Dva z prvých výrokov o krste krvi

Z malého množstva otcov, ktorých možno citovať v prospech krstu krvi ako možnej náhrady skutočného krstu, dva z úplne najskorších výrokov v prospech tejto predstavy pochádzajú od sv. Cypriána a Tertuliána.

Sv. Cyprián, Jubaianusovi (To Jubaianus), r. 254: „Katechumeni, ktorí utrpeli mučenícku smrť predtým, ako prijali krst vodou, nie sú pripravení o sviatosť krstu. Skôr však sú pokrstení najslávnejším a najlepším krstom krvi...“ [1]

Preskúmajme tento úryvok. Kým učí o krste krvou, všimnite si, že v tej istej vete sa sv. Cyprián dopúšťa podstatnej chyby. Hovorí: „...katechumeni, ktorí utrpeli mučenícku smrť predtým, ako prijali krst vodou, nie sú pripravení o sviatosť krstu.“

To je úplne mylné, dokonca aj podľa názoru zástancov krstu krvi/túžby. Všetci obhajcovia krstu túžby a krvi bez problémov pripúšťajú, že ani jeden z nich nie je sviatosťou, pretože ani jeden z nich neudeľuje nezmazateľný znak sviatosti krstu. Čiže aj tí najzarytejší obhajcovia krstu krvi by pripustili, že výrok svätého Cypriána je tu nesprávny. Svätý Cyprián sa teda práve v tej VETE, v ktorej učí o omyle krstu krvi, dopúšťa závažnej chyby pri tom, ako ho vysvetľuje – nazýva ho „sviatosť krstu“. Aký ďalší dôkaz je potrebný na to, aby sme liberálom ukázali, že učenie jednotlivých otcov nie je neomylné a nepredstavuje všeobecnú Tradíciu a môže byť dokonca nebezpečné, ak sa ho tvrdošijne drží? Prečo citujú také mylné pasáže, aby sa pokúsili veriacich „poučiť“, keď s nimi ani len nesúhlasia?

Navyše, omyly sv. Cypriána v tomto samom dokumente (Jubaianusovi) sa tu nekončia! V tom istom dokumente sv. Cyprián učí, že heretici nemôžu vyslúžiť platný krst.

Sv. Cyprián, Jubaianusovi (To Jubaianus), r. 254: „...pokiaľ ide o to, čo by som si mohol myslieť vo veci krstu heretikov... Tento krst nemôžeme považovať za platný...“ [2]

Toto je tiež úplne mylné, keďže Tridentský koncil definoval, že heretici – za predpokladu, že dodržiavajú správnu matériu a formu – udeľujú platný krst. Svätý Cyprián sa však v skutočnosti držal toho, že je to z apoštolskej Tradície, že heretici platný krst udeliť nemôžu! A proti tejto bludnej myšlienke sa postavil vtedajší pápež sv. Štefan a neskôr ju Katolícka Cirkev odsúdila. Asi toľko k tvrdeniu, že list sv. Cypriána Jubaianusovi je nepochybným obrazom apoštolskej Tradície! Svätý Cyprián a 30 ďalších biskupov v skutočnosti na regionálnom koncile v r. 254 po Kristovi vyhlásilo:

„My... usudzujeme a máme za isté, že nikto za ohradou [to jest mimo Cirkvi] nemôže byť pokrstený...“ [3]

Toto opäť dokazuje to, o čo tu ide: Ježiš Kristus udelil neomylnosť iba sv. Petrovi a jeho nástupcom (pápežom).

„A Pán povedal: ‘Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezlyhala. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.’“ (Evanjelium podľa Lukáša 22:31-32)

Ježiš Kristus nezlyhajúcnu vieru biskupom, teológom či otcom Cirkvi neudelil; udelil ju iba Petrovi a jeho nástupcom, keď hovoria z Petrovho stolca alebo keď veriacim predkladajú náuku, ktorej sa má veriť ako božsky zjavenej.

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, ex cathedra: „Čiže táto charizma pravdy A NIKDY NEZLYHÁVAJÚCEJ VIERY BOLA BOŽSKY UDELENÁ PETROVI A JEHO NÁSTUPCOM NA TEJTO STOLICI...“ [4]

Ďalším raným otcom, ktorý sa často cituje v prospech krstu krvi, je Tertulián. Jeho výrok je najstarším zaznamenaným výrokom, ktorý učí o krste krvi.

Tertulián, O krste (On Baptism), 203 po Kristovi: „Ak mohli byť obmytí vo vode, nevyhnutne tak musia byť obmytí krvou. Toto je krst, ktorý nahrádza krst ten prameňa, keď sa neprijal, a obnovuje ho, keď sa stratili.“ [5]

Ale hádajte čo? V tom istom diele, v ktorom Tertulián vyjadruje svoj názor v prospech krstu krvi, sa dopúšťa aj inej a závažnej chyby. Hovorí, že deti by sa nemali krstiť, dokým nevyrastú!

Tertulián, O krste (On Baptism), 203 po Kristovi: „Podľa okolností a dispozícií a dokonca i veku jednotlivca môže byť lepšie krst odložiť; a to najmä v prípade malých detí... Nech teda prídu, kým vyrastajú...“ [6]

Toto je v rozpore so všeobecnou katolíckou Tradíciou prijatou od apoštolov a neskorším neomylným učením pápežov, že deti sa majú pokrstiť čo najskôr.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, ex cathedra: „Pokiaľ ide o deti...aby sa svätý krst neodkladal...“ [7]

Okrem toho však Tertulián v tom istom diele O krste v skutočnosti potvrdzuje všeobecné učenie Tradície o absolútnej nevyhnutnosti krstu vodou; v rozpore s predstavou o krste krvi.

Tertulián, O krste, 203: „...v skutočnosti je predpísané, že nikto nemôže dosiahnuť spásu bez krstu, najmä vzhľadom na to vyhlásenie Pána, ktorý hovorí: Ak sa niekto nenarodí z vody, nebude mať život [Jn 3:5]...“ [8]

Teda tí, čo si myslia, že krst krvi je učením Katolíckej Cirkvi jednoducho preto, lebo tento omyl vyjadrilo niekoľko otcov, sa jednoducho mýlia. Rovnako veľa alebo aj viac otcov sa držalo toho, že nepokrstené deti trpia pekelnými ohňami a že heretici nemôžu platne krstiť. Teória krstu krvi nebola v katolíckej tradícii zastávaná všeobecne alebo neustále a nikdy ju neučil ani nespomínal žiaden pápež, žiadny koncil a ani žiadna pápežská encyklika.