Páter Pio o omši a Svätom Prijímaní

Páter Pio o omši

Evanjelium podľa Matúša 26:26-28 – „...Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ‘Vezmite, jedzte: toto je moje telo.’ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ‘Pite z neho všetci: lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.’“

1. list Korinťanom 10:16 – „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?“

1. list Korinťanom 11:26-29 – „A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti telu a krvi Pána. (...) Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“

Podľa niektorých odhadov okolo dvadsať miliónov ľudí videlo, ako páter Pio slúžil omšu. [1]

Páter Pio o hodnote omše povedal: „Keby len ľudia vedeli oceniť hodnotu svätej omše, každý deň by pri kostolných dverách potrebovali dopravných strážnikov, aby udržali zástupy usporiadané.“ [2]

Pátra Pia sa spýtali, čo pre neho znamená omša. Odpovedal: „Je to posvätná účasť na Ježišovom umučení. Všetko, čo trpel vo svojom umučení Pán, trpím aj ja, do tej miery, do akej je to pre ľudskú bytosť možné. A toto je bez akejkoľvek mojej zásluhy, ale výhradne kvôli jeho dobrote.“ [3]

Predtým, než páter Pio predložil nekonsekrovanú hostiu na paténu, prstami prešiel okolo hostie, aby sa uistil, že tam nie sú žiadne uvoľnené čiastočky. [4]

Páter Pio: „Každá svätá omša, vyslyšaná s úctou, vyvoláva v dušiach úžasné účinky, hojné duchovné a materiálne milosti, ktoré mi sami nepoznáme. Pre Zem je ľahšie, aby existovala bez Slnka ako bez svätej omšovej obety.“ [5]

Páter Pio: „Chodím k vínovému lisu Cirkvi, k svätému oltáru, kde sa z krvi toho rozkošného a nezvyčajného Hrozna destiluje posvätné víno, s ktorým len zopár šťastným ľuďom je dovolené opiť sa.“ [6]

Páter Pio o Prijímaní

Evanjelium podľa Jána 6:53-54 – „Ježiš im povedal: ‘Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.’“

Pátra Pia sa spýtali o Svätom Prijímaní. Odpovedal: „Je to vonkajšia a vnútorná milosť. Objatie.“

Otázka: „Keď príde Ježiš, navštevuje iba dušu?“

Páter Pio: „Celú bytosť.“

Otázka: „Čo robí Ježiš pri prijímaní?“

Páter Pio: „Nachádza potešenie vo svojom stvorení.“

Otázka: „Je prijímanie začlenením?“

Páter Pio: „Je splynutím. Ako dve sviečky, ktoré sa do seba roztopia a už sa nedajú odlíšiť.“ [7]

Páter Pio, List duchovnému dieťaťu o prijímaní Prijímania: „Naďalej prijímaj Prijímanie a neznepokojuj sa tým, že nemôžeš prijať sviatosť pokánia. Ježiš tvoju dobrú vôľu odmení. Pamätaj na to, čo som ti tak často hovoril: pokiaľ si nie sme istý, že sme vo vážnom hriechu, nemusíme sa zdržať Prijímania.“ [8] „Ak si nie si istý, že si v smrteľnom hriechu, Prijímanie by si mal prijať každý deň.“ [9]

Páter Pio: „Moje srdce sa cíti byť priťahované vyššou mocou predtým, než sa s ním zjednotím v Najsvätejšej Sviatosti. Predtým, než ho prijmem, mám taký hlad a smäd, že len málo by mi chýbalo k tomu, aby som zomrel z prahnutia... A namiesto toho, aby som bol uspokojený potom, čo so sviatosť prijal, tento hlad a smäd sa ešte zvýši. V okamihu, kedy prechovávam toto najväčšie dobro, potom áno, plnosť sladkosti je taká veľká, že takmer Ježišovi hovorím: Dosť! Už viac nevydržím! Zabúdam, že vôbec som na tomto svete. Myseľ a srdce si nič viac nežiadajú... Niekedy sa sám seba spýtam, či existujú duše, ktoré necítia, ako im hruď horí božským ohňom, obzvlášť v okamihu, keď sa nachádzajú pred ním v Najsvätejšej Sviatosti. Zdá sa mi to ako nemožné, najmä ak je jednotlivec kňazom alebo rehoľníkom.“ [10]