^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Je sekta II. vatikánskeho koncilu neviestka babylonská prorokovaná v Apokalypse?
Ďalšie proroctvá; Apokalypsa teraz vo Vatikáne; Babylon padol, padol!!
Žiaden z nasledujúcich faktov nie je potrebný na dokázanie, že sekta II. vatikánskeho koncilu a jej antipápeži nie sú katolícki. Toto podrobne dokazujú doktrinálne dôkazy prebraté naprieč touto knihou. Avšak nasledovné fakty sú zaujímavé a poučné, keďže pomáhajú bližšie vysvetliť, prečo existuje táto katastrofálna kríza a čo si o nej myslieť.
V 17. a 18. kapitole Apokalypsy sa nachádzajú pozoruhodné proroctvá o „veľkej neviestke“ alebo „neviestke Babylonu“, ktorá povstane v posledných dňoch z mesta siedmich vrchov. Rím bol postavený na siedmich vrchoch/pahorkoch. Toto je dôvodom, prečo sa naprieč dejinami Rím rozlišoval ako mesto siedmich vrchov spomenuté v Apokalypse.
Na základe tohto protestanti v priebehu storočí obviňovali Katolícku Cirkev, že je babylonskou smilnicou. Protestanti sa však, pravdaže, mýlia, pretože Katolícka Cirkev je nepoškvrnenou nevestou Kristovou, jedinou pravou Cirkvou, ktorú založil. To, čo označuje babylonská smilnica, je však falošná nevesta – protipólna „Katolícka Cirkev“ – ktorá vystupuje v posledných dňoch, aby zviedla katolíkov (pravých veriacich), pošliapala vieru a dopustila sa duchovného smilstva.
1. Neviestka sedí na mnohých vodách
Ako sme už videli, veľká neviestka sedí na mnohých vodách. Apokalypsa nás kľúčom navádza k tomu, čo sú tieto vody.
„Ľudia, národy a jazyky“ naznačujú globálny vplyv, niečo, čo má vplyv na všetkých koncoch zeme. Ihneď prichádza na um Rím a Katolícka Cirkev. Všeobecné poslanie Katolíckej Cirkvi k nej začlenilo veriacich zo všetkých zástupov, národov a jazykov.
A keďže Rím je ústredím všeobecnej Cirkvi, ak by sa Ríma zmocnil antipápež, ktorý by zaviedol nové náboženstvo, mohol by zmanipulovať takmer všetky zástupy, národy a jazyky do svojho duchovného neverectva. To je dôvodom, prečo neviestka sedí na ľuďoch, národoch a jazykoch. V skutočnosti Tridentský koncil neomylne potvrdzuje naše tušenie – že vody, na ktorých sedí neviestka, sú spojené s takmer celosvetovou rozlohou, ktorú by mala falošná Katolícka Cirkev posledných dní, ak by sa antipápež alebo rada antipápežov úspešne zmocnila Ríma – s alarmujúcou špecifickosťou.
Všimnite si, že Tridentský koncil neomylne vyhlasuje, že vody z Apok. 17:1,15 predstavujú spojenie veriaceho ľudu s Kristom; inými slovami, Katolícku Cirkev. Veľká neviestka sedí na týchto vodách! Teda je to z katolíckej viery, že veľká neviestka sedí na Katolíckej Cirkvi, to znamená, že jej bráni, prekáža, potláča ju a pokúša sa ju nahradiť. Toto je dokonalý opis falošnej cirkvi, ktorá sa vynorila s II. vatikánskym koncilom a ktorá úspešne zviedla väčšinu sveta do uvažovania, že je pravou Katolíckou Cirkvou.
Pochopenie toho, že „vody“ Apokalypsy predstavujú ľudí, národy a jazyky Katolíckej Cirkvi, by mohlo byť kľúčom k pochopeniu ďalších dôležitých veršov v tejto knihe. Napríklad Apok. 18:17 hovorí o tom, ako lodníci a námorníci plakali nad zničením veľkého mesta.
Kormidelníci, námorníci a tí, čo pracujú na mori, predstavujú tých, čo pracujú s dušami v Katolíckej Cirkvi; to jest kňazov, rehoľníkov atď. Plačú nad spustošenosťou Ríma a čudujú sa, ako sa ho v takom krátkom čase podarilo zvrhnúť.
2. Neviestka sedí na meste siedmich vrchov
Ako už bolo uvedené, Rím bol postavený na siedmich vrchoch. Keďže veľká neviestka sedí na meste na siedmich vrchov, veľká neviestka sedí na samotnom Ríme – stredobode jednoty v Katolíckej Cirkvi a domove rímskych pápežov.
Zaujímavé je, že Rím podľahne veľkej neviestke iba v posledných dňoch – t. j. po revolúcii II. vatikánskeho koncilu. Toto je dôvodom, prečo sa neviestka spomína len v knihe Zjavenia. A toto je dôvodom, prečo Sväté Písmo hovorí o „páde“ Babylonu.
Babylon sa v dejinách považoval za krycie meno pre Rím.
Učenci čo do Písma rozumejú, že sv. Peter písal túto epištolu z Ríma, ktorý nazýva „Babylon“. Rím je teda Babylon a Babylon padol. Ale ak padol, tak kedysi pevne stál. A či to nie je pravda? Veď pred svojím pádom bol Rím (Babylon) záštitou katolicizmu a centrom kresťanstva – veľkým mestom.
Niektorí sa môžu spýtať: „Ak je Rím ‘veľkým mestom’, prečo sa v Apokalypse 11:8 píše, že veľkým mestom je miesto, kde bol náš Pán ukrižovaný, čož je Jeruzalem?“ Odpoveďou je, že v skutočnosti sa to nepíše:
Všimnite si, že protichodne k tomu, čo niektorí tvrdili, Apokalypsa jasne neuvádza, že dvaja svedkovia (o ktorých si niektorí myslia, že označujú Petra a Pavla) sú zabití v meste, kde bol ukrižovaný náš Pán. Všimnite si, že pasáž by mohla celkom pochopiteľne znamenať, že to veľké mesto sa volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. Inými slovami, veľké mesto, Rím, je označované ako „Sodoma“ a „Egypt“ rovnako ako Jeruzalem (kde bol ukrižovaný ich Pán) kvôli jeho nemorálnostiam! Toto dáva zmysel, keď uvážime, že Rím bol povestný svojou skazenosťou. Preto táto pasáž jasne nedokazuje, ako niektorí naznačovali, že Jeruzalem musí byť veľkým mestom.
Ďalšou úvahou je, že mystické telo Kristovo je v súčasnosti ukrižované v Ríme a z Ríma, takže aj v tomto zmysle by bolo správne povedať, že Rím je miestom, kde je náš Pán ukrižovaný vo svojom mystickom tele.
Veľkým mestom je Rím. Z historického hľadiska žiadne iné mesto nevládlo nad kráľmi Zeme tak ako Rím, ktoré má duchovný a cirkevný primát, ktorému musia byť podriadené všetky národy.
A či to králi zeme chcú alebo nechcú prijať, všetky ľudské stvorenia musia byť podriadené duchovnej moci Katolíckej Cirkvi, ktorá je (ak jestvuje pravý pápež) vykonávaná z Ríma.
Takže pád veľkého mesta je odpad Ríma od katolíckej viery. Nie je to pád Katolíckej Cirkvi, pretože Katolícka Cirkev môže existovať bez Ríma. Môže byť zmenšená na [malý] verný zvyšok, presne ako je to predpovedané naším Pánom, keď hovorí o konci sveta (Lk 18:8). Na druhej strane Rím nemôže existovať bez katolicizmu. Bez neho sa nestane ničím viac než „príbytkom démonov a väzením každého nečistého ducha a väzením každého nečistého vtáka a väznicou každej nečistej a nenávidenej zveri“ (Zjv 18:2).
3. Neviestka je žena
Ak je pravdou, že babylonská neviestka je falošnou Katolíckou Cirkvou, ktorá začala revolúciou II. vatikánskeho koncilu (ako to ohromujúco ukazujú dôkazy v tejto knihe), dávalo by zmysel, že táto apokalyptická entita bude opísaná ako žena, aby sa dala do kontrastu s inou ženou – jej protikladom – Katolíckou Cirkvou.
4. Neviestka je matka
Katolíci sa vždy zmieňovali o Cirkvi ako svojej matke.
Rímska Cirkev je v skutočnosti výslovne nazývaná „matkou a učiteľkou“ všetkých cirkví (t. j. všetkých partikulárnych cirkví v spoločenstve so všeobecnou Katolíckou Cirkvou).
Je celkom zrejmé, že Apokalypsa opisuje babylonskú neviestku ako „matku neviestok“, pretože proticirkev sa zmocnila Ríma, kde zvyčajne materskej Cirkvi predsedá pravý pápež. Rím sa stal materskou neviestkou v takmer všeobecnej falošnej Katolíckej Cirkvi posledných dní. A toto vidíme na skutkoch: apostáza a duchovné smilstvo proticirkvi sa začína v Ríme a potom sa šíri do všetkých miestnych cirkví tejto falošnej sekty. Napríklad: náboženský indiferentizmus praktizovaný v Ríme sa rozširuje do ostatných častí falošnej cirkvi.
Čiže ako je Katolícka Cirkev našou milujúcou matkou, tak je neviestka matkou smilstva. A ako je Katolícka Cirkev matkou všetkých Kristových veriacich, tak je neviestka matkou Kristových neveriacich; to jest tých, čo opustili Cirkev a prijali nové náboženstvo II. vatikánskeho koncilu.
5. Neviestka je odetá do purpuru a šarlátu
Kardinál odetý do šarlátu; biskup dookola (t. j. okolo pásu) odetý do purpuru
Toto je azda jeden z najodhaľujúcejších veršov Apokalypsy. V Katolíckej Cirkvi nosia biskupi purpur a kardináli nosia šarlát (červené)! Všimnite si, že do týchto farieb sú odetí „dookola“ (okolo pásu).
Kardináli (v šarláte hore) a biskupi (v purpure dole) vo Vatikáne
Tým, že sa Boh rozhodol opísať neviestku babylonskú ako ženu „odetú do kmentu a purpuru a šarlátu“, nám jasne naznačuje, že neviestka je odetá do farieb pravej biskupskej a kardinálskej hodnosti. Boh nám jasne naznačuje, že tá neviestka je odetá do týchto farieb, pretože navonok všestranne vzbudzuje zdanie, že je pravou Cirkvou Kristovou – má diecézy, hierarchiu, majetky Cirkvi, rúcha, obrady, „sviatosti“, „pápeža“ atď. – ale z vnútrajška je podvodom. Toto je dokonalý opis cirkvi sekty II. vatikánskeho koncilu, proticirkvi na konci čias, ktorá je odetá do farieb katolicizmu (a väčšine sa zdá byť práve tým), ale z vnútrajška je falošným odpadlíckym náboženstvom.
6. Neviestka má v ruke zlatý pohár
Od kňazov, ktorí v Katolíckej Cirkvi slúžia svätú obetu omše, sa vyžaduje používať zlatý kalich, ak je to možné. Nie je žiadnou náhodou, že neviestka má v ruke zlatý pohár. Neviestka, ako zvyčajne, napodobňuje, koná a predstiera, že je Katolíckou Cirkvou; ale nie je ňou. Katolícky kňaz obetuje zlatý kalich plný drahocennej krvi nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Neviestka obetuje pohár (kalich) plný ohavností a nečistoty – neplatné víno novej omše!
Tento verš sa týka predovšetkým Novus Ordo Missae (novej omše), na ktorej nie je krv Ježiša Krista, ale obeta, ktorá je v jeho očiach ohavnosťou.
Slovo miešať [angl. mingle] znamená miešať [angl. mix]. [11] Počas katolíckej omše Cirkev v kalichu mieša vodu s vínom.
Symbolika Apokalypsy 18:6 – miešanie v pohári – by nemohla byť zrejmejšia bez toho, aby sa vyzradilo tajomstvo tohto verša. Je to očividná narážka na omšu, ktorá bola neviestkou úplne zvrátená. Vo svojom pohári už nemá ničoho, čo by Bohu obetovala, lež nečistotu a ohavnosť (Zjv 17:4). Okrem toho tento verš (18:6) poukazuje na konkrétny okamih omše, miešanie vína a vody. Tento úkon zmiešania značí zjednotenie kresťanského ľudu s Kristom (Katolíckou Cirkvou), ako definoval pápež Eugen IV. na Florentskom koncile. Ako sme ukázali, toto je práve to naznačenie [významu], ktoré bolo odstránené z konsekrácie novej omše, robiac ju neplatnou!
V jednom a tom istom verši teda Boh vyjavuje, že táto neviestka uskutočňuje masové duchovné smilstvo v oblastiach, ktoré sa týkajú katolíckej omše a Katolíckej Cirkvi ako celku. Je to zarážajúci opis sekty II. vatikánskeho koncilu: proticirkvi poslednej doby.
7. Neviestka sa vyznačuje smilstvom a modlárstvom
Je jednoducho fakt, že keď sa vo Svätom Písme používa výraz smilstvo, mnohokrát sa ním opisuje modlárstvo a duchovná nevera.
Mohli by sme uviesť mnoho ďalších pasáží, aby sme ukázali, že Písmo opisuje duchovnú neveru a modlárstvo ako smilstvo, smilnenie a prostitúciu. Keď sa v tomto kontexte hovorí o „veľkej smilnici“ dopúšťajúcej sa celosvetového smilstva, jasne to naznačuje odpadnutie od jedinej pravej viery. Ako sme dokázali v tejto knihe, odpadnutie od jedinej pravej viery a prijatie falošných bohov/modlárskych náboženstiev je presne tým, čo najviac charakterizuje proticirkev II. vatikánskeho koncilu a druhovatikánske odpadlíctvo. Ono postavilo démonických „bohov“ panteónu svetových náboženstiev na roveň pravému Bohu Katolíckej Cirkvi.
Toto smilstvo, ktoré začína od odpadlíckeho Ríma a jeho antipápežov (vyššie), sa rozšírilo a vstrebalo po celej Zemi (nižšie), ako sme ukázali.
Medzináboženské odpadlíctvo proticirkvi sa šíri z Ríma do univerzít atď., ako vidíme tuná [13]
Babylonská neviestka je vinná z duchovného smilstva do takej miery, že toto je počínanie, ktoré je príznačné jej pomenovaniu – „veľká neviestka“. Takýmto opisom Boh priamo dáva do protikladu túto neviestku a Katolícku Cirkev; lebo Cirkev je žena, ktorá sa vyznačuje neochvejnou vernosťou svojmu Ženíchovi, Ježišovi Kristovi.
Takže rovnako ako je neviestka notorická svojou nečistotou, Katolícka Cirkev je známa svojou čistotou.
Cirkev je „nepoškvrnená nevesta Kristova“. „Veľká neviestka“ nepredstavuje nič iného ako najväčší výsmech nepoškvrnenej nevesty Kristovej v dejinách.
8. Neviestka sa odlúčila od svojho manžela
V ďalšom úžasnom verši nám Apokalypsa hovorí, že neviestka si hovorí: „Sedím ako kráľovná a vdova nie som“. Nie je vdovou, pretože jej (bývalý) ženích nie je mŕtvy.
Ženíchom Cirkvi je Ježiš Kristus. Neviestka, ktorá je falošnou cirkvou, ktorá sa odtrhla od Katolíckej Cirkvi, preto mala Ježiša Krista za ženícha, kým sa od Ježiša Krista neodlúčila tým, že opustila Jeho tradície a učenia. Namiesto toho, aby bola vernou nevestou, neviestka sa stala kráľovnou samou sebe, ktorá s radosťou ostatným vnucuje svoju vlastnú vôľu a slávu, svoje vlastné učenia a náboženstvo.
Ale zatiaľ čo sa neviestka odlúčila od Katolíckej Cirkvi tým, že si utvorila svoje vlastné náboženstvo a svoju vlastnú „Cirkev“, nevesta Kristova – Katolícka Cirkev – si vždy udržiavala jednotu so svojím ženíchom, aj keď ju väčšina sveta opustila a pridala sa k neviestke.
9. Svetlo lampy už v neviestke nebude svietiť
„Svetlo lampy“ je narážkou na svetlo svätostánku, ktorý sa nachádza v katolíckych kostoloch. Táto lampa značí skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. Túto lampu v kostoloch II. vatikánskeho koncilu sotva možno nájsť. Vo väčšine prípadov bola premiestnená nabok alebo do zadnej časti kostola. Ba naznačuje viac než len premiestnenie svetla svätostánku; Apokalypsa 18:23 naznačuje, že skutočná prítomnosť Krista (platná Eucharistia) sa už viac v cirkvi II. vatikánskeho koncilu nenachádza.
„Hlas ženícha a nevesty“ v Apokalypse 18:23 je narážkou na Krista a Jeho Cirkev.
Ak by existovali nejaké pochybnosti o tom, kto sú ženích a nevesta, pápež Pius XII. ich odstraňuje citovaním sv. Pavla. Ježiš Kristus je ženíchom a Jeho mystické telo, Cirkev, je Jeho nepoškvrnenou nevestou. Keď Apokalypsa naráža na hlas ženícha a nevesty, je to ďalším potvrdením toho, že babylonská neviestka je sekta II. vatikánskeho koncilu – proticirkev, ktorá opustila učenie (alebo hlas) ženícha (Ježiša Krista) a nevesty (Jeho Cirkvi).
10. Hlas flautistov už v neviestke nie je počuť
Málo ľudí dnes vie, že „trúby a harfy boli v dobe svätého Jána štandardnými nástrojmi liturgickej hudby, tak ako sú dnes na západe organy.“ [19] Uvedením troch hlavných nástrojov katolíckej liturgickej hudby naprieč dejinami nás sv. Ján upozorňuje, že tradičnú katolícku liturgickú hudbu celkovo už v neviestke „nikdy nebude počuť“. A či sa to nesplnilo?
Už sme ukázali, že od II. vatikánskeho koncilu bol gregoriánsky chorál, naša krásna hudobná tradícia, nahradený všetkými druhmi svetskej hudby a každým svetským nástrojom pod slnkom.
Dnes je to také zlé, že človek môže vstúpiť do novodobého „katolíckeho“ kostola a počuť čokoľvek od hrmotajúcich bubnov až po elektrické gitary. Človek by mohol vkročiť do niektorého z týchto kostolov a dokonca byť vystavený rockovej hudbe.
Avšak čo je na tomto všetkom azda najsmutnejšie je, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že tieto novodobé „katolícke“ kostoly vôbec nie sú katolíckymi, ale celkom patria babylonskej neviestke.
11. Celý svet je opitý vínom jej smilstva
Babylonská neviestka je opakovane odsúdená za smilstvo, ktoré má do činenia s vínom. Prečo? Ako sme ukázali, je to práve zmena do časti konsekrácie vína, čo robí novú omšu neplatnou!
Dôvodom, prečo je neviestka odsúdená za porušenia ustanovení ohľadom vína, je, že v novej omši boli urobené zneplatňujúce zmeny čo do ČASTI slov konsekrácie VÍNA. Úplnú rozpravu nájdete v skoršej kapitole o novej omši. Tieto zmeny čo do časti konsekrácie vína zneplatňujú obe konsekrácie. Cirkev II. vatikánskeho koncilu skutočne „opájala všetky národy vínom zloby svojho smilstva“ (Zjv 14:8).
12. Neviestka je spitá krvou svätých a mučeníkov
Dá sa povedať, že neviestka je spitá krvou svätých na mnohých úrovniach. Prvá, ktorá prichádza na um, je ekumenizmus, ako ho praktizuje sekta II. vatikánskeho koncilu. Pred Druhým vatikánskym koncilom sa ekumenizmus vzťahoval na apoštolské úsilie obrátiť svet na katolicizmus. Dnes sa to vzťahuje na snahu bez obrátenia k sebe pridružiť všetky náboženstvá ako jediné, pričom rešpektujúc všetky náboženstvá ako v podstate rovnocenné.
Ekumenizmus je v priamom rozpore s božsky zjavenou pravdou, že bohovia nekatolíckych náboženstiev sú diabli (Ž 96:5; 1 Kor 10:20), a stavia Krista na roveň s Luciferom. Naprieč touto knihou sme odhalili falošný ekumenizmus sekty II. vatikánskeho koncilu. Sekta II. vatikánskeho koncilu považuje falošné náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné. Takto sa rúha pamiatke svätých a mučeníkov, ktorých mäso bolo trhané železnými hákmi, ich telami sa kŕmili levy a hlavy im boli odseknuté, pretože odmietli sa spreneveriť svojej viere čo i len v jednom písmene alebo povedať, že „všetky náboženstvá sú viac-menej dobré a chvályhodné“. Vysmieva sa aj všetkým obetám všetkých svätých, ktorí sa zriekli života pre kňazstvo, pre rehoľný život, pre misionársku prácu. Podľa sekty II. vatikánskeho koncilu to bolo všetko zbytočné.
Pretože Margaréta Clitherowová odmietla uznať anglikánsku sektu a jej „omšu“ – no namiesto toho do svojho domu pozvala katolíckych kňazov proti trestným zákonom – bola umučená tak, že ju rozdlávilo na smrť pod veľkými dvermi zaťaženými ťažkými závažiami. Tento spôsob popravy je tak bolestivý, že sa nazýva „trest ťažký a tvrdý“. Vytrpela to všetko, pretože sa rozhodla neprijať anglikánstvo. Avšak sekta II. vatikánskeho koncilu učí, že anglikáni sú bratia „kresťania“, ktorí obrátenia nepotrebujú a ktorých neplatní „biskupi“ sú v skutočnosti pravými biskupmi Cirkvi Kristovej. Sekta II. vatikánskeho koncilu učí, že jej mučeníctvo bolo zbytočné. Je teda spitá krvou svätých a mučeníkov.
Koľko mučeníkov, ako napríklad svätý Tomáš More, položilo svoj život za jediný článok katolíckej viery? Ekumenizmus robí ich skutky vyliatia krvi bezcennými, zbytočnými a bezvýznamnými.
Toto je dôvodom, prečo sa o cirkvi II. vatikánskeho koncilu hovorí, že je opitá krvou mučeníkov a svätých (Zjv 17:6; 18:24), a všetci tí, čo podporujú túto antikristovskú činnosť teraz vedenú Benediktom XVI., sú takisto opití.
Čo je tiež fascinujúce je, že Apokalypsa spomína, že mučeníci kričali spod oltára.
Je predpísané, že katolícka omša sa má slúžiť na oltároch, ktoré obsahujú relikvie mučeníkov! Čiže dáva to úplný zmysel, že mučeníci, ktorých životy sú vysmievané ekumenizmom a schvaľovaním falošných náboženstiev zo strany druhovatikánskej sekty, volajú „spod oltára“! Kričia nielen proti medzináboženskému ekumenizmu, ktorý sa vysmieva z ich životov, ale aj proti liturgickým ohavnostiam, ktoré sa počas novej omše dejú priamo nad ich relikviami. Tento do očí bijúci fakt z Písma by tiež mal protestantom ukázať, že Katolícka Cirkev je jediná pravá Cirkev.
Konečný úsudok o neviestke babylonskej
Podľa nášho názoru je celkom zrejmé, že sekta II. vatikánskeho koncilu je babylonskou neviestkou prorokovanou v Písme. A protikladne k tomu, čo si myslia protestantskí heretici, skutočnosť, že je v Písme predpovedané odpadnutie cirkevného Ríma od katolíckej viery v posledných dňoch, dokazuje, lež vyvracia pravosť Katolíckej Cirkvi. Lebo súženie posledných dní bude také, ktoré bude zamerané na zvod/oklamanie pravých veriacich a podkopávanie pravej viery.
Malo by sa poznamenať, že „štyridsaťdva mesiacov“ (Zjv 11:2), „tisícdvestošesťdesiat dní“ (Zjv 12:6) a „čas a časy a pol času“ (Zjv 12:14) a 3 a 1/2 roka považujú niektorí učenci za označujúce akéhokoľvek obdobie prenasledovania.
Osídlo je nástroj používaný na chytanie zvierat. Nuž ak pasca posledných dní predstavuje falošnú Katolícku Cirkev, ktorá bola vztýčená z Ríma, a duchovnú inváziu do svätého mesta (Rím), potom „zviera“, ktoré sa diabol snaží chytiť, je tradičný katolicizmus. Toto je ďalší dôkaz, že katolícke náboženstvo je jediné a jediné pravé náboženstvo.
Dúfame, že tieto biblické dôkazy proti cirkvi II. vatikánskeho koncilu posilnia katolíkov v ich odpore voči nej. Biblické proroctvá, ktoré presne poukazujú na našu súčasnú situáciu, tiež katolíkom umožňujú lepšie pochopiť, ako Boh vníma vývoj a udalosti za posledných približne 50 rokov.
Apokalypsa však predovšetkým odhaľuje falošný odpor voči tomuto odpadlíctvu, dokonca ten medzi takzvanými tradicionalistami, ktorí ohľadom tejto neviestky zastávajú postoj, ktorý vyžaduje, aby zostali zjednotení s jej antipápežmi a sektou II. vatikánskeho koncilu. Takéto falošné „My vám odporujeme...“ ich stavia priamo do samotnej náruče a lona tejto neviestky. Svojím vlastným vyznaním sú stále tvrdošijne spojení s „matkou neviestok“. Stále si pletú veľkú neviestku s nepoškvrnenou nevestou Kristovou. Stále poškvrňujú rýdzi a nepoškvrnený odpor voči neviestke tým, že sa strkajú doprostred jej ohavného panstva.
Ak sa úplne nerozídu s veľkou neviestkou, títo ľudia stratia svoje duše vo večnom ohni za rúhanie sa Cirkvi Krista Kráľa, ktorá nemá žiadneho spoločenstva so skutkami temnoty, nemá žiadny podiel s neveriacim a žiadnu zmluvu so ženou neprávosti. Hoci veľkú časť sveta pohltila veľká neviestka, nepoškvrnená nevesta nášho Pána stále existuje vo všetkej svojej čistote, hoci bola zmenšená na [malý] verný zvyšok a zatlačená do podzemia. Táto žena, Katolícka Cirkev [malého] verného zvyšku v posledných dňoch, je opísaná v 12. kapitole Apokalypsy po zjavení ženy odetej slnkom, Našej Pani z Fatimy.
Ak sme sa ešte nepripojili, musíme vstúpiť do tejto Katolíckej Cirkvi verného zvyšku na púšti. Musíme si zachovať udržať vieru „raz navždy odovzdanú svätým“ (Júd 1:3) a priblížiť sa k Bohu prijímaním pravých sviatostí a praktizovaním úcty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a svätého Ruženca.
Koncové poznámky ku kapitole 44:
[1] The Papal Encyclicals, by Claudia Carlen, Raleigh: The Pierian Press, 1990, Vol. 4 (1939-1958), p. 327.
[2] Denzinger, The Sources of Catholic Dogma, B. Herder Book. Co., Thirtieth Edition, 1957, no. 945.
[3] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 28.
[4] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 206.
[5] Denzinger 468.
[6] Denzinger 468.
[7] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 403.
[8] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 318.
[9] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 50.
[10] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 403.
[11] The Oxford Illustrated Dictionary, Second edition, Oxford: Clarendon Press, 1985, p. 538.
[12] Denzinger 698.
[13] www.georgetown.edu
[14]The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 403.
[15] Denzinger 89.
[16] Decrees of the Ecumenical Councils, Sheed & Ward and Georgetown University Press, 1990, Vol. 1, p. 133.
[17] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 55.
[18] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 54.
[19] Scott Hahn, The Lamb's Supper, Doubleday, 1999, p. 120.
[20] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 279.
[21] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 304.
[22] The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740-1878), p. 230.
[23] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 392.