25 000 rôznych nekatolíckych denominácií – doktrinálny chaos je zlým ovocím človekom vytvoreného náboženstva

Martin Luther, the Devil and Denominations (video)

2. Petrov list 2:1 – „V ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí vnesú sekty zatratenia; ba budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu.“

Po exkomunikácii Martina Luthera z Katolíckej Cirkvi v r. 1520, ktorá značila začiatok protestantského hnutia, vzniklo za približne 500 rokov viac ako 20 000 rôznych denominácií. V r. 1980 uviedol David A. Barrett v knihe Svetová kresťanská encyklopédia (World Christian Encyclopedia (Oxford University Press)) počet rôznych denominácií – 20 780. Predpokladal, že do r. 1985 bude existovať 22 190 denominácií.

To by znamenalo, že dnes existuje približne 25 000 (alebo možno až 30 000) rôznych denominácií. Dokonca aj keby sme sa – len, preto, aby sme takúto možnosť zvážili – priklonili ku konzervatívnemu odhadu a počet by sme stanovili na 15 000 rôznych denominácií, znamená to, že každé dva týždne vznikne viac ako jedna nová sekta.

Keď uvážime skutočnosť, že pôvodní zakladatelia protestantizmu sa navzájom nezhodovali ani len v hlavných doktrinálnych otázkach, takýto denominačný chaos by nemal byť prekvapením. Protestantizmus je človekom vytvorené náboženstvo, v ktorom si každý človek koniec koncov sám určuje, čo podľa neho učí Biblia. Martin Luther (iniciátor protestantizmu) odsúdil doktrinálne názory Jána Kalvína a Huldrycha Zwingliho, dvoch ďalších popredných protestantských osobností. Všetci tvrdili, že sa riadia Bibliou.

V podstate sa všetky tieto tisíce nekatolíckych siekt vydávajú za kresťanské a tvrdia, že sa riadia Bibliou, hoci sa navzájom rozchádzajú v kľúčových doktrinálnych otázkach ako napríklad: presná podstata ospravodlivenia; či sú ľudské skutky a hriechy súčasťou spasenia; či ľudia slobodnú vôľu majú; predurčenie; či malé deti krst k spáse potrebujú; čo je to Prijímanie; či je nevyhnutné Pánovi sa spovedať; ktoré knihy Nového zákona dnes používať máme; štruktúra cirkevnej hierarchie; úloha biskupov a duchovných; sabat; úloha žien v cirkvi atď. ad nauseam. Väčšina týchto skupín dokonca tvrdí, že individuálny „kresťan“ bude počas osobného čítania Biblie vedený Duchom Svätým. Nejednotnosť týchto siekt predstavuje nevyvrátiteľný dôkaz, že ich doktrína nepochádza z Ducha pravdy; a že princíp, na ktorom fungujú (t. j. len Písmo bez Cirkvi a Tradície), nie je učením Biblie a apoštolov.

List Efezanom 4:4-5 – „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“