Posolstvo Fatimy: nebeské znamenie označujúce začiatok posledných čias a predpoveď odpadnutia od Cirkvi

Lucia, František (Francisco) a Hyacinta (Jacinta) z Fatimy

Otec Mario Luigi Ciappi, pápežský teológ pápeža Pia XII.: „V treťom tajomstve [Fatimy] sa okrem iných vecí predpovedá, že veľké odpadnutie v Cirkvi sa začne zhora.“ [1]

Posolstvo a zázrak našej Pani z Fatimy v r. 1917 je jednou z najväčších udalostí v dejinách Katolíckej Cirkvi. Keďže zázrak vo Fatime, ktorý sa stal 13. októbra 1917, bol vopred predpovedaný, že sa uskutoční, a vykonal sa v prítomnosti takmer 100 000 ľudí, je to pravdepodobne najväčší zázrak v katolíckych dejinách okrem vzkriesenia. Fatimský zázrak a posolstvo tiež majú obrovský význam pre našu tému: Pravda o tom, čo sa naozaj stalo s Katolíckou Cirkvou po II. vatikánskom koncile. Počnúc 13. májom r. 1917 sa vo Fatime v Portugalsku šesťkrát zjavila Matka Božia Hyacinte (7 rokov), Františkovi (9 rokov) a Lucii (10 rokov). Panna Mária deťom povedala, aby sa modlili Ruženec každý deň, ukázala im víziu pekla a predpovedala II. svetovú vojnu a expanziu komunizmu („omyly Ruska“), okrem iného.

Videnie pekla, ktoré deťom ukázala naša Pani z Fatimy: „Ako Pani vyriekla posledné slová, opäť roztvorila svoje ruky, ako to urobila v predošlých dvoch mesiacoch. Lúče [svetla] sa javili, akoby prenikali zemou, a videli sme akoby ohromné ohnivé more. Démonov a duše [zatratených] sme videli uvrhnuté do tohto ohňa. Tie [druhé zmienené] boli ako priehľadné horiace uhlíky, celé sčernené alebo lesklého bronzu, majúce ľudské podoby. Vznášali sa v tom požiari, teraz vyzdvihnutí do vzduchu plameňmi, ktoré vyšli zo seba, spolu s veľkými mrakmi dymu. Teraz padali späť na všetky strany ako iskry v obrovských ohňoch, bez váhy alebo rovnováhy, za výkrikov a bolestného a zúfalého stonania, čož nás vydesilo a zapríčinilo, že sme sa triasli od strachu (musel to byť tento pohľad, ktorý zapríčinil, že som vykríkla, ako hovoria ľudia, ktorí ma počuli).

Démoni sa odlišovali [od duší zatratených] svojou hrôzostrašnou a odpornou podobnosťou desivým a neznámym zvieratám, čierni a priehľadní ako horiace uhlie. Toto videnie trvalo len chvíľku vďaka našej dobrej nebeskej Matke, ktorá nám pri prvom zjavení sľúbila, že nás vezme do neba. Myslím, že bez toho by sme zomreli od hrôzy a strachu.“ [2]

„Vidíte peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov. K ich záchrane si Boh praje vo svete ustanoviť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu,“ povedala naša Pani.

Fatimské deti krátko po videní pekla... v ich vystrašených tvárach možno vidieť pravdivosť ich slov: že by pri videní pekla zomreli od strachu, keby im nebolo prisľúbené nebo

Dňa 13. júla 1917 naša Pani deťom povedala, že 13. októbra 1917 urobí zázrak, ktorému budú musieť uveriť všetci:

„Lucia povedala: ‘Chcem ťa poprosiť, aby si nám povedala, kto si, a urobila zázrak, aby všetci uverili, že si sa nám zjavila!’
‘Naďalej sem chodievajte každý mesiac,’ odpovedala Pani. ‘V októbri vám poviem, kto som a čo si želám, a vykonám zázrak, ktorému budú musieť uveriť všetci.’“ [3] (Naša Pani z Fatimy, 13. júl 1917)

Keďže deti oznámili mesiace vopred pred 13. októbrom, že Pani urobí zázrak, 13. októbra sa vo Fatime zhromaždilo 70 000 až 100 000 ľudí, aby videli zázrak, ktorý bol predpovedaný, že sa stane. Bolo tam aj veľa neveriacich, ktorí sa prišli posmievať, keby sa predpovedaný zázrak neudial. Ako však potvrdila dokonca aj svetská tlač, zázrak Slnka – ako je známy – sa naozaj stal, presne tak, ako bol predpovedaný deťmi a našou Pani z Fatimy. Ohromil zhromaždený zástup, obrátil zatvrdlých neveriacich vrátane ateistov a slobodomurárov a tisíce utvrdil v katolíckej viere.

Vyššie: dve snímky ohromeného davu vo Fatime 13. októbra 1917 prežívajúci predpovedaný zázrak od našej Pani z Fatimy

Aký bol zázrak Slnka, ktorý tak ohromil a obrátil viac ako 70 000 očarených divákov vo Fatime 13. októbra 1917? Krátke preskúmanie tohto zázraku a jeho významu sa bude značne hodiť k odhaleniu pravdy o tom, čo sa naozaj stalo s Katolíckou Cirkvou po II. vatikánskom koncile.

„Slnko sa týčilo v jasnom zenite ako veľký strieborný disk, na ktorý, hoci jasný ako akékoľvek slnko, ktoré kedy videli, sa mohli pozerať priamo bez žmurkania a s jedinečným a príjemným uspokojením. Toto trvalo len chvíľu. Kým hľadeli, obrovská guľa začala ‘tancovať’ – to bolo slovo, ktoré tomu prisúdili všetci pozorovatelia. Teraz sa rýchlo krútila ako gigantické ohnivé koleso. Potom, čo toto po istý čas robila, sa zastavila. Potom sa opäť otáčala závratnou, nevoľnosť navodzujúcou rýchlosťou. Nakoniec sa na okraji objavil karmínový okraj, ktorý naprieč oblohou vrhol krvavočervené svetelné pruhy akoby z pekelného víru, v následnosti odrážajúce na zem, na stromy a kríky, na nahor obrátené tváre a na odevy všemožné žiarivé farby: zelenú, červenú, oranžovú, modrú, fialovú, vlastne celé spektrum. Trikrát takto šialene zakrúžiac, zdalo sa, že sa ohnivá guľa sa triasla, chvela a potom sa prudko vrhala mohutným cikcakom smerom k davu.“
„Strašný výkrik sa vydral z úst tisícov vydesených osôb, ako padli na kolená mysliac si, že nastal koniec sveta. Niektorí vraveli, že v tej chvíli sa vzduch zohrial; neboli by sa čudovali, keby všetko okolo nich vzbĺklo do plameňov, obklopujúc ich a pohlcujúc ich.“ [4]

„Všade v Portugalsku bola protiklerikálna tlač v skutočnosti nútená vydávať svedectvo rovnakého druhu. V podstatných veciach jestvovala všeobecná zhoda. Ako napísal Dr. Domingos Pinto Coelho v knihe O Ordem: ‘Slnko, niekedy obklopené karmínovými plameňmi, inokedy svätožiarou žltej a červenej farby, inokedy sa zdalo, že sa otáča veľmi rýchlym rotačným pohybom, opäť sa znova zdalo, že sa odpútava od oblohy, aby sa priblížilo k zemi...“ [5]

Počas zázraku bolo vidieť ako sa Slnko rútilo k zemi a ľudia si mysleli, že nastal koniec sveta. Význam by mal byť zrejmý: Fatima bola apokalyptickým znamením; bola znamením, že koniec je blízko, že sa začínajú udalosti, ktoré budú predchádzať kulminácii sveta a druhému príchodu Ježiša Krista. Ľudia musia napraviť svoje životy skôr, než koniec sveta skutočne nastane.

Na základe niektorých z týchto úvah mnohí usúdili, že naša Pani z Fatimy je žena odetá slnkom opísaná v 1. verši 12. kapitoly Apokalypsy:

„A na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom a pod jej nohami mesiac a na jej hlave koruna z dvanástich hviezd.“ (Apokalypsa 12:1)

Fatimskí vizionári tiež uviedli, že naša Pani bola celá zo svetla – bola žiarivejšia ako slnko. Existujú veľmi veľké dôkazy o tom, že naša Pani z Fatimy bola ženou odetou slnkom, o ktorej sa prorokuje v 12. kapitole Apokalypsy. V skutočnosti jestvuje ohromujúce potvrdenie, že zjavenie našej Pani vo Fatime bolo naplnením proroctva z Apokalypsy o žene odetej slnkom.

Slobodomurársky denník, O Seculo, ohromujúco potvrdzuje, bez toho, aby o tom vedel, že naša Pani bola ženou odetou slnkom z Apokalypsy 12:1

O zázraku Slnka, ktorý vykonala naša Pani z Fatimy, informovali protikatolícke noviny naprieč Portugalskom. Liberálny, slobodomurársky a protiklerikálny denník Lisabonu, O Seculo, mal po ruke svojho šéfredaktora Avelina de Almeidu, aby o udalosti podal správu. Ku cti mu slúži, že o slnečnom zázraku informoval čestne. Čo vám chceme dať do pozornosti je názov jeho článku, ktorý bol publikovaný v O Seculo 15. októbra 1917. Podávajúc správu o mimoriadnej udalosti vo Fatime 13. októbra, jeho článok v O Seculo z 15. októbra mal názov:

„Ako Slnko tancovalo za bieleho dňa vo Fatime. Zjavenia Panny. – Znamenie neba. – Tisíce to vyhlasujú za zázrak. – Vojna a mier.“ [6]

Všimnite si, prosím, že slobodomurársky, protiklerikálny denník v Lisabone opísal udalosť vo Fatime a zázrak Slnka ako „znamenie neba“. Znie to povedome?

Apokalypsa 12:1 – „A na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom a pod jej nohami mesiac a na jej hlave koruna z dvanástich hviezd.“

Máme veriť, že slobodomurárske noviny z Lisabonu mali na mysli Apokalypsu 12:1, keď publikovali tento článok krátko po slnečnom zázraku v r. 1917? Uvažovali antiklerikáli o možnosti, že zjavenie našej Pani predstavovalo ženu odetú slnkom a „znamenie neba“ opísané v Biblii? Pravdaže nie; dokonca ani katolíci v tom čase nespájali Fatimu so ženou odetou slnkom, nie to ešte antiklerikáli, ktorí ani neverili vo Sväté Písmo, ba pravdepodobne ani len nevedeli o proroctve v Apok. 12:1! Tento titulok je teda nevedomým potvrdením verejným a protikatolíckym prameňom, že naša Pani z Fatimy a jej zázrak 13. októbra boli skutočne znamením prorokovaným v Apokalypse 12:1!

Je to takmer ako keby človek položil Bohu otázku: Pane, ako poznáme, kedy nastane to veľké „znamenie neba“, ktoré si predpovedal v Apokalypse 12:1? A Pán odpovie: Stačí si prečítať titulok v slobodomurárskych novinách, lebo keď dôjde k tomuto znameniu, bude o tom informované dokonca aj v nich.

Táto ohromujúca skutočnosť nielenže posluhuje k potvrdeniu, že naša Pani z Fatimy je ženou odetou slnkom z Apok. 12:1, ale tiež dodatočne potvrdzuje pravosť katolíckej viery a Svätého Písma.

Preto, aby sme konečne zavŕšili našu myšlienku o Fatime a jej významnosti pre to, čo sa stalo s Katolíckou Cirkvou po II. vatikánskom koncile, môžeme povedať: keďže Fatima bola znamením prorokovaným v Apok. 12:1, znamená to, že sa nachádzame v apokalyptickom období, v posledných dňoch sveta.

Aj Fatima, znamenie z Apok. 12:1, aj veľký červený drak (komunizmus), znamenie z Apok. 12:3, prichádzajú na scénu v r. 1917

Dodatočne podporujúcou myšlienku, že Fatima bola „znamením“ z Apokalypsy 12:1, je skutočnosť, že Apokalypsa hovorí o „veľkom červenom drakovi“ len o dva verše neskôr. Zdá sa, že Písmo naznačuje, že obe prídu na scénu v rovnakom čase.

Apokalypsa 12:3-4 – „A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: a hľa, veľký červený drak; mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách sedem diadémov; a jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.“

Mnohí komentátori považujú „veľkého červeného draka“ za komunizmus, keďže komunizmus je nesporne spojený s červenou farbou a bol zodpovedný za zavraždenie viac ako 20 miliónov ľudí iba v Rusku. Za Vladimíra Lenina boľševici ovládli Rusko v prospech komunizmu – získali významné víťazstvo, ktoré z komunizmu urobilo svetovú mocnosť – 7. novembra 1917, bezprostredne po zjaveniach našej Pani vo Fatime, ktoré varovali pred šírením „omylov Ruska.“ [7] Dokonca aj dnes hovoríme o komunistickej Číne ako o „červenej Číne“. Komunistickú revolúciu v Číne slávnostným spôsobom odštartovali muži s „enormnými červenými transparentmi, desať tisícmi červených vlajok a nad nimi leteli masy červených balónov.“ [8] Dôkazy o tom, že „veľký červený drak“ opisuje komunistickú ríšu, sú dosť veľké.

Veľmi zaujímavé je aj to, že veľký červený drak zmietol tretinu nebeských hviezd:

Apokalypsa 12:3-4 – „A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: a hľa, veľký červený drak; ... a jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.“

Je to len náhoda, že komunizmus mal v čase svojho najväčšieho rozmachu pod kontrolou tretinu sveta?

Warren H. Carroll, The Rise and Fall of the Communist Revolution (Vzostup a pád komunistickej revolúcie), s. 418: „Keď Jozef Stalin kráčal do Údolia tieňa smrti, medzinárodné komunistické hnutie, ktoré viedol, malo pod kontrolou tretinu sveta.“ [9]

Sestra Lucia z Fatimy povedala v r. 1957 otcovi Fuentesovi, že sa nachádzame v posledných časoch

Jedna z troch fatimských vizionárok, sestra Lucia, povedala otcovi Fuentesovi v r. 1957:

„Otče, Najsvätejšia Panna mi nepovedala, že sme v posledných časoch sveta, ale dala mi tomu porozumieť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je, že mi povedala, že diabol je v [zlostnej] nálade pustiť sa do rozhodujúceho boja proti Panne. A rozhodujúca bitka je posledná bitka, v ktorej jedna strana zvíťazí a druhá utrpí porážku. Preto si odteraz musíme vybrať stranu. Buď sme za Boha alebo sme za diabla. Inej možnosti niet.“
„Druhým dôvodom je, že povedala mojim bratrancom ako aj mne, že Boh dáva svetu dva posledné lieky. Týmito sú svätý Ruženec a úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Márie. Tieto sú dvoma poslednými liekmi, ktoré značia, že nebudú žiadne iné.“
„Tretím dôvodom je, že v plánoch Božej prozreteľnosti Boh vždy predtým, ako sa chystá potrestať svet, vyčerpá všetky ostatné lieky. Keď teraz vidí, že svet vôbec nevenuje žiadnu pozornosť, potom, ako hovoríme naším nedokonalým spôsobom reči, nám s istou úzkosťou ponúka posledný prostriedok spásy, svoju Najsvätejšiu Matku. Je to s určitou úzkosťou, pretože ak opovrhneme a odmietneme tento konečný prostriedok, už nebudeme mať z neba žiadneho odpustenia, pretože sa dopustíme hriechu, ktorý Evanjelium nazýva hriechom proti Duchu Svätému. Tento hriech spočíva v tom, že s plným vedomím a súhlasom otvorene odmietame spásu, ktorú nám ponúka. Pamätajme, že Ježiš Kristus je veľmi dobrý Syn a že nám nedovolí, aby sme urážali a pohŕdali jeho Najsvätejšou Matkou. V priebehu mnohých storočí cirkevných dejín sme zaznamenali jasné výpovede, ktoré preukazujú na základe hrozných trestov, ktoré postihli tých, čo útočili na česť jeho Najsvätejšej Matky, ako náš Pán Ježiš Kristus vždy bránil česť svojej Matky.“ [10]

Ako sme už prebrali, hlavnou črtou posledných čias je odpadnutie od katolíckej viery. Na samom „svätom mieste“ (Rím) bude „ohavnosť spustošenia“ (Mt 24:15) a podvod tak dômyseľný, že ak by to bolo možné, dokonca aj vyvolení by boli zvedení (Mt 24:24). Nový zákon nám hovorí, že k tomuto podvodu dôjde v samom srdci hmotných budov Cirkvi, v „chráme Božom“ (2 Tes 2:4). Nastane preto, lebo ľudia neprijmú lásku k pravde (2 Tes 2:10). Práve to je dôvodom, prečo sú úplne posledné slová, ktoré nám dáva naša Pani z Fatimy vo veľkom tajomstve z 13. júla 1917, takéto:

„V Portugalsku sa dogma viery vždy zachová atď.“

Toto sú posledné slová uvedené pred nezverejneným tretím tajomstvom z Fatimy. Na základe tohto fatimskí bádatelia usúdili, že tretie tajomstvo sa nepochybne týka obrovskej duchovnej krízy a odpadnutia od katolíckej viery medzi tými, ktorí tvrdia, že zastávajú miesta [úradnej] moci v Cirkvi.

Keďže nemáme k dispozícii celú vetu posledných slov našej Pani z júlového posolstva, nemôžeme naisto povedať, čo znamenajú; ale veta by mohla znieť: „V Portugalsku sa dogma viery vždy zachová vo vernom zvyšku...“ Alebo: „V Portugalsku sa dogma viery vždy zachová až do Veľkého odpadnutia...“ Alebo: „V Portugalsku sa dogma viery vždy zachová v tých, ktorí dbajú na moje varovania...“ Tretie tajomstvo sa bezpochyby týka súčasného odpadlíctva sekty II. vatikánskeho koncilu. Toto odpadlíctvo v tejto knihe veľmi podrobne zdokumentujeme.

Ako bolo citované na začiatku tejto kapitoly, „otec“ Mario Luigi Ciappi, pápežský teológ pápeža Pia XII. sa vyjadril:

„V treťom tajomstve [Fatimy] sa okrem iných vecí predpovedá, že veľké odpadnutie v Cirkvi sa začne zhora.“ [11]

Ďalší „kardinál“ cirkvi II. vatikánskeho koncilu neuveriteľne priznal, že tretie tajomstvo sa týka podruhovatikánskeho odpadlíctva.

„Kardinál“ Silvio Oddi: „...tretie tajomstvo [Fatimy]... nie je o údajnom obrátení Ruska... ale týka sa ‘revolúcie’ v Katolíckej Cirkvi.“ [12]

Sestra Lucia a biskup José Alves Correia da Silva

Výpovede o tom, že nebo žiadalo, aby sa tretie fatimské tajomstvo odhalilo najneskôr do r. 1960 [13]

• Kanonik Galamba: „Keď biskup odmietol list otvoriť, Lucia mu sľúbila, že sa určite otvorí a prečíta svetu buď [hneď] po jej smrti, alebo v r. 1960, podľa toho, čo nastane skôr.“ (La Verdad sobre el Secreto de Fatima (Pravda o tajomstve Fatimy), otec Joaquin Alonso, španielske vydanie, strany 46 – 47)
• Ján Haffert: „V biskupovom dome (v Leirii) som sedel pri stole po jeho pravici so štyrmi kanonikmi. Počas tej prvej večere sa na mňa obrátil kanonik José Galamba de Oliveira, keď biskup na chvíľu opustil miestnosť, a spýtal sa: ‘Prečo nepožiadate biskupa, aby tajomstvo otvoril?’ Usilujúc sa nedať najavo svoju nevedomosť o Fatime – ktorá bola v tom čase takmer úplná – len som sa naňho bez výrazu pozrel. Pokračoval: ‘Biskup tajomstvo otvoriť môže. Nemusí čakať do r. 1960.’“ (Dear bishop! (Drahí biskup!) John Haffert, AMI 1981, strany 3-4)
• Kardinál Cerejeira: Vo februári r. 1960 patriarcha Lisabonu informoval o pokynoch, ktoré mu „odovzdal“ biskup z Leirie v súvislosti s tretím tajomstvom: „Biskup da Silva vložil (obálku zapečatenú Luciou) do ďalšej obálky, na ktorej uviedol, že list má byť otvorený v r. 1960 ním samým, biskupom José Correia da Silvom, ak bude ešte žiť, a ak nie, kardinálom patriarchom Lisabonu.“ (Novidades, 24. február 1960, citované v La Documentation catholique, 19. jún 1960, článok 751)
• Kanonik Barthas: Počas svojich rozhovorov so sestrou Luciou 17. – 18. októbra 1946 mal možnosť spýtať sa jej ohľadom tretieho tajomstva. Píše: „‘Kedy nám bude vyjavená tretia zložka tajomstva?’ Už v r. 1946 mi na túto otázku Lucia a biskup z Leirie odpovedali jednotne, bez zaváhania a bez komentára: ‘V r. 1960.’ A keď som svoju opovážlivosť dotiahol až tak ďaleko, že som sa spýtal, prečo je potrebné čakať až dovtedy, jediná odpoveď, ktorú som od nich dostal, bola ‘Pretože si to praje Blahoslavená Mária.’“ (Barthas, Fatima, merveille du XXe siecle, s. 83, Fatima-editions (fatimské vydania), 1952)
• Armstrongovci: 14. mája 1953 Lucia obdržala návštevu od Armstrongovcov, ktorí sa jej mohli spýtať ohľadom tretieho tajomstva. Vo svojej správe zverejnenej v r. 1955 potvrdili, že tretie tajomstvo „malo byť otvorené a zverejnené v r. 1960.“ (A. O. Armstrong, Fatima, pilgrimage to peace (Fatima, púť k mieru), The World’s Work, Kingswood, Surrey, 1955)
• Kardinál Ottaviani: 17. mája 1955 prišiel kardinál Ottaviani, proprefekt Svätého ofícia, do Kláštora svätej Terézie v Coimbre. Luciu vypočúval ohľadom tretieho tajomstva; a na svojej konferencii z r. 1967 si spomenul: „Posolstvo sa nemalo otvoriť pred r. 1960. Spýtal som sa sestry Lucie: ‘Prečo [práve] tento dátum?’ Odpovedala: ‘Pretože vtedy sa to bude javiť zjavnejšie (mais claro).’“ (La Documentation catholique, 19. marec 1967, článok 542)
• Otec Joaquin Alonso, oficiálny archivár Fatimy: „Ďalší biskupi tiež hovorili – a to s autoritou – o roku 1960 ako o dátume uvedenom k otvoreniu chýrneho listu. Keď sa teda vtedajší titulárny biskup Tiavy a pomocný biskup Lisabonu Lucie spýtal, kedy sa má tajomstvo otvoriť, dostával vždy tú istú odpoveď: v r. 1960.“ (La Verdad sobre el Secreto de Fatima (Pravda o tajomstve Fatimy), otec Joaquin Alonso, španielske vydanie, s. 46)
• Otec Joaquin Alonso: „Keď sa don José, prvý biskup Leirii, a sestra Lucia dohodli, že list sa má otvoriť v r. 1960, očividne tým mysleli, že jeho obsah má byť zverejnený pre dobro Cirkvi a sveta.“ (tamže, s. 54)
• Biskup Venancio: „Myslím, že list sa pred r. 1960 neotvorí. Sestra Lucia chcela, aby sa neotváral pred jej smrťou alebo pred r. 1960. Teraz sme v r. 1959 a sestra Lucia je v dobrom zdravotnom stave.“ (La Verdad sobre el Secreto de Fatima (Pravda o tajomstve Fatimy), páter Joaquin Alonso, španielske vydanie, s. 46)
• Otec Fuentes: Otec Fuentes 26. decembra 1957 vypočúval sestru Luciu, ktorá mu povedala: „Otče, Najsvätejšia Panna je veľmi smutná, pretože nikto nevenoval pozornosť jej posolstvu, ani dobrí, ani zlí. Dobrí pokračujú vo svojej ceste, ale bez toho, aby prikladali akúkoľvek dôležitosť Jej posolstvu... Zatiaľ nemôžem uviesť žiadne ďalšie podrobnosti, pretože je to stále tajomstvo.  Podľa vôle Najsvätejšej Panny, poznať tajomstvo je dovolené iba Svätému Otcovi a biskupovi Fatimy, ale oni sa rozhodli ho nepoznať, aby neboli ovplyvnení. Toto je tretia časť [tretie tajomstvo] posolstva našej Pani, ktorá zostane utajená do r. 1960.“ (La Verdad sobre el Secreto de Fatima (Pravda o tajomstve Fatimy), otec Joaquin Alonso, španielske vydanie, strany 103 – 104)
• F. Stein: „Výpovede, ktoré ohlasovali vyjavenie tajomstva na r. 1960, sú takej váhy a sú také početné, že podľa nášho názoru, aj keby sa cirkevné autority Fatimy [v r. 1959 samotní odborníci si ešte stále neboli vedomí toho, že Rím vzal tajomstvo od biskupa z Leirie pred viac než dvoma rokmi] ešte nerozhodli zverejniť tajomstvo v r. 1960, teraz by sa videli byť okolnosťami nútené urobiť tak.“ (Mensagem de Fatima (Posolstvo z Fatimy), júl – august 1959)
• Otec Dias Coelho: „...toto tvrdenie Dr. Galamba de Oliveiry (v r. 1953) vo Fatima, Altar do Mundo (Fatima, oltár sveta) môžeme použiť ako nespochybniteľný fakt: ‘Tretia časť tajomstva bola zapečatená v rukách jeho Milosti biskupa z Leirie a otvorí sa buď po smrti vizionárky, alebo najneskôr v r. 1960.’“ (L'Homme Nouveau (Nový človek), č. 269, 22. november 1959)

Všetky výpovede a vyjadrenia jasne ukazujú, že nebo chcelo, aby sa tretie tajomstvo Fatimy vyjavilo celému svetu nie neskôr v r. 1960, pretože vtedy by to bolo jasnejšie.

Prečo by sa malo tretie fatimské tajomstvo javiť zjavnejšie v r. 1960?

Bolo to 25. januára 1959, kedy Ján XXIII. oznámil, že mal jedinečný nápad náhle zvolať nový ekumenický koncil. (Mimochodom, 25. január bol ten samý deň, v ktorý neznáme svetlo rozjasnilo nebesia Európy, ktoré osvetľovalo svet pred II. svetovou vojnou. Toto neznáme svetlo, ktoré sa objavilo 25. januára 1938, bolo predpovedané našou Pani z Fatimy ako varovanie, že Boh sa chystá potrestať svet vecami, ktoré boli zjavené v druhej časti tajomstva. Bola skutočnosť, že Ján XXIII. zvolal 25. januára II. vatikánsky koncil, varovaním pred prichádzajúcim trestom opísaným v treťom tajomstve?)

Tento koncil, ktorý zvolal Ján XXIII. v r. 1959, sa ukázal ako II. vatikánsky koncil, ktorého katastrofické výsledky sú predmetom tejto knihy. Je zvolanie tohto koncilu v r. 1959 dôvodom, prečo naša Preblahoslavená Matka žiadala, aby bolo tretie fatimské tajomstvo vyjavené do r. 1960? Nevarovala nás priamo pred odpadnutím, ktoré bolo dôsledkom tohto koncilu, ktorý dal naozaj vzniknúť novej, falošnej náprotivno-katolíckej cirkvi, ako uvidíme v tejto knihe? Skutočne jediným väčším znamením, ku ktorému došlo do r. 1960 v súvislosti s ohromným odpadnutím, počas ktorého teraz žijeme a ktoré robí veci „zjavnejšie“, bolo to, že v r. 1959 Ján XXIII. oznámil svoj zámer zvolať nový koncil. Podľa nášho názoru je úplne zrejmé, že tretie tajomstvo Fatimy sa týka odpadnutia, ktoré je dôsledkom falošného koncilu; inak by tretie tajomstvo v r. 1960 nedávalo väčší zmysel, ako to povedala naša Preblahoslavená Matka.

Poznámky k 3. kapitole: