Je sviatočným dňom sobota alebo nedeľa?

Prečo praví kresťania (t. j. katolíci) výslovne Bohu zasväcujú nedeľu a nie sobotu

Vyvrátenie postoja adventistov siedmeho dňa a baptistov siedmeho dňa pomocou Biblie

Kniha Exodus 20:8-11 – „Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.“

V 20. kapitole Knihy Exodus nachádzame prikázanie zasvätiť sobotu (sabat). Sabat v Starom zákone znamenal „odpočinok“ alebo „zastavenie“ v siedmy deň židovského týždňa – sobotu. Značné množstvo protestantov argumentuje, že ľudia sú stále viazaní prikázaním vyčleniť sobotu pre Boha. Myslia si, že katolíci toto prikázanie porušujú, keď v súlade s Tradíciou Cirkvi a učením Nového zákona uznávajú, že prerogatíva sabatu sa v Novom zákone presunuli na nedeľu. Nasledujúce úvahy by mali každej úprimnej osobe ukázať, prečo sa adventisti siedmeho dňa a baptisti siedmeho dňa mýlia. Sám Boh prostredníctvom Cirkvi, ktorú stanovil, presunul prerogatíva sabatu na nedeľu na počesť dňa, v ktorý Ježiš vstal z mŕtvych.

PRIKÁZANIE ZASVÄTIŤ SOBOTU JE VO SVOJEJ PODSTATE ODLIŠNÉ OD OSTATNÝCH PRIKÁZANÍ

Prikázanie zasvätiť sobotu je vo svojej podstate odlišné od ostatných z desiatich prikázaní. Toto je veľmi dôležitá vec. Je odlišné, pretože z desiatich prikázaní je jediným, ktoré sa týka obradového, nie prirodzeného zákona. Napríklad, človek vo svojom srdci vie, že nemá vraždiť, že nemá kradnúť atď. Ale samotný prirodzený zákon ho neučí, že Boha musí uctievať v určitý konkrétni deň a nie v iný deň. Toto musí pochádzať z vonkajšieho zjavenia alebo predpisu.

Zasvätenie soboty alebo siedmeho dňa v skutočnosti začalo až po exode. Predtým alebo od počiatku sa to nerobilo. Je to súčasť obradového, nie prirodzeného zákona. Keďže je to prikázanie obradového zákona, nie prirodzeného zákona, Boh môže zmeniť deň, v ktorý sa mu má osobitne vzdávať česť. Protestanti, ktorí tvrdia, že zákon sobotného sabatu zostáva v platnosti, nedodržiavajú ďalšie aspekty obradového zákona Starej zmluvy. Obriezku alebo rituálne obety za záväzné už nepovažujú, ale obradový zákon sabatu za záväzný považujú. Toto je aj v nesúlade s Bibliou, aj nelogické.

Tak ako obriezka, rituálne obety a ďalšie časti obradového zákona s príchodom Krista skončili, tak sa pominula aj obradová požiadavka vyčleniť sobotu pre Boha. Boh a jeho Cirkev ju nahradili požiadavkou výslovne ctiť nedeľu.

APOŠTOLI A RANÁ CIRKEV SLÁVILA V NEDEĽU, NIE V SOBOTU

Je zrejmé, že apoštoli si ctili nedeľu, nie sobotu. Čítame, že na Eucharistiu a lámanie chleba sa stretli v prvý deň týždňa, nedeľu, deň Pánovho vzkriesenia.

Skutky apoštolov 20:7 – „Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.“

Vidíme, že kresťania sa zišli na bohoslužbu v nedeľu. Tento deň vyčlenili apoštoli.

1. list Korinťanom 16:1-2 – „Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám. Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem.“

Nasledujúci verš je obzvlášť dôležitý.

List Kolosanom 2:16-17 – „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, ale telo je Kristus.“

Tuná vidíme, že sv. Pavol výslovne učí, že sviatočné a obradové zákony (vrátane zachovávania soboty!) sa týkali obdobia Starého zákona a po príchode Krista už nie sú záväzné. Aké jasné to má byť?

BOH DAL CIRKVI AUTORITU PRESUNÚŤ SOBOTU NA NEDEĽU NA POČESŤ JEHO VZKRIESENIA

Evanjelium podľa Matúša 16:18-19 – „‘A ja ti hovorím: ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.’“

Evanjelium podľa Matúša 18:17 – „‘Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.’“

Toto je dôvodom, prečo sa raní kresťania stretávali v nedeľu (Pánov deň), aby slávili Eucharistiu. Toto je dôvodom, prečo väčšina starovekých otcov, ako napríklad sv. Ignác Antiochijský, píšuc okolo r. 110 po Kristovi, uznávala, že nedeľa bola oným dňom, nie sobota.

Sv. Ignác Antiochijský, Epištola Magnésianom (Epistle to the Magnesians), č. 9, rok 110 po Kristovi: „Ak teda tí, čo kráčali v starých zvykoch prišli k novej nádeji, už viac nežijúc pre sabat, ale pre Pánov deň, v ktorý skrze neho a jeho smrť vytryskol náš život – hoci niektorí ho zapierajú – a skrze toto tajomstvo sme prijali vieru a z tohto dôvodu aj trpíme...“

Toto je jasný dôkaz toho, že adventisti siedmeho dňa a baptisti siedmeho dňa nasledujú človekom vymyslené prekrútenie Písma, ktoré bolo cudzie nielen apoštolom, ale aj najstarším kresťanom. Mohli by sme citovať mnohých ďalších otcov.

JE TU TOHO VIAC: BOŽÍ DEŇ ODPOČINKU MÁ SÚVISLOSŤ S JEHO DIELOM STVORENIA; ODPOČÍVA POTOM, ČO SA SKONČILO JEHO DIELO STVORENIA

VZKRIESENIE ZNAČÍ DOKONČENIE NOVÉHO STVORENIA A TEDA OZNAČUJE JEHO NOVÝ DEŇ ODPOČINKU

Kniha Genezis 2:1-2 – „Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje. V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil.“

Čítame, že Boží odpočinok je spojený s dokončením jeho diela. Boh svoje dielo dokončil a potom na siedmy deň odpočíval. Avšak celé stvorenie bolo narušené Adamovým hriechom. Toto je dôvodom, prečo 8. kapitola Listu Rimanom učí, že celé stvorenie čakalo v nádeji na Kristovo vykúpenie. Jeho vykúpenie malo napraviť stvorenie, ktoré bolo narušené.

List Rimanom 8:22-23 – „Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.“

Kristove vykúpenie je teda nové stvorenie. Preto čítame:

2. list Korinťanom 5:17 – „Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“

List Hebrejom 9:11-12 – „Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.“

Kristovo nové dielo stvorenia – napravenia stvorenia, ktoré bolo narušené Adamom – sa dokonalo na kríži a vyvrcholilo s jeho vzkriesením. Preto nachádzame zaujímavé nepatrné stotožnenie Ježiša so záhradníkom. Keď Mária Magdaléna uvidela zmŕtvychvstalého Pána v deň jeho vzkriesenia, pomýlila si ho so záhradníkom. Táto skutočná udalosť mala tiež naznačiť, že Ježiš bol v novej záhrade: obnovenej Edenskej záhrade (raji), ktorý predtým hriechom stratil Adam.

Evanjelium podľa Jána 20:15 – „Ježiš sa jej opýtal: ‘Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?’ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: ‘Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.’“

Kniha Genezis 2:8 – „Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, záhradu a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril.“

Ježišovo vykúpenie a vzkriesenie obnovilo raj a obnovilo záhradu, ktorá bola narušená, lebo On je novým a väčším Adamom.

1. list Korinťanom 15:45 – „Tak je aj napísané: ‘Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;’ posledný Adam [Kristus] oživujúcim Duchom.“

List Rimanom 5:14 – „No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť [Ježiša].“

List Rimanom 5:19 – „Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.“

Preto úplne dáva zmysel, že Pánov deň (nedeľa, deň jeho vzkriesenia) – ktorý pripomína koniec jeho nového diela stvorenia – sa stane novým dňom odpočinku.