Prirodzené plánovanie rodičovstvo je hriešna antikoncepcia

Prirodzené plánovanie rodičovstvo je zlo

Video: Natural Family Planning: A Birth Control Deception

Čo je prirodzené plánované rodičovstvo?

Prirodzené plánovanie rodičovstvo (PPR) je praktika, kedy sa manželský akt zámerne obmedzuje výlučne na tie obdobia, kedy je žena neplodná, aby sa tak zabránilo počatiu dieťaťa. Ľudia používajú PPR z takých istých dôvodov ako umelú antikoncepciu: aby sa cieľavedomo vyhli počatiu dieťaťa počas vykonávania manželského aktu.

Antipápež Pavol VI. správne vysvetlil, že PPR predstavuje regulovanie pôrodnosti, keď ho propagoval vo svojej encyklike Humanae vitae.

Pavol VI., Humanae vitae (# 16), 25. júl 1968: „...manželia môžu sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach tak, že budú manželsky obcovať iba v neplodnom období, a tak kontrolovať pôrodnosť, žeby sa morálne učenie, ktoré tu vysvetľujeme, v ničom neporušilo.“ [1]

Prečo je PPR zlé?

PPR je zlé, pretože je to antikoncepcia; je proti počatiu. Zo strany tých, čo ho používajú, ide o odmietnutie otvorenosti voči deťom, ktoré im Boh naplánoval poslať. Vo svojom zámere sa nijak nelíši od umelej antikoncepcie, a preto je morálnym zlom rovnako ako umelá antikoncepcia.

Učenie katolíckeho pápežského Magistéria

Pápež Pius XI. o kresťanskom manželstve hovoril z Petrovho stolca vo svojej encyklike Casti Connubii z r. 1931. Jeho učenie dokazuje, že všetky formy zabraňovania počatiu sú zlé. Citujeme dlhý výňatok z jeho encykliky, ktorý stručne zhodnocuje túto problematiku.

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 53–56), 31. decembra 1930: „Aby sme však prikročili, ctihodní bratia, k prejednaniu jednotlivostí, ktoré odporujú jednotlivým dobrám manželstva, v prvom rade je reč o dieťati, ktoré sa mnohí opovažujú nazývať otravným bremenom manželstva a ktorému sa podľa nich majú manželia starostlivo vyhýbať nie čestnou zdržanlivosťou (ktorá je v manželstve so súhlasom oboch strán dovolená), ale marením aktu, ktorý má plodiť. Niektorí toto zločinné zneužívanie ospravedlňujú na základe toho, že sú z detí vyčerpaní a chcú uspokojiť svoje túžby bez z nich vyplývajúceho bremena. Iní hovoria, že na jednej strane nemôžu zachovať zdržanlivosť a ani nemôžu pripustiť deti kvôli svojim alebo matkiným alebo rodinným ťažkostiam.

Avšak žiaden dôvod, akokoľvek vážny, sa nemôže predložiť, ktorým by sa čokoľvek svojou podstatou proti prírode mohlo stať súladným s prírodou a morálne dobrým. Keďže je teda manželský akt svojou vlastnou povahou určený na splodenie dieťaťa, tí, čo pri jeho vykonávaní zámerne zmaria jeho prirodzenú moc a cieľ, hrešia proti prírode a páchajú skutok, ktorý je hanebný a svojou podstatou zlý.

Niet teda divu, že aj samotné Sväté Písmo svedčí o tom, že Božské Veličenstvo sa na tento hrozný zločin pozerá s maximálnou nenávisťou a občas ho potrestalo smrťou. Ako spomína svätý Augustín: ‘Totiž obcovanie aj so zákonitou manželkou je nezákonné a hanebné, keď sa zabraňuje počatiu potomstva.’ Toto činil Onan, syn Júdov, a Pán ho za to zahlušil (Gn 38:8-10).

Keďže teda niektorí, otvorene sa vzďaľujúc od nikdy neprerušenej kresťanskej tradície, uznali za možné ohľadom tejto otázky slávnostne prehlásiť inú náuku, Katolícka Cirkev, ktorej Boh zveril obranu neporušenosti a čistoty mravov, stojac vzpriamene uprostred morálnej skazy, ktorá ju obklopuje, aby uchránila cudnosť manželského zväzku pred poškvrnením sa touto odpornou škvrnou, pozdvihuje svoj hlas na znak svojho božského poslania a Našimi ústami znova prehlasuje: akékoľvek využívanie manželstva takým spôsobom, že z ľudskej cieľavedomosti sa úkonu prekáža v jeho prirodzenej sile splodiť život, predstavuje porušenie zákona Boha a prírody a tí, čo tak konajú, sú pošpinení škvrnou z ťažkého zločinu.“ [2]

Dozvedáme sa, že pápež Pius XI. odsudzuje všetky formy antikoncepcie ako smrteľne hriešne, pretože maria manželský akt. Odsudzuje sa tým aj PPR? Áno, odsudzuje, ale obhajcovia prirodzeného plánovaného rodičovstva hovoria „nie“. Tvrdia, že využívaním prirodzeného plánovaného rodičovstva na zabránenie počatiu cieľavedomo nemaria manželský akt ani ho zámerne nezbavujú prirodzenej sily splodiť život, ako sa to deje pri umelej antikoncepcii. Tvrdia, že PPR je „prirodzené“.

Zdravý rozum by mal tým, čo sa nad touto témou hlboko zamyslia, povedať, že tieto argumenty sú klamné, pretože celým cieľom PPR je zabránenie počatiu. Avšak pokus o ospravedlnenie PPR – tvrdenie, že nezasahuje do samotného manželského aktu, a preto je prípustné – sa musí výslovne vyvrátiť. Toto tvrdenie dôkladne vyvrátime, keď sa dôkladne pozrieme na učenie Katolíckej Cirkvi o manželstve a HLAVNOM CIELI MANŽELSTVA. Je to učenie Katolíckej Cirkvi o hlavnom cieli manželstva (a hlavnom cieli manželského aktu), čo odsudzuje PPR.

Katolícka dogma nás učí, že hlavným cieľom manželstva (a manželského aktu) je plodenie a výchova detí.

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 17), 31. december 1930: „Hlavným cieľom manželstva je plodenie a výchova detí.“ [3]

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 54), 31. december 1930: „Keďže je teda manželský akt svojou vlastnou povahou určený na splodenie dieťaťa, tí, čo pri jeho vykonávaní zámerne zmaria jeho prirodzenú moc a cieľ, hrešia proti prírode a páchajú skutok, ktorý je hanebný a svojou podstatou zlý.“ [4]

Okrem tohto hlavného cieľa má manželstvo aj sekundárne ciele, akými sú napríklad vzájomná pomoc, tíšenie žiadostivosti a pestovanie vzájomnej lásky. Tieto sekundárne ciele však musia vždy zostať podriadené hlavnému cieľu manželstva (plodenie a výchova detí). Toto je kľúčová vec, ktorú si treba zapamätať počas rozpravy o PPR.

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 59), 31. december 1930: „Lebo v manželstve ako aj pri využívaní manželského práva existujú aj druhotné ciele, akými sú napríklad vzájomná pomoc, pestovanie vzájomnej lásky a utišovanie žiadostivosti, čož manželom rozhodne nie je zakázané zvážiť, POKIAĽ SÚ PODRIADENÉ HLAVNÉMU CIEĽU a pokiaľ sa vždy zachová zdravá a vnútorná povaha aktu.“ [5]

Preto aj keď PPR priamo nezasahuje do samotného manželského aktu, ako to radi zdôrazňujú jeho obhajcovia, nič to nemení. PPR je zlé, pretože keď sa praktizuje, hlavný cieľ (alebo účel) manželstva a manželského aktu (plodenie a výchova detí) sa podriaďuje druhotným cieľom.

PPR podriaďuje hlavný cieľ manželstva iným veciam tým, že sa tu cieľavedomo snaží vyhnúť deťom (t. j. vyhnúť sa hlavnému cieľu) počas manželských vzťahov. PPR teda obracia naruby poriadok, ktorý zamýšľal Boh. Robí sa tu presne to, o čom pápež Pius XI. slávnostne učí, že sa to zákonne urobiť nedá. A tento fakt vyvracia všetky argumenty tých, čo PPR obhajujú; lebo všetky argumenty tých, čo obhajujú PPR, sa zameriavajú na samotný manželský akt, pričom ignorujú skutočnosť, že je úplne jedno, či pár do samotného aktu nezasahuje, ak podriaďuje alebo marí hlavný CIEĽ manželstva.

Aby sme to zosumarizovali: jediný rozdiel medzi umelou antikoncepciou a PPR je v tom, že umelá antikoncepcia prekáža v sile samotného manželského aktu, zatiaľ čo PPR prekáža v jeho hlavnom cieli (tým, že sa plodenie detí podriaďuje iným veciam).

Božie slovo

Pochopiť, prečo je používanie prirodzeného plánovaného rodičovstva na zabránenie tehotenstva zlé, nie je komplikovanou záležitosťou. Na srdci človeka je napísané, že takáto činnosť je zlá.

Kniha Genezis 30:1-2 – „Keď Ráchel videla, že ona nerodí Jakubovi, žiarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: ‘Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!’ A Jakub sa namrzel na Ráchel a povedal jej: ‘Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?’“

Všetci vieme, že Boh je ten, ktorý otvára lono, ten, ktorý zabíja a oživuje.

Kniha Genezis 30:22 – „Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel, vypočul ju a otvoril jej lono.“

1. kniha Samuelova 2:6 – „Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do pekiel a volá aj späť.“

Prečo by teda žena, ktorá túži plniť Božiu vôľu, vynakladala systematické úsilie vyhnúť sa tomu, aby jej Boh poslal nový život? Ako by sa takáto osoba mohla vyhovoriť z toho, že vynakladá nadmerné úsilie a kalkuluje, ako mať manželské vzťahy bez toho, aby otehotnela s dieťaťom, ktoré jej Boh chce poslať? Prečo by sa žena (alebo muž), ktorá verí, že Boh otvára lono, úzkostlivo snažila dôsledným a organizovaným úsilím vyžadujúcim si tabuľky, cykly a teplomery vyhnúť tomu, aby jej otvoril lono? Odpoveďou je, že tí, čo sa dopúšťajú takéhoto správania, akým je PPR, sa odvracajú od Boha (čož je podstatou hriechu) a odmietajú byť otvorení jeho vôli.

Keď sa manželia vynakladajú nemalé úsilie vyhnúť sa deťom tým, že sa zámerne vyhýbajú plodným obdobiam a manželský akt obmedzujú výlučne na neplodné obdobia, dopúšťajú sa hriechu proti prirodzenému zákonu – hrešia proti Bohu, o ktorom vedia, že posiela život. PPR je teda hriechom proti prirodzenému zákonu, pretože Boh je pôvodcom života a PPR marí jeho plány.

Ľudia vedia, že PPR je hriech

Nižšie uvádzame niekoľko veľmi zaujímavých svedectiev od ľudí, ktorí PPR buď používali, alebo ich o ňom učili. Ich komentáre boli prevzaté z časti publikácie s názvom „listy redaktorovi“, v ktorej bol uverejnený článok o PPR. [6] (Ich mená boli uvedené v pôvodnom liste.) Ich listy dokazujú, že ženy, ktoré používajú PPR, ako aj muži, ktorí to tolerujú alebo s tým spolupracujú, sú usvedčení z jeho hriešnosti prirodzeným zákonom vpísaným do ich sŕdc. Tí, čo PPR používajú, vedia, že maria Božiu vôľu a praktizujú antikoncepciu.

„Drahý redaktor... Predtým, než som stretla svojho manžela, ktorý bol v tom čase veľmi málo praktizujúcim katolíkom, som bola rozvedenou pohankou bez náboženského vyznania. Katolíčkou som sa stala v roku 1993 a zosobášili sme sa v roku 1994. V tom čase som nemala potuchy, že katolíci môžu niečo robiť, aby sa vyhli dieťaťu. O PPR som dokonca ani nikdy nepočula, dokým mi kňaz, s ktorým sme sa stretávali počas šiestich mesiacov pred našou svadbou, nepodal balíček papierov a povedal v podstate: ‘tu máš, toto sa budeš chcieť naučiť.’ Keď som prišla domov, v krátkosti som si prelistovala papiere. Videla som kalendáre, nálepky a tabuľky. Ak mám byť úprimná, bolo to ohromujúce, jak veľa úsilia ľudia vynaložia len preto, aby mohli mať intimitu bez následkov. Takisto ma šokovalo, že sa to propagovalo ešte predtým, ako som v deň svojej svadby zložila sľuby! Balíček som zahodila a už som sa nikdy nepozrela späť. Som vďačná, že som sa PPR nikdy nenaučila... Rozmýšľam, ktoré z mojich detí by tu nebolo, keby som sa rozhodla ponechať si tie papiere a naučiť sa PPR.“

„Drahý redaktor... Som matkou siedmich detí a môžem sa podeliť o svoje vlastné skúsenosti. PPR moje manželstvo NEzblížilo. Ťažko som sa zmierovala so skutočnosťou, že Písmo tvrdí, že manžel a manželka by mali byť podvoľní a nemali by sa odlučovať iba ak kvôli modlitbe. Vyhýbali sme sa tehotenstvu... prosto a jasno. Nemôže byť nič duchovného na tom, že svojmu manželovi poviete, že sa nemôže zúčastniť manželského objatia zo strachu z počatia dieťaťa. Websterov slovník definuje antikoncepciu ako: ‘úmyselné zabraňovanie počatiu alebo oplodneniu.’ Systematické mapovanie a dávanie si pozor na tie plodné dni je úmyselné zabraňovanie počatiu. Poznám priateľov, ktorí to robia. Rozprávala som sa s nimi veľmi osobne. Žiadne ďalšie deti už nechcú. PPR využívajú ako antikoncepciu a tým to aj je. A jedna priateľka to robila už 11 rokov a ‘nemala žiadne nehody.’ ... Môžem povedať, že sv. Augustín mal pravdu, keď v Morálke Manichejcov (The Morals of the Manichees) napísal: ‘Manželstvo, ako to prehlasujú samotné manželské tabule, spája muža a ženu na plodenie detí. Každý, čo hovorí, že plodiť deti je hriech horší ako súlož, takto zakazuje účel manželstva; a zo ženy už nerobí manželku, ale pobehlicu, ktorá – potom, čo dostala určité dary – spojí sa s mužom, aby uspokojila jeho žiadostivosť. Ak jest manželky, jest manželstva. Avšak niet manželstva tam, kde sa zabraňuje materstvu, lebo vtedy niet manželky.’ ... Moje obľúbené vyjadrenie nedávno urobil iný autor, ktorý prirovnal PPR k farmárovi, ktorý sadí obilie uprostred zimy, aby sa vyhol bohatej úrode.“

„Drahý redaktor... Dovoľte mi, aby som debatu o PPR zjednodušil: ak je vaším zámerom vyhnúť sa deťom, vskutku nezáleží na tom, akú metódu použijete. Hriech ste už spáchali. Ak si však za metódu zvolíte antikoncepciu, pridávate k prvému hriechu druhý. Čo sa týka často opakovanej mantry o ‘vážnych dôvodoch’, dovoľte mi povedať toto: uveďte jeden. Pozrite sa hlboko do svojho srdca a uveďte jeden, ktorý je naozaj, skutočne vážny... My sme tak trochu na chvíľu praktizovali PPR... a odvtedy cítime odpor voči nemu. Počas tej doby sme mohli mať aspoň dve ďalšie deti.“

„Redaktorovi: PPR patrí k jedným z hlavných spôsobom, ako sa new-age sex kult infiltroval do Cirkvi, spolu so sexuálnou výchovou a necudným oblečením... Keďže novodobí katolíci boli naučení prijímať vzájomne si odporujúce myšlienky a zároveň ich obhajovať ako súladné, ľahko sa dali oklamať predstavou, že PPR, tak ako sa bežne praktizuje, sa nejako líši od antikoncepcie. Nie som školená v morálnej teológii, ale aj ja viem, že cieľ konania určuje jeho podstatu. Keď pár ide do zámerne neplodného styku, je to známe ako antikoncepcia, prosto a jasno.“

Planned Parenthood (Plánované rodičovstvo) a PPR sú z jedného cesta

Všimli ste si podobnosti medzi organizáciou Planned Parenthood (najväčším poskytovateľom potratov na svete) a prirodzeným plánovaným rodičovstvo? Umelú antikoncepciu a abortifacienty nájdete v obchodných uličkách s označením „Plánovanie rodiny“. Podobne ako potratári, aj plánovači rodiny považujú deti za niečo nežiaduce, prinajmenšom dočasne; zatiaľ čo praví veriaci ich vždy považovali za nespochybniteľné požehnanie od samotného Boha, ktoré bolo naplánované jeho prozreteľnosťou od celej večnosti. „Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona. (...) Blahoslavený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: nevyjde na hanbu...“ (Žalm 127:3,5).

V publikáciách propagujúcich PPR sa plodné obdobie manželky niekedy klasifikuje ako „nie bezpečné“ a „nebezpečné“, ako keby sa vytváranie nového života považovalo za vážne narušenie národnej bezpečnosti a ako keby sa malé nemluvňa pokladalo za zákerného zločinca! Je to naozaj ohavné.

Môže byť jasnejšie, že tí, čo schvaľujú takéto správanie a túto metódu, zatvárajú Bohu a ďeťom dvere a nahrádzajú ich svojím vlastným sebeckým programom?

Kniha Tobiáš 6:17 – „Lebo tí, čo sa takto pozerajú na manželstvo, že vypudzujú Boha zo seba a zo svojej mysle, a oddávajú sa žiadostivosti ako kôň a mulica, ktoré nemajú rozum, nad nimi má moc diabol.“

Slovo manželstvo znamená „služba materstvu“. Tí, čo využívajú PPR, sa snažia vyhnúť manželstvu (službe materstvu) a zavrieť spred seba Boha.

Svätý Cézar z Arles: „Zakaždým, keď pozná svoju ženu bez túžby po deťoch... bezpochyby sa dopúšťa hriechu.“ [7]

Bludy odsúdené pápežom Inocentom XI: „9. Manželský akt vykonávaný len pre rozkoš je úplne bez akejkoľvek viny a menšieho zlyhania.“ [8] – zavrhnuté

PPR má večné a nekonečné dôsledky

Nasledujúce skutočnosti azda najviac usvedčujú prax „prirodzeného plánovaného rodičovstva“.

Ak by rodinní plánovači mali po svojom, nebolo by svätej Bernadety z Lúrd, ktorá sa narodila vo väzenskom byte, ani svätej Terézie z Lisieux, ktorá sa narodila z chorľavej matky, ktorá prišla o tri deti po sebe, ani svätého Ignáca z Loyoly, ktorý bol trinástym z trinástich detí; [9] a už vôbec nie svätej Kataríny Sienskej, ktorá bola dvadsiatym tretím dieťaťom v rodine s dvadsiatimi piatimi deťmi! [10]

Príklady svätcov, ktorí boli poslednými z mnohých detí, by sme pravdepodobne mohli rozviesť na celé strany. Svätá Katarína Sienská a ostatní svätí, ktorí by boli vyradení z existencie prostredníctvom PPR, sa na súde postavia proti PPR pokoleniu. Plánovači prirodzeného rodičovstva by určite informovali matku svätej Kataríny, že nie je potrebné mať päť detí (nieto ešte dvadsaťpäť!) a že mrhá časom, keď si prechádza všetkými tými tehotenstvami.

Až vo večnosti spoznáme nesmrteľné duše, ktorým bola týmto sebeckým správaním odopretá šanca dostať sa do neba. Jediná vec, ktorá môže zmariť vôľu všemocného Boha, je vôľa jeho drobných stvorení; nikomu totiž nebude potomstvo nútiť, rovnako ako nebude narušovať nikoho slobodnú vôľu. PPR je zločin nevyčísliteľných rozmerov. (Len sa na chvíľu zamysli nad myšlienkou: keby sa tvoja mama rozhodla, že ťa nebude mať.)

Ak by rodinní plánovači mali po svojom, nedošlo by k zjaveniam Panny Márie vo Fatime, pretože sa zjavila Lucii (siedmemu zo siedmich detí), Františkovi (ôsmemu z deviatich detí) a Hyacinte (deviatej z deviatich detí). Rodinní plánovači by svojím sebeckým prekážaním Božej vôli vymazali z dejín ľudstva celé fatimské posolstvo, ako aj neuveriteľný slnečný zázrak, výnimočné životy týchto troch pastierskych detí a všetky milosti obrátenia získané ich hrdinskou obetou. Koľko svätých, obrátení a zázrakov vymazala táto ohavná antikoncepčná prax? Len Boh vie.

Istá matka mnohých detí, ktorá sa mala znova stať matkou, prišla do Arsu (miesta, kde sídlil svätý Ján Vianney), aby u neho hľadala odvahu. Povedala mu: „Ach, som už v tak pokročilých rokoch, otče!“ Svätý Ján Vianney jej odpovedal: „Maj útechu, dieťa moje; keby si len poznala ženy, čo pôjdu do pekla, pretože nepriviedli na svet deti, ktoré naň mali priviesť!“

1. list Timotejovi 2:15 – „Ale spasí sa rodením detí, ak zotrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v zdržanlivosti.“

Písmo učí, že žena môže byť spasená prostredníctvom rodenia detí (ak je katolíčka a v stave milosti). Ale zástancovia PPR by chceli, aby sme verili, že žena môže byť spasená prostredníctvom vyhýbania sa deťom. Okrem toho, tak ako sa žena, ktorá plní Božiu vôľu a udržiava si stav milosti v manželskom stave, spasí rodením detí, tak sa nespočetné množstvo žien zatratí tým, že neprinesenie deti, ktoré Boh chcel, aby mali.

„Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Mt 6:33)

Námietky

Námietka 1: Prirodzené plánované rodičovstvo je ospravedlniteľným praktizovaním regulovania pôrodnosti, pretože nijako neprekáža prirodzenej sile plodenia.

Odpoveď: Na túto námietku sme už odpovedali vyššie. Nebudeme to tu celé opakovať. Len znovu zhrnieme, že PPR je odsúdené, pretože podriaďuje hlavný CIEĽ manželstva a manželského aktu iným veciam. Tým sa skutočnosť, že PPR nijako neprekáža samotnému manželskému aktu, stáva irelevantnou, pretože sa ním prekáža hlavnému cieľu.

Námietka 2: Pápež Pius XII. učil, že PPR je zákonné aspoň z určitých dôvodov. Takže nemáte právo odsudzovať ho, keďže bol pápežom.

Odpoveď: Je pravda, že pápež Pius XII. učil, že prirodzené plánované rodičovstvo je z určitých dôvodov zákonné v sérii omylných prejavov v 50. rokoch. Toto však PPR neospravedlňuje. Prejavy Pia XII. boli omylné, a preto boli náchylné na omyl.

Teológovia na I. vatikánskom koncile v rámci prípravy na vyhlásenie pápežskej neomylnosti počas štúdia pápežských omylov v dejinách zistili, že viac než 40 pápežov sa držalo mylných teologických názorov. Pokiaľ ide o jeden nechválne známy prípad pápežského omylu, pápež Ján XXII. zastával nesprávny názor, že spravodliví zo Starého zákona dostanú blažené videnie až po všeobecnom súde.  Pápež Honorius I., platne zvolený rímsky pontifik, nabádal k heréze monotelizmu (že náš Pán Ježiš Kristus mal len jednu vôľu), za čo ho neskôr odsúdil Tretí carihradský koncil. Žiadny z týchto omylov však pápeži neučili z Petrovho stolca, rovnako ako prejav Pia XII. k talianskym pôrodným babiciam nie je vyhlásením z Petrovho stolca.

Jedným z najnechválnejšie známych prípadov pápežského omylu v dejinách Cirkvi je „Synoda s mŕtvolou“ z r. 897. Na nej bolo mŕtve telo pápeža Formoza, ktorý bol podľa všetkého svätým a oddaným pápežom, po jeho smrti odsúdené pápežom Štefanom VII. za viaceré údajné prestúpenia kánonického práva. [11] Za tento rozsudok sa postavil aj pápež Sergius III., kým neskorší pápeži Teodor II. a Ján IX. sa postavili proti nemu. To by nám malo veľmi jasne preukázať, že nie každé rozhodnutie, prejav, názor alebo rozsudok pápeža je neomylný.

Človek môže argumentovať, že Pius XII. bol jedným z najslabších pápežov v dejinách Cirkvi (Nezahŕňame sem antipápežov II. vatikánskeho koncilu, pretože tí pápežmi nie sú). Pius XII. nechal prekvitať herézy a modernizmus; zmodernizoval liturgiu Svätého týždňa; učil, že katolícki kňazi a teológovia sa môžu pridŕžať teistickej evolúcie a že ju môžu vyučovať, a dovolil, aby sa rozmohlo popieranie dogmy mimo Cirkvi niet spásy, a to je len niekoľko vymenovaných príkladov. Bol platným pápežom, ale ozaj bol mostom k odpadlíckemu Druhému vatikánskemu koncilu a k antipápežom, ktorí ho zaviedli. Tí, čo si myslia, že sa môžu bez rizika riadiť niečím jednoducho preto, lebo to schválili teológovia pred Druhým vatikánskym koncilom alebo pápež Pius XII. v rámci svojho omylného výkonu úradu, sa mýlia. Hoci k výbuchu veľkého odpadnutia došlo na II. vatikánskom koncile, jeho hybnosť v podobe odklonu od viery bola v plnom prúde už pred II. vatikánskym koncilom, ako o tom svedčia mnohé knihy spred II. vatikánskeho koncilu, ktoré propagovali odsúdené herézy a modernizmus. Väčšina kňazov upadla do kacírstva už v 50. rokoch, čo dokazuje skutočnosť, že takmer všetci z nich akceptovali alebo prijali nové náboženstvo cirkvi II. vatikánskeho koncilu, keď bolo vnucované.

Podstatou veci je, že neomylným učením Katolíckej Cirkvi je, že hlavným cieľom manželstva (a manželského aktu) je plodenie a výchova detí. Prirodzené plánované rodičovstvo podriaďuje hlavný cieľ manželstva a manželského aktu iným veciam, a preto je ťažko hriešne.

Námietka 3: Viem, že PPR je vždy zlé, s výnimkou určitých dôvodov, a v týchto prípadoch je prípustné.

Odpoveď: Aby sme odpovedali na túto námietku, znovu zacitujeme pápeža Pia XI.

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 54), 31. december 1930: „Avšak žiaden dôvod, akokoľvek vážny, sa nemôže predložiť, ktorým by sa čokoľvek svojou podstatou proti prírode mohlo stať súladným s prírodou a morálne dobrým. Keďže je teda manželský akt svojou vlastnou povahou určený na splodenie dieťaťa, tí, čo pri jeho vykonávaní zámerne zmaria jeho prirodzenú moc a cieľ, hrešia proti prírode a páchajú skutok, ktorý je hanebný a svojou podstatou zlý.“ [12]

Žiadny dôvod, nech je akokoľvek vážny, nemôže spôsobiť, že niečo, čo je vo svojej podstate zlé, sa môže stať dobrým. PPR podriaďuje hlavný cieľ manželského aktu (plodenie a výchovu detí) iným veciam, a preto je zakázané.

A toto nás privádza k ďalšej veci. Ak PPR nie je hriech – ak je jednoducho „prirodzené“, ako hovoria – prečo potom zosobášené páry nemôžu používať PPR počas celého manželstva a nemať žiadne deti? Ak PPR nie je hriech, potom všetky ženy môžu úplne slobodne používať túto antikoncepčnú metódu na vyradenie všetkých detí z existencie tak, že sa nenarodí ani jedno. Avšak v podstate všetci obhajcovia PPR by priznali, že využívanie PPR na vyhnutie sa všetkým novým životom by bolo nemorálne a ťažko hriešne. Keď však urobia toto pripúšťajú, priznávajú, že PPR je hriechom; v opačnom prípade nech priznajú, že všetky páry ho môžu využívať z akéhokoľvek dôvodu, aby sa vyhli všetkým deťom.

Námietka 4: Pápež Pius XI. v samotnom Casti Connubii učil, že manželské páry môžu využívať obdobia, kedy manželka nemôže otehotnieť.

Pápež Pius XI., Casti Connubii (# 59), 31. december 1930: „Ani sa nemá hovoriť, že proti prirodzenému poriadku konajú manželia, čo vykonávajú svoje manželské právo náležitým spôsobom, hoci z prirodzených alebo časových alebo určitých defektov nemôže vzniknúť nový život. Lebo v manželstve ako aj pri využívaní manželského práva existujú aj druhotné ciele, akými sú napríklad vzájomná pomoc, pestovanie vzájomnej lásky a utišovanie žiadostivosti, čož manželom rozhodne nie je zakázané zvážiť, POKIAĽ SÚ PODRIADENÉ HLAVNÉMU CIEĽU a pokiaľ sa vždy zachová zdravá a vnútorná povaha aktu.“ [13]

Odpoveď: Áno, pápež Pius XI. učil, že manželské páry môžu využiť svoje manželské práva počas neplodných období manželky (alebo v prípade, že existuje prírodná vada alebo problém s vekom, ktoré zabránia počatiu nového života). Neučil však, že môžu zámerne obmedziť manželský akt na neplodné obdobia, aby sa vyhli tehotenstvu, ako tomu je v prirodzenom plánovanom rodičovstve.

Toto je dôvodom, prečo pápež Pius XI. v tej samej vyššie citovanej pasáži opakuje, že pri každom využívaní manželských práv – aj vtedy, keď nový život nemôže vzniknúť z časových alebo prirodzených dôvodov – musia byť druhotné ciele manželstva podriadené hlavnému cieľu! Toto učenie je smrteľnou ranou pre PPR, keďže samotné PPR predstavuje podriadenie hlavného cieľa manželstva (plodenie a výchova detí) iným veciam. Takže ak to zhrnieme, vyššie uvedená pasáž neučí o PPR, ale len artikuluje zásadu, že manželské páry môžu kedykoľvek využiť svoje manželské práva. Ďalej, v tom istom odseku, práve v tom odseku, ktorý obhajcovia PPR mylne prekrúcajú, aby ospravedlnili svoju hriešnu antikoncepčnú prax, pápež Pius XI. odsudzuje PPR tým, že opakuje učenie o hlavnom cieli manželstva, ktorému PPR podriaďuje iné veci.

Námietka 5: Každý pripúšťa, že „prirodzené plánované rodičovstvo“ sa môže praktizovať, aby sa žene pomohlo pri otehotnení. Tá istá metóda sa teda môže použiť, aby sa tehotenstvu vyhlo.

Odpoveď: Ak pár praktizuje prirodzené plánované rodičovstvo na dosiahnutie tehotenstva, je to zákonné, pretože v tomto prípade robia všetko, aby si splnili hlavný cieľ manželstva (plodenie a výchovu detí). Ak pár používa prirodzené plánované rodičovstvo na to, aby sa tehotenstvu vyhol, je to nezákonné, pretože v tomto prípade robia všetko pre to, aby sa vyhli hlavnému cieľu manželstva (plodeniu a výchove detí).

Námietka 6: Ale môj tradičný kňaz mi dal inštrukcie, pokiaľ ide o PPR.

Odpoveď: Keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy (Mt 15:14). Páry, ktoré používajú PPR, vedia, že sa dopúšťajú hriechu. Majú to napísané na srdci. Nepotrebujú kňaza, aby im povedal, že je to zlé. Áno, kňazi, ktorí paličato ľuďom dávajú inštrukcie, že PPR je v poriadku, a obhajujú túto antikoncepčnú metódu, sú tiež vinní, ale to nezbavuje zodpovednosti páry, ktoré sa riadia ich zlou radou.

Preto zdôrazňujeme, že tí, čo peňažne prispievajú „tradicionalistickým“ kňazom, ktorí propagujú alebo akceptujú PPR, musia okamžite prestať, ak nechcú mať účasť na ich hriechu a nasledovať ich do pekla, pretože títo kňazi vedú duše do pekla.

Patria sem kňazi zo Spoločnosti svätého Pia X., Spoločnosti svätého Pia V., C.M.R.I. a takmer všetci nezávislí kňazi z tohto obdobia veľkého odpadnutia.

Záver

Páry, ktoré používali PPR, ale majú predsavzatie zmeniť sa, by nemali zúfať. PPR je zlo, ale Boh je milosrdný a odpustí tým, čo sú pevne rozhodnutí zmeniť svoj život a vyznať svoj hriech. Tí, čo praktizovali PPR, musia oľutovať svoj hriech a platne vysvätenému kňazovi vyznať, že praktizovali regulovanie pôrodnosti (akokoľvek dlho). Aj manželka aj manžel, čo súhlasili s používaním PPR, sa musia vyznať. Potom musia byť otvorení všetkým deťom, ktoré im Boh chce darovať – bez znepokojovania sa tabuľkami, cyklami plodnosti či neplodnosti či informáciami z nich, hľadajúc najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, ponechávajúc Boha, aby im naplánoval rodinu.

Poznámky pod čiarou k 42. kapitole: