Ďalší pápeži o dogme, že mimo Cirkvi niet spásy

Okrem ex cathedra prehlásení pápežov (z Petrovho stolca) musí katolík veriť aj tomu, čo je Katolíckou Cirkvou učené ako božsky zjavené jej riadnym a všeobecným Magistériom (Magistérium = učiteľský úrad Cirkvi).

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, III. zasadnutie, 3. kap., ex cathedra: „Ďalej sa musí božskou a katolíckou vierou veriť všetkému, čo je obsiahnuté v slove Božom písanom i tradovanom a čo je Cirkvou predkladané veriť ako božsky zjavené buď slávnostným prehlásením, alebo riadnym a všeobecným Magistériom.“ [1]

Učenie riadneho a všeobecného Magistéria pozostáva z tých doktrín, ktoré pápeži svojím obecným a všeobecným učením prekladajú veriť ako božsky zjavené. Napríklad približne 10 pápežov svojím obecným a všeobecným učením odsúdilo heretickú koncepciu slobody svedomia a uctievania ako v rozpore so zjavením. Katolík to učenie odmietnuť nemôže. Učenie riadneho a všeobecného Magistéria, pravdaže, nikdy nemôže byť v rozpore s učením Petrovho stolca (dogmatickým definíciám), keďže obe sú neomylné. Čiže riadne a všeobecné Magistérium sa v skutočnosti vôbec nemusí brať do úvahy, pokiaľ ide o dogmu mimo Cirkvi niet spásy, pretože táto dogma bola definovaná z Petrovho stolca a nič v riadnom a všeobecnom Magistériu Petrovmu stolcu protirečiť nemôže. Takže si dávajte pozor na tých heretikov, ktorí sa snažia nájsť spôsoby, ako poprieť dogmatické učenie Cirkvi o tom, že mimo Cirkvi niet spásy, tým, že omylné, nemagisteriálne vyjadrenia, ktoré sú v rozpore s touto dogmou, nazývajú súčasťou „riadneho a všeobecného Magistéria“, i keď nimi nie sú. Toto je dômyselný manéver heretikov.

Nasledujúce citáty mnohých pápežov sú však znovupotvrdením dogmy mimo Cirkvi niet spásy. Tieto učenia pápežov sú súčasťou riadneho a všeobecného Magistéria – a sú preto neomylné – keďže opakujú všeobecné učenie Stolca sv. Petra o katolíckej dogme mimo Cirkvi niet spásy.

Pápež sv. Gregor Veľký, citované v Summo Iugiter Studio, 590 – 604: „Svätá všeobecná Cirkev učí, že nie je možné skutočne uctievať Boha s výnimkou v nej, a tvrdí, že všetci, čo sú mimo nej, nebudú spasení.“ [2]

Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú Cirkev, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“ [3]

Pápež Klement VI., Super Quibusdam, 20. september 1351: „Po druhé, pýtame sa, či vy a vám poslušní Arméni veríte, že žiaden človek z pocestných mimo viery tejto Cirkvi a mimo poslušnosti pápežovi Ríma nemôže byť nakoniec spasený.“ [4]

Pápež sv. Pius V., Bula exkomunikujúca heretickú anglickú kráľovnú Alžbetu, 25. február 1570: „Zvrchovanú jurisdikciu jednej svätej katolíckej a apoštolskej Cirkvi, mimo ktorej niet spásy, udelil On [Ježiš Kristus], ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, Kráľ, ktorý vládne na výsostiach, len jednej osobe na povrchu zemskom, Petrovi, kniežaťu apoštolov... Ak by niekto tomuto Nášmu dekrétu odporoval, zaväzujeme ho tým istým putom kliatby.“ [5]

Pápež Lev XII., Ubi Primum (#14), 5. máj 1824: „Pre najpravdivejšieho Boha, ktorý je Pravdou samotnou, najlepšieho, najmúdrejšieho Živiteľa a Vyplácača dobrých ľudí, je nemožné schváliť všetky sekty, ktoré vyznávajú bludné učenia, ktoré si často navzájom odporujú a sú rozporuplné, a udeliť večné odmeny ich členom. (...) ...božskou vierou vyznávame jedného Pána, jednu vieru, jeden krst... Toto je dôvodom, prečo vyznávame, že niet spásy mimo Cirkvi.“ [6]

Pápež Lev XII, Quod hoc ineunte (# 8), 24. máj 1824: „Oslovujeme všetkých vás, čo ste ešte stále vzdialení od pravej Cirkvi a cesty k spáse. V tomto všeobecnom radovaní chýba jedno: aby ste z vnuknutia nebeského Ducha povolaní po prelomení každej rozhodujúcej nástrahy úprimne súhlasili s matkou Cirkvou, mimo učení ktorej spásy niet.“ [7]

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „S napomenutím apoštola, že ‘jeden je Boh, jedna viera, jeden krst’ (Ef 4:5), nech sa boja tí, čo zosnúvajú predstavu, že bezpečný prístav spásy je otvorený osobám akéhokoľvek náboženstva. Mali by zvážiť svedectvo samotného Krista, že ‘tí, ktorí nie sú s Kristom, sú proti nemu,’ (Lk 11:23) a že nešťastne rozhadzujú tí, ktorí s ním nezhromažďujú. Preto ‘bezpochyby naveky zahynú, ak si neuchovajú katolícku vieru celú a neporušenú.’ (Atanázovské vyznanie viery).“ [8]

Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio (# 2), 27. máj 1832: „Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život.“ [9]

Pápež Pius IX., Ubi Primum (# 10), 17. jún 1847: „Lebo ‘jestvuje jedna všeobecná Cirkev, mimo ktorej nie je spasený vôbec nikto’; obsahuje regulárnych i sekulárnych prelátov spolu s tými, čo sú pod ich jurisdikciou, ktorí všetci vyznávajú jedného Pána, jednu vieru a jeden krst.“ [10]

Pápež Pius IX., Nostis et Nobiscum (# 10), 8. december 1849: „Najmä sa postarajte o to, aby boli veriaci hlboko a úplne presvedčení o pravdivosti náuky, že katolícka viera je k dosiahnutiu spásy nevyhnutná. (Táto náuka, prijatá od Krista a zdôrazňovaná otcami i koncilmi, je tiež obsiahnutá vo formule vyznania viery používanom latinskými, gréckymi a východnými katolíkmi).“ [11]

Pápež Pius IX., Syllabus moderných bludov, 8. december 1864, 16. návrh: „Človek môže nájsť cestu večnej spásy a dospieť k večnej spáse pri zachovávaní akéhokoľvek náboženstva.“ – [12] zavrhnuté

Pápež Lev XIII., Tametsi Futura Prospicientibus (# 7), 1. november 1900: „Kristus je ‘cesta’ človeka; Cirkev je tiež jeho ‘cesta’... Preto všetci, ktorí by chceli mimo Cirkvi spásu nájsť, sú zvedení a usilujú sa márne.“ [13]

Pápež svätý Pius X., Iucunda Sane (# 9), 12. marec 1904: „A predsa zároveň nemôžeme všetkým, malým i veľkým, nepripomenúť, ako to urobil pápež sv. Gregor, že je absolútnej nevyhnutnosti k tejto Cirkvi sa utiekať, aby sme večnú spásu mali...“ [14]

Pápež sv. Pius X., Editae Saepe (# 29), 26. máj 1910: „Jedine Cirkev má spolu so svojím Magistériom moc spravovať a posväcovať ľudskú spoločnosť. Skrze svojich služobníkov a služobnice (každý na svojom vlastnom stanovišti a úrade) ľudstvu udeľuje vhodné a nevyhnutné prostriedky spásy.“ [15]

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 11), 6. január 1928: „Katolícka Cirkev je v zachovávaní pravého uctievania jediná. Toto je prameň pravdy, toto je dom viery, toto je chrám Boží: ak sem niekto nevstúpi alebo ak odtiaľto niekto odíde, je cudzincom nádeji na život a spásu.“ [16]