Biblia učí, že málo ľudí je spasených

Biblia učí, že málo ľudí je spasených

Nasledovné je prepis z horeuvedeného videa (anglicky):

Niektorí si to možno neuvedomujú alebo možno neveria, no Biblia jasne učí, že málo je spasených.

1 Peter 4:18 hovorí: “...spravodlivý sa ledva zachráni...“

V Matúšovi kapitola 7 verš 13 a 14 Ježíš hovorí, že cesta do pekla je široká a cesta do neba je úzka a „... málo je tých, ktorí ju nájdu.“

Lukáš 13:23-24 – „Tu Mu ktosi povedal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“ “

Tieto biblické pasáže naznačujú, že žiaľ, iba malá časť ľudstva nestrávi večnosť vo večnom ohni pekla.

Pápež Gregor III. (A.D. 739) “... je napísané, že malá je brána a úzka cesta, ktorá vedie do života.“

V roku 600, Pápež sv. Gregor Veľký hovoril o málo spasených:

Pápež sv. Gregor Veľký (A.D. 600): „Čím viac je bezbožných, o toľko viac musíme trpieť s nimi v trpezlivosti; lebo na pozemku je málo  zrniečok odnesených do stodoly, ale veľké sú stohy plevy strávené ohňom“

Súvisiac s nadchádzajúcou II. svetovou vojnou čítame, že Jacinta z Fatimy povedala nasledovné:

„Lucia našla Jacintu sediacu o samote, stuhnutú a veľmi zahĺbenú, hladiacu do prázdna. „Na čo myslíš, Jacina?“ Jacinta odpovedala: “Na vojnu, ktorá príde. Tak veľa ľudí zomrie. A takmer všetci z nich idú pekla.“ “ (William Thomas Walsh, Naša Paní z Fatimy, str. 94)

V Matúšovi 7 verš 21 a 22 Ježiš hovorí, že tí, ktorí robia vôľu Jeho Otca budú spasení. Ježiš potom hovorí, že v Súdny deň Mu mnohí povedia, že prorokovali, vyháňali diablov a robili zázraky v Jeho mene. Ale Ježiš im povie:

Matúš 7:23 – „Nikdy som vás nepoznal: odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti.“

V Lukášovi 10:19-20, Ježíš hovorí Apoštolom:

„Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

Ježiš ukazuje Apoštolom, že mať špeciálne schopnosti nie je čosi nad čím by sa mali radovať. Miesto toho by sa mali radovať, že strávia večnosť v nebi a nepôjdu do pekla.

Keďže všetko sa vytráca, čo za hodnotu by to malo, ak by niekto mal špeciálne schopnosti alebo mohol robiť veľké zázraky v Ježišovom mene, keby potom neskôr zomrel a šiel by naveky do pekla?
Nezáležalo by na tom vôbec, lebo ten čas by prešiel a vytratil by sa a večný stav tej osoby by bol len bolesť, bieda a beznádej.

Keď je niekto v stave milosti, má katolícku vieru, evanjelizuje a má pravú oddanosť ku Požehnanej Panne Márii, tá osoba si môže byť sebavedomá, že on či ona je na ceste spásy.

Ale mimo špeciálneho zjavenia od Boha (ako vraví Koncil z Tridentu), my nemôžeme vedieť s úplnou istotou, že skončíme v nebi. Preto by sme mali pracovať na našej spáse so strachom (bázňou) a chvením, tak ako sa vraví v Liste Filipanom 2:12.

V Matúšovi 24:13 nám Biblia takisto hovorí, že „.... tí čo vydržia až do konca budú spasení.“