Padre Pio o Diablovi a o ohromnom mučení, ktorým démoni podrobili Padre Pia

Padre Pio raz povedal skupinke ľudí, že počet diablov aktívnych vo svete je väčší než všetci ľudia, ktorí boli nažive od Adama. [108] Padre Pio takisto povedal: „Keby všetci diabli, čo sú tu, nadobudli ľudskú podobu, zatienili by svetlo zo slnka!“ [109]

V isté obdobie jeho života, Padre Pio slúžil ako duchovný direktor pre chlapcov v seminári. Jednu noc sa chlapci zobudili na hrôzostrašné smiatie, hluk železných trubiek krútiacich sa okolo seba a padajúcich na zem a reťazí búchajúcich o podlahu, zakiaľ Padre Pia bolo počuť kričať znova a znova: „Ó, moja Madonna!“
Nasledovné ráno chlapec preskúmal železá držiace záclony pri Padre Piovej posteli, objavil, že všetky časti sú pokrútené. Takisto pozrel na Padre Pia a uvidel ho „s napuchnutými choro vyzerajúcimi očami.“ [110] Táto príhoda sa šírila pomedzi seminaristami, ktorí sa opýtali Padre Pia ohľadom toho. Padre Pio odpovedal a popísal, čo sa udialo, aby presvedčil chlapcov k absolútnej dôležitosti modlitby v boji proti Diablovi. Padre Pio povedal:
„Viete prečo mi diabol dával hrozné búchance? Je to preto lebo ja, ako váš spirituálny otec, som odhodlaný brániť jedného z vás.“ Spomenutím jedného chlapca pokračoval: „Trpel obrovským pokušením proti čistote, a keď volal na Madonnu, duchovne takisto volal na mňa pre pomoc. Ponáhľal som sa mu pomôcť, a pomocou Ruženca našej Pani som bol úspešný. Chlapec, ktorý bol pokúšaný spal do rána, zakiaľ ja som šiel skrze boj, utrpel buchnáty, no vyhral bitku.“ [111]

Bývalý seminarista, ktorému bol Padre Pio duchovný direktor a spovedník, napísal, že on a jeho drahí študenti počuli hrôzostrašné zvuky železných tyčí trieskajúc o seba v Padre Piovej izbe. Takisto počuli zvuky, akoby vlaku, cestujúci skrze tunel veľkou rýchlosťou. [112] Jeden zo študentov, ktorý sa stal otcom Matríciom, takisto vysvetlil, ako sa jednu noc prebral kvôli hrôzostrašným zvukom vychádzajúcim z oblastí, kde Padre Pio spal. Popísal zvuky ako: „výbuchy desivého smiechu, i zvuk oceľových tyčí krútiacich sa a takisto zvuk akoby reťazí rinčiacich o podlahu. [113]

Ohromné mučenie, ktorým démoni podrobili Padre Pia

Padre Pio bol vo svojej izbe zvyčajne v noci. Hlasné dunenie bolo počuť, ktoré strašilo mníchov. Keď išli do Padre Piovej izby, objavili ho „zaliateho potom a jeho šaty museli byť zmenené od hlavy po päty.“ [114]

Niektorí ľudia, ktorí prišli do kláštoru, neverili správam tak zvláštnych príhod; smiali sa tomu, akoby produktu mníchovej predstavivosti. Jedného času biskup Andrea D’Agostino bol hosťom kláštoru. Pozeral sa na Padre Piov príbeh ako na vytvorený, ako na stredovekú rozprávku. Avšak, počas toho, keď pojedal s mníchmi, bol vydesený veľkým dunivým zvukom zo stropu. Zbledol a zachvel sa. [115] Biskupov asistent, ktorý jedol v hosťovskej izbe, utekal do jedálne naplnený strachom. Biskup bol tak vystrašený, že nechcel  spať v tú noc sám. Nasledovné ráno opustil kláštor a nikdy viac sa nevrátil. [116]

Skoré ráno, potom, čo už všetci spali, Padre Pio počul ťukanie na dvere. Zdalo sa, že to je otec Agostino (jeho duchovný direktor) s prosbou vojsť dnu. Padre Pio povedal, „Poďte dnu... prečo ste prišli... Ako ste sa sem dostali?“ Otec Agostino povedal: „Boh ma poslal. Je znepokojený s tebou.“ Padre Pio bol šokovaný: „Čože?“, povedal Padre Pio, prehodil nohami cez posteľ a začal vstávať z postele. „Nie, nie, nemusíte vstávať. Len som prišiel povedať, že Boh neschvaľuje vašu činnosť v pokání“ Padre Pio povedal: „Ak si skutočne tu na Boží povel, musíš mi dať znamenie. Žiadam ťa, aby si povedal meno Ježiš.“ V tom momente Agostinové pery sa zoširoka otvorili a začal sa smiať; jeho hlas sa zmenil. Padre Pio sa snažil načiahnuť a dotknúť jeho hnedého odevu. Zjavenie zmizlo a nechalo za sebou silný zápach síry. [117] Hovoriac o tejto udalosti v liste z júla 28. roku 1914, Padre Pio povedal: „Diabol, ako viete, je veľký špekulant zla... môže vás zmiasť nejakou diabolskou ilúziou alebo zjavením zobrazené ako anjel svetla... Tento nešťastný odpadlík vie, ako sa zamaskovať za kapucína a hrať tú rolu celkom dobre. Prosím vás, aby ste mi verili, ako jednému, čo si prešiel skúsenosťou tohto charakteru.“ [118] V liste jeho duchovnému direktorovi v decembri 18. rok 1912, Padre Pio povedal: „Iného večera sa mi Diabol zjavil v podobe jedného z našich otcov a dal mi striktný rozkaz od otca provincie, aby som vám nepísal viac, že je to proti chudobe a vážna prekážka proti dokonalosti. Priznávam moju slabosť, ctený otče, lebo som úzkostlivo plakal, mysliac si, že to je skutočnosť. Nemal som to ako, čo i len náznakom možnosť tušiť v tej chvíli, že je to grobianova nástraha, lež by mi tento podvod anjel neodhalil.“ [119]

Padre Pio bol napádaný dosť často diablami, ktorí boli Padre Piom nazývaní „nečisté prízraky“ a „škaredé príšery“. Boli to vnútorné a externé útoky, ktoré zahrňovali v sebe škrekoty, trasenia, zvuky a lietajúce objekty. Jeden incident popísal duchovnému direktorovi takto:
„Bolo neskoro v noci, a oni začali svoje útoky s diabolskými zvukmi. Aj keď som nevidel nič sprvu, porozumel som, že kto vytváral tieto divné zvuky. Než aby som sa nastrašil, pripravil som sa do boja stojac čelom s výsmešným úsmevom. Potom prišli predo mňa v najhrôzostrašnejších podobách. Potom, aby ma prinútili zneužiť Božiu milosť, začali ma fackovať detskými rukavičkami. Ale vďaka nebu, že som im dobré naložil, a vysporiadal som sa s nimi podľa ich (ne-)hodnosti. Keď videli, že ich snahy idú na zmar, naskladali sa spolu na mňa, hodili ma na zem a dali mi hrozné rany, vyhadzujúc do vzduchu vankúše, knihy a stoličky a v ten istý čas vydávali beznádejné škreky a vydávali extrémne nečisté slová.“ [120]

Padre Piov list jeho duchovnému direktorovi z októbra 14. roku 1912 znel: „Diabol chce absolútny koniec všetkým vzťahom a komunikácii s vami. Vyhráža sa, že keď neprestanem tvrdošijne s jeho ignorovaním, že mi urobí veci, ktoré si ľudská myseľ nikdy nemohla predstaviť.“ [121]

Hovoriac o Diablovi a jeho démonoch, Padre Pio odhalil myseľ zastávajúcu sa násilnosť diabolskej zloby: „Ohyzď neprizná porážku. Zjavil sa v takmer každej podobe. Za posledné dni mi venoval návštevu spolu s niektorými jeho satelitmi, ozbrojení pálkami, železnými zbraňami, a čo je ešte hrozivejšie, v ich podobe ako diabli.“ [122]

Padre Pio odhalil viac z neuveriteľného utrpenia, ktorým ho Diabol podrobil: „Kto vie koľko krát ma on hodil z postele a povláčil po izbe? ... Jedná noc bola najhoršia. Od desiatej, keď som išiel do postele, až do piatej rána, ma ten zlý neprestal udierať... naozaj som myslel, že je to posledná noc môjho života; alebo, lež či nezomriem, tak zošaliem. O piatej ráno, keď ten zlý odišiel, moje telo bolo tak obtiahnuté zimou, že som sa triasol od hlavy po päty. Trvalo to niekoľko hodín. Krvácal som z úst...“ [123]

Inú dobu Padre Pio popísal démonovu reakciu, keď dostal list od jeho duchovného direktora, takto: „Keď som dostal nedávno váš list a pred tým než som ho šiel otvoriť, tie potvory mi povedali, aby som ho roztrhal alebo hodil do ohňa. Kebyže to urobím, tak by sa stiahli nadobro a nikdy by ma už viac netrápili. Zostal som ticho, bez toho, aby som dal odpoveď, zakiaľ v srdci som ich neznášal. Potom dodali: „Chceme to, len ako podmienku nášho stiahnutia sa. Spravením toho, nedáš nikomu najavo neúctu.“ Vrhli sa na mňa ako veľa hladných tigrov, preklínali ma a vyhrážali sa, že za to zaplatím. Môj ctený otec, dodržali ich slovo! Od toho dňa ma mlátili každý deň.“ [124]

Diabol sa zjavil občas vo forme škaredej mačky, alebo ako nahá žena tancujúca nečistý tanec, alebo ako dozorca, ktorý ho šľahal, alebo pod podobou Krista Ukrižovaného, pod podobou jeho duchovného otca, jeho otca provincie, alebo jeho anjela strážneho, našej Pani alebo sv. Františka. [125] Iný krát mu Diabol pľul do tváre a mučil ho desivými zvukmi. [126]

Diabla a démonov Padre Pio niekedy označil: „ohyzdi, ako darebákov, zlých duchov, špinavých zloduchov, nechutné zvery, nechutných zloduchov, ako spotvorené tváre, nečistých duchov, (slovami:) tí darebáci, skazení duchovia, otrasné tvory, prekliate zvery, nechvalný odpadlík, nečistý odpadlíci, hučiace divé zvery, zlomyseľný prekrúcač a princ temnoty.“ [127]

V jeden večer 5. júla roku 1964 bolo počuť volanie o pomoc v kláštore: „Moji bratia, pomôžte mi!“ Bol to Padre Pio volajúci o pomoc. Jeho bratia mu bežali na pomoc a našli Padre Pia ležiaceho na zemi krvácať z nosa a čela a s početnými modrinami nad jeho pravým obočím.“ [128]

Jedného času ten zlosyn hovoril skrze posadnutú osobu a kričal: „Padre Pio, nevytrhávaj duše od nás a nebudeme ťa obťažovať!“ [129]

Duchovný syn povedal Padre Piovi, „Otče, niektorí ľudia popierajú existenciu Diabla“; Padre Pio odpovedal: „Ako môže niekto spochybňovať jeho existenciu, keď ho vidím okolo seba neustále?“ [130]

Jedného času Diabol vstúpil do spovednice a predstieral, že sa spovedá. Padre Pio si zaspomínal na túto neuveriteľnú udalosť: „Jedno ráno, keď som spovedal mužov, vysoký a tenký muž, oblečený skorej elegantne a s dobrým správaním, sa mi predstavil. Keď pokľakol, tento cudzinec začal spovedať svoje hriechy, ktoré boli všehoji možného druhu proti Bohu, proti jeho susedovi, proti morálke; boli všetky perverzné! Jedna vec ma zarazila. Po mojom napomenutí všetkých tých sebaobvinení, použitím slova Božieho, učenia Cirkvi a morálneho učenia svätých na podporu mojich slov, tento podivný kajúcnik vyvažoval moje slova, ospravedlňujúc − s veľkou schopnosťou a zriedkavou galantnosťou − všetky druhy hriechov, odčerpávaním z nich zloby a snažiac sa v ten istý čas urobiť tie činy akoby normálne, prirodzené, ľudsky nerozdielne. A to sa týkalo nielen horibilných hriechov proti Ježišovi, našej Pani a svätým... ale hriechov, ktoré boli tak morálne špinavé a zvrátené, že dosahovali zvrátenosť najvyššieho možného stupňa.
„Tie odpovede tohto mysteriózneho kajúcnika, ktoré z času na čas dával proti mojim argumentom − so schopnou rafinovanosťou a s na mierou ušitou zlobou − mi zanechávali otrasný dojem. Hovoril som si: „Kto je to? Z ktorého sveta pochádza? Kto on je?“ A snažil som sa mu pozrieť pozorne do tváre, aby som mohol možno niečo vyčítať z čŕt jeho tváre, a počas toho som počúval veľmi pozorne každé jeho slovo, aby mi ani jedno slovo neuniklo a aby som ich mohol vyvážiť v ich plnej vážnosti. Od určitého bodu, pomocou vnútorného spôsobu − jasného a zreteľného svetla − som si jasne uvedomil, kto to predo mnou je. A s presvedčeným a urgentným tónom som mu povedal: „Povedz: Nech žije Ježiš! Nech žije Mária!“ Vo chvíli ako som povedal tie najsladšie a najsilnejšie mená, satan okamžite zmizol v záblesku ohňa a nechal za sebou dusivý smrad.“ [131]

V liste z 2. marca roku 1917 Padre Pio povedal: „Musíš sa obrátiť k Bohu, keď si napádaný nepriateľom; musíš v Neho dúfať a očakávať všetko, čo je od Neho dobré. Nedaj, aby si postával dobrovoľne nad tým, čo ti nepriateľ predostiera. Pamätaj, ten, ktorý odíde, vyhráva...“ [132]

Padre Pio takisto vysvetlil, že Diabol nemôže ublížiť duchovne, pokiaľ ho nevpustíme dnu:
„Diabol je ako besný pes uviazaný na reťaz. Nad vzdialenosť reťaze nemôže chytiť nikoho. A vy preto, držte si vzdialenosť. Keď pôjdete blízko, budete chytení. Pamätajte, Diabol má len jediné dvere, ktorými môže vkročiť do našej duše: našu vôľu. Nie sú žiadne tajné alebo skryté dvere. Žiaden hriech nie je skutočným hriechom, ak mu my nedáme vedomý súhlas.“ [133]
Padre Pio povedal: „Nemám ani minútu času, je všetok využitý oslobodzovaním bratov zo zovretia satana. Požehnaný buď Bože! Najväčšia láska je tá, oslobodzovať duše zajaté satanom a vyhrávať ich pre Krista“ [134]

Ku koncu života (v 80. roku života) sa Padre Pio nebol schopný ani len obrátiť sám od seba v posteli. Padre Pio musel byť takisto postavený do kresla a z kresla. Z času na čas, keď bol v kresle modliliac sa ruženec, bol naraz vyhodený z kresla na zem Diablom. [135]

Padre Pio povedal: „Keď Diabol reve, je to dobré znamenie: čo je strašidelné je jeho pokoj a harmónia s dušou človeka.“ [136]

Poznámky pod čiarou:

[108] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 141.
[109] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 367.
[110] Fr. Stefano Manelli, Padre Pio of Pietrelcina , Franciscans of the Immaculate, New Bedford, MA., p. 61.
[111] Fr. Stefano Manelli, Padre Pio of Pietrelcina , Franciscans of the Immaculate, New Bedford, MA., pp. 61,62.
[112] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 78.
[113] Augustine McGregor, Padre Pio, His Early Years , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 181.
[114] Fr. Stefano Manelli, Padre Pio of Pietrelcina , Franciscans of the Immaculate, New Bedford, MA., p. 56.
[115] Fr. Stefano Manelli, Padre Pio of Pietrelcina , Franciscans of the Immaculate, New Bedford, MA., p. 56.
[116] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of St. Pauls, Staten Island, NY. p. 81.
[117] Dorothy Gaudiose, Prophet of the People , Alba House, NY, NY. p. 27.
[118] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. II , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. pp. 150-151.
[119] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 362.
[120] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 19.
[121] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 346.
[122] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 60.
[123] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of St. Pauls, Staten Island, NY. p. 64.
[124] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. pp. 376-377.
[125] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 20.
[126] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 77.
[127] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 52.(Letters Vol. 1, p. 150.)
[128] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. Italy. p. 88.
[129] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. Italy. p. 111.
[130] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 11.
[131] Fr. Tarcisio, The Devil in the Life of Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. pp. 80, 81.
[132] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. III , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 418.
[133] Clarice Bruno, Roads to Padre Pio , Seventh Edition, National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 157.
[134] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of St. Pauls, Staten Island, NY. p. 122.
[135] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 55.
[136] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. III , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 627.