Heréza, že „nemôžete súdiť“

NÁMIETKA – Nemôžete súdiť, či všetci nekatolíci pôjdu do pekla. Nie ste Boh. Takéto súdy musíte prenechať jemu.

ODPOVEĎ – Boh nám už zjavil svoj súd. Tvrdiť, že si človek nemôže byť istý alebo „nemôže súdiť“, či všetci, čo zomrú ako nekatolíci, pôjdu do pekla, proste znamená odmietnuť Boží súd ako možne nepravdivý, čo je heréza, rúhanie a pýcha najhoršieho druhu. Znamená to hriešne pokladať za možno hodných neba tých, o ktorých Boh výslovne vyjavil, že ich nespasí. Jednoducho povedané: tvrdiť, že človek nemôže súdiť, že všetci, čo zomrú ako nekatolíci, pôjdu do pekla (keď to Boh zjavil), znamená súdiť tým najzávažnejšie hriešnym spôsobom – spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s Božou zjavenou pravdou a zjaveným súdom.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Cantante Domino“, 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať podiel na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ nebudú pripojení do Cirkvi pred koncom svojho života...“ [1]

A heréza, že „nemôžete súdiť“, je dnes neuveriteľne rozšírená. 15. decembra 2003 som sa rozprával s „tradicionalistickým mníchom“ menom otec Giardina z Kláštora Krista Kráľa v Alabame. Spýtal som sa ho, či verí, že všetci, čo zomrú ako nekatolíci, nemôžu byť spasení. Povedal, že nevie a že nemôže súdiť. Potom som sa ho spýtal, či verí, že je možné, že rabíni, ktorí odmietajú Krista, môžu byť spasení, a on mi povedal, že je to možné, pretože nemôže súdiť. Tým, že pod zámienkou herézy, že „nemôžeš súdiť“, odmietol súhlasiť s tým, čo Boh zjavil, tento človek upadol do odmietnutia Evanjelia a nevyhnutnosti samotného Krista. Naopak, veľký sv. František Xaverský ukazuje, ako katolík musí potvrdiť, že všetci, čo zomierajú mimo Cirkvi, sú rozhodne zatratení, ako to urobil v prípade pohanského korzára, čo zomrel na lodi, na ktorej cestoval.

František Xaverský, 5. november 1549: „Korzár, ktorý velil našej lodi, zomrel tu v Cagoxime. Svoju prácu pre nás vykonal vcelku tak, ako sme si priali... Sám sa rozhodol zomrieť vo svojich vlastných poverách; dokonca nám ani nedal moc odmeniť ho tou láskavosťou, ktorú môžeme po smrti preukázať iným priateľom, ktorí pri porúčaní svojich duší Bohu zomierajú vo vyznávaní kresťanskej viery, keďže ten nešťastník svojím vlastným skutkom vrhol svoju dušu do pekla, kde niet vykúpenia.“ [2]

[1] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 578; Denzinger 714.
[2] The Life and Letters of St. Francis Xavier by Henry James Coleridge, S.J. (Originally published: London: Burns and Oates, 1874) Second Reprint, New Delhi: Asian Educational Services, 2004, Vol. 2, p. 281.