Antipápež František: „Je úplne jedno“, či je človek katolíkom

Tento článok je prepis k videu nižšie:

Dňa 20. apríla poslal antipápež František správu Abuna Matthiasovi, patriarchovi schizmatickej etiópskej „pravoslávnej“ sekty. Hovoriac o tých, čo boli nedávno zabití, antipápež František napísal:

František, Správa „pravoslávnemu“ schizmatikovi Abuna Matthiasovi, 20. 4. 2015: „Je úplne jedno, či sú obete katolícke, koptské, pravoslávne alebo protestantské. Ich krv je jedna a tá istá v ich vyznaní Krista!“ [1]

Podľa antipápeža Františka „je úplne jedno“, či je niekto katolíkom, protestantom alebo „pravoslávnym“. Toto je, samozrejme, ďalšia nehorázne očividná heréza od antipápeža. Je to ďalšie verejné odmietnutie definovanej dogmy mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy (dogmy, ktorá bola definovaná mnohokrát). Je to tiež verejné odmietnutie dogmy vyhlásenej pápežom Eugenom IV. na Florentskom koncile, že „nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, pokiaľ nezostal v lone a jednote Katolíckej Cirkvi.“ [2]

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantante Domino, 11. zasadnutie, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom svojho života; že jednota tohto cirkevného tela je takej dôležitosti, že cirkevné sviatosti prispievajú k spáse len tým, čo v ňom zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji iba im večnú odmenu prinášajú; a že nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, pokiaľ nezostal v lone a jednote Katolíckej Cirkvi.“ [3]

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 8. zasadnutie, 22. november 1439: „Každý, čo chce byť spasený, predovšetkým potrebuje mať katolícku vieru; ak si ju človek neudrží celú a nepoškvrnenú, bezpochyby naveky zahynie.“

Podľa Katolíckej Cirkvi úplne záleží na tom, či je niekto katolíkom, protestantom alebo „pravoslávnym“ schizmatikom.

Ako učil pápež Pelágius II. v r. 585: „Tí, čo v Cirkvi Božej nie sú ochotní zastávať rovnaký názor, s Bohom zostať nemôžu; aj keď sú odovzdaní do plameňov a ohňa, horia, alebo sú hodení divokým šelmám, položia svoje životy, nebude pre nich tá koruna viery, ale potrestanie nevery, nie slávny výsledok (náboženskej cnosti), ale zrúcanina zúfalstva. Takýto človek môže byť zabitý; nemôže byť korunovaný.“ (pápež Pelágius II., Dilectionis vestrae, r. 585 po Kristovi) [4]

Toto zastávajú a učia ľudia, ktorí vyznávajú pravú vieru.

Ale heretikovi antipápežovi Františkovi je úplne jedno, či človek verí v katolícke učenie, či uznáva pápežstvo atď. To preto, lebo nie je katolíkom.

František, Správa „pravoslávnemu“ schizmatikovi Abuna Matthiasovi, 20. 4. 2015: „Je úplne jedno, či sú obete katolícke, koptské, pravoslávne alebo protestantské.“ [5]

Aby ste si uvedomili, aké podlé a heretické je jeho vyjadrenie, zamyslite sa nad týmto: František učí, že je úplne jedno, či človek svoju krv vyleje pre katolícku vieru (pravú vieru) alebo či je človek protestantom, ktorí sa drží toho, že pápežstvo je zlé a že Eucharistia je modlárska, a pôjde na smrť za hentakú verziu „kresťanstva“.

Nie, krv vyliata heretikmi, ktorí zapierajú a prekrúcajú pravú vieru, nie je jedna a tá istá ako krv vyliata pravými veriacimi. Heretici môžu byť svojim herézam veľmi oddaní, dokonca až do takej miery, že za ne budú ochotní vyliať krv, a nič im to neosoží. To je dôvodom, prečo je Františkovo bludné učenie v tejto veci hroznou herézou a rúhaním.

Františkovo vyjadrenie znovu dokazuje to, čo už bolo jasne preukázané: že katolícku vieru má za bezvýznamnú. Jeho vyjadrenie je ďalším neomylným dôkazom, že nie je pápežom, ale evidentne heretickým nekatolíckym antipápežom.

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, 2. kniha, 30. kapitola: „...očividne heretický pápež automaticky prestáva byť pápežom a hlavou, tak ako automaticky prestáva byť kresťanom a údom tela Cirkvi, a že z tohto dôvodu môže byť Cirkvou súdený a potrestaný. Toto je úsudok všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu...“

Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Tento princíp je celkom istý. Nekresťan nemôže byť v žiadnom prípade pápežom, ako pripúšťa sám Kajetán (ib. c. 26). Dôvodom tohto je to, že nemôže byť hlavou toho, čoho nie je členom; teraz ten, čo nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako jasne učí sv. Cyprián (lib. 4, epist. 2), sv. Atanázius (Scr. 2 cont. Arian.), sv. Augustín (lib. De great. Christ. 20. kap.), sv. Hieronym (contra Lucifer.) a iní; preto očividný heretik nemôže byť pápežom.“

Sv. František De Sales (17. storočie), Učiteľ Cirkvi, Katolícka kontroverzia, strany 305-306: „Teraz, keď je [pápež] explicitne heretikom, ipso facto odpadá od svojej dôstojnosti a von z Cirkvi...“

Sv. Antoninus (1459): „V prípade, kedy by sa pápež stal heretikom, sám by sa stal, na základe tohto samotného faktu a bez akéhokoľvek ďalšieho rozsudku, oddeleným od Cirkvi. Hlava oddelená od tela nemôže, pokiaľ zostáva oddelená, byť hlavou toho istého tela, od ktorého bola odrezaná. Pápež, ktorý by bol oddelený od Cirkvi herézou, by preto na základe tohto faktu prestal byť hlavou Cirkvi. Nemohol by byť heretikom a zostať pápežom, pretože, keďže je mimo Cirkvi, nemôže vlastniť kľúče Cirkvi.“ (Summa Theologiae, citované v Actes de Vatican I. V. Frond pub.)

Jeho vyjadrenie tiež znovu preukazuje, že nevyznáva pravú vieru, ale bludnú vieru.

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 22), 29. jún 1943: „V skutočnosti iba tí majú byť započítaní medzi členov Cirkvi, ktorí obdržali kúpeľ regenerácie a vyznávajú pravú vieru.“

Iba o tých, čo vyznávajú pravú vieru, možno uvažovať, že sú v Katolíckej Cirkvi.

Podstatou veci je, že nielen, že sa František drží toho, že je úplne jedno, či je niekto katolíkom, ale všetci, čo ho tvrdošijne uznávajú, zaujímajú postoj, ktorý sa rovná tomu istému.

Lebo ako dokazuje náš materiál, ak sa držíte toho, že sekta II. vatikánskeho koncilu je Katolíckou Cirkvou, nevyhnuteľne upadnete do vyznávania toho, že dogmy o pápežstve, spáse, jednote Cirkvi, Magistériu, neomylnosti atď. sa nemusia prijať, aby bol človek v Katolíckej Cirkvi, a že vonkajšie, verejné popieranie týchto dogiem v skutočnosti predstavuje verejné vyznávanie pravej viery.

2. august 2005 – antipápež František sa modlí pred telom zosnulého vodcu islamského centra v Argentíne

To je dôvodom, prečo sú takzvaní tradicionalisti, čo si v rámci sekty II. vatikánskeho koncilu myslia, že bojujú za aspekty Tradície, pričom uznávajú podruhovatikánskych antipápežov, takí zvedení. Ich úsilia sú márne.

Sv. Ignác (r. 107 po Kristovi): „Nemýľte sa, bratia moji: kaziči rodín nezdedia kráľovstvo Božie. A ak tí, čo tieto veci robia podľa tela, utrpia smrť, o čo viac ak človek zlým učením skazí vieru Božiu, pre ktorú bol Ježiš Kristus ukrižovaný? Človek tak mizerný odíde do neuhasiteľného ohňa; a tak aj ktokoľvek, kto ho bude počúvať.“ (List Efezanom, 16. kapitola)