| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Tínedžerka v trikote v nemiestnom postoji vystupuje pred tlieskajúcim Jánom Pavlom II. – len jeden z myriády príkladov škandálov, nemorálnosti a zlého ovocia všeobecne dokladovaného sektou II. vatikánskeho koncilu.
JEŽIŠ KRISTUS, Evanjelium podľa Matúša 7:16-19 – „Po ovocí ich poznáte. Vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“
Katolícka Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Pri uvažovaní nad týmito štyrmi znakmi pravej Cirkvi sa niekedy zabudneme zamyslieť nad svätosťou Cirkvi. Dobre to zhrnul I. vatikánsky koncil.
Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 3. kapitola: O viere: „Ba aj Cirkev sama osebe, totiž svojím podivuhodným šírením, mimoriadnou svätosťou a nevyčerpateľnou plodnosťou vo všetkých dobrách, svojou katolíckou jednotou a nezlomnou stálosťou, predstavuje akýsi veľký a trvalý dôvod vierohodnosti a nezvratné svedectvo o svojom božskom poslaní.“ (Denzinger 1794)
Prvý vatikánsky koncil definoval, že Katolícka Cirkev sa pozná podľa svojej mimoriadnej svätosti a nevyčerpateľnej plodnosti v dobrých skutkoch. Jej svätosť je „veľkým a trvalým dôvodom [jej] vierohodnosti“. Teraz, pri zaoberaní sa touto vecou musíme rozlišovať. Nenaznačujeme, že všetci členovia pravej Katolíckej Cirkvi sú svätí alebo že v radoch pravých veriacich nemôžu vzniknúť škandály. Cirkev takúto myšlienku odsúdila. Keďže viera je odlišná od lásky, niekto môže mať pravú vieru a zároveň nedbať na lásku alebo morálku. V pravej Cirkvi vždy boli istí dobrí a istí zlí ľudia. My však v súlade s I. vatikánskym koncilom poukazujeme na to, že vo všeobecnosti platí, že tam, kde sa nachádza pravá viera, nachádza sa aj svätosť. Inak povedané: tam, kde sa žije podľa príkazov pravej Cirkvi a kde sa uvádzajú do praxe, nutne nasleduje svätý život.
Na druhej strane, tam, kde sú prítomné obrovské a takmer všeobecne rozšírené hriechy, nemorálnosti a pohoršenia, príkazy, zásady a učenia pravej Cirkvi sú takmer nevyhnutne odmietané alebo popierané. Takže ak máme pred sebou „Cirkev“, ktorá sa vydáva za Katolícku Cirkev, ale vyznačuje sa nie nevyčerpateľnou svätosťou, ale nevyčerpateľnými a takmer všeobecnými škandálmi u jej predstaviteľov, toto je samo osebe takmer dostatočné na dokázanie toho, že takáto „Cirkev“ nie je Katolíckou Cirkvou, ale nekatolíckou sektou, ktorá sa odklonila od viery pravej Cirkvi. To, že sa odklonili od pravej viery, vysvetľuje, prečo sa v ich radoch nenachádzajú sväté životy. Toto nemôže byť viac pravdivé ako v prípade sekty II. vatikánskeho koncilu, falošnej „Katolíckej Cirkvi“ posledných dní.
^
