Vodca „jezuitov“ hovorí, že diabol neexistuje

Tento článok je prepis k videu nižšie:

Generálny predstavený „jezuitov“ sekty II. vatikánskeho koncilu povedal v rozhovore z 31. mája pre španielske noviny, že Satan je symbolická postava, ktorá v skutočnosti neexistuje.

lifesitenews.com, titulok: „Šéf jezuitov tvrdí, že Satan je iba ‘symbolom’, ktorý vytvoril človek“

Vyjadril sa:

lifesitenews.com: „‘Vytvorili sme symbolické postavy, ako napríklad diabla, aby sme vyjadrili [existenciu zla],’ povedal Abascal, keď sa ho spýtali, či si myslí, že zlo je proces ľudskej psychológie alebo či pochádza z vyššieho bytia.“

Toto je, pravdaže, do očí bijúce a nehorázne kacírstvo. Je to definovaná dogma, že Diabol existuje. Boh Diabla stvoril ako prirodzene dobrého, avšak zlým sa stal svojim konaním. Všimnite si, ako priamo protirečí odpadlícka hlava sekty II. vatikánskeho koncilu dogme prehlásenej pápežom Inocentom III. na Štvrtom lateránskom koncile.

Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, 1215: „Diabol a ďalší démoni boli Bohom stvorení ako prirodzene dobrí, ale svojim vlastným konaním sa stali zlými. Človek však zhrešil na podnet diabla.“

Čiže Cirkev dogmaticky učí, že Diabol existuje a Bohom bol stvorený ako prirodzene dobrý, ale svojím vlastným konaním sa stal zlým. Odpadlícka hlava falošných jezuitov sekty II. vatikánskeho koncilu hovorí, že diabol neexistuje, ale predstavuje koncept, ktorý vytvoril človek, aby vyjadril zlo.

lifesitenews.com, titulok: „Šéf jezuitov tvrdí, že Satan je iba ‘symbolom’, ktorý vytvoril človek“

Aké do očí bijúce odmietnutie dogmy! Je to notorický heretik. Nie je katolíkom. Toto je človek, ktorý vedie celý „jezuitský“ rád sekty II. vatikánskeho koncilu. Zamyslite sa nad tým. Pravdaže, ako dokazuje náš materiál, sekta II. vatikánskeho koncilu nie je Katolíckou Cirkvou, ale proticirkvou posledných čias – prorokovanou babylonskou neviestkou.

Apokalypsa 17:4-5 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’“

Je to nekatolícka sekta vedená heretickými antipápežmi a jej rehoľné rády sú falošné. Jej rehoľné rády nie sú skutočne katolíckymi.

Sekta II. vatikánskeho koncilu nemá pravých jezuitov a tento človek jezuitov nevedie. Ale jeho vyjadrenie toho toľko vyzrádza.

„‘Vytvorili sme symbolické postavy, ako napríklad diabla, aby sme vyjadrili [existenciu zla],’ povedal Abascal, keď sa ho spýtali, či si myslí, že zlo je proces ľudskej psychológie alebo či pochádza z vyššieho bytia.“

Znovu preukazuje, popravde, aké hlúpe to je – tvrdošijne sa držať toho, že antipápež František je pápežom a že sekta II. vatikánskeho koncilu je Katolíckou Cirkvou.

Zaujatím takéhoto postoja tvrdíte, že odpadlík akým je tento vodca falošných jezuitov – ktorý popiera existenciu diabla a iné dogmy – je v skutočnosti katolíkom. Vyznávate spoločenstvo s notorickými heretikmi a sektou heretikov.

Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“ [1]

Tvrdíte, že človek, ktorý sa vydáva za katolíka, môže prijať úplne akékoľvek kacírstvo alebo postoj – ako napríklad František, ktorý súhlasí s Martinom Lutherom, pokiaľ ide o ospravodlivenie; a ktorý odsudzuje snahy obrátiť ľudí na katolicizmus ako nezákonné – a zostať v Cirkvi a naďalej vyznávať pravú vieru...

Ale to je bludné!

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „Prax Cirkvi bola taká istá, a to so súhlasným úsudkom [t. j. konsenzom] svätých otcov, ktorí boli rozhodne navyknutí mať za nemajúceho žiadnu spoluúčasť v katolíckom spoločenstve a vyhosteného z Cirkvi každého, čo sa čo i len v najmenšom ohľade odchýlil od doktríny predloženej autentickým Magistériom.“ [2]

František, Príhovor k luteránom, Hala Pavla VI., 13. október 2016: „Nie je zákonné presvedčiť ich o svojej viere. Prozelytizmus je najsilnejším jedom proti ekumenickej ceste.“

Taliansky: „Non è lecito convincerli della tua fede. Il proselitismo è il veleno più forte contro il cammino ecumenico.“

František, 1. október 2016: „Jestvuje veľmi ťažký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus. Nikdy by sme nemali prozelytizovať pravoslávnych!“ [3]

František, Let do Ríma, 26. jún 2016: „Myslím si, že úmysly Martina Luthera neboli nesprávne... V dnešnej dobe, luteráni a katolíci, a všetci protestanti, sa zhodujú v doktríne ospravodlivenia: v tejto veľmi dôležitej otázke sa [Luther] nemýlil.“

Cirkev učí, že tí, čo nesúhlasia s akýmkoľvek autoritatívnym katolíckym učením, prestávajú byť katolíkmi a nie sú členmi Katolíckej Cirkvi. Sú mimo Cirkvi.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „... môže byť pre niekoho zákonné odmietnuť ktorúkoľvek z týchto právd bez toho, aby sa neuvážene uviedol do otvoreného kacírstva? bez toho, aby sa týmto oddelil od Cirkvi a jediným ďalekosiahlym činom odmietol celistvosť kresťanskej doktríny? ... ten, kto nesúhlasí čo i len v jednom bode s božsky prijatými pravdami, v skutočnosti odvrhol vieru celkom úplne, keďže odmieta ctiť Boha ako najvyššiu pravdu a patričný motív viery.“

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30: „...očividne heretický pápež automaticky prestáva byť pápežom a hlavou, tak ako automaticky prestáva byť kresťanom a údom tela Cirkvi, a že z tohto dôvodu môže byť Cirkvou súdený a potrestaný. Toto je úsudok všetkých starovekých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu...“

Sv. Róbert Bellarmín: „Tento princíp je celkom istý. Nekresťan nemôže byť v žiadnom prípade pápežom, ako pripúšťa sám Kajetán (ib. c. 26). Dôvodom tohto je to, že nemôže byť hlavou toho, čoho nie je členom; teraz ten, čo nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako je jasne učené sv. Cypriánom (lib. 4, epist. 2), sv. Atanáziom (Scr. 2 cont. Arian.), sv. Augustínom (lib. De great. Christ. 20. kap.), sv. Hieronymom (contra Lucifer.) a inými; preto očividný heretik nemôže byť pápežom.“

Sv. František De Sales (17. storočie): „Teraz, keď je [pápež] explicitne heretikom, ipso facto odpadá od svojej dôstojnosti a von z Cirkvi...“

Sv. Antoninus (1459): „V prípade, kedy by sa pápež stal heretikom, sám by sa stal, na základe tohto samotného faktu a bez akéhokoľvek ďalšieho rozsudku, oddeleným od Cirkvi. Hlava oddelená od tela nemôže, pokiaľ zostáva oddelená, byť hlavou toho istého tela, od ktorého bola odrezaná. Pápež, ktorý by bol oddelený od Cirkvi kacírstvom, by preto na základe tohto faktu prestal byť hlavou Cirkvi. Nemohol by byť kacírom a zostať pápežom, pretože, keďže je mimo Cirkvi, nemôže vlastniť kľúče Cirkvi.“

Tvrdiť, že človek, ktorý sa drží notorického kacírstva – akým je popieranie existencie diabla – je členom Katolíckej Cirkvi, je kacírstvom. A to je dôvodom, prečo ak by sme mali debatu s akýmkoľvek obhajcom antipápeža Františka alebo akýmikoľvek nesedevakantistami – okrem mnohých ďalších vecí, ktoré by obrátili ich postoj v trosky – akonáhle by sme začali rozprávať o takýchto ľuďoch... o vodcovi falošných jezuitov, o Nancy Pelosi... o Tim Kainovi... atď. – každý dobrej vôle by pochopil, že ich postoj je idiotský.

František, Videoposolstvo na sviatok sv. Kajetána, 7. august 2013: „Mám toho druhého presvedčiť, aby sa stal katolíkom? Nie, nie, nie!“ [4]

BIDEN – Ako rímskokatolík si myslí, že život sa začína počatím, ale hovorí, že by bolo nevhodné, aby toto presvedčenie nanucoval druhým.

lifesitenews.com, titulok: „Šéf jezuitov hovorí, že Satan je iba ‘symbolom’, ktorý vytvoril človek“

Mnohí z nich by si protirečili, pokiaľ ide o to, či sú takí ľudia katolíkmi. Ale dokázalo by sa, že každý, čo tvrdošijne uznáva Františka za pápeža, sa drží toho, že človek, ktorý sa vydáva za katolíka, sa môže držať úplne akéhokoľvek kacírstva a do očí bijúco popierať dogmy kolom dokola – a považovať sa za katolíka. A to je démonické kacírstvo.

„‘Vytvorili sme symbolické postavy, ako napríklad diabla, aby sme vyjadrili [existenciu zla]“

Rozhovor s Ulf Jonssonom a Antoniom Spadarom, La Civiltà Cattolica, neskorý október 2016: „...pravé náboženstvá sú rozvojom schopnosti, ktorú musí ľudstvo prekročiť smerom k absolútnemu.“

František twítuje, aby dodatočne potvrdil svoju revolučnú herézu o rozvode a „znovuzosobášení“: „Rozvedení, ktorí vstúpili do nového zväzku by sa mali cítiť členmi Cirkvi. Nie sú exkomunikovaní.“

František, Správa „pravoslávnemu“ schizmatikovi Abunovi Matthiasovi, 20. 4. 2015: „Je úplne jedno, či sú obete katolícke, koptské, pravoslávne alebo protestantské. Ich krv je jedna a tá istá v ich vyznaní Krista!“ [5]

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „‘Nikto, kto len neverí vo všetky tieto (herézy), sa nemôže z tohto dôvodu považovať za katolíka alebo sa tak nazývať. Lebo môžu jestvovať alebo vyvstať nejaké iné herézy, ktoré nie sú vyložené v tomto diele našom, a ak sa ktokoľvek bude držať jedinej z nich, nie je katolíkom.’“ [6]

Je to však kacírstvo, ktoré paličato rozširujú podlí falošní tradicionalisti, ktorí ľudí udržujú v spoločenstve a proticirkvou posledných čias – tým, že bludne tvrdia, že notorický heretik, antipápež František, je platným pápežom.

Falošný jezuitský rád sekty II. vatikánskeho koncilu sa vysmieva z pravého jezuitského rádu katolíckych dejín a veľkých svätých, ktorí z neho vzišli. Niektorí z najväčších misionárov v dejinách Cirkvi vrátane sv. Františka Xaverského a sv. Izáka Juguesa boli jezuitmi.

To, čo nasleduje, je zaujímavý citát o udalostiach v Severnej Amerike okolo roku 1642. Opisuje to, ako veľký jezuiti, sv. Izák Jogues a jeho bratia misionári v oblasti severoamerických pohanov nielenže verili v existenciu diabla, ale pri svojich misionárskych úsiliach bezprostredne natrafili na diablove machinácie a skutky.

„Najvražednejšie prekážky, na ktoré misionári narazili pri svojich úsiliach pokresťančiť Hurónov, boli nespočetné druhy povier, čarodejníctva a uctievania diabla... Kľúčovou súčasťou tohto systému nadprirodzených vplyvov boli a ovládali ju čarodejníci... Takmer všetci z nich sa hlásili k nadprirodzenému pôvodu a vychvaľovali sa tým, že sú v spojení s duchmi. Misionári zistili, že mnohé z ich skutkov predstavovali triky a šarlatánstvo, no iné pripísali k priamemu zásahu diabla.“

„Chatky a búdy, v ktorých uskutočňovali svoje seansy, sa častokrát prudko otriasli, oni sami si (pravidelne) napchali horúce uhlie do úst bez toho, aby sa popálili, alebo svoje ruky strčili do vriacej vody bez toho, aby sa obarili. Obrady a ceremónie, ktoré uskutočňovali, boli také zvrátené a odporné, že sa vymykali ľudskému výmyslu bez (cudzej) pomoci.“

– František Talbot, Svätec uprostred divochov (Saint Among Savages), strany 116 – 117

Ďalšie zaujímavé citáty o neuveriteľných skúškach, obetách a úspechoch skutočných jezuitských misionárov, ako aj o životoch svätého Františka Xaverského a svätého Izáka Joguesa, ktorí priniesli Evanjelium a pravú vieru Ježiša Krista do ďalekých končín sveta, si môžete pozrieť v našej knihe Mimo Katolíckej Cirkvi niet absolútne žiadnej spásy.

Okrem iného – existujú veľmi zaujímavé príbehy o tom, ako boli viacerí ľudia ponechaní nažive práve tak dlho, aby mohli prijať sviatosť krstu.