Niektoré iné vízie dané Padre Piovi

Padre Pio obdržal mnoho fascinujúcich a hrôzostrašných vízii počas jeho života. V marci roku 1913 Padre Pio napísal jeho spovedníkovi, Otcovi Agostinovi, a povedal mu nasledujúce:

„V piatok ráno, bol som stále v posteli, keď sa Ježiš zjavil. Bol veľmi smutný a naštvaný. Ukázal mi zástup kňazov, regulárnych aj sekulárnych, a pomedzi nimi veľa eklezíalnych úradníkov. Niektorí slúžili Svätú Obetu svätej omše. Iní si dávali posvätné rúcha; taktiež iní si ich dávali dole.

Pohľad Ježiša v nepokoji mi dával veľa bolesti, tak som sa ho opýtal, prečo tak veľa trpel.  Neodpovedal mi, ale pokračoval v pozeraní na tých kňazov. Keď bol už unavený pozerať sa, odvrátil zrak. Zdvihol jeho oči ku mne a dve slzy skĺzli dolu po Jeho lícach. Odišiel od zástupu kňazov s výrazom znechutenia a naštvaný, kričiac: „Mäsiari!“  Otočil sa na mňa a povedal: „Môj synu, never tomu, že moja agónia trvala len tri hodiny. Nie, mám byť v agónii do konca sveta, kvôli tým, pre ktorých som urobil najviac.
Počas mojej agónie, môj synu, nesmieme zaspať. Moja duša hľadá kvapku ľudského zľutovania. Ale beda, nechávajú ma samotného pod ťarchou ľahostajnosti. Nevďačnosť a pospávanie mojich miništrujúcich mi spôsobuje agóniu, mnohokrát náročnú na udržanie. Beda, ako mi vracajú lásku. Čo ma bolí ešte viac, je že k ich ľahostajnosti pridávajú pohŕdanie a nevieru. Ako veľakrát som bol pripravený zničiť ich, ale bol som zastavený anjelmi a dušami, ktoré ma milujú. Napíš svojmu spovedníkovi, a povedz mu, čo si videl a čo si počul toto ráno. Povedz mu, aby ukázal tvoj dopis provinčnému.“ [187]

Zakiaľ sa modlil, tak Padre Pio počul Ježiša hovoriť nasledovné: „S akou nevďačnosťou je moja láska k ľudom splácaná! Bol by som menej urazený nimi, kebyže ich milujem menej. Môj Otec už nechce viac s nimi vystáť. Ja sám chcem prestať milovať ich, ale beda! Moje srdce je spravené na milovanie! Slabí a zbabelí ľudia nevyvíjajú žiadnu snahu, aby porazili pokušenie, a skutočne sa utápajú v ich zvrátenosti. Duše, ku ktorým mám špeciálnu lásku, ma sklamávajú, keď sú podrobení testu, slabí dávajú cestu neistote a váhaniu, zakiaľ čo silní relaxujú postupne. Nechávajú ma samotného cez noc, samotného cez deň v kostoloch. Viac im nezáleží na Sviatosti z oltára. Takmer vôbec nikto nerozpráva o tejto Sviatosti lásky, a i tí, ktorí rozprávajú, beda, s veľkou neúctou a chladnosťou. Moje srdce je zabudnuté; nikto nemyslí viac na moju lásku a som neustále zarmútený. Lebo pre mnoho ľudí sa môj dom stal zábavným centrom...
Badám, môj syn... mnoho ľudí, ktorí konajú farizejsky a zrádzajú ma svätokrádežným prijímaním, zašliapavajúc pod nohy svetlo a silu, ktorú im dávam neustále...“ [188]

Poznámky pod čiarou:

[187] Dorothy Gaudiose, Prophet of the People , Alba House, NY, NY. p. 31.
[188] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. pp. 385-386.