Padre Pio o nevyhnutnosti katolíckej viery, nevyhnutnosti činov spolu s vierou a o ostatných náboženstvách a sektách

Atanázove Krédo [Vyznanie viery]: „Ktokoľvek si želá byť zachránený, musí nadovšetko držať katolícku vieru; pokiaľ ju každý jednotlivý neudrží celú a neporušenú, bez pochybností bude zatratený vo večnosti.“

Vyznanie viery z Koncilu z Tridentu: „Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený... Ja teraz vyznávam a skutočne držím...“

Pápež Eugen IV., Koncil z Florencie,  „Cantate Domino“, r. 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci, ktorí sú mimo Katolícku Cirkev, nie len pohania, ale i Židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu zdieľať večný život a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ sa nepripoja k Cirkvi pred koncom ich životov; že jednota tohto ekleziálného tela je takej dôležitosti, že iba tí, ktorí zotrvávajú v nej robia Cirkevné sviatosti, prispievajú k spáse, robia pôst, dávajú almužnu a robia iné činy nábožnosti a praktiky kresťanskej milície produkujú večné odmeny; a že nikto nemôže byť zachránený, nezáleží koľko veľa dal v almužnách, i keby prelial krv pre meno Krista, pokiaľ nezostal vnútri jednoty Katolíckej Cirkvi.“

Ján 3:5: „Ježíš odpovedal: Amen, amen, hovorím vám, pokiaľ človek sa nezrodí znova z vody a Ducha Svätého, nemôže vstúpiť do kráľovstva Boha.“

Marek 16:16: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“

Matúš 18:17: „Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“

Matúš 16:18-19: „ ... Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Prvý list Timotejovi 3:15: „ ... Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy..“

Jakub 2:24: „ ... Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery?“

Apokalypsa Jána 20:12-15: „Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov.  Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.“

Apokalypsa Jána 22:12: „Hľa, prichádzam rýchlo: a moja odmena je so mnou, dať každému človeku podľa jeho činov.“

Listy od Padre Pia jasne dokazujú, že nemal rešpekt ku falošným náboženstvám a že sa pevne držal dogmy, že je nevyhnutné pre spásu byť katolík.

Tu je, čo Monsignor George Pogany (ktorý osobne poznal Padre Pia) povedal o Padre Piovom pohľade na ostatné náboženstvá. „ ... Padre Pio trval na tom, že katolícka viera bola jediné náboženstvo založené Ježišom Kristom. Prijal každého, čoby človeka, ale bol presvedčený, že ostatné náboženstvá boli založené rozdielnymi ľuďmi, tak ako Lutherom, tak ako Kalvinom alebo Zwinglim...“ [205]

Padre Pio, List, 27. január r. 1918: „ ... Cirkev; táto drahá a sladká holubica, ktorá ako jediná môže znášať vajíčka a rodiť malé holubice od Ženícha. Neustále ďakuj Bohu, že si dcéra Cirkve...“[206]

Hovoriac o hriechoch ľudstva, Padre Pio povedal: „On (Ježiš) vidí každú škaredosť a zlobu stvorení nimi páchanou. Vie do akej miery tieto hriechy urážajú a rozhorčujú Majestátnosť Boha. Vidí všetky zloby, necudnosti, bohorúhania, ktoré vychádzajú z pier stvorení sprevádzané zlobou ich srdca, tých sŕdc a tých pier, ktoré boli stvorené na udávanie hymien, chválenia a posväcovania Stvoriteľa. Vidí svätokrádeže, ktorými kňazi a veriaci sa pošpiňujú, neberúc ohľad nad tými sviatosťami, ktoré založil pre našu spásu ako nevyhnutný prostriedok pre ňu [spásu]; miesto toho sú teraz príležitosťou na hriech a zatracovanie duší.“ [207]

Slepý muž menom Pietruccio sa opýtal Padre Pia, čo musí osoba urobiť pre záchranu svojej duše. Padre Pio povedal: „Je dosť pre teba dodržať prikázania Boha a Cirkve.“ [208]

Padre Pia bolo raz počuť rozprávať o jednom láskavom doktorovi, „Aká škoda, že je žid.“ [209]

V liste zo 7. apríla roku 1913 Padre Pio povedal: „Jak mnoho darebáckych bratov od nás reaguje na Ježišovu lásku, hádzaním sa s otvorenou náručou do nechválene známej sekty slobodomurárstva!“ [210]

Počas Padre Piových dní, mnoho nekatolíckych siekt sa aktívne snažili konvertovať talianskych ľudí. Jedna z týchto siekt otvorila škôlku vedľa Padre Pia. Padre Pio vedel, že deti boli vystavené kritike katolíckej viery. Padre Pio bol veľmi naštvaný; povedal svojmu nadriadenému: „Rob rýchlo niečo! Choď v mojom mene za arcibiskupom a zožeň povolenie otvoriť škôlku rovno vedľa ich...“ A škôlka bola založená, a v krátkej dobe sekta musela zatvoriť ich škôlku a odsťahovať sa. [211] Padre Pio bojoval so zlom nie len modlitbou, ale i činom.

Poznámky pod čiarou:

[205] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 417.
[206] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. III , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 943.
[207] Radio Replies Press, Inc. The Agony of Jesus , TAN Books, Rockford, IL. p. 24.
[208] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 156.
[209] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 300.
[210] Padre Pio of Pietrelcina, Letters Vol. I , National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 396.
[211] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of St. Pauls, Staten Island, NY. p. 178.