Oficiálne novus ordo obrady Veľkého piatku obsahujú odpadlíctvo

Kacírstvo týždňa, týždeň 25.3.2004

Komentár: Vidíme, že cirkev II. vatikánskeho koncilu sa na Veľký piatok oficiálne modlí, aby židia rástli vo vernosti k Božiemu zákonu! Toto je kacírstvo a odpadlíctvo. Starý zákon bol s príchodom Krista zrušený a už ho nemožno dodržiavať bez hriechu (de fide). Židia teda nie sú verní Božiemu zákonu a Jeho Zákonu nemôžu byť verní, dokým sa neobrátia a nebudú dodržiavať novú a večnú zmluvu Ježiša Krista.

Nižšie je uvedená tradičná veľkopiatková modlitba Katolíckej Cirkvi za židov. Keď ju porovnáme s modlitbou vyššie, ľahko možno vidieť rozdiel medzi dvoma náboženstvami:

Modlitba Katolíckej Cirkvi za židov na Veľký piatok: „Modlime sa aj za neverných Židov, aby Boh a Pán náš sňal clonu s ich sŕdc; aby aj oni uznali Ježiša Krista, Pána nášho.“
„Všemohúci večný Bože, kto­rý zo svojho milosrdenstva nevylučuješ ani nevernosť Židov: vyslyš naše prosby, ktoré prednášame za zasle­penosť onoho národa; aby uznali svetlo tvojej pravdy, ktorým je Kristus, a boli vy­trhnutí zo svojich temnôt.“ [1]

Sekta novus ordo sa však oficiálne modlí za to, aby židia rástli vo vernosti k Božiemu zákonu, naznačujúc, že Starý zákon je platný a že židia môžu byť verní jeho dodržiavaním. Toto je odpadlíctvo; je to zapretie Krista. Dokazuje to, že Ján Pavol II. a jeho „predchodcovia“ neboli pravými pápežmi, lebo schválili a promulgovali túto odpadlícku liturgiu. Katolícka Cirkev sa oficiálne nemodlí a nemôže sa modliť tak, ako to robí sekta II. vatikánskeho koncilu, žeby židia rástli vo vernosti k Božiemu zákonu.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantate Domino, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a učí, že legálnosti Starého zákona alebo Mojžišovho zákona, ktoré sa delia na obrady, posvätné obety a sviatosti, pretože boli ustanovené, aby značili niečo v budúcnosti, hoci boli vhodné pre božský kult v tom čase, keď prišiel náš Pán Ježiš Kristus nimi naznačený, skončili a začali sviatosti Nového zákona; a ktokoľvek, kto ešte aj po umučení vložil nádej do týchto vecí zákona a podriadil sa im ako nevyhnutným na spasenie, akoby viera v Krista nemohla spasiť bez nich, smrteľne zhrešil. Napriek tomu nepopiera, že po Kristovom umučení až do rozhlásenia Evanjelia mohli byť zachovávané, pokiaľ sa verilo, že nie sú v žiadnom prípade nevyhnutné na spasenie; ale po rozhlásení Evanjelia tvrdí, že ich nemožno zachovávať bez straty večnej spásy. Preto všetkých, čo po tom čase [rozhlásení Evanjelia] zachovávajú obriezku a sabat a ďalšie požiadavky zákona, [Svätá Rímska Cirkev] vyhlasuje za cudzích kresťanskej viere a nie ani v najmenšom spôsobilých podieľať sa na večnej spáse, pokiaľ sa niekedy nezotavia z týchto chýb.“

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, Cantante Domino, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom svojho života; že jednota tohto cirkevného tela je takej dôležitosti, že cirkevné sviatosti prispievajú k spáse len tým, čo v ňom zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji iba im večnú odmenu prinášajú; a že nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba aj keby vylial krv pre meno Krista, nemôže byť spasený, pokiaľ nezotrval v lone a jednote Katolíckej Cirkvi.“

Pápež Benedikt XIV., Ex Quo Primum (# 61), 1. marec 1756: „Prvou úvahou je, že obrady Mojžišovho zákona boli zrušené príchodom Krista a že po rozhlásení Evanjelia ich už nemožno zachovávať bez hriechu.“

Pápež Benedikt XIV., Ex Quo Primum (# 59), 1. marec 1756: „Avšak nepokúšajú sa zachovávať predpisy Starého zákona, ktoré, ako každý vie, boli zrušené príchodom Krista.“

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 29-30), 29. jún 1943: „...Nový zákon nahradil Starý zákon, ktorý bol zrušený... Ježiš anuloval Zákon s jeho nariadeniami... ‘Teda do takej miery,’ ... ‘sa uskutočnil prechod od Zákona k Evanjeliu, od synagógy k Cirkvi... že ako náš Pán vydýchol, tá mystická opona, ktorá uzatvárala najvnútornejšiu časť chrámu a jeho posvätné tajomstvo, sa prudko roztrhla odvrchu až dospodku.’ Na kríži teda Starý zákon zomrel...“