^
^
Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |
Neprekonateľná nevedomosť sa stáva ničivou herézou vyhladzujúcou nevyhnutnosť katolíckej viery po celom svete
Heréza, že nekatolíci môžu byť spasení „neprekonateľnou nevedomosťou“ nebola pred rokom 1800 skutočným problémom, keďže učenie katolíckej Tradície, že každý, kto nepozná Evanjelium, nemôže byť spasený, bolo celkom jasné a väčšina sa ho držala. Ale vďaka rastúcemu modernizmu v 50. rokoch 19. storočia v kombinácii s liberálmi, ktorí sa zmocnili slabých výrokov pápeža Pia IX., heretická teória o spáse pre neprekonateľne nevedomých explódovala a stalo sa z nej presvedčenie mnohých kňazov v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia. To vyvrcholilo do našej dnešnej situácie, kedy takmer 100% ľudí, čo sa vydáva za „katolíkov“ (a dokonca aj „tradičných katolíkov“), verí, že židia, budhisti, moslimovia, hinduisti, protestanti atď. môžu byť spasení. Môžeme za to ďakovať heretickej predstave o spáse pre „neprekonateľne nevedomých“, ale o tom nájdete omnoho viacej neskoršie v tomto dokumente. Kacírstvo a modernizmus boli také rozšírené dokonca aj v čase Prvého vatikánskeho koncilu v r. 1870, že sv. Anton Mária Klaret, jediný kanonizovaný svätec na koncile, dostal mŕtvicu kvôli herézam, ktoré sa propagovali. Boh, samozrejme, žiadnu z týchto heréz nedovolil zahrnúť do dekrétov I. vatikánskeho koncilu.
Faktom je, že všetky kultúry sú démonické a pod nadvládou diabla, dokým nie sú evanjelizované. Toto je nespochybniteľné učenie Tradície a Písma.
Páter Francisco de Vitoria, O.P., slávny dominikánsky teológ zo 16. storočia, veľmi dobre zhrnul tradičné učenie Katolíckej Cirkvi na túto tému. Tu je jeho podanie:
Všetci ľudia, čo zomierajú v kultúrach, do ktorých nikdy nepreniklo Evanjelium, idú do pekla za hriechy proti prirodzenému zákonu a iné ťažké hriechy, ktorých sa dopúšťajú – ich zlá vôľa a nespolupracovanie s Božou milosťou je dôvodom, prečo im nezjavuje Evanjelium. Prvý vatikánsky koncil na základe 1. kapitoly Listu Rimanom neomylne definoval, že jediného pravého Boha možno s istotou poznať z vecí, ktoré boli stvorené, a prirodzeným svetlom ľudského rozumu. [2]
Každý môže s istotou vedieť, že existuje najvyššia duchovná bytosť, ktorá je jediným pravým Bohom a Stvoriteľom sveta a všetkého, čo obsahuje. Každý vie, že Boh nie je niečo, čo vytesali z dreva, jadeitu alebo kameňa. Vedia, že Boh nie je strom, ktorý uctievajú, ani rieka, ktorú uctievajú, ani skala, ani had, ani posvätná stromová žaba. Vedia, že tieto veci nie sú Stvoriteľom vesmíru. Každý takýto človek vie, že uctieva stvorenie, lež Stvoriteľa. Sú, ako hovorí sv. Pavol v 20. verši, bez ospravedlnenia. Svätý Augustín to dobre vysvetľuje v súvislosti s osobami, čo zomreli bez poznania viery a bez krstu.
A ak by niekto prijal pravdu, ak by bol natoľko intelektuálne úprimný, že by povedal: „Bože, tento kus dreva nemôžeš byť Ty, zjav sa mi,“ potom by Boh poslal anjela, ak by to bolo nevyhnutné, ako poslal anjela Kornéliovi v 10. kapitole Skutkov apoštolov; a nasledoval by ho misionár, ktorý by priniesol blahozvesť a sviatosť krstu.
Ako katolíci, pravdaže, neveríme tak, ako kacír Ján Kalvín, ktorý zastával predurčenie, podľa ktorého je človek bez ohľadu na to, čo robí, predurčený je buď pre nebo, alebo pre peklo. To je podlé kacírstvo. Ako katolíci totiž veríme v opravdivé chápanie predurčenia, ktoré vyjadruje 8. kapitola Listu Rimanom, 13. kapitola Skutkov apoštolov a už citovaní otcovia a svätí. Toto opravdivé chápanie predurčenia jednoducho znamená, že Božia večná predvídavosť sa postará o to, že tí, čo sú dobrej vôle a sú úprimní, budú privedení ku katolíckej viere a spoznajú to, čo musia – a že všetci tí, čo ku katolíckej viere privedení nebudú a nebudú vedieť to, čo musia, jednoducho neboli medzi vyvolenými.
[1] De Indis et de Iure Belli Relectiones, ed. E. Nys, tr. J.P. Bates (The Classics of International Law), Washington, 1917, p. 142. Quoted by Francis A. Sullivan, Salvation Outside the Church?, Eugene, OR: Wipf and Stock Publishers, 1992, p. 70.
[2] Denzinger 1806.
[3] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 3: 1997.
[4] Denzinger 2195; The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 274.
[5] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 3: 1946.
[6] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 3: 2047.