Prečo peklo musí byť večné

Jestvuje aspoň jeden hlavný dôvod, prečo peklo musí byť večné. To, že pekelné bolesti sú večné, je, pravdaže, súčasťou viery. Ježiš to dáva celkom najasno na mnohých miestach (Mt 25:41; Mk 9:44) atď. Je to tiež dogmaticky znovupotvrdené Katolíckou Cirkvou. Napriek tomu, že ľudia vedia, že sa to učí v Biblii, mnohí sú stále hlboko znepokojení úvahou o tejto rozum-zarážajúcej pravde. Lámu si hlavu nad tým, ako by mohol byť taký nepredstaviteľný trest spravodlivý. Pri odpovedi mnohí prídu s myšlienkou, že urážka nekonečného Majestátu (Boha) zasluhuje nekonečný trest. To je, samozrejme, pádny argument. Avšak ja by som sa chcel na túto vec pozrieť z iného uhla. Nasledovné je môj názor, prečo úplne dáva zmysel, že pekelné bolesti sú večné.

Hlavným dôvodom, prečo peklo musí byť večné, je, že jediný stav, na ktorom človeku záleží, je súčasný stav.

Napríklad, povedzme, že žiješ v mrazivej oblasti sveta. Povedzme, že si mal teplo za posledných desať rokov, ale tento rok zasiahla tvoju oblasť katastrofa a ponechala ťa bez akéhokoľvek tepla v plnej sile zimy. Mrzneš a trasieš sa od zimy. Urobí ťa skutočnosť, že si mal teplo za posledných desať rokov, šťastným, zatiaľ čo túto zimu mrzneš? Nie. Vôbec ti to nepomôže. Všetko, na čom ti záleží, je, že nemáš teplo túto zimu. Je pravdou povedať, že všetko, na čom ti záleží, je tvoj prítomný stav.

Podobne, povedzme, že si žil bez tepla za posledných desať rokov, ale tento rok si ho konečne získal. Urobí ťa skutočnosť, že si žil bez tepla minulý rok a rok predtým, nešťastným, zatiaľ čo teraz sedíš pohodlne a v teplúčku? Nie. Všetko, na čom záleží, je, že teplo máš teraz. Všetko, na čom záleží, je tvoj prítomný stav.

Tá istá pravda sa vzťahuje na všetko, vrátane pominuteľných potešení, po ktorých túžia svetácki ľudia. Musí sa poukázať na to, že žiadne z týchto pominuteľných potešení nemôže priniesť opravdivé a trvalé šťastie, lebo človek bol stvorený pre Boha a naplnený môže byť iba v ňom. Ale vec, o ktorej pojednávame, je pravdivá aj vtedy, keď uvažujeme o takýchto veciach. Napríklad, tí, čo sa vyžívajú vo svojom súčasnom stave veľkej slávy alebo veľkého bohatstva alebo veľkého úspechu alebo veľkej kráse, sa netrápia skutočnosťou, že toto nevlastnili desať alebo dvadsať rokov dozadu. Všetko, na čom im záleží, je, že sú slávni alebo úspešní alebo bohatí alebo pekní teraz. Všetko, na čom človeku záleží, je prítomný stav.

Čiže ak by pekelné bolesti niekedy naozaj skončili, potom by bol v tom samom okamihu stav osoby oslobodený od trestu. Netrpela by vôbec žiadnou bolesťou. Keďže súčasný stav je všetko, na čom človeku záleží, konečný výsledok pre takého človeka by bol taký, že by vôbec potrestaný nebol.

Čiže ak sa to zváži dôkladne, je pravdou povedať, že trest, ktorý nie je večný, v skutočnosti koniec koncov nie je úplne žiadnym ozajstným trestom. Lebo ak sa to kedykoľvek skončí, potom bude konečný stav človeka (čož je všetko, na čom mu bude záležať) taký, ktorý je oprostený od trestu.

Niektorí môžu namietať: a čo tresty v očistci? Oni v určitom okamihu skončia, ale sú opravdivými trestami.

Odpoveďou je, že očistcové tresty môžu skončiť v žiadnom treste (iba šťastí), pretože v skutočnosti sú rovnocenné láskyplnej disciplíne určenej pre naše väčšie dobro. Predstavujú očisťujúce tresty určené pre Božích priateľov, ktorí zomrú v stave milosti, nie jeho nepriateľov. Sú určené na to, aby urobili osobu hodnú väčšieho šťastia a odmeny, nie aby vyliali Boží hnev a pomstu na človeka, ktorý je ním súdený, aby bol v konečnom dôsledku odsúdeným človekom. Teda nie sú trestami takej istej kategórie ako pomstivé tresty, ktoré Boh ukladá tým, čo zomrú v smrteľnom hriechu.

Tí, čo zomrú v stave smrtonosnej urážky Božej dôstojnosti, musia byť potrestaní opravdivým a mstivým spôsobom. Trest uložený tým ľuďom je určený na to, aby vylial Boží hnev na jeho nepriateľov.

Ako hovorí Deuteronómium 32:35: „Moja je pomsta a odplata v čas...“

Taký trest môže byť opravdivý iba vtedy, ak sa konečný výsledok rovná trestu, nie stavu žiadneho trestu. Jediným spôsobom, ako môže mať pomstivý trest konečný dôsledok, ktorý sa rovná trestu, lež žiadnemu trestu, je pretrvávajúci prítomný stav nešťastnosti. To je dôvod, prečo peklo musí byť – a je – večné.