^
^
| Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
| Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |  |
Pozor na Františkovu rozdelenú „Cirkev“
Tento článok je prepis k videu nižšie:
V nedávnom posolstve nekatolíkom František vyhlásil, že všetci pokrstení sú údmi tela Krista.
FRANTIŠEK VYHLASUJE, ŽE „VŠETCI POKRSTENÍ SÚ ČLENMI TOHO ISTÉHO TELA KRISTA“!
Po tretie, a toto je najpodstatnejší heretický čin z mnohých, v posolstve „Porade globálnemu kresťanskému fóru“ (ktorého text je k dispozícii na webstránke Vatikánu) 4. novembra 2015 František znova zopakoval odsúdenú herézu, že nekatolíci, protestanti, schizmatici, atď. majú mučeníkov. Ako sme dokázali, je to okrem iného popretie slávnostného učenia pápeža Eugena IV. z Florentského koncilu. František túto herézu osobitne učil približne 30-krát. Františkovo trvalé popieranie katolíckej dogmy v tejto veci samo osebe neomylne dokazuje, že je zjavným heretikom a nie pápežom. Ale František sa nezastavil pri heréze o „nekatolíckych mučeníkoch“. Tentokrát dal explicitne najavo herézu, ktorá za ňou leží. Uviedol: ‘Kiež by nám dnes mučeníci dneška patriaci k mnohým kresťanským tradíciám pomohli pochopiť, že všetci pokrstení sú údmi toho istého tela Krista, jeho Cirkvi (porov. 1 Kor 12:12-30).’
Toto je obrovská heréza. Odmieta to celé dejiny katolíckeho učenia o dôsledkoch kacírstva a schizmy.
Popiera to, čo Katolícka Cirkev vždy učila o Cirkvi.
Odmieta to dogmatické učenie I. vatikánskeho koncilu o pápežstve ako princípe jednoty v Kristovom tele. Popiera to dogmu, že každý, kto sa odkloní od pápežstva alebo odmieta katolícke učenie, je vylúčený z Kristovho tela.
Doslova to popiera tucty magisterských prehlásení. Pápež Pius IX. v encyklike Amantissimus vskutku poukázal na to, že jestvujú takmer nespočetné dôkazy o dogmatickom učení Cirkvi, že človek musí akceptovať pápežstvo, aby bol v Cirkvi Kristovej – dogma, ktorú František neskrývane popiera.
Okrem toho sa táto obrovská heréza o Cirkvi, ktorú antipápež František mnohokrát učil, učila aj v samotnom Druhom vatikánskom koncile. Pozrite si naše video Vatican II’s Protestant Heresy (Protestantská heréza II. vatikánskeho koncilu).
Túto herézu mnohokrát opakovali aj ďalší antipápeži II. vatikánskeho koncilu a je obsiahnutá v najúradnejších prehláseniach sekty II. vatikánskeho koncilu.
Takže okrem toho, že to opäť dokazuje, že František je evidentný heretik a antipápež, táto obrovská heréza o Cirkvi Kristovej, že všetci pokrstení sú vraj jej údmi, bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že Františkovo spoločenstvo, jeho organizácia, nie je Katolíckou Cirkvou. Vieme to nabetón. Je to skôr nekatolícka sekta a katolíci s ňou nemôžu vyznávať spoločenstvo. Veď uvážte, že jedným zo základných znakov Katolíckej Cirkvi je jej jednotnosť alebo jednota.
Inými slovami, jedným zo spôsobov, ako môžete rozpoznať pravú Cirkev, je, že vidíte jednotné telo, telo zjednotené vo viere.
Avšak František, vodca „Cirkvi“ II. vatikánskeho koncilu, otvorene vyhlasuje, že jeho organizácia je charakterizovaná a poznačená rozdelením a nejednotou.
Učí, že jeho takzvaná Cirkev zahŕňa každú pokrstenú osobu. Vyhlasuje jednotu so zástupmi úplne protikatolíckych protestantov, ľuďmi, ktorí odmietajú a dokonca nenávidia katolícke dogmy. Jeho „Cirkev“ zahŕňa ľudí, ktorí medzi sebou nesúhlasia vo fundamentálnych otázkach kresťanstva. To je fundamentálne rozdelená alebo nejednotná „Cirkev“ a jej nejednotnosť je hlásaná zhora nadol: jej takzvaným vodcom.
Táto nejednotnosť a rozdelenie, ktoré charakterizujú sektu II. vatikánskeho koncilu, sa prejavujú aj v každej farnosti a diecéze tejto sekty, kde človek nájde hordy ľudí, ktorí notoricky nesúhlasia s učením Katolíckej Cirkvi.
Preto Františkovo spoločenstvo nemôže byť Cirkvou Kristovou, to jest Katolíckou Cirkvou, a každý, kto Františkovo spoločenstvo obhajuje, neobhajuje Cirkev Kristovu (i. e. Katolícku Cirkev), ale falošnú nekatolícku sektu.
To, čo v skutočnosti obhajujú, je prorokovaná proticirkev posledných čias, babylonská neviestka.
Takže tí, ktorí tvrdošijne uznávajú Františka za pápeža, nielenže vyznávajú spoločenstvo s nechválne známym heretikom a odpadlíkom, ktorý učí falošné náboženstvo, a tým popierajú katolícke učenie, že za údy Cirkvi možno považovať len tých, ktorí vyznávajú pravú vieru, a že všetci tí, ktorí sa odchyľujú od katolíckeho učenia, musia byť považovaní za [ľudí] mimo Cirkvi, ale vyznávajú tiež spoločenstvo s nekatolíckou sektou, ktorej chýba základný cirkevný znak jednoty.
Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Pápež, ktorý je očividným heretikom, automaticky (per se) prestáva byť pápežom a hlavou, tak ako automaticky prestáva byť kresťanom a členom Cirkvi. Preto môže byť Cirkvou súdený a potrestaný. Toto je učenie všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu.“
Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Tento princíp je celkom istý. Nekresťan nemôže byť v žiadnom prípade pápežom, ako pripúšťa sám Kajetán (ib. c. 26). Dôvodom tohto je to, že nemôže byť hlavou toho, čoho nie je členom; teraz ten, čo nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako je jasne učené sv. Cypriánom (lib. 4, epist. 2), sv. Atanáziom (Scr. 2 cont. Arian.), sv. Augustínom (lib. De great. Christ. 20. kap), sv. Hieronymom (contra Lucifer.) a inými; preto očividný heretik nemôže byť pápežom.“
Sv. František De Sales (17. storočie), Učiteľ Cirkvi, Katolícka kontroverzia, s. 305-306: „Teraz, keď on [pápež] je explicitne heretikom, ipso facto odpadá od svojej dôstojnosti a von z Cirkvi...“
Sv. Antoninus (1459): „V prípade, v ktorom by sa pápež stal heretikom, sám by sa stal, na základe tohto samotného faktu a bez akéhokoľvek ďalšieho rozsudku, oddeleným od Cirkvi. Hlava oddelená od tela nemôže, pokiaľ zostáva oddelená, byť hlavou toho istého tela, od ktorého bola odrezaná. Pápež, ktorý by bol oddelený od Cirkvi herézou, by preto na základe tohto faktu prestal byť hlavou Cirkvi. Nemohol by byť heretikom a zostať pápežom, pretože, keďže je mimo Cirkvi, nemôže vlastniť kľúče Cirkvi.“ (Summa Theologica, citované v Actes de Vatican I. V. Frond pub.)
Naproti tomu medzi pravými katolíkmi v našej dobe, ktorí odmietajú sektu II. vatikánskeho koncilu a držia sa všetkých učení Cirkvi, vrátane tých o spáse a krste, hoci sme malým verným zvyškom počas tohto prorokovaného Veľkého odpadnutia, naozaj nachádzame nadprirodzenú jednotu Katolíckej Cirkvi. Stretávame sa s verným a dôsledným dodržiavaním dogmatického učenia Cirkvi a s odmietnutím spoločenstva s tými, ktorí nevyznávajú pravú vieru alebo ktorí sa odchyľujú od učenia Magistéria.