Protestantská revolúcia sekty II. vatikánskeho koncilu: Spoločné vyhlásenie s luteránmi k ospravodliveniu z r. 1999

Vatikánsko-luteránska dohoda o ospravodlivení (# 13), 31. október 1999: „VO SVETLE TOHTO KONSENZU SA PRÍSLUŠNÉ ODSÚDENIA UČENIA 16. STOROČIA [Tridentský koncil] NEVZŤAHUJÚ NA DNEŠNÉHO PARTNERA.“ [1]

So schválením Jána Pavla II. podpisujú 31. októbra 1999 „kardinál“ Edward Cassidy a luteránsky „biskup“ Christian Krause Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení v nemeckom Augsburgu

31. októbra 1999 schválil Vatikán za Jána Pavla II. spoločné vyhlásenie s luteránmi k doktríne o ospravodlivení. Myšlienka, že by katolíci mohli súhlasiť so spoločným vyhlásením s luteránmi k doktríne o ospravodlivení, by mala katolíka ihneď zaraziť ako absurdná, pretože od katolíkov sa vyžaduje, aby verili v dogmatické učenie Tridentského koncilu, zatiaľ čo luteráni dogmatické učenie Tridentského koncilu odmietajú.

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, o ospravodlivení, úvod: „...svätý, ekumenický a všeobecný tridentský snem v Duchu Svätom zákonne zhromaždený... predsedajú... kardináli Svätej Rímskej Cirkvi a apoštolský legáti de latere, zamýšľajú vyložiť všetkým veriacim Kristovým pravé a zdravé učenie o onom ospravodlivení, ktoré syn spravodlivosti [Mal 4:20] Ježiš Kristus, našej viery pôvodca a zavŕšiteľ [Hebr 12:2], učil, apoštoli tradovali a Katolícka Cirkev z podnetu Ducha Svätého vždy uchovávala...“ [2]

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 16. hlava: „Po tomto katolíckom učení o ospravodlivení, ktoré keď niekto verne a pevne neprijíma, nemôže byť ospravodlivený, uzniesol sa svätý snem pripojiť tieto kánony, aby všetci vedeli, nielen čoho sa majú držať a čo nasledovať, ale aj čomu sa majú vyhýbať a čoho sa strániť.“ [3]

Je zrejmé, že jediná dohoda, ktorú by bolo možné dosiahnuť, by bola taká, v ktorej by luteráni odmietli svoje kacírstvo a prijali katolícku dogmu. Avšak toto nebolo tým, o čom bolo Spoločné vyhlásenie s luteránmi – s ktorým súhlasil Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

Spoločné vyhlásenie s luteránmi k doktríne o ospravodlivení je také heretické, že takmer niet slov k jeho opísaniu. Úplne odmieta Tridentský koncil. Keďže niektorí z obhajcov sekty II. vatikánskeho koncilu a dokonca aj niektorí „tradicionalisti“ prišli s niektorými z najabsurdnejších a najnečestnejších pokusov o obhájenie tejto dohody, stručne preskúmame, prečo je tento dokument heretický, prečo je úplným odmietnutím Tridentského koncilu a prečo vlastne predstavuje oficiálne vyhlásenie od samotného Jána Pavla II. a Benedikta XVI. o tom, že ich sekta je v skutočnosti nekatolíckou, protestantskou „Cirkvou“.

► 1) Spoločné vyhlásenie s luteránmi o ospravodlivení (# 5), 31. október 1999: „PREDKLADANÉ SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE... Toto vyhlásenie neobsahuje všetko, čo jedna či druhá cirkev učí o ospravedlnení; zahŕňa však konsenzus v základných pravdách učenia o ospravedlnení a UKAZUJE, ŽE ZOSTÁVAJÚCE ROZDIELY V JEHO VYSVETĽOVANÍ UŽ VIAC NIE SÚ DÔVODOM NA VZÁJOMNÉ ODSÚDENIA UČENIA.“ [4]

Toto znamená, že zostávajúce rozdiely medzi luteránmi a katolíkmi v otázke ospravodlivenia – napríklad skutočnosť, že luteráni neuznávajú dekrét Tridentského koncilu o ospravodlivení ako dogmatický – už nie je dôvodom na doktrinálne odsúdenia. Toto je nehorázne HERETICKÉ. Samotná skutočnosť, že luteráni dekrét Tridentského koncilu o ospravodlivení ako dogmatický neuznávajú, je dôvodom na ich doktrinálne odsúdenie, ako sme práve videli.

► 2) Spoločné vyhlásenie s luteránmi o ospravodlivení (# 41), 31. október 1999: „V dôsledku toho sa aj odsúdenia učenia zo 16. storočia [t. j. Tridentský koncil], pokiaľ sa týkajú učenia o ospravedlnení, javia v novom svetle: Učenie luteránskych cirkví predložené v tomto Vyhlásení nespadá pod odsúdenie Tridentského koncilu.“ [5]

Toto znamená, že žiadne z učení luteránov v Spoločnom vyhlásení (SV) nie je Tridentským koncilom odsúdené! Avšak v SV luteránske cirkvi učia, okrem ďalších heréz, ktoré učia luteráni (ako uvidíme), herézu ospravodlivenia „jedine vierou“, ktorá bola Tridentským koncilom približne 13-krát odsúdená!

► Spoločné vyhlásenie s luteránmi o ospravodlivení (# 26): „Podľa luteránskeho chápania Boh ospravedlňuje hriešnika jedine vo viere (sola fide)...“ [6]

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 10. hlava, ex cathedra: „‘Vidíte, že človek je ospravodlivený zo skutkov, a nie iba z viery’ [Jak 2:24].“ [7]

Čiže vyhlásenie v #41 SV znamená, že „katolícka“ strana súhlasí s tým, že všetky dogmatické kánony a dekréty z Tridentu odsudzujúce „jedine vierou“ sú zrušené a že „jedine vierou“ už nie je v rozpore s Tridentom alebo ním neodsúdená. Nie je možné, aby bolo kacírstvo formálnejšie ako toto.

► 3) Spoločné vyhlásenie s luteránmi o ospravodlivení (# 13), 31. október 1999: „VO SVETLE TOHTO KONSENZU SA PRÍSLUŠNÉ ODSÚDENIA UČENIA 16. STOROČIA [Tridentský koncil] NEVZŤAHUJÚ NA DNEŠNÉHO PARTNERA.“ [8]

Toto opäť znamená, že skutočnosť, že luteráni neprijímajú dekrét Tridentského koncilu o ospravodlivení v plnom rozsahu, nie je kacírstvom, čož je popretím Tridentského koncilu. Tridentský koncil odsúdil ako heretického každého, kto všetko z jeho učenia neuznáva, ako sme videli vyššie.

Takže nenechajte sa oklamať tými klamármi, čo sa snažia ľudí presvedčiť, že SV v skutočnosti Tridentský koncil nepoprelo alebo že „je to oveľa zložitejšie.“ Týchto ľudí používa diabol na obranu odpadlíckej sekty II. vatikánskeho koncilu. Spoločné vyhlásenie s luteránmi k doktríne o ospravodlivení úplne odmieta dogmatický Tridentský koncil. Každý, kto to popiera, je jednoducho klamár.

NIEKTORÉ ĎALŠIE HERÉZY V SPOLOČNOM VYHLÁSENÍ

V skutočnosti okrem „jedine vierou“ existuje v SV hromada ďalších heréz, ktoré boli v Tridente výslovne odsúdené. Pozrite si dlhší článok na našej webstránke Spoločné vyhlásenie s luteránmi o ospravodlivení (Joint Declaration with the Lutherans on Justification), ak chcete všetky krvavé detaily. Kacírstvo zo SV priam srší. Tu je len niekoľko ďalších heréz:

► Spoločné vyhlásenie s luteránmi (# 21): „Podľa luteránskeho učenia človek nie je schopný spoluúčinkovať na svojej spáse, pretože sa ako hriešnik aktívne vzpiera Bohu a jeho zachraňujúcemu konaniu.“ [9] – HERÉZA ODSÚDENÁ V TRIDENTE!

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 4. kánon: „Ak niekto hovorí, že slobodná vôľa človeka Bohom pohnutá a vzbudená nespolupracuje tým, že súhlasí s Bohom, ktorý vzbudzuje a volá, čím ju disponuje a pripravuje na získanie milosti ospravodlivenia: a že nemôže nesúhlasiť, keby chcela, ale že ako čosi neživé nerobí vôbec nič a je celkom pasívna: nech je prekliaty.“ [10]

► Spoločné vyhlásenie s luteránmi (# 23): „...luteráni... Ich zámerom je skôr vyjadriť, že ospravedlnenie zostáva nezávislé od akejkoľvek ľudskej spolupráce a nezávisí ani od účinkov milosti, ktoré obnovujú život v človeku.“ – HERÉZA ODSÚDENÁ V TRIDENTE!

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 1. kánon: „Ak niekto hovorí, že človek môže byť pred Bohom ospravodlivený bez božskej milosti skrze Ježiša Krista na základe svojich skutkov, ktoré koná buď silami ľudskej prirodzenosti, alebo skrze učenie Zákona: nech je preliaty.“ [11]

► Spoločné vyhlásenie s luteránmi (# 29): „Luteráni to chápu v tom zmysle, že kresťan je „zároveň spravodlivý aj hriešnik“. Veriaci je úplne spravodlivý, lebo mu Boh odpúšťa hriechy slovom i sviatosťou a udeľuje mu Kristovu spravodlivosť, ktorú si privlastňuje vierou a ktorá ho robí v Kristovi spravodlivým pred Bohom. Vzhľadom na seba však zo zákona spoznáva, že zároveň zostáva úplným hriešnikom.“ [12] – HERÉZA ODSÚDENÁ V TRIDENTE!

Táto heréza sa nazýva aj „simul justus et peccator“ (zároveň spravodlivý aj hriešnik) a bola jednou z najobľúbenejších heréz Martina Luthera. Rázne bola v nasledujúcich dvoch pasážach z Tridentu odsúdená.

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 5. zasadnutie: „Ak niekto popiera, že milosťou nášho Pána Ježiša Krista, ktorá sa udeľuje v krste, sa odpúšťa vina prvotného hriechu, alebo ak dokonca tvrdí, že sa neodstraňuje všetko, čo má pravú a vlastnú podstatu hriechu, ale hovorí, že sa jej iba dotýka alebo ju nepripisuje, nech je prekliaty.“ [13]

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 5. zasadnutie: „V znovuzrodených [ospravodlivených] totiž nie je nič, čo by Boh nenávidel, lebo niet odsúdenia pre tých, čo boli spolu s Kristom krstom opravdivo pochovaní v smrť [Rim 6:4], čo nežijú podľa tela [Rim 8:1], ale vyzliekli si starého človeka a obliekli si nového, ktorý je stvorený podľa Boha [Ef 4:22 a nasl.; Kol 3:9 a nasl.], a stali sa nevinnými, nepoškvrnenými, čistými, neporušenými a milovanými synmi Božími, dedičmi vskutku Božími a spoludedičmi Kristovými [Rim 8:17], takže už vôbec nič nezabraňuje vstupu do neba.“ [14]

► Spoločné vyhlásenie s luteránmi (# 29): „...luteráni hovoria, že ospravedlnený človek je aj hriešnikom a že jeho odpor proti Bohu je naozaj hriechom, nepopierajú, že napriek tomu nie je oddelený od Boha a že tento hriech je „ovládaným“ hriechom.“ [15] – HERÉZA ODSÚDENÁ V TRIDENTE!

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 15. hlava: „...učenie božského zákona, ktoré z Božieho kráľovstva vylučuje nielen neveriacich, ale aj veriacich, ktorí sú smilníci, cudzoložníci, chlipníci, súložníci mužov, zlodeji, chamtivci, opilci, utŕhači, vydierači [1 Kor 6:9], a všetkých ostatných, čo sa dopúšťajú smrteľných hriechov, ktorých sa s pomocou Božej milosti môžu zdržať a pre ktoré sú oddelení od Kristovej milosti.“ [16]

Pamätajte, že všetky tieto učenia luteránov v Spoločnom vyhlásení – ktoré sú nehorázne heretické a Tridentským koncilom jasne odsúdené – sú vyhlásené za Tridentom neodsúdené v #41 Spoločného vyhlásenia!

Mohli by sme pokračovať, ale to, čo sme prebrali vyššie, je dostatočné na to, aby sme naše tvrdenie dokázali.

Niektorí falošní učitelia, ktorí sa snažili význam SV bagatelizovať, sa snažili svojich čitateľov a poslucháčov oklamať tvrdením, že dva ďalšie dokumenty, ktoré patria k SV, v skutočnosti všetko objasňujú. TO JE TOTÁLNY DRÍST! Dva ďalšie dokumenty, ktoré patria k SV: 1) Spoločné oficiálne stanovisko Svetového luteránskeho zväzu a Katolíckej cirkvi a 2) Dodatok k Spoločnému oficiálnemu stanovisku potvrdzujú všetko, čo je v SV. Vôbec neodporujú jeho herézam, ale opakujú ich, ako vidíme tuto:

Spoločné oficiálne stanovisko, #1 (súčasť Spoločného vyhlásenia): „Svetový luteránsky zväz a Katolícka cirkev na základe tohto konsenzu spoločne vyhlasujú: „Učenie luteránskej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení nespadá pod odsúdenie Tridentského koncilu. Odsúdenia v luteránskych Symbolických knihách sa nevzťahujú na učenie Rímskokatolíckej cirkvi predložené v tomto Vyhlásení“ (SV 41).“ [17]

Navyše Dodatok k Spoločnému oficiálnemu stanovisku ide v skutočnosti ešte ďalej ako samotné SV a za „katolícku“ stranu vyznáva vieru v ospravodlivenie len skrze vieru!

► Dodatok k Spoločnému oficiálnemu stanovisku, #2, C [„katolícka“ strana a luteránska strana spoločne]: „Ospravedlnenie sa deje „jedine milosťou“, len skrze vieru, človek je ospravedlňovaný „bez skutkov“.“ [18]

Prosím, pochopte: tento „dodatok“ je tou časťou Spoločného vyhlásenia, o ktorej obhajcovia sekty II. vatikánskeho koncilu hovoria, že všetko objasňuje a „dáva to do poriadku“! Hovoria, že dodatok všetko v SV s katolíckym učením úplne zosúľaďuje. Aké to klamstvo! V nasledujúcom citáte vidíme obhajcu sekty II. vatikánskeho koncilu pokúšajúceho sa použiť práve tento argument. Obhajcovia novus ordo/II. vatikánskeho koncilu, ktorí tento druh argumentu používajú, si myslia alebo dúfajú, že osoba, s ktorou sa rozprávajú, dva sprievodné dokumenty (dodatok a SOS) nepozná – takže môžu vyvolať falošný dojem, že tieto dva dokumenty zmierňujú alebo odvysvetľujú herézy v Spoločnom vyhlásení. Dúfajú, že druhá osoba, ktorá s nimi nie je oboznámená, nebude mať odpovede. Tento argument však nefunguje u tých, ktorí sú oboznámení s tým, čo sa v týchto dvoch ďalších dokumentoch v skutočnosti hovorí.

Leon Suprenant, Predseda organizácie Katolíci zjednotení za vieru (Catholics United for the Faith), Kláštoru Najsvätejšej Rodiny, v snahe obhájiť SV, 20. januára 2005: „...človek si musí prečítať SOS a spoluzverejnený „Katolícky dodatok“ na získanie náležitého pochopenia postoja Cirkvi k SV. (Ak potrebujete kópiu niektorého z týchto dokumentov, dajte mi prosím vedieť).“ [19]

Ako tu vidíme, pokúsil sa reagovať na herézy, ktoré sme citovali v Spoločnom vyhlásení, tým, že povedal, že dodatok a SOS [Spoločné oficiálne stanovisko] dávajú všetko do poriadku. Ako sme však ukázali, je to úplný nezmysel. Dodatok a Spoločné oficiálne stanovisko potvrdzujú to, čo je v SV. A dodatok naviac vyhlasuje, že „katolíci“ nielenže uznávajú, že jedine vierou nie je v rozpore s Tridentom (ako sa píše v SV), ale že samotní katolíci veria v jedine vierou! Ak, ako hovorí, je dodatok potrebný na získanie pochopenia toho, čo sa učí v SV, potom priznáva, že verí v ospravodlivenie len skrze vieru.

V krátkosti, pokusy obhájiť SV odvolávaním sa na ďalšie dva dokumenty, ktoré ho sprevádzali, sú úplne nemiestne a pre tých, čo poznajú fakty, sú to nehorázne lži.

Navyše, aj keby dodatok túto ohavnú herézu o ospravodlivení len skrze vieru na na katolíckej strane neuvádzal, nezáležalo by na tom, pretože všetky vyššie uvedené herézy – či už na luteránskej alebo na „katolíckej“ strane SV – sú uznané za Tridentským koncilom neodsúdené. Okrem toho, ako je dokázané v bode 1) tohto článku, SV výslovne hovorí, že zostávajúce rozdiely medzi luteránmi a katolíkmi v otázke ospravodlivenia nie sú dôvodom na doktrinálne odsúdenia. Takže sa nenechajte oblbnúť tými klamármi, čo vám povedia, že „áno, so SV sú problémy, ale žiadna z heréz sa neobjavuje na katolíckej strane, len na luteránskej strane.“ Toto jednoducho nie je pravda a čo je dôležitejšie, nezáleží na tom.

Sekta II. vatikánskeho koncilu vrátane Jána Pavla II., Benedikta XVI. a oficiálnych vatikánskych novín Spoločné vyhlásenie schvaľuje. Toto dokazuje, že sú očividnými heretikmi.

Ján Pavol II., 19. január 2004, Na stretnutí s luteránmi z Fínska: „...chcem vyjadriť svoju vďačnosť za ekumenický pokrok, ku ktorému došlo medzi katolíkmi a luteránmi za päť rokov od podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení.“ [20]

Benedikt XVI., Príhovor k protestantom na Svetovom dni mládeže, 19. august 2005: „...dôležité Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení (1999)...“ [21]

Benedikt XVI., Príhovor k Metodistom, 9. december 2005: „Bol som povzbudený iniciatívou, ktorá by členské cirkvi Svetovej metodistickej rady voviedla do asociácie so Spoločným vyhlásením k doktríne o ospravodlivení podpísaným Katolíckou Cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom v r. 1999.“ [22]

Mons. John A. Radano, Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov: „Toto posledné stretnutie [medzi baptistami a „katolíkmi“] 5. – 6. decembra sa na návrh baptistov jeden deň sústredilo na Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení (SV) podpísané Katolíckou Cirkvou a Svetovým luteránskym zväzom v r. 1999...“ [23]

Toto znamená, že „Cirkev“ Jána Pavla II. oficiálne uznáva Spoločné vyhlásenie s luteránmi k učeniu o ospravodlivení a odmieta Tridentský koncil. Katolícka Cirkev si na druhej strane uchováva a vždy si bude uchovávať učenie Tridentského koncilu o ospravodlivení, ktoré bolo Kristom odovzdané apoštolom.

• Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, o ospravodlivení, úvod: „...svätý, ekumenický a všeobecný tridentský snem v Duchu Svätom zákonne zhromaždený... predsedajú... kardináli Svätej Rímskej Cirkvi a apoštolský legáti de latere, zamýšľajú vyložiť všetkým veriacim Kristovým pravé a zdravé učenie o onom ospravodlivení, ktoré syn spravodlivosti [Mal 4:20] Ježiš Kristus, našej viery pôvodca a zavŕšiteľ [Hebr 12:2], učil, apoštoli tradovali a Katolícka Cirkev z podnetu Ducha Svätého vždy uchovávala...“ [24]

„Cirkev“ Jána Pavla II. teda Katolíckou Cirkvou nie je a tí, čo sú si vedomí týchto skutočností a potom s ňou vyznávajú spoločenstvo, jednoducho vyznávajú spoločenstvo s očividnými heretikmi a hrešia proti viere.

Poznámky k 17. kapitole: