť mnoho ďalších príkladov biblických predobrazov. Je dôležité porozumieť tomu, že naplnenie predobrazu (nazýva sa „antiobraz“) je väčšie ako predobraz. Ježiš Kristus je nekonečne väčší od Adama; Nový zákon je dokonalejší než Starý; vzkriesenie je väčšie ako Jonášove útrapy atď. Majúc toto na pamäti, teraz sa musíme zamyslieť nad predobrazmi Márie, matky Ježiša Krista. Existuje mnoho predobrazov Márie. Dodatočne k iným biblickým dôkazom, tieto predobrazy predstavujú nepopierateľný biblický dôkaz katolíckeho učenia o Márii. Nasledujúce skutočnosti budú pre mnohých nekatolíkov nepochybne nové a prekvapujúce.
AKO KRISTUS JE NOVÝM ADAMOM, TAK JE MÁRIA NOVOU EVOU
Ako sme už spomenuli, Adam bol predobrazom Ježiša Krista. Bola tu konkrétna žena, ktorá bola s Adamom, prvým mužom, zapletená do toho, že svet upadol do hriechu. To bola Eva, prvá žena. Bolo to Adamove previnenie, ktoré predstavovalo prvotný hriech. Eva však slúžila ako nástroj a bola neodlúčiteľne spätá s udalosťami, ktoré viedli k prvotnému hriechu. Žena (Eva) zhrešila a predstavovala príležitosť k tomu, aby zhrešil Adam.
Tak ako bola „žena“ (Eva) bezprostredne zapletená do udalostí, ktoré viedli k prvotnému hriechu, existuje aj konkrétna žena, ktorá bola bezprostredne zapletená do udalostí, ktoré viedli k vykúpeniu. Je to Mária, matka Ježiša Krista. Ona je novou Evou.
V Biblii sú viaceré jasné paralely medzi Evou a Máriou. Tie dokazujú, že Mária je novou Evou, tak ako Kristus je novým Adamom.
EVA SA ROZPRÁVALA S PADLÝM ANJELOM (HADOM), UVERILA MU A POSLÚCHLA HO – MÁRIA SA ROZPRÁVALA S DOBRÝM ANJELOM (GABRIELOM), UVERILA MU A POSLÚCHLA HO
K Eve pristúpil had (diabol), padlý anjel. Eva uverila jeho lživým slovám a neposlúchla Boha. Eva zhrešila a spôsobila, že jej manžel zhrešil, uvrhnúc svet do smrti.
K Márii pristúpil Gabriel, dobrý anjel. Mária uverila jeho posolstvu o spáse: že je požehnaná medzi ženami, plná milosti a že porodí Spasiteľa. Mária poslúchla Boha. Svojou poslušnosťou súhlasila s počatím Ježiša Krista vo svojom lone a umožnila mu prísť a vykúpiť svet z Adamovho hriechu.
Dokonca už v samotnej starovekej Cirkvi boli tieto biblické paralely považované za identifikáciu Márie ako novej Evy, rovnako ako Kristus je novým Adamom. Svätý Irenej bol chýrnym apoštolským otcom z druhého storočia. On dáva do protikladu prvú Evu a druhú Evu (Máriu).
EVA BOLA MATKOU VŠETKÝCH ŽIJÚCICH – MÁRIA JE AKO JEŽIŠOVA MATKA MATKOU VŠETKÝCH ŽIVÝCH, BA DOKONCA AJ SAMOTNÉHO ŽIVOTA
Eva bola nazvaná „matkou všetkých žijúcich“, pretože z nej pochádzali všetci, čo mali život. Mária je tiež matkou všetkých žijúcich, ale v skutočnosti väčším spôsobom. Mária je matkou Ježiša Krista, ktorý je Život sám a v ktorom sa nachádza všetok život.
Ježiš je Život. Mária je teda doslova matkou samotného Života. Paralela s Evou, matkou všetkých žijúcich, je zrejmá. Rozdiel je v tom, že Mária je matkou Života, ktorý ľudskú existenciu nekonečne prevyšuje. Tí, čo žijú a zomierajú v jej Synovi, majú v ňom prístup k večnému životu a stávajú sa novými stvoreniami.
Naplnenie (Mária ako matka všetkých živých) je opäť väčšie ako predobraz (Eva ako matka všetkých žijúcich).
EVA BOLA STVORENÁ BEZ HRIECHU – NOVÁ EVA, MÁRIA, MUSELA BYŤ TIEŽ STVORENÁ BEZ HRIECHU (NEPOŠKVRNENE POČATÁ)
Už vieme, že Biblia naznačuje, že Mária je novou Evou. Otázka teda znie: v akom stave bola stvorená duša Evy? Eva bola stvorená oslobodená od všetkého hriechu (Genezis 2). Celé stvorenie bolo až do pádu ľudstva dokonalé. Adam i Eva boli obaja stvorení v stave prvotnej spravodlivosti. Tento stav prvotnej dokonalosti, v ktorom boli oslobodení od každého hriechu, stratili až prvotným hriechom (Genezis 3).
Ak Boh stvoril prvú ženu (prvú Evu) bez hriechu, potom rozhodne mohol stvoriť aj druhú (a dokonalejšiu) Evu (blahoslavenú Pannu Máriu) bez hriechu. Presne to aj urobil. Musel tak urobiť v rámci úmernosti a spravodlivosti, pretože ona mala byť prvým príslušníkom vykúpeného ľudstva.
DEFINÍCIA NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA
Niektorí si mylne myslia, že nepoškvrnené počatie sa vzťahuje na zázračné počatie Ježiša v lone Panny Márie. Nie je to pravda. Ježiš bol vskutku počatý bez akéhokoľvek hriechu v lone Panny Márie, ale nepoškvrnené počatie sa vzťahuje na počatie Márie v lone jej matky. Od prvého okamihu, čo bola stvorená, bola uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu, ktorý dedí každý iný člen ľudského rodu (okrem Ježiša).
Boh ju uchránil bezhriešnu vzhľadom na spasiteľné zásluhy Ježiša Krista. Urobilo sa to pre Máriu, pretože mala byť neprekliatou a čistou nádobou, ktorá mala nosiť všesvätého Boha. Aby mohla Mária niesť nekonečnú svätosť, musela byť svätá od prvého okamihu, čo bola stvorená.
JEŽIŠ MÁRIU SPASIL DOKONALEJŠÍM SPÔSOBOM
Ak teda bola Mária uchránená od škvrny dedičného hriechu, znamená to, že nemala Spasiteľa? Nie. Mária na to odpovedá sama.
Boh Máriu spasil tým, že jej zabránil v nakazení sa dedičným hriechom. Predpokladajme, že človek v lese spadne do hlbokej jamy, ale vytiahne ho jeho priateľ. Je správne povedať, že priateľ muža zachránil. Teraz predpokladajme, že muž uvidí ženu kráčať k hlbokej jame a chytí ju hneď predtým, ako do nej spadne. V prvom rade jej zabráni, aby do jamy spadla, takže sa vôbec nezraní ani nezašpiní. Zachránil ženu? Určite, že áno. Zachránil ju dokonalejším spôsobom; zabránil jej, aby do jamy spadla a utrpela akúkoľvek ujmu.
Takto Boh Máriu spasil. Ježiš bol jej Spasiteľom ešte dokonalejším spôsobom tým, že jej zabránil v tom, aby sa niekedy nakazila dedičným hriechom, a tým, že ju uchránil od hriechu počas celého jej života. Urobil to pre Máriu vzhľadom na jej jedinečnú úlohu. Máriinu bezhriešnosť naznačujú mnohé predobrazy z Biblie.
Niektorí vyjadrujú neochotu uveriť v predstavu, že Boh by stvoril niekoho úplne bez hriechu. Zabúdajú na to, že Boh stvoril prvého muža a ženu bez hriechu.
BIBLIA UČÍ, ŽE MÁRIA JE ARCHOU NOVEJ ZMLUVY
Teraz uvidíme, že Biblia bez akýchkoľvek pochybností stotožňuje Máriu s archou Nového zákona. Máriu označuje za novozákonný náprotivok archy Starého zákona. Mária je novým a väčším naplnením toho, čo bolo predznamenané archou Starej zmluvy. Táto informácia patrí k najdôležitejším a najodhaľujúcejším, pokiaľ ide o Máriinu hlbokomyseľnú úlohu.
Keďže niesla a predstavovala Božiu prítomnosť, archa Starej zmluvy/zákona bola najsvätejšou a najmocnejšou vecou na zemi okrem samotného Boha. Archa zmluvy bola posvätná truhlica, ktorá obsahovala kamenné dosky s desiatimi prikázaniami (Deuteronómium 10:5). Archa tiež niesla a predstavovala duchovnú prítomnosť Boha na Zemi. Keď Boh hovoril k Mojžišovi, bolo to spomedzi dvoch cherubínov, ktorí boli na arche.
Pozrime sa teraz na to, ako Biblia stotožňuje Máriu s archou Novej zmluvy.
Ježiš Kristus je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom (Jn 1:1). Čiže tak ako archa Starej zmluvy obsahovala písané Božie slovo, Mária (ktorá je archou Novej zmluvy) obsahovala Božie slovo, ktoré sa stalo telom.
Svätostánok bol postavený tak, aby v ňom bola svätá archa (Exodus 40:2-3). Keď Boh zostúpil na svätostánok a archu, aby hovoril k Mojžišovi, v Knihe Exodus 40:34-35 čítame, že ho „zatienil“ oblak Božej slávy alebo viditeľnej prítomnosti (nazývaný „Shekinah“). Nezvyčajné slovo z gréckeho prekladu Starého zákona, ktoré sa používa na opísanie toho, ako táto jedinečná Božia prítomnosť „zatienila“ archu, je episkiasei.
To isté slovo, „episkiasei“ sa používa v gréčtine Nového zákona na opísanie toho, ako Božia prítomnosť „zatieni“ Pannu Máriu. Biblia používa tento jazyk iba, pokiaľ ide o archu a Máriu.
Z toho jasne vyplýva, že Božia prítomnosť zatieňuje Máriu a zostupuje na ňu – keďže ona je novou archou – rovnako ako zatieňovala archu Starého zákona. Toto vyzrádza, že Mária, hoci je len stvorením a nekonečne menšou od Boha, je novou archou. Má teda jedinečné spojenie s Bohom, jedinečnú svätosť, posvätenie a moc.
ÚŽASNÉ DÔKAZY ZO 6. KAPITOLY 2. KNIHY SAMUELOVEJ A 1. KAPITOLY EVANJELIA PODĽA LUKÁŠA, ŽE MÁRIA JE ARCHOU NOVEJ ZMLUVY
Zamyslime sa nad úžasnými paralelami, ktoré nám predkladá Písmo, pokiaľ ide o to, čo sa stalo s archou Starej zmluvy v 6. kapitole 2. knihy Samuelovej (6. kapitole 2. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims), a to, čo sa stalo s blahoslavenou Pannou Máriou, archou Novej zmluvy, v 1. kapitole Evanjelia podľa Lukáša. Šiesta kapitola 2. knihy Samuelovej predstavuje najúplnejší príbeh z Biblie, ktorý sa týka archy Starého zákona. Prvá kapitola Evanjelia podľa Lukáša predstavuje najúplnejší príbeh z Biblie, ktorý sa týka blahoslavenej Panny Márie.
Dávid hovorí: „Ako by mohla archa Pánova prísť ku mne?“, kým Alžbeta sa pýta, ako to, že „matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Alžbeta hovorí Márii to isté, čo Dávid povedal o arche, pretože Mária je archou Novej zmluvy. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma výrokmi je doslova v tom, že „matka“ sa použilo tam, kde sa použilo archa. Biblia nám hovorí, že Pánova matka = archa. To sa bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje, keď sa v príbehu posunieme ďalej.
Dávid poskakoval pred archou, rovnako ako dieťa v Alžbetinom lone poskočilo pred Máriou (novou archou).
V 6. kapitole 2. knihy Samuelovej čítame, že archa zostala u Gétčana Obededoma tri mesiace. Podobne čítame v 1. kapitole Evanjelia podľa Lukáša, že Mária (archa Nového zákona) zostala u Alžbety tri mesiace.
V 2. knihe Samuelovej 6:11 sa tiež spomína, že Pán požehnal Obededoma a jeho dom, kým tam bola prítomná archa. „Požehnanie“ v Písme často označuje splodenie potomka. V skutočnosti vidíme ďalšiu paralelu s 1. kapitolou Evanjelia podľa Lukáša a Máriou. Evanjelium podľa Lukáša 1:57 nám totiž hovorí, že po tom, čo zostala Mária u Alžbety, Pán požehnal jej a jej domu narodením dieťaťa, Jána Krstiteľa.
Ako tu čítame, k týmto neuveriteľným paralelám došlo, keď sa Dávid vybral do judskej hornatej krajiny, aby priniesol archu (2 Sam 6:2), a keď Mária, archa Novej zmluvy, išla do judskej hornatej krajiny (Lk 1:39).
Kniha Zjavenia (Apokalypsa) tiež naznačuje, že Mária je archou Novej zmluvy
Biblia nebola napísaná s vyznačenými kapitolami alebo veršami. Až v 12. storočí bola Biblia rozdelená na kapitoly a verše. Preto autor Knihy zjavenia, sv. Ján, apoštol, napísal to, čím sa začína 12. kapitola, naraz v neprerušovanom slede ihneď po tom, čím sa končí 11. kapitola. Na konci 11. kapitoly čítame, že v nebi bolo vidieť archu Ježišovej zmluvy/zákona. Hneď nasledujúcim veršom je Zjavenie 12:1. Slová, ktorými sa končí 11. kapitola, teda bezprostredne prechádzajú do slov, ktorými sa začína 12. kapitola, a to bez akéhokoľvek rozdelenia.
Toto znamená, že zjavenie archy Ježišovej zmluvy na samom konci 11. kapitoly – „v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy“ (Zjv 11:19) – sa ihneď vysvetľuje videním „ženy“ odetej slnkom, ktorým sa začína dvanásta kapitola, hneď nasledujúci verš (Zjv 12:1). Toto naznačuje, že „žena“ odetá slnkom, ktorá vo svojom lone nosila božskú Osobu (Panna Mária), je archou Novej zmluvy.
Niet pochýb o tom, že manna na púšti (Exodus 16) predznamenávala Ježiša ako chlieb života. Ježiš ich dáva do súvislosti v 6. kapitole Evanjelia podľa Jána. Spomína mannu na púšti a potom hovorí, že jeho telo je pravá manna z neba. Nuž manna z púšte bola umiestnená v arche Starého zákona. To predznamenáva samotného Ježiša Krista (pravú mannu Novej zmluvy), ktorý bol v Márii, Ježišovej Matke.
Z Listu Hebrejom 9:4 tiež vidíme, že Áronova palica bola umiestnená v arche Starej zmluvy. V 17. kapitole Knihy Numeri čítame, že táto palica vypučala, aby ukázala na pravého veľkňaza. Áronova palica teda označovala pravého veľkňaza. V Novom zákone je Ježiš opísaný ako pravý veľkňaz.
Viac dôkazov o tom, že Ježiš je pravým veľkňazom, nájdete aj v Liste Hebrejom 6:20, Liste Hebrejom 9:11 a v ďalších pasážach. Záver, ktorému sa nedá vyhnúť, je, že Áronova palica umiestnená v arche bola predobrazom Ježiša Krista, pravého veľkňaza, ktorý bol v Márii (arche Nového zákona).
Niet pochybností o tom, že Nový zákon naznačuje, že Mária je archou Novej zmluvy. Tieto dôkazy sú nepopierateľné.
KEĎŽE JE MÁRIA ARCHOU NOVEJ ZMLUVY, ZNAMENÁ TO, ŽE MIMO JEŽIŠA KRISTA JE NAJSVÄTNEJŠOU VECOU NA ZEMI
Archa zmluvy bola najsvätejšou vecou na zemi, okrem prítomnosti samotného Boha. Archa sa uchovávala v stánku, vo svätyni svätých. Práve prítomnosť archy robila svätyňu svätých takou posvätnou.
Archa bola taká svätá, že keď za ňou išiel Boží ľud, musel sa držať v úctivej vzdialenosti.
Ľudia, ktorí sa nezákonne dotkli archy, boli zabití.
Muži z Betsamesu boli zabití, pretože sa odvážili pozrieť sa do archy.
Vidíme, za aký posvätný považoval Boh predmet, ktorý mal prísť do úzkeho styku s jeho duchovnou prítomnosťou.
KEĎŽE MÁRIA JE NOVOU ARCHOU, MUSELA BYŤ SVÄTÁ A STVORENÁ BEZ HRIECHU
Boh stanovil na výstavbu archy tie najpresnejšie špecifikácie. Prikázal, aby bola zhotovená z najčistejšieho zlata.
Je zaujímavé, že archa nielenže musela byť celá pokrytá zlatom, ale je tu aj konkrétna zmienka o tom, že „dookola“ mala „zlatý veniec“.
Archa Starého zákona musela byť dokonalá a svätá, pretože bola sídlom jedinečnej duchovnej prítomnosti Božej. Božia svätosť nemohla byť poškvrnená stykom s niečím, čo malo nedostatky. Podobne a vo väčšej miere musela byť Panna Mária – ako nová archa a nositeľka Ježiša Krista – stvorená bez hriechu a v stave dokonalosti.
Nebola v nej len duchovná prítomnosť Boha, ale aj Ježiš Kristus (samotný Boh). Nebolo v nej len písané slovo Božie, ale Božie Slovo, ktoré sa stalo telom (Jn 1:1). Preto musí byť Mária dokonalá. Musí byť oslobodená od akéhokoľvek hriechu. Musí byť vždy panna a nedotknutá mužom.
Ak archa Starej zmluvy, v ktorej boli popísané tabule Zákona a ktorá bola zatienená duchovnou prítomnosťou Boha, musela byť pokrytá najčistejším zlatom a musela byť postavená podľa najpresnejších Božích špecifikácii, o čo dokonalejšia je Božia stavba, Mária, archa Novej zmluvy? Naplnenie je väčšie ako predobraz. Mária, archa Novej zmluvy, musí byť a je dokonalejšia ako archa Starej zmluvy.
Tak ako archa Starej zmluvy, aj Mária musí mať obrovskú moc nad diablom a Božími nepriateľmi. Musí mať jedinečnú moc prihovárať sa u Boha, prinášať jeho požehnania a pomáhať Božiemu ľudu, tak ako archa Starej zmluvy.
ROVNAKO AKO ARCHA STAREJ ZMLUV, AJ MÁRIA MÁ JEDINEČNÚ MOC PRIHOVÁRAŤ SA; MÁ OHROMNÚ MOC NAD BOŽÍMI NEPRIATEĽMI, NAD DIABLOM A PRI POMÁHANÍ BOŽIEMU ĽUDU
Archa Starej zmluvy mala ohromnú moc. Keď sa jej zmocnili Filištínci, stali sa u nich a s ich falošným bohom Dágonom neobyčajné veci.
Filištínci začali byť nivočení za to, že vzali archu. To ich primälo vrátiť archu svojim nepriateľom, Izraelitom.
Archa vniesla smrteľnú hrôzu do tváre Božích nepriateľov.
Archa zázračne vysušila vody Jordánu.
Mária, nová archa, má túto moc, ba ešte viac; lebo naplnenie je väčšie ako predobraz a Nový zákon je dokonalejší ako starý. Teraz sa musíme prebrať ďalšie biblické dôkazy katolíckych učení o Márii.
ZEM, Z KTOREJ BOL STVORENÝ ADAM, JE PREDOBRAZ MÁRIE A TOHO, ŽE BOLA UCHRÁNENÁ OD HRIECHU (JEJ NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA)
Už sme preukázali, že Ježiš Kristus je nový Adam. Adam bol utvorený zo zeme.
Hebrejské slovo pre „zem“ je Adamah. Je to podstatné meno ženského rodu. Adam sa tak volá, pretože pochádza z Adamah; jeho meno znamená syn zeme, syn Adamah. (Túto vec spomenul Gerry Matatics, Biblical Foundations International, Dunmore, PA.)
Táto vec by sa dala rozvinúť, ale je jasné, že na istej úrovni je zem, z ktorej bol stvorený Adam, predobrazom Márie. Prvého Adama stvoril Boh zo zeme a druhý Adam (Ježiš Kristus) si vzal telo z Márie, svojej matky. Otázka teda znie: v akom stave bola Zem, keď bola stvorená?
Zem, z ktorej bol utvorený prvý Adam – a vskutku celé Božie stvorenie pred pádom – bola úplne neprekliata, nepoškvrnená a dokonalá. Hriech a prekliatie v nej nemali miesta.
Mária, ktorá porodí druhého a väčšieho Adama (Ježiša Krista), musí byť tiež úplne neprekliata, nepoškvrnená a dokonalá. Musí byť uchránená od všetkých škvŕn hriechu a od prekliatia prvotného hriechu. To sa nazýva nepoškvrnené počatie.
LEN MÁRIA A JEJ BEZHRIEŠNOSŤ ÚPLNE NAPĹŇAJÚ TO, ČO SA PREDPOVEDÁ V KNIHE GENEZIS 3:15 – „NEPRIATEĽSTVO USTANOVÍM MEDZI TEBOU [HADOM] A ŽENOU...“
Krátko po páde Adama a Evy Boh vyslovuje toto proroctvo.
Boh hovorí, že medzi diablom a „ženou“ bude nepriateľstvo – animozita, rozdelenie, opozícia. V tom istom kontexte čítame o semene ženy a o víťazstve, ktoré bude udelené prostredníctvom ženy a jej semena. V Biblii sa o mužových deťoch a potomkoch hovorí ako o jeho semene. Semeno ženy je preto niečo jedinečné. Toto sa očividne vzťahuje na panenské počatie a narodenie z lona blahoslavenej Panny Márie, Ježišovej Matky. „Semenom“ ženy sa myslí Ježiš Kristus.
Preto žena, ktorá je tu charakterizovaná ako odporujúca alebo nepriateľská voči hadovi, je zjavne Mária, matka Ježiša Krista. Touto ženou nie je Eva, ktorá sa podvolila hadovi. Je to Mária.
Boh hovorí, že medzi hadom a ženou ustanoví nepriateľstvo alebo opozíciu. Preto musí byť Mária úplne uchránená od hriechu. Lebo keď človek hreší, nemá odpor voči diablovi, ale skôr sa diablovi poddáva. Jediný spôsob, ako môže mať žena úplný a definitívny odpor voči hadovi, je skrze uchránenie od hriechu a od Adamovho hriechu.
Skutočnosť, že Mária je touto „ženou“, a teda úplne oslobodenou spod nadvlády hriechu a diabla, je dôvodom, prečo Ježiš v celom Novom zákone nazýva Máriu „ženou“. Ježiš svoju matku nikdy nenazýva inak ako „žena“. Mnohí nekatolíci si myslia, že toto bol spôsob, akým Ježiš svoju matku znižoval a umenšoval jej úlohu; naopak, Ježiš označoval Máriu za „ženu“ z Knihy Genezis 3:15.
Po povrchnom prečítaní si Evanjelia podľa Jána 2:3-5 majú niektorí ľudia dojem, že Ježiš na svadbe v Káne Galilejskej karhá svoju matku. Avšak v skutočnosti sa tu vyjavuje moc Máriinho príhovoru u Ježiša. Ježiš povedal, že ešte neprišla jeho hodina; inými slovami, ešte nenastal čas, aby zjavil svoje zázračnú schopnosti. Jeho plánom bolo počkať dlhšie. Napriek tomu na naliehanie svojej matky, ktorá mala súcit s novomanželmi, Ježiš aj tak urobil zázrak. Tento (svoj prvý) zázrak urobil na naliehanie svojej matky, hoci jeho hodina „ešte neprišla“. Toto je vynikajúci príklad toho, ako sa prostredníctvom Márie získavajú od Ježiša milosti – milosti, ku ktorých udeleniu by sa inak azda neprikláňal.
Mnohí nekatolíci tiež namietajú, že ak je Mária taká podstatná, prečo by Ježiš dovolil, aby autori Evanjelia azda vyvolali dojem, že znevažuje miesto svojej matky? Tvrdia, že niektoré verše takýto dojem vyvolávajú alebo nerobia veľa pre to, aby túto predstavu vyvrátili. Odpoveďou je, že Boh nehádže perly sviniam (Mt 7:6). Svoje pravdy často mierne zakrýva alebo ich dáva tesne pod povrch, aby ich povrchné úsilia alebo neúprimní ľudia minuli alebo aby u nich zanechali nesprávny dojem. Avšak tí, čo sú trpezlivejší a pátrajú hlbšie – alebo jednoducho dôverujú Cirkvi, ktorú Ježiš založil – nájdu klenot a poznajú pravý význam.
Toto je tak veľmi pravdivé v prípade biblického učenia o Máriinej hlbokomyseľnej úlohe. Povrchné čítania a neúprimné úsilia ponechajú ľudí v zaslepenosti v tejto veci. Ale je to tam, v Písme. Mária je nová Eva a žena z Knihy Genezis 3:15, ako už vieme. Je aj archou Novej zmluvy a ešte oveľa viac, ako sa dozvieme. Všetko sa to nachádza tam, v biblickej typológii a v mnohých pasážach, ktoré majú hlbší význam; ale toľkí mnohí zostávajú voči tomu nevšímavý. Pozerajú sa a nevidia a počujú a nepočujú. Keďže zlyhali v dôvere jedinej Cirkvi, ktorú založil Kristus, získali, žiaľ, len plytké a scestné chápanie biblického učenia.
Hoci pod krížom boli aj iné ženy, Ježiš vyčlenil svoju matku. Ježiš ju opäť nenazýva inak ako „žena“, pretože ona je žena z Knihy Genezis 3:15; tá, ktorá je úplne oponuje hadovi. Ježiš tiež vyzýva svätého Jána, aby si vzal jeho matku k sebe.
MARIINA DUŠA VELEBÍ PÁNA A VŠEMOHÚCI JEJ UROBIL VEĽKÉ VECI
V 1. kapitole Evanjelia podľa Lukáša vidíme záblesk jedinečných výsad, ktoré Boh udelil Márii.
Biblia hovorí, že Máriina duša velebí/vyzdvihuje Pána, neznižuje ho. Mária neuberá z Ježiša, ale vedie ľudí k Ježišovi. Archa Starej zmluvy značila Božiu moc a prítomnosť. Keď bola v ich prítomnosti, podnecovala ich k zbožnosti, k dôvere a k láske k Všemohúcemu. Podobným, no ešte väčším spôsobom nás usmerňuje a mocne sústreďuje na Ježiša Krista Mária, nová archa. Všetko, čo má Mária, a všetko čím Mária je, vychádza z toho, že je matkou Ježiša Krista. On jej urobil veľké veci tým, že ju uchránil od hriechu.
Osobitne si treba všimnúť Evanjelium podľa Lukáša 1:48, kde Mária prorokuje, že „všetky pokolenia“ ju budú „volať blahoslavenou/požehnanou“. Toto je proroctvo o katolíckej modlitbe Zdravas Mária. Katolíci sa ju modlia už celé generácie: „Zdravasʼ, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“
BIBLIA HOVORÍ, ŽE MÁRIA JE „MILOSTI PLNÁ“, ČOŽ ZNAMENÁ BEZ HRIECHU
Novodobé protestantské Biblie neprekladajú Evanjelium podľa Lukáša 1:28 ako „Zdravas, milosti plná“. Majú: „Raduj sa, vysoko obdarená dcéra“ alebo niečo podobné. Tieto protestantské preklady sú chybné. Existuje niekoľko jednoduchých spôsobov, ako ukázať, že sú chybné. Slovo v gréckom origináli je kecharitomene. Toto slovo má priamy súvis s pojmom „milosť“. Odborníci na gréčtinu poukazujú na to, že kecharitomene pochádza z koreňa slova charis, ktoré má doslovný význam „milosť“. Z približne 150 prípadov výskytu v Biblii kráľa Jakuba (protestantskej Biblii) sa charis 129-krát prekladá ako „milosť“.
Je tiež nesmierne dôležité poznamenať, že prvé protestantské preklady mali v Evanjeliu podľa Lukáša 1:28 „milosti plná“ alebo niečo ekvivalentné. Chýrny protestant William Tyndale (1494 – 1536) sa u niektorých protestantov považuje za hrdinu. Jeho verzia Biblie sa preložila do ranej novodobej angličtiny okolo roku 1525. Tyndale preložil Evanjelium podľa Lukáša 1:28 ako: „Zdravas, ty, plná milosti, Pán je s tebou: požehnaná si medzi ženami.“ [Hayle full of grace ye Lorde is with ye: blessed arte thou amonge wemen.] (http://wesley.nnu.edu/biblical_studies/tyndale/) Anglický protestant Thomas Cranmer (1489 – 1556) túto pasáž taktiež preložil ako „plná milosti“.
Svätý Hieronym (347 – 420 po Kristovi) bol biblistom starovekej Cirkvi. Dokonca aj protestantskí prekladatelia Biblie kráľa Jakuba z r. 1611 nazvali svätého Hieronyma „bezo sporu najvzdelanejším otcom a najlepším jazykovedcom svojej doby, zo všetkých, čo boli pred ním“ (Z predslovu prekladateľov k Biblii kráľa Jakuba z r. 1611). Svätý Hieronym preložil „kecharitomene“ do latinskej Vulgáty ako „gratiae plena“, čož znamená „plná milosti, ktorú si dostala“. „Milosť“ bola uznaná za správny preklad aj v Rheims New Testament v r. 1582.
V knihe od známeho protestantského gréckeho učenca A. T. Robertsona, Slovné obrazy Nového zákona, sa o Evanjeliu podľa Lukáša 1:28 píše toto:
Ak je Mária „plná milosti“, už to samo osebe dôrazne naznačuje, že je bez hriechu. Lebo milosť je v protiklade k hriechu. Anjel nehovorí, že Mária sa stane milosti plnou, ale že Máriu v tomto stave stretol. V tomto stave bola počatá. Okrem toho je Mária prehlásená za „požehnanú medzi ženami“, pretože jej postavenie je jedinečné.
MÁRIA JE VEČNÁ PANNA
Už vieme, že Mária je novou Evou a archou Novej zmluvy. Teraz sa musíme pozrieť na biblické dôkazy o Máriinom večnom panenstve. Väčšina protestantov dnešnej doby odmieta večné panenstvo Márie; myslia si, že je v rozpore s Bibliou. Mnohí z nich budú šokovaní, keď prídu na to, že prví protestanti, vrátane Martina Luthera, Jána Kalvína, Huldrycha Zwingliho a ďalších, všetci verili vo večné panenstvo Márie. Myšlienka, že Mária prestala byť pannou a okrem Ježiša mala aj iné deti, bola vymyslená mnoho generácií po pôvodnej protestantskej „reformácii“. Protestantský postoj v tejto veci je teda nielen v rozpore so starovekou katolíckou tradíciou a Bibliou (ako si ukážeme), ale aj s ich vlastnou protestantskou „tradíciou“.
EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA 1:25 NEVYVRACIA MÁRIINO VEČNÉ PANENSTVO
Prvá vec, ktorú protestanti zvyčajne citujú proti Máriinmu večnému panenstvu, je Evanjelium podľa Matúša 1:25.
Toto podľa protestantov dokazuje, že Mária prestala byť pannou po narodení Ježiša. Toto je úplne mylné. Grécke slovo pre „dokiaľ“ [angl. until] alebo „kým“ (heos) neimplikuje, že Jozef mal s Máriou manželské vzťahy po narodení Ježiša Krista. Jednoducho to znamená, že až do tejto chvíle nemali žiadne vzťahy, bez toho, aby sa hovorilo niečo o tom, čo sa stalo po tejto chvíli. Dokazujú to mnohé nižšie uvedené pasáže. Mali by sme tiež brať do úvahy, že Biblia bola napísaná pred niekoľkými tisícročiami. Bola napísaná v dobe a v jazykoch, ktoré nevyjadrujú a nenaznačujú veci takým istým spôsobom, akým by sa vyjadrovali a naznačovali v novodobej angličtine.
Napríklad v 2. knihe Samuelovej 6:23 (2. kniha kráľov 6:23 v katolíckej Biblii Douay-Rheims) čítame, že Boh preklial Dávidovu manželku Michol. Preklial ju, pretože sa Dávidovi vysmievala za to, ako sa radoval pred archou zmluvy. Výsledkom bolo, že Michol nemala deti až „do“ [angl. until] do dňa svojej smrti.
Znamená to, že Michol začala mať deti po svojej smrti? Zjavne nie. Tento verš dokazuje, že keď Písmo opisuje niečo ako pravdivé „do“ [angl. until] alebo „pred“ určitým časom, nemusí to nevyhnutne znamenať, že to prestalo byť pravdivé po tomto čase. Tuná sú viaceré ďalšie príklady:
Toto sa vzťahuje na Božieho Syna. Znamená to, že prestane sedieť po Otcovej pravici po tom, čo sa Boží nepriatelia stanú podnožou jeho nôh? Zjavne nie. Zostane po pravici Boha Otca.
Znamená to, že po tom, čo príde, majú zanechať čítanie a učenie? Zjavne, nie.
Znamená to, že Pavol po tomto dni nevyhnutne prestal mať dobré svedomie? Zjavne nie.
Predložka „kým“ [angl. before] sa dá použiť takým istým spôsobom.
Tuná vidíme, že slovo „kým“/„prv“ sa dá použiť podobne ako slovo „až“. Toto dieťa nezomrelo; Ježiš ho uzdravil (Jn 4:50). Teda výrok z Evanjelia podľa Matúša 1:18, ktorý citujeme nižšie, že Mária čakala dieťa „skôr“/„prv“, než sa ona a Jozef zišli, neznamená, že sa zišli potom, čo čakala dieťa. Znamená to jednoducho, že bola tehotná bez akéhokoľvek sexuálneho styku.
Je teda celkom isté, že Evanjelium podľa Matúša 1:25 a 1:18 nijak neprotirečí Máriinmu večnému panenstvu. Protestanti nemôžu oprávnene tvrdiť, že tieto pasáže predstavujú dôkaz, že Mária prestala byť pannou. Tieto pasáže nedokazujú ani jej večné panenstvo. Jej večné panenstvo dokazujú iné veci v Biblii.
A ČO „PRVORODENÝ“ SYN – NENAZNAČUJE TO, ŽE SÚ TU AJ ĎALŠIE DETI?
„Prvorodený syn“ je právny titul, ktorý sa udeľuje prvorodenému mužskému dieťaťu v židovskej rodine: inými slovami, udeľuje sa mužskému dieťaťu, ktoré je zároveň prvým dieťaťom.
Boh výslovne Izraelitom prikázal, aby posvätili (t. j. vyčlenili) svojich prvorodených synov na osobitné zasvätenie a službu Bohu. Titul „prvorodený syn“ mal ďalší význam, pretože toto dieťa oprávňoval na dvojnásobný podiel z dedičstva (Dt 21:17). Tento titul „prvorodeného syna“ dostalo dieťa bez ohľadu na to, či žena po ňom mala ďalšie deti. Napríklad: „môžeme to zvedieť z gréckeho náhrobného nápisu v Tel el Yaoudieh (porov. „Biblica“ 11, 1930 369-90) pre matku, ktorá zomrela pri pôrode: ‘V bolesti pri pôrode môjho prvorodeného dieťaťa ma osud priviedol na koniec života.’“ (Citované v „Bratia a sestry Ježiša“ (Brothers and Sisters of Jesus), od Williama Most)
V 13. a 34. kapitole Knihy Exodus čítame o Božom nariadení, aby mu bol zasvätený prvorodený. Na „posvätenie prvorodených“ sa konal obrad (Exodus 13 a 34:20). Nie je to tak, že by obrad pre „prvorodeného syna“ odložili do doby, kedy mala žena druhé dieťa.
Čiže výrok, že Ježiš bol „prvorodený syn“ Márie (Lk 2:7), nijak neprotirečí Máriinmu večnému panenstvu. Jednoducho to znamená, že bol jej prvým a mužským dieťaťom. Nehovorí nič o tom, či sa nejaké narodilo neskôr.
A ČO JEŽIŠOVI „BRATIA“?
Nekatolíci často spomínajú pasáže, ktoré sa zmieňujú o Ježišových „bratoch a sestrách“. V prvom rade sa musí spomenúť, že ani raz sa títo „bratia“ neoznačujú za deti Márie, Ježišovej matky.
V gréckom origináli sú použité slová adelphoi („bratia“) a adelphe („sestry“). Slová adelphoi a adelphe sa môžu vzťahovať na skutočných súrodencov. Biblia však tieto slová používa aj na označenie ľudí, ktorí nie sú bratia, ale bratranci alebo príbuzní alebo nevlastní bratia alebo blízki susedia.
BIBLIA HOVORÍ, ŽE ABRAHÁM BOL LOTOVÝM BRATOM, ALE NEBOL NÍM DOSLOVA
Lot bol Abrahámov synovec. Abrahám bol jeho strýkom (pozri Gn 11:31; 14,12). Biblia dvakrát opisuje Lota ako Abrahámovho „brata“. Je to preto, lebo slovo „brat“ nemusí nevyhnutne znamenať súrodenec. Ako bolo uvedené vyššie, môže to mať význam bratranec alebo príbuzný alebo nevlastný brat alebo blízky rodinný priateľ.
Gn 11:27 – „Toto je Táreho potomstvo: Táremu sa narodil Abram, Nachor a Aran a Aranovi sa narodil Lot.“
Gn 12:5 – „A Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a syna svojho brata Lota...“
Gn 14:12 – „So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok – býval totiž v Sodome – a odtiahli.“Gn 14:16 – „Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota...“
Niektorí protestanti sa na to pokúšajú reagovať argumentáciou, že Starý zákon nebol napísaný v gréčtine, ale v hebrejčine. Preto, hovoria, prípad Lota nedokazuje, že adelphos sa môže vzťahovať na osobu, ktorá nie je doslova bratom. Toto sa dá vyvrátiť poukázaním na to, že hoci Starý zákon bol pôvodne napísaný v hebrejčine, do gréčtiny ho chýrne preložilo sedemdesiat učencov zopár storočí pred príchodom Krista. Tento chýrny preklad sa nazýva Septuaginta.
Tento grécky preklad Starého zákona, Septuagintu, citujú tí, čo z vnuknutia napísali Nový zákon, asi 300-krát. Toto znamená, že novozákonní pisatelia uznávali Septuagintu. V Septuaginte sa na označenie Lota za Abrahámovho brata používa to isté grécke slovo adelphos. Adelphos je tvar jednotného čísla zo slova adelphoi, ktoré sa v Novom zákone používa pre „bratov“ Ježišových. Starý zákon teda vskutku používa adelphos na označenie niekoho, kto nie je doslovným bratom.
Túto skutočnosť však možno dokázať aj na základe Nového zákona. V Skutkoch apoštolov 3:17 a v Liste Rimanom 9:3 vidíme, že adelphoi (bratia) sa používa na označenie ľudí rovnakej národnosti, ktorí nie sú súrodencami. Tieto verše majte za smrteľnú ranu protestantskému argumentu v tejto veci.
Okrem toho z Evanjelia podľa Lukáša 10:29, z Evanjelia podľa Matúša 5:22 a z Evanjelia podľa Matúša 7:3 vidíme, že adelphos („brat“) sa používa pre blížneho, nie nevyhnutne pre súrodenca.
EXISTUJE VŠAK AJ GRÉCKE SLOVO PRE SLOVO BRATRANEC, ANEPSIOS; AK BOLI JEŽIŠOVI BRATIA BRATRANCI, NIE BRATIA, PREČO SA NEPOUŽILO ANEPSIOS?
Katolícka Cirkev učí, že Mária bola vždy pannou a že nemala žiadne iné deti. Katolícka Cirkev neučí, že všetci Ježišovi „bratia“ boli nevyhnutne jeho bratranci. Mohli to byť širší príbuzní, blízki priatelia alebo ľudia, ktorí sa považovali za súčasť rodiny na základe manželstva alebo zákona alebo vlasti. Napríklad v 2. knihe Samuelovej 1:26 kráľ Dávid nazýva Jonatána svojím „bratom“. Jonatán a Dávid neboli bratia ani bratranci. Dávid sa oženil s Jonatánovou sestrou Michol, dcérou kráľa Saula. Čiže Dávid sa priženil do rodiny.
Množstvo Ježišových „bratov“ (adelfoi) spomínaných v Biblii – zdá sa – naznačuje, že niektorí z nich ani len neboli širšími príbuznými, ale boli považovaní za súčasť rodiny z iných dôvodov. Ak by čo i len jeden alebo niekoľko z nich neboli bratrancami, ale širšími príbuznými alebo susedmi alebo blízkymi rodinnými priateľmi, potom by sa použilo slovo adelphoi. Preto skutočnosť, že sa nepoužilo slovo s významom bratranec, v žiadnom prípade nedokazuje, že Mária mala iné deti.
DÔKAZ Z EVANJELIA PODĽA MATÚŠA 27:56 UKAZUJE, ŽE JEŽIŠOVI „BRATIA“ NEBOLI JEHO SÚRODENCI
Jakub a Jozef sú dve z mien, ktoré sa uvádzajú medzi Ježišovými „bratmi“. Na základe nasledujúcich skutočností možno ukázať, že išlo o deti inej ženy a nie o Ježišových súrodencov. Prosím, pozorne si týmto prejdite.
Pod krížom bol tri ženy: 1) blahoslavená Panna Mária (matka Ježiša); 2) Mária, manželka Kleofáša (o ktorej sa hovorí, že bola sestrou blahoslavenej Panny Márie); a 3) Mária Magdaléna.
Mária, Kleofášova manželka, sa tiež opisuje ako „iná Mária“ v Evanjeliu podľa Matúša 28:1. Biblia nám hovorí, že Jakub a Jozef sú deťmi tejto Márie:
Jakub a Jozef (ktorých nazývajú „bratmi“ Ježiša) teda neboli jeho súrodencami, ale prinajmenšom jeho bratrancami. Pravdepodobne však neboli ani jeho bratrancami z prvého kolena. To preto, lebo Mária Kleofášova (matka Jakuba a Jozefa), o ktorej sa hovorí, že je „sestrou“ Ježišovej matky (Jn 19:25), sa tiež volá Mária. Je extrémne nepravdepodobné, že by v hebrejskej rodine dostali dvaja súrodenci rovnaké meno. S najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o sestry, ale o členov toho istého rodu, ktorí sa nazývali „sestry“, podobne ako sa Jakub, Jozef, Šimon a Judáš sa nazývali „bratia“ Ježiša. Toto všetko preukazuje, že žiaden z biblických výrokov o Ježišových bratoch a sestrách nijako nevyvracia večné panenstvo blahoslavenej Panny Márie. Teraz sa musíme pozrieť na dôkazy, že Mária nemala žiadne iné deti a že bola večne pannou.
EVANJELIUM PODĽA JÁNA 19:26 DOKAZUJE, ŽE MÁRIA NEMALA OKREM JEŽIŠA ŽIADNE DETI
Keď Ježiš zomieral na kríži, svoju matku zveril do opatery svätého Jána, apoštola.
Učenci poukazujú na to, že išlo o formálny čin zverenia. (Gerry Matatics, Op. cit.) Ježiš svoju matku zveril svätému Jánovi, aby sa o ňu postaral. Keby mala Mária iné deti, ako tvrdia protestanti, Ježiš by svätému Jánovi nepovedal, aby si vzal Máriu za matku. Bola by zverená do opatery jedného z jeho mnohých „bratov“. Skutočnosť, že Ježiš zveril Máriu svätému Jánovi, dokazuje, že nemala žiadne iné deti.
Protestanti sa na toto snažia reagovať argumentáciou, že Ježišovi „bratia“ neboli veriaci a že to je dôvodom, prečo ju Ježiš zveril svätému Jánovi. Avšak to vyvracajú Skutky apoštolov 1:14. Naznačuje sa tam, že Ježišovi „bratia“ boli veriaci. Ježiš určite vedel, že sú alebo sa stanú veriacimi, a preto by ju nezveril sv. Jánovi, keby boli jeho súrodencami.
Je tiež docela podstatné, že keď Ježiša ako 12-ročného našli v chráme, vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by Mária a Jozef mali ďalšie deti (Lk 2:41-51). Všetko nasvedčuje tomu, že je jedináčikom. Taktiež sa o ňom hovorí ako o „[určitý člen] Máriinom synovi“ (Mk 6:3), nie ako o Máriinom synovi (bez určitého člena). Ani raz sa o Márii nehovorí, že mala iné deti.
MÁRIINA ODPOVEĎ ANJELOVI V 1. KAPITOLE EVANJELIA PODĽA LUKÁŠA NAZNAČUJE, ŽE ZLOŽILA SĽUB VEČNÉHO PANENSTVA
Anjel sa zjaví Márii a oznámi jej, že počne a porodí syna. Mária odpovedá: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Skutočný význam je takýto: Ako sa to stane, keď som panna. Ako sa to stane? Mária rozumela tomu, ako sa počínajú deti. Jej odpoveď dáva zmysel len vtedy, ak zložila doživotný sľub panenstva. Pýtala sa, ako by môže počať, keď je panna.
Treba tiež poukázať na to, že Máriino zasnúbenie s Jozefom nie je v rozpore s predstavou, že takýto sľub zložila. Vtedajšie morálne správanie predpisovalo, aby ženy, ktoré sa zaviazali k panenstvu, mali mužského ochrancu, ktorý by tento sľub strážil a rešpektoval. To bola Jozefova úloha.
JE NEPREDSTAVITEĽNÉ, ŽE BY ARCHA NOVEJ ZMLUVY MALA SEXUÁLNY STYK
Už sme videli, že Biblia jasne učí, že Mária je archou Novej zmluvy. Pokiaľ ide o ňu, najsvätejšie stvorenie na zemi a nositeľku Najvyššieho, je úplne nemiestne – úplne nezodpovedajúce dôstojnosti a úlohe archy – myslieť si, že by mala akýkoľvek sexuálny styk. Aby Mojžiš pripravil ľud na príchod Boha na horu vrch Sinaj, povedal:
Keď bol Dávid na úteku a potreboval chlieb od kňaza, čítame:
Archa bola stvorená na vznešenejší a posvätnejší cieľ a nikdy nemala mať sexuálny styk. Oza bol zabitý za to, že sa iba dotkol archy, keď tak robiť nemal (2. kniha Samuelova 6:6-8).
EZECHIEL 44 A PROROCTVO O ZATVORENEJ BRÁNE JE PROROCTVOM O MÁRIINOM VEČNOM PANENSTVE
Tu vidíme, že Pán mal prejsť cez túto bránu a nikto iný cez ňu neprejde. Toto je proroctvo o večnom panenstve Márie. Ona je tou zatvorenou bránou, cez ktorú prichádza Pán. To je jedným z dôvodov, prečo sa Mária v tradičných katolíckych spisoch nazýva „Bránou nebeskou“.
V STAROVEKEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI SA PEVNE VERILO V MÁRIINO VEČNÉ PANENSTVO
Niektorí protestanti a väčšina členov „pravoslávnej“ cirkvi tvrdí, že si ctia Druhý carihradský koncil. Bol to piaty ekumenický koncil. Ako vidíme tu, jasne učil o večnom panenstve Márie.
Starokresťanská Cirkev verila, že Mária bola večne pannou. Vo štvrtom storočí sv. Hieronym, otec biblickej učenosti a ten, čo preložil Bibliu do latinčiny, obhajoval túto pravdu pred Helveticom, heretikom, ktorý ju popieral. Ako už bolo spomenuté, aj prví protestanti vrátane Luthera, Kalvína a Zwingliho uznávali večné panenstvo Panny Márie.
BIBLICKÉ DÔKAZY O MÁRIINOM TELESNOM NANEBOVZATÍ DO NEBA A JEJ HODNOSTI KRÁĽOVNEJ V NEBI
Katolícka Cirkev učí, že blahoslavená Panna Mária bola po svojom pozemskom živote s telom i dušou vzatá do neba. Jej telo nezostalo v hrobe a neutrpelo telesný rozklad; lebo toto je trest za dedičný hriech, ktorý ona nemala. Keďže bola oslobodená od celého dedičného hriechu a bola privilegovanou archou, Mária bola s telom i dušou vzatá priamo do neba. Hovorí sa tomu dogma o Máriinom telesnom nanebovzatí.
Nekatolíci tvrdia, že v Biblii nie sú žiadne dôkazy o Máriinom nanebovzatí. Naopak, v 12. kapitole Knihy Zjavenia/Apokalypse, nachádzame jeho opis.
Žena v Zjavení 12:1 značí viacero vecí. Otcovia Cirkvi ju chápali ako označenie Ježišovej Matky; na istej úrovni ju chápali aj ako označenie Cirkvi. Niet pochýb o tom, že označuje Máriu, pretože Syn tejto ženy je ten, ktorý železným žezlom vládne všetkým národom (Zjv 12:5). To je, samozrejme, Ježiš; a teda jeho matka musí byť Panna Mária. Preto nám 12. kapitola Zjavenia predkladá jasný obraz Márie vzatej do neba a majúcej miesto kráľovnej neba.
Biblia nám tiež dáva náznak Máriinho nanebovzatia v Knihe žalmov 132:8 (Kniha žalmov 131:8 v katolíckej Biblii Douay-Rheims).
Tento zaujímavý žalm hovorí o Pánovi a o arche, ktorá vystupuje [lat. surge] alebo je nesená na miesto trvalého odpočinku. Je to obraz nanebovzatia; Ježiš je totiž Pán a Mária je nová archa, ako sme si ukázali. Obaja sú vzatí do neba s telom i dušou. Ježiš vystupuje sám; Mária je Ježišom vzatá.
Ak sa hovorí o arche Starej zmluvy ako o odnesenej na miesto odpočinku, o čo viac to platí o arche novej a večnej zmluvy? Vidíme tiež, že o arche sa hovorí ako o posvätenej [Biblia Douay Rheims má „ty i archa, ktorú si posvätil.“].
MÁRIINO NANEBOVZATIE LOGICKY VYPLÝVA Z TOHO, ŽE BOLA UCHRÁNENÁ OD HRIECHU
Telesné nanebovzatie Márie logicky vyplýva z toho, že bola uchránená od všetkého dedičného a osobného hriechu. Rozklad tela v hrobe je dôsledkom dedičného hriechu (Gn 3:19). Väčšina protestantov by v tejto veci súhlasila. Mária ako archa Novej zmluvy dedičný hriech nemala. V dôsledku tohto bola oslobodená od jeho dôsledkov. Z tohto vyplýva, že Boh nedovolil, aby sa jej telu dostalo porušenia.
Tento žalm, ktorý hovorí o tom, že Boh nedopustí, aby jeho svätý videl porušenie, sa cituje v Novom zákone v 2. kapitole Skutkoch apoštolov. Vzťahuje sa na Ježiša.
Podobne, keďže Mária bola stvorená bez akéhokoľvek hriechu, neutrpela žiadnou telesným porušením v hrobe a bola s telom i dušou vzatá do neba.
ARCHA BOLA ZHOTOVENÁ Z NEPORUŠITEĽNÉHO DREVA
Archa Starej zmluvy bola zhotovená z akáciového (alebo šittímového) dreva, neporušiteľnej akácie.
Akáciové drevo je tak mimoriadne odolné, že Septuaginta, grécka verzia Starého zákona, toto slovo v skutočnosti prekladá ako „neporušiteľné“ alebo „nerozkladajúce sa drevo“. Ak bola archa Starej zmluvy neporušiteľná, o čo viac musí byť neporušiteľná archa Novej zmluvy? Boh na zhotovenie archy výslovne predpísal neporušiteľné drevo, pretože to slúžilo ako predobraz neporušiteľného tela a duše novej archy, blahoslavenej Panny.
MARIINO TELESNÉ NANEBOVZATIE NIE JE V ROZPORE S BIBLICKÝMI SKUTOČNOSŤAMI
Niektorí ľudia to považujú za fantaskné, že by Mária mohla byť zázračne s telom i dušou vzatá do neba. Avšak Biblia nám hovorí, že Eliáš bol zázračne odnesený do neba (2 Kr 2:1,11). Čítame tiež, že Henoch bol zázračne prenesený, aby kráčal s Bohom (Hebr 11:5; Gn 5:24). V Biblii sa tiež jasne učí – a je to stať starovekej kresťanskej viery – že všetci ľudia, či už dobrí alebo zlí, budú na poslednom súde zázračne spojení so svojimi telami k vzkrieseniu spravodlivých a zavrhnutých (1 Kor 15). Teda nijak to nie je v rozpore s biblickými skutočnosťami – lež presne im zodpovedá – veriť, že Mária bola vzatá do neba, pretože bola dokonalou archou Božou a bez hriechu.
BIBLIA NAZNAČUJE, ŽE MÁRIA JE „KRÁĽOVNOU MATKOU“ V JEŽIŠOVOM KRÁĽOVSTVE
Boh uzavrel zmluvu s Dávidom, aby založil kráľovstvo. Dávidova monarchia, Božie kráľovstvo na zemi, mala byť predobrazom duchovného kráľovstva Božieho, ktoré mal založiť Ježiš Kristus. To je dôvodom, prečo sa Ježiš v Evanjeliách nazýva Dávidovým synom. Je to dôvodom, prečo sám Peter v Skutkoch apoštolov 2:30 hovorí, že Ježiš sedí na Dávidovom tróne. Evanjelium podľa Lukáša 1:32 hovorí o Ježišovi nasledovné:
V hebrejskej monarchii bola najmocnejšou, najváženejšou a najdôležitejšou ženou v kráľovstve matka kráľa. Bola známa ako „kráľovná matka“. V hebrejčine sa nazývala „Gebirah“. Gebirah, kráľovná matka kráľovstva, mala u kráľa jedinečnú vplyvnú moc. Jej vplyv, moc a prestíž prevyšovali tú ženy kráľa. Jedinečný vplyv a moc „kráľovnej matky“ jasne vidíme v 1. a 2. kapitole 1. knihy kráľov (1. a 2. kapitole 3. knihy kráľov v katolíckej Biblii Douay-Rheims).
Matka kráľa Šalamúna bola Batsabe. Batsabe mala ako kráľovná matka takú veľkú moc a vplyv, že Adoniáš jej povedal toto:
Adoniáš chápal postavenie a moc kráľovnej matky. Adoniášova požiadavka však bola nerozumná. Adoniáš sa chcel oženiť s Abisagou, ktorá bola poslednou manželkou kráľa Dávida. Tým, že by si ju Adoniáš vzal za manželku, mohol by si robiť nárok na Šalamúnov trón. Toto bol dôvod, prečo kráľ nemohol jeho žiadosti vyhovieť.
Hoci bola Adoniášova prosba nerozumná a kráľ by jej nikdy nevyhovel, ukazuje nám to, že sa uznávalo, že kráľovná matka mala u kráľa jedinečnú a veľkú moc vplyvu. Tento vplyv bol taký veľký, že Adoniáš povedal: „veď teba neodmietne“.
Niekoľko nasledujúcich veršov vrhá na túto pravdu ešte viac svetla. V 1. knihe kráľov 2:19 čítame, že Betsabe (kráľovná matka) sa išla porozprávať s kráľom Šalamúnom, aby ho požiadala o láskavosť. Keď vstúpila, kráľ sa jej poklonil a dal jej postaviť trón vedľa seba.
BIBLIA NÁM UKAZUJE, ŽE KRÁĽOVNÁ MATKA MALA TRÓN A JEDINEČNÚ ČESŤ
Ako vidíme, Biblia učí, že kráľovná matka je spolu s Kráľom poctená na tróne. Pravdaže, nie je rovná kráľovi, ale ako kráľovná kráľovstva je poctená spolu s ním. Vidíme tu dokonalý opis hodnosti kráľovnej, pokiaľ ide o blahoslavenú Pannu Máriu a jej vplyv u Kráľa. Ona je kráľovnou matkou v Ježišovom kráľovstve. Mária je nekonečne menšia od svojho božského Syna. Je však dokonalou archou, kráľovnou neba i zeme.
Toto je dôvodom, prečo má Mária pod vedením svojho božského Syna v nebi takú moc – moc a vplyv, ktorý je väčší než ten, ktorý mala u kráľa kráľovná matka Starého zákona. Preto je také účinné prosiť ju o milosti, aby ich mohla vyprosiť od Ježiša. V Ježišovom kráľovstve má ako kráľovná neba i zeme miesto vedľa neho.
V 45. žalme (44. žalm v katolíckej Biblii Douay-Rheims) vidíme tiež zmienku o Božom tróne a kráľovnej u neho:
JE MODLITBA ZDRAVAS MÁRIA A RUŽENEC MÁRNYM OPAKOVANÍM, KTORÉ JEŽIŠ ODSÚDIL?
Niektorí nekatolíci tvrdia, že katolícke modlitby ako Zdravas Mária a Ruženec spadajú pod to, čo Ježiš odsúdil.
Ako ostatné námietky, ktoré sme prebrali, aj táto námietka je vyvrátená hlbším preskúmaním Biblie. Pravdepodobne najlepším príkladom na vyvrátenie protestantskej námietky v tejto veci je Zjavenie (Apokalypsa) 4:8.
Anjeli v nebi vo dne v noci neustále opakujú: „Svätý, svätý, svätý.“ Asi toľko k myšlienke, že všetky modlitby, ktoré obsahujú opakovanie, sú „pohanské“. Toto tvrdenie nemôže byť bludnejšie.
V Evanjeliu podľa Matúša 6:7 Ježiš neodsudzuje modlitby, ktoré obsahujú opakujúce sa slová; ani neodsudzuje viacnásobné opakovanie tej istej modlitby (napr. pomodlenie sa Otčenáša alebo Zdravas Mária päťkrát za sebou). Nie, odsudzuje praktiky pohanov. Pohania si mysleli, že svojou výrečnosťou a zložitými rečami sa môžu zapáčiť svojim falošným bohom. Mysleli si, že v určité dni musia predniesť presne tie správne veci, slová a mená, aby ich ich falošní „bohovia“ počuli a aby nezabudli na ich potreby. Ježiš odsudzuje ich pohanstvo. Učí, že pravý Boh vie všetko.
Existujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré v tejto veci obracajú protestantské námietky v trosky. V 136. žalme (135. žalme v katolíckej Biblii Douay-Rheims) sa nachádza modlitba chvály a vďakyvzdania, v ktorej sa opakuje tá istá fráza – „lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ – celkom 26-krát za sebou!
Ježiš opakuje tú istú modlitbu trikrát za sebou, keď sa v Getsemanskej záhrade modlí k svojmu Otcovi. To si môžeme prečítať v Mt 26:39, Mt 26:42 a Mt 26:44. V Evanjeliu podľa Matúša 20:29-33 Ježiš odpovedá na opakovanú modlitbu slepcov, aby sa nad nimi zmiloval.
Ako vidíme, Biblia obsahuje mnoho príkladov, kde sa opakujú modlitby k pravému Bohu. Nepredstavujú „márne opakovanie“ pohanov. V skutočnosti sú modlitby Katolíckej Cirkvi k Márii – Zdravas Mária a Ruženec – predpovedané samotnou Máriou v 1. kapitole Evanjelia podľa Lukáša:
Je zrejmé, že toto proroctvo, ktoré sa vzťahuje na všetky pokolenia pravej Cirkvi, napĺňa iba Katolícka Cirkev.
MÁRINMU JEDINEČNÉMU A NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU MÁRIE SA V PÍSME VENUJE JEDINEČNÁ POZORNOSŤ
Katolícka Cirkev si ctí a šíri úctu k nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Mala najčistejšie srdce zo všetkých ľudských bytostí, ktoré kedy žili. Tak ako archa Starej zmluvy, aj úcta k Máriinmu nepoškvrnenému srdcu má u Boha vplyv. Niektorí nekatolíci túto úctu odsudzujú ako nebiblickú. Naopak, v Novom zákone sa výslovne spomína len Máriino srdce. Srdcu žiadnej inej dobrej alebo svätej osoby sa nedostáva takej pozornosti, akej sa v Evanjeliu dostáva Máriinmu srdcu. Jej srdce bolo, pokiaľ ide o ľudské bytosti, jedinečné, pretože nikdy nebolo poškvrnené hriechom.
Máriina jedinečná duša má vo Svätom písme tiež osobitnú zmienku.
MÁRIA JE BOŽOU MATKOU
Je prekvapujúce, že toľko nekatolíkov má problém s titulom „Mária, matka Božia“. Pripúšťajú, že Mária je Ježišovou matkou, ale tvrdia, že ju nemožno považovať za „matku Božiu“. Protestanti, ktorí sa držia toho, že Mária nie je Božou matkou, si zrejme neuvedomujú, že nie je logicky konzistentné mať za to, že Ježiš je Boh, ale popierať, že Mária je Božou matkou. Takýto postoj je v skutočnosti popretím božstva Ježiša Krista, ktorý je jednou božskou osobou s dvoma prirodzenosťami.
Fakt: Ježiš Kristus je Boh. Biblia to učí na mnohých miestach (Jn 1:1; Jn 20:28; Jn 8:58; Iz 9:6 atď.)
Fakt: Mária je Ježišova matka. Biblia to učí na mnohých miestach (Lk 1:31; Mt 1:25 atď.)
Nevyvrátiteľný záver: Mária je Božia matka.
Biblia naznačuje, že Mária je matkou Emanuela (čo znamená „Boh s nami“).
Alžbeta tiež výslovne hovorí, že Mária je Pánovou matkou. To je jeden Pán, Ježiš Kristus, ktorý je Boh.
Malo by to byť jednoduché. Bohužiaľ, niektorým ľuďom to nestačí. Protestantskému bludu v tejto veci sa treba dôkladnejšie venovať a vyvrátiť ho.
Protestanti poukazujú na to, že božská prirodzenosť Boha je večná a bez začiatku. To je rozhodne pravda. Keďže Božia prirodzenosť je večná a určite nepochádza z Márie, tvrdia, nemožno o Márii povedať, že je „matkou“ Božou. Toto je hlavný argument, ktorý protestanti v tejto veci predkladajú. Je to veľmi chybný argument.
Protestantský blud v tejto veci vyplýva z toho, že osobe Božieho Syna sa pripisuje len to, čo patrí k jeho božskej prirodzenosti. Ide o opomenutie pripisovať osobe Božieho Syna aj to, čo patrí alebo sa týka jeho ľudskej prirodzenosti.
Keďže Boží Syn sa skutočne stal človekom, tým, že mu nepripisujú aj to, čo patrí k jeho ľudskej prirodzenosti, v skutočnosti popierajú, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek zároveň.
Boží Syn, Ježiš Kristus, je jedna božská osoba (druhá osoba Svätej Trojice) s dvoma prirodzenosťami. Je pravým Bohom aj pravým človekom. Ježiš Kristus nie je človek, ktorý bol zjednotený s Bohom alebo inšpirovaný Bohom. Nie, On je pravý Boh, ktorý sa skutočne stal človekom.
Ježiš nebol len výnimočný človek, ktorý mal jedinečné vnuknutia a spojenie s Božím Slovom (Boží Syn). Nie, on je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Preto pripisovať Božiemu Synovi len to, čo výslovne patrí k jeho božskej prirodzenosti, a nie aj to, čo sa vzťahuje na jeho prijatú ľudskú prirodzenosť – ako to robia protestanti, keď popierajú, že Mária je Božou matkou – znamená rozdeliť Ježiša na dve rôzne osoby.
V 5. storočí žil istý heretik menom Nestorius. V tejto veci argumentoval podobne ako dnešní protestanti. Držal sa toho, že Mária sa nemá nazývať Theotokos (matka/nositeľka Boha), ale iba Christotokos (nositeľka Krista). Cirkev okamžite Nestoriovu herézu rozoznala a odsúdila ju v r. 431 na Efezskom koncile. Nestoriov bludný názor Cirkev uznala za herézu, ktorú Biblia odsúdila ako „rozpúšťanie“ Ježiša a ako antikristovskú. Táto bludná predstava „rozpúšťa“ Krista tým, že od jeho jednej osoby oddeľuje to, čo sa týka jeho ľudskej prirodzenosti. Dôsledkom je rozdelenie Ježiša na dvoch ľudí a postoj, že Ježiš bol len človekom, ktorý niesol Božiu osobu (alebo ňou bol inšpirovaný), a nie, že bol božskou osobou, ktorá sa skutočne stala človekom. Táto heréza má za následok uctievanie človeka a uctievanie dvoch synov. Cirkev to jasne mala za to, čím to bolo, a odsúdila to.
Ježiš nie je dvoma rôznymi ľuďmi. Je JEDNOU BOŽSKOU OSOBOU s dvoma prirodzenosťami. Preto to, čo sa deje s jeho ľudskou prirodzenosťou, sa skutočne deje s jeho jednou osobou. Jeho osoba sa vo svojej ľudskej prirodzenosti počala a narodila z Márie. Ona je teda skutočne jeho matkou a matkou Božou.
Význam obsiahnutý v tejto pravde je ohromujúci. Ako Cirkev vždy učila, Boží Syn, večný a rovný Otcovi, sa narodil dvakrát. Pred časom a z večnosti sa narodil z Boha Otca (Jn 16:28; Jn 8:42). V čase sa ako človek narodil z Márie, svojej matky. Iba Mária má tento tajomný vzťah s Bohom, s osobou Trojice. Práve z tejto pravdy, že skutočne je Božou matkou, pochádzajú všetky jej ďalšie jedinečné výsady a privilégiá.
ZÁVER O BIBLICKOM UČENÍ O MÁRII
Toto sú biblické dôvody, prečo Katolícka Cirkev vždy uznávala dôležitosť a nevyhnutnosť oddanosti k Panne Márii. Ona je nová Eva, nová archa, čistá nádoba, zatvorená brána a Božia matka. Nemať k nej úctu je ekvivalentné tomu, keby si človek v Starom zákone odmietol uctiť archu zmluvy alebo by odmietol pochodovať za ňou do boja. Takýto človek by padol z korisť Božím nepriateľom a bol by oddelený od tábora Božieho ľudu.
[1] Protestantské preklady tejto pasáže sa mierne líšia: „A nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, medzi tvojím semenom a jej semenom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (verzia kráľa Jakuba z r. 1611). Protestantské Biblie prekladajú záverečnú časť tejto pasáže tak, že semeno ženy rozmliaždi hlavu hada, zatiaľ čo tradičné katolícke verzie to majú tak, že „ona“ (žena) rozšliape hlavu hada. Dvojznačnosť hebrejských textov spôsobuje, že táto otázka je predmetom vedeckej diskusie. Mnohí starovekí otcovia však súhlasia s tradičným katolíckym podaním „ona“. Avšak aj keby sme len pre preskúmanie tohto argumentu pripustili preklad, ktorý uprednostňujú protestanti, tvrdenie o Márii ako definitívnej „žene“ v opozícii k hadovi to nijak nezasahuje; protestanti totiž prekladajú prvú časť rovnako ako katolíci.