Nepokrstení svätí

Jednou z najväčších námietok zástancov krstu túžby/krvi je tvrdenie, že Katolícka Cirkev uznáva svätých, ktorí nikdy neprijali sviatosť krstu. Odpoveďou na to je, že Katolícka Cirkev nikdy neuznala, že v nebi sú svätí, ktorí neboli pokrstení. Niektorí historici napísali správy o živote určitých svätcov, podľa ktorých títo svätci zomreli bez krstu vodou – „krstom krvi“; no tvrdenia týchto historikov nič nedokazujú.

Nie všetky informácie týkajúce sa smrti mučeníkov sú presné. Napríklad: „Podľa sv. Ambróza, Prudentia a pátra Butlera bola svätá Anežka sťatá. Iní povedali, že [sv. Anežka] bola upálená na smrť. Ide nám o to, že nie všetky informácie uvedené v rozprávaní o mučeníctve sú nevyhnutne presné, konzistentné alebo úplné.“ [1]

Pápež sv. Geláz, Dekretál, 495: „Podobne aj skutky svätých mučeníkov... [ktoré] sa vo Svätej Rímskej Cirkvi s pozoruhodnou opatrnosťou nečítajú... pretože mená tých, čo ich napísali, sú úplne neznáme... aby nevznikla príležitosť na posmievanie.“ [2]

Pápež sv. Geláz tu hovorí, že činy a skutky spísané o mučeníkoch nie sú isté. Ich autori sú neznámi, správy môžu obsahovať chyby a vo Svätej Rímskej Cirkvi sa ani len nečítali, aby sa vyhlo prípadnému pohoršeniu alebo posmievaniu, ktoré by mohlo vzniknúť z nejakých nepravdivých tvrdení v nich obsiahnutých. Vychýrený cirkevný historik, opát Giuseppe Ricciotti, vo svojom diele Mučenícka doba hovorí: „Ako vodítka máme náležité dokumenty. No tieto sú, ako sme sa už dozvedeli, často neisté a zaviedli by nás úplne na scestie. Zvlášť nespoľahlivé sú Skutky alebo Passio mučeníkov.“ [3] Na druhej strane, neomylné učenie Katolíckej Cirkvi je absolútne spoľahlivé a nikdy neučilo, že duše môžu byť spasené bez sviatosti krstu „krstom krvi“. Čiže v krátkosti, neexistuje žiadny dôkaz, že nejaký svätec umučený pre katolícku vieru nikdy neprijal sviatosť krstu.