Osobné príbehy ľudí, ktorí stretli Padre Pia

Padre Pio hovoril s čerstvo ovdovenou ženou; jej muž ju opustil a aj ich dve deti, aby šiel žiť s inou ženou po dobu viac než troch rokov. Naraz rakovina mu zobrala jeho život. Súhlasil dostať posledné sviatosti pred smrťou po mnoho naliehavých prosbách.

Žena sa opýtala: „Kde je jeho duša, Padre? Nespala som v obavách.“ „Duša vášho manžela je zatratená navždy,“ Padre Pio odpovedal. Žena odpovedala: „Zatratená?“ Padre Pio so smútkom prikývol. „Keď dostal posledné sviatosti, zadržal mnoho hriechov. Nemal ani ľútosť, ani dobré odhodlanie. Bol takisto hriešnikom proti Božej milosti, lebo povedal, že chce mať pôžitok z dobrých veci v živote a potom mať čas konvertovať k Bohu.“ [83]

Iná žena povedala svojmu snúbencovi, že nepôjde s ním do manželstva, ak nebude súhlasiť on s tým, že sa vráti do Cirkvi. Podráždený a cynický, súhlasil, že pôjde s ňou do Padre Piovho kláštora. Prišli spolu na veľmi skorú sv. omšu. Počas sv. omše bolo dievča uchvátené, vidieť jej partnera hľadieť na oltár bledého a vyzerajúc šokovaného. „Stáva sa to každý deň?“ ticho sa jej opýtal. „Áno,“ odpovedala mu stále v zmätení, nevedomá si dôvodu jeho nezvyčajnej otázky. Až potom, čo vyšli von z kostola, jej bola jeho reakcia jasne vysvetlená. Videl mnoho tŕnia na Padre Piovej hlave a krv stekajúcu na jeho tvári; a myslel si, že všetci videli to, čo on videl. [84]

Jedného dňa kňaz priniesol manžela a manželku k Padre Piovi, aby ich mohol požehnať. Traja ich synovia boli vo väzení za vkrádanie. Padre Pio im povedal: „Absolútne odmietam požehnať vás! Nezatiahli ste uzdu, keď vaše deti dospievali, takže nechoďte teraz za mnou, keď sú vo väzení a pýtať si moje požehnanie.“ [85]

Alberto Del Fante bol žurnalista, ktorý nezniesol Padre Pia. Odsudzoval ho v magazínoch ako šarlatána, ktorý sa priživoval na naivných ľuďoch. Pár rokov neskôr, Del Fanteho vnuk, Enrico, bol zasiahnutý chorobou pečene a tuberkulózou. Doktori dali malú nádej, že Enrico sa zotaví. Príbuzný Enrica cestovali za Padre Piom a poprosili ho, či sa pomodlí za neho. Padre Pio ich ubezpečil, že chlapec sa zotaví. Zúfalý a znepokojený, Del Fante samotný povedal: „Keď sa Enrico uzdraví, urobím púť do San Giovanni Rotondo sám.“ Bol presvedčený, že sa nič nestane, ale chlapec sa uzdravil. Del Fante bol hlboko dotknutý týmto zázrakom a šiel pozrieť Padre Pia, ktorý mu pomohol obrátiť sa k Bohu. Po konverzii sa Del Fante stal odhodlaným zástancom Padre Pia. [86]

Žena prišla za Padre Piom, ktorej dcéra zrovna umrela počas pôrodu. Žena nemohla myslieť na nič iné, len na stratu jej dcéry. Padre Pio jej povedal: „A prečo plačeš tak veľmi za ňou, keď ona je už v nebi? Urobíš lepšie, keď sa zameriaš na aktivity tvojej sedemročnej dcéry, ktorá chodí neskoro v noci z tancovania a zábavy.“ [87]

Jeden mladý muž v Ríme bol zahanbený svojim obvyklým zvykom, smeknúť klobúkom, keď šiel okolo katolíckeho kostola. Bál sa, že jeho kamaráti si budú robiť z neho srandu. Ale jedenkrát zrazu počul Padre Piov hlas v ušiach hovoriť: „Padavka.“ Neskoršie stretol Padre Pia osobne, bez povedania čohokoľvek iného Padre Pio povedal, „Nabudúce to bude z reproduktorov do tvojich uší!“

Staršia pani povedala Padre Piovi: „Padre, dnes mám 60 rokov. Povedzte mi niečo milé.“ Padre Pio jej pošepkal: „Smrť je blízko.“ [88]

Jedného času Padre Pio prechádzal okolo oltáru a hovoril s mužom, ktorý bral fotografie. Povedal mužovi, že musí zosnímať nie viac než jednu alebo dve fotografie počas sv. omše. Osoba súhlasila, ale potom zosnímala dva plné filmy. Všetky vyšli na prázdno. [89]

Doktor vzal jednu fotku Padre Pia, a potom sa rozhodol, že by urobil viac fotiek. Keď si doktor natočil jeho kameru a išiel fotiť, Padre Pio povedal: „Nie, Doktor; nie fotky, prosím!“ „Okej Padre, prepáčte!“ No a potom doktor išiel fotiť jednu fotku za druhou. Všetky vyšli na prázdno okrem jedinej fotky, tú ktorú doktor zobral pred tým, ako mu bolo zakázané robiť ďalšie. [90]

Cesare Festa bol právnik a bratranec Padre Piovho osobného doktora. Festa sa rozhodol ísť a vidieť slávneho kňaza, o ktorom mu jeho bratranec mnoho povedal. Keď sa stretli, Padre Pio povedal: „Si slobodomurár.“ S arogantným výrazom lojality k lóži, Festa povedal: „Áno otče.“ − „Čo je úlohou slobodomurárov?“ spýtal sa Padre Pio. − „Je to viesť boj proti Cirkvi v politickej sfére.“ Festa odpovedal. Padre Pio potom povedal Festovi veci, ktoré ho presvedčili, že nemôže mať takú znalosť o ňom a jeho minulosti bez nadprirodzených vplyvov. [91]

Komunista predišiel pred Padre Pia a začal hovoriť s ním. Padre Pio ho prerušil hovoriac: „Môžem vidieť vašu členskú kartu?“ Muž ju vytiahol z jeho peňaženky a podal mu ju. Padre Pio zobral kartu a roztrhal ju na kúsky. [92]

Jeden raz Padre Pio povedal mužovi menom Antonio: „Ako sa môžeš nazývať katolíkom a komunistom v tej istej chvíli? Vyber si. Buď si jedno, alebo druhé, nemôžeš byť oboje.“ Tieto prehlásenia zmrazili Antonia a prinútili ho odmietnuť komunizmus a vrátiť sa ku katolíckej viere. [93]

Giovanni da Prato bol taxikár a násilný komunista. Keď sa opil, da Prato občas zbil jeho ženu. Jedného večera spravil presne to samé, a odtackal sa do jeho izby a hodil sa na posteľ. V tom momente zacítil svoju posteľ triasť sa silno od spodnej časti posteľného rámu, v prekvapení pozerajúc dolu uvidel mnícha, držal rám a pozeral sa na neho v hneve. Mních mu povedal jasne, čo si myslí o ňom a jeho aktivite, a potom sa zdalo akoby zmizol. Násilnícky komunista Giovanni vyskočil z postele, rýchlo zamkol predné dvere, a potom zakričal na jeho ženu: „Nuž teda, kde je ten a ten mních?“

Napriek jej popieraniu a protestoch, Giovanni prehľadal dom a nenašiel nikoho. Ako čas prešiel, vytriezvel natoľko, aby uveril úprimnosti jeho ženy. Jeho žena sa modlila k Padre Piovi o pomoc; rozmýšľala, či táto udalosť bola odpoveďou na jej modlitby. Povedala mužovi, že verí, že to bol Padre Pio, ktorý sa objavil v spálni. Giovanni povedal vehementne, „Pozri, žiaden mních si nebude zo mňa robiť opičku. Idem dolu, pozrieť sa na tohto tvojho Padre Pia, a vypočujem si, či on má k tomu čo povedať. Ja zistím i to, či nelieta!“

Niekoľko dní neskôr, pravdivý svojmu slovu, Giovanni urobil dlhú cestu vo svojom taxi, aby uvidel Padre Pia. Prišiel a našiel Padre Pia. Rozpoznal Padre Pia a rozprával s ním. Bol jak zasiahnutý bleskom a Padre Pio ho viedol ku spovedi. Po jeho spovedi sa Giovanni priznal: „Čo som zabudol, to mi pripomenul. Plakal som...“
A na konci spovede Giovanni vytiahol svoju členskú kartu komunistickej strany a spýtal sa Padre Pia, aby ju zničil. „Áno, mal by som. Ale máš ďalšiu z tých kariet vo šuflíku pri hlave. Pri posteli. Znič aj tú, keď sa vrátiš domov.“ Padre Pio mu potom povedal, „Spravil si veľký škandál, a teraz musíš urobiť čosi, aby si to napravil. Pre tvoje činenie pokánia, pôjdeš každú nedeľu na Sväté Prijímanie počas poslednej sv. omše v hlavnom kostole, pokiaľ ti nepoviem, aby si prestal.“ V tých dňoch držanie pôstu bolo zdržať sa od všetkej tvrdej potravy od polnoci až po Sväté Prijímanie. Giovanni musel toto robiť po väčšiu časť roka. Giovanni bol dôležitá osoba medzi svojim komunistickými spoločníkmi, ale teraz bol iba jednoduchý „svätý Joe“. Vyzval niektorých komunistov, ktorých poznal, vravením: „Prečo neprídete dolu so mnou, a neuvidíte ako vám to pôjde?“
Mesiac za mesiacom komunisti prichádzali dolu (do kláštora) vidieť Padre Pia; boli vždy ohromení, a z času na čas niektorí konvertovali. [94]

Jeden muž menom Francis napísal do oficiálneho magazínu o Padre Piovi, o tom, ako sa mu Padre Pio pokúsil pomôcť. Napísal: „Ako vidíte z vyššie uvedenej adresy, som vo väzení v Anglicku. Som tu už päť rokov... Nebojte sa, nikoho neviním, len seba, hlúpeho samého seba. Áno, ja som na vine... Som alkoholik, a tam, kde sa všetky problémy začali... Jedného dňa som spal a mal sen o Padre Piovi, varujúceho ma, že keď neprestanem piť, tak skončím v mnoho problémoch. Teda, nikdy som nebral vážne ten sen, a dnes som tu vo väzení, na doživotie... Nepôjdem príliš do detailu, ale stále sa modlím svoj ruženec a samozrejme novénu k tomuto dobrému mužovi.“ [95]

Ďalší zaujímavý príbeh, poslaný do jedného magazínu bol príbeh R. Van Gisbergena: „Som dvadsaťdeväť ročný muž z Holandska... ako malé dieťa som bol proti všetkému náboženskému. Moji rodičia ma vždy zobrali do kostola v nedeľu, ale keď som mal možnosť, tak som sa snažil utiecť preč z ich miesta. Áno, niečo vo mne bolo proti Bohu. Môj život bol naplnený všemožnými hriechmi proti Bohu... Toho času som sa veľakrát pokúšal spáchať samovraždu, bol som plný nenávisti proti sebe, ľuďom a svetu... V septembri 23. roku 1988 sa diabol objavil v mojom sne, a bol som veľmi vystrašený. Mimo tohto sna som neveril v Boha alebo diabla. Diabol sa objavil v podobe psích hláv a dračích hláv s jazykmi plnej krvi. Bol som v reálnej panike. Tu potom prišiel mních s briadkou a hnedým habitom. Povedal mi: „Neboj sa synak, ochránim ťa s pomocou Všemohúceho Boha!“, a okamžite som sa zobudil a naraz bola vo mne nevysvetliteľná radosť a šťastie...

„Každopádne ale, zavolal som mojej mame a povedal jej o tomto sne. Opýtala sa ma, aby som prišiel. Prišiel som ku nej a ukázala mi knihu s titulom: Padre Pio z Petralcina.
Moja mama ju otvorila a zacítila nejaký druh parfumu... Prelistovala potom stránky, a ja som nemohol uveriť mojim očiam, lebo fotka ukazovala toho istého mnícha v mojom sne. Vykríkol som, „ ... toto je ten istý muž z môjho sna.“
Moja mama bola plná nadšenia... naraz som počul v holandčine, „dôjdi k môjmu hrobu, dôjdi k môjmu hrobu.“ Jeho hlas bol tak jasný... a minulý rok som poďakoval Padre Piovi... pri jeho hrobe.“ [96]

Poznámky pod čiarou:

[83] Dorothy Gaudiose, Prophet of the People , Alba House, NY, NY. p. 158.
[84] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 80.
[85] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 133.
[86] Bert Ghezzi, Mystics & Miracles , Loyola Press, Chicago, IL. p. 79.
[87] Clarice Bruno, Roads to Padre Pio , Seventh Edition, National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 190.
[88] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 118.
[89] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 30.
[90] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 40.
[91] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 31.
[92] Dorothy Gaudiose, Prophet of the People , Alba House, NY, NY. p. 217.
[93] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 131.
[94] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. pp. 29-30.
[95] Fr. Alessio Parente, God’s Graces Through Padre Pio’s Intercession, Vol. 2, National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 331-332.
[96] Fr. Alessio Parente, God’s Graces Through Padre Pio’s Intercession, Vol. 2, National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 493-494.